Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, budem stručný, pretože v zásade moji predrečníci povedali všetko podstatné. Najväčší problém tohto zákona je ten proces, čo sa hovorilo aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale tu to treba zopakovať, rovnako ako treba vždy zopakovať, že Kartágo musí byť zničené. Ten proces je zlý a otázka znie, prečo sme sa dostali do toho, že ideme v skrátenom konaní diskutovať o zmenách, rôznorodých zmenách v zdravotníctve. Je to taká všehochuť, ako cítim, aj tie pozmeňováky, ktoré prichádzajú a ktoré ešte prídu, tak je to všehochuť, ktorá mala prejsť diskusiou.
No, treba povedať, že pred dvoma týždňami mal pán premiér kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Dúfam, že ste sa mu venovali chvíľku, že ste to počúvali, videli a podľa môjho názoru reakcia pani ministerky bola: juj, treba niečo rýchlo robiť, lebo v zásade za pol roka nemáme výsledky. A to je podľa mňa najväčší problém rezortu zdravotníctva, ktorý pani ministerke vyčítam, že za pol roka sme sa nikdy nikde veľmi nepohli. Ak premietam predchádzajúcich ministrov, ja neviem, za pána ministra Druckera po pol roku sme už videli hmatateľné výsledky. Boli projektové komisie, bola k tomu búrlivá komunikácia, niečo sa hýbalo. V tejto chvíli mám pocit, že v zdravotníctve sú stojaté vody. A toto je prvá zmena legislatívna, ktorá má nejakú hlavu a pätu a nespočíva len v odkladaní termínov alebo len v nejakej bezduchej transpozícii technických smerníc, ktoré máme, ja neviem, vo verejnom zdraví. A preto je tu aj táto debata o obsahu tohto zákona, lebo konečne sa o nejakej zmene v zdravotníctve bavíme po pol roku. No tak chápem, že ten kontrolný deň pre, u pána premiéra nebol, nebol úplne dobrý a tak bolo treba rýchlo priniesť nejakú, niečo. No tak sa urobilo skrátené legislatívne konanie ku všetkému, čo sa tak rýchlo podarilo na tom ministerstve nahrabať na kôpku, a potom to tak aj možno vyzerá.
Ale tie zmeny sú v mnohom, opakujem, v mnohom zmysluplné. Sú to technické veci, ktoré tam možno kvasili v šuflíkoch, však rok nebolo normálne pripomienkové konanie, rok tu tento parlament nezasadal, tak, tak naozaj obsahovo s nimi nemám až taký veľký problém, skôr sa bojím tých vecí, ktoré teda prídu v druhom čítaní, lebo na to budeme mať naozaj len možno pár hodín, aby sme si zistili, že čo vlastne sa tam ide meniť. A to, čo nám teraz povedzme napríklad lekárnická komora dala ako spätnú väzbu, na to mali pár dní. My budeme mať pár hodín na veci, ktoré prídu na poslednú chvíľu, ktoré budú mať omnoho technickejší charakter ako všetko ostatné, čo tu, čo tu v tom zákone je napísané.
Pán premiér Fico na tom kontrolnom dni povedal, že dôležitý je sociálny zmier, ale ešte väčšmi zdôraznil slovo že dialóg. A musím povedať, že ten Ficov prejav sa mi veľmi páčil a možno 80 % z neho by som podpísal že kedykoľvek. Dialóg, dialóg so sektorom, ku ktorému veľmi nedochádza a potom vznikajú také reakcie, že sú tí ľudia trošku, nazvem to, urazení, ješitní, podráždení, že sa s nimi nikto nerozpráva, že s nimi nikto o tých, o tých zmenách detailne nediskutuje a potom sa musia obracať na poslancov a riešiť to potom cez zadné dvierka v druhom čítaní.
Ak mám ešte k tomu Ficovi niečo povedať, veľmi ma potešil audit vo všeobecke nad tým, ako predchádzajúci manažment uzatváral nevýhodné zmluvy napríklad s Medirexom. Páčilo sa mi aj to, že sa pomenovalo, kto je zodpovedný za nastavenie plánu obnovy, prezamestnanosť na ministerstve a tak ďalej.
Rezidentský program. To je téma, ktorej by som si dovolil venovať pár minút. Lebo rezidentský program vznikol pred, koľko to je, dvanásť rokov, dvanástimi rokmi a stal sa z neho trhací kalendár doslova, do písmena trhací kalendár. Nieže každá vláda, ale počas každej vlády niekoľko rôznych ľudí ten rezidentský program menilo, trhalo, prepisovalo, upravovalo až nakoniec Najvyšší kontrolný úrad, a dovolím si teraz citovať so správy Najvyššieho kontrolného úradu, konštatoval, že "výsledky poukázali na to, že realizácia rezidentského štúdia nepatrí k príkladom dobrej praxe. Už pri jeho spustení nemalo ministerstvo vyriešené všetky otázky spojené s jeho aplikáciou v praxi. Vznikajúce problémy sa riešili ad hoc za pochodu," to je toto, teraz, presne takýmto spôsobom, ako to riešime teraz, "ad hoc za pochodu, často na základe tlaku a presadzovania čiastkových záujmov bez jasnej koncepcie a bez ohľadu na ich dopad na rezidentské štúdium ako celok. Zásadné zmeny podmienok a pravidiel rezidentského štúdia boli prijímané v krátkom čase za sebou, čo viedlo k jeho pomernej zložitosti a neprehľadnosti." Opakujem, je to to isté, čo sa deje teraz. "To potom odrádzalo potenciálnych záujemcov o takúto formu špecializačného štúdia. S výnimkou rozšírenia rezidentského štúdia o ďalšie špecializačné odbory nepredchádzala žiadnej jeho zmene analýza." Opäť tento istý príbeh teda zisťovanie potrieb praxe.
"Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene rezidentského štúdia a zároveň chýbalo presvedčivé zdôvodnenie väčšiny zmien rezidentského štúdia."
Prosím vás pekne, toto je déja vu a o tomto písal, prosím pekne, Najvyšší kontrolný úrad pred troma rokmi. A keď bude robiť ďalšiu správu o rezidentskom štúdiu zahrnie tam aj túto debatu z parlamentu.
"V systéme rezidentského štúdia", ešte jeden odsek mi dovoľte, "v systéme rezidentského štúdia chýbala potrebná stabilita. Viacero zmien odklonilo rezidentské štúdium od jeho pôvodnej myšlienky zabrániť kolapsu všeobecnej ambulantnej starostlivosti, udržať a skvalitniť poskytovanie primárnej starostlivosti na Slovensku. Tento zámer nebol pretavený do podoby konkrétnych cieľov. S výnimkou verejne prezentovaných cieľov nemalo rezidentské štúdium žiadne záväzné ciele a k nim logicky prislúchajúce merateľné ukazovatele, podľa ktorých by ministerstvo sledovalo a hodnotilo jeho úspešnosť. Po šiestich rokoch realizácie rezidentského štúdia ministerstvo verejnosti nevie zodpovedne a preukázateľne povedať a zdokladovať, či finančné prostriedky vyčlenené na jeho realizáciu boli použité efektívne a účinne a aké sú vlastne výsledky rezidentského štúdia. Úspešnosť rezidentského štúdia ministerstvo zdravotníctva totižto vôbec nesledovalo a nehodnotilo." Koniec citátu správy Najvyššieho kontrolného úroku, ktorý toto písal v 2019., vydal v 2021.
A čo sa stalo ešte v 2022.? táto snemovňa, väčšina tých, ktorí ste boli aj v predchádzajúcom parlamente, ste za to hlasovali, ste vymäkli pri hlasovaní pri štrajku lekárov a vykastrovali ste ten rezidentský program ešte raz, keď ste zabránili, aby sa mohli rezidenti vzdelávať v ambulanciách, aby mohli byť zamestnávateľom rezidenta, aby mohla byť ambulancia. Toto bola ďalšia, nehovorím že klinček do rakvy, lebo však snáď ho ešte budeme nejakým spôsobom resuscitovať tohto pacienta, ale to bola ďalšia rana, ktorú sme zasadili rezidentskému štúdiu, a keď sa fakt bude písať pokračovanie tej správy NKÚ, tak to tam určite bude.
Preto takáto zmena parciálna zboku, ešte prípadne ďalším pozmeňovákom bude len viesť k tomu, k tej roztrieštenosti a apelujem na to, že takéto veci majú byť vyriešené systémom. Má byť komisia, máme, majú si všetci sadnúť do jednej miestnosti, konkláve, kým nevyjde biely dym, nevyjdú z tej miestnosti a napísať, čo chceme od toho rezidentského programu, ako to má vyzerať, čo sú ciele, čo sú merateľné ukazovatele, aký je záver, a potom sa toho minimálne päť rokov nechytať a nechať to bežať svojím životom.
A to nie je len rezidentské štúdium. To sú tie APS-ky, teda ambulantné pohotovostné služby, ktoré sa tu opäť idú plánovať meniť pozmeňovákmi. Hej, to je to kontinuálne vzdelávanie, to je to ďalšie vzdelávanie. Nemôžme to robiť takýmto ad hoc spôsobom, kde zboku prichádzajú zmeny, ktoré, ktoré nevieme vyhodnotiť.
No a ešte by som, mám ešte minútku, by som spomenul pána kolegu Krajčího, ktorý vlastne tu už odbehol, lebo som nemohol už reagovať na faktickú poznámku faktickou poznámkou. Tri veľké reformy sa tu schválili, no neviem, azda len tá lieková má nejaké hmatateľné výsledky. OSN-ka je v tak neskutočných problémoch, tak neskutočných problémoch, že sa obávam, že jeden z tých pozmeňovákov sa bude týkať zmeny v OSN-ke, teda optimalizácii siete nemocníc, lebo tá reforma paralyzovala slovenské zdravotníctvo. Dobrý nápad, ale stratila smer, stratila obsah, stratila vôbec nejakú logiku a teraz je to už nejaký obušok, ktorý bije poskytovateľov po hlave, ale neprináša pridanú hodnotu slovenským pacientom. Tie reformy neboli dobré, boli, bola mizerne riadená pandémia, to sme videli. Nezvládnutá ukrajinská kríza, v zdravotníctve určite, a to všetko len preto, že sa tu v skrátených konaniach prílepkami a rôznymi zmenami upravovala legislatíva, až bola nakoniec nevykonateľná. Prosím a apelujem na pani ministerku, aby sme sa nedostali opäť do tejto istej, do tejto istej situácie, že prijmeme zlú legislatívu, ktorú budete potom v následných mesiacoch opravovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie, v zásade veľmi podobné, ako povedal Oskar. To znamená zlý proces a zmysluplné, poväčšine zmysluplné návrhy na zlepšenie. Veľmi som ocenil aj to, že si otvoril tému toho ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je to nad rámec tohto zákona, nad rámec akéhokoľvek skráteného konania. To má byť systémová záležitosť, ale je veľmi dobré o nej nahlas hovoriť a dúfam, že pani ministerka si teda zapísala toto ako podnet, ktorý by stál za zlepšenie, rovnako ako by stálo za zlepšenie aj zmena kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa dnes zmenilo v zásade na vypĺňanie krížoviek a získavanie kreditov cez úplne podivné, podivné účasti na turistických výletoch krytých ako kongresy.
A som takisto rád, Peťo, že si spomenul to, čo aj Oskar kritizuje a to asi aj ja budem v rozprave kritizovať, a to teda ten proces vedie k tomu, že sa k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní prilepujú prílepky, možno zmysluplné, možno diskutabilné, ale rozhodne také, ktoré neprešli verejnou debatou. Je však pravdou, čo tu zaznelo v sále, že toto nie je novinka v parlamente, hej? Takýmto spôsobom parlament rozhodoval aj v minulom volebnom období aj v zdravotníctve, čiže v zásade sa nič zásadné nemení, akurát teraz to robí druhá strana. Na to, aby sa zlepšila tá kultúra, bolo by dobré, keby sme sa skúsili takýmto veciam v budúcnosti vyhnúť, aby sme sa naozaj bavili o podstate a nie o forme. Tá forma naozaj nie je dobrá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Oskar, veľmi vecná a dobrá, dobrý príspevok do, do tejto diskusie. Ten proces nie je v poriadku a s tým absolútne s tebou súhlasím, toto malo ísť riadnym procesom. Chápem, že teraz sa už nebavíme o procesnej stránke, ale ono sa to na to postupne nadviaže. Toho, čo sa ja najviac obávam, je to, čo príde v druhom čítaní, lebo nie všetky pozmeňováky sme zatiaľ videli a ono keď sa objavia v utorok ráno na stole, tak možno budeme všetci prekvapení. Ale plne súhlasím, a máme aj v SAS-ke podobný postoj k tomuto zákonu, že upravuje niekoľko zmysluplných vecí, hýbe sa správnym smerom, na rozdiel možno od iných sektorov tieto návrhy v tomto, v tom, v tomto zákone sú, idú správnym smerom. Možno by som sa aj pridal k pánovi poslancovi Balážovi, že zdravotníctvo by nemala byť tá téma, kde by sme sa mali tuná teraz na politike vybíjať, ale skôr by sme mali hľadať, ako sa tie veci dajú zlepšiť. A v prvom rade sa dajú, pani ministerka, zlepšiť lepším procesom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vlastne s touto faktickou poznámkou som úplne, úplne súhlasil a, a, a reagoval by som otázkou, na ktorú môžeš potom niekedy ako navrhovateľ odpovedať v nejakom vlastnom, vlastnom výstupe. V § 15 ods. 1 písm. a) sa za slová "zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti" vkladajú slová "vrátane termínu vyšetrenia, ak o to poistenec požiada". Toto je podstata tejto novely. A teraz ide o to, že ja som ten poistenec, ja požiadam poisťovňu o termín vyšetrenia a teraz, čo s tým dokáže urobiť poisťovňa, keď tí poskytovatelia, ktorí to vyšetrenie poskytujú, nie poisťovňa poskytuje vyšetrenie, poskytovatelia poskytujú to vyšetrenie, keď tí poskytovatelia ten termín vyšetrenia nie sú ochotní poskytnúť. Akože tam sa poisťovňa môže aj rozglejiť na kolomaž a keďže je to jej povinnosť, tak nesplnenie tejto povinnosti je potom zrejme sankcionované na inom mieste v tom zákone. Čiže môj problém je v tom, že čo sa stane, keď nie je jednoducho tá služba k dispozícii alebo keď nie sú ochotní poskytovatelia tú službu poskytovať.

Je pokročilý čas. Budem sa snažiť byť stručný, nevyužijem celú, aby ste stihli aj reagovať. Vážený pán predsedajúci a zvyšok snemovne, dámy a páni.
Oskar, ďakujem pekne za tento návrh zákona, ktorým sa pokúšaš riešiť zdravotnú politiku v tejto krajine namiesto ministerstva zdravotníctva. Je pravdou, že tu by mal byť na ťahu regulátor, teda ministerstvo, s nejakou komplexnejšou úpravou, ale aj táto malá úprava je snahou vytvoriť priestor pre objednávanie pacientov a predvídateľnosť termínov, ktoré môžu dostať u lekárov. No, je to chvályhodná vec, a preto to chcem akože pochváliť.
Na druhej strane si strašne uvedomujem limity, ktoré toto riešenie, ktoré toto riešenie prináša. Skúsenosť totiž zdravotných poisťovní je bohatá. Zdravotné poisťovne vedia, že pre ich klientov, pre ich poistencov je dôležité mať možnosť byť objednaný na, na termín. Problémom pre implementáciu takéhoto niečoho je absencia legislatívy, áno. Snažíme sa ju nejakým spôsobom nahradiť, ale v prvom rade a predovšetkým absencia motivácie na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytovať časť svojich termínov v prospech nejakého objednávkového, plánovacieho a podobného systému. Teraz nehaním tých poskytovateľov, ktorí si to vedia predstaviť, ktorí to robia, ktorí keby nemali objednávkové a plánovacie systémy, tak by už dávno skončili v krachu. Hovorím o všetkých tých zubároch, ktorí, samozrejme, že fungujú spôsobom, že si svojich pacientov plánujú, lebo inak by to nebolo zvládnuteľné. Hovorím o hromade ambulancií a nielen ambulancií, skrátka pracovísk, kde to funguje, ale potom je významná časť pracovísk, ktoré hovoria, že si to nevedia predstaviť, nevedia, ako by to urobili. A ja ich teraz nejdem ich mikromanažovať, že, chlapci, takto to máte robiť, ja len hovorím, že také subjekty tu sú, nie je ich málo, dokonca si myslím, že tvoria väčšinu toho sektora, a im nedokáže zdravotná poisťovňa akože ich prinútiť k ničomu, aby, aby poskytovali svoj kalendár pre prospech objednávkových systémov. A moja otázka znie, ako môžme teda od zdravotnej poisťovne vyžadovať niečo, na čo ona nemá nástroj voči svojim zmluvným partnerom, pretože tí zmluvní partneri povedia, že oni to nie sú predsa povinní, povinní prevádzkovať.
Urobím takú paralelu, pretože je tu taký, taká snaha urobiť štátny objednávkový systém a kedykoľvek zaznie informácia o tom, že poďme sa rozprávať o štátnom objednávkovom systéme cez NCZI, tak si len pozrite, otvorte si ten facebook, že akým spôsobom reaguje ten sektor na takéto nápady, veľkým odmietaním, lebo sa toho boja, lebo je to niečo neznáme, lebo možno niektorí z tých lekárov dokážu za to objednávanie vyberať peniaze a toto im hrozí, že by niekto videl a pozeral na prsty a tak ďalej a tak ďalej. Je tam milión iných dôvodov, ale podstata je, že to tí lekári tak ľahko nechcú. Že im, že to bude teda dlhá cesta, kým sa dostaneme k tomu, že prelomíme túto, toto odmietanie, ale nie je možné dovtedy dávať čierneho Petra zdravotným poisťovniam, že vy to musíte zabezpečiť, ale vaši poskytovatelia, ktorí tie termíny musia na konci dňa poskytnúť, nie sú povinní takéto niečo urobiť.
Čiže z môjho pohľadu je to dobré, treba to riešiť. Úplne nultá vec je používať elektronický výmenný lístok, Druhá vec, ktorá sa musí stať, ale ktorá sa nedeje, je povinný zápis poskytnutej povinnej zdravotnej starostlivosti do ezdravia. Tu si dovolím takú kacírsku vec na to, že je piatok 15.46 h, tak si to môžem dovoliť povedať. Domnievam sa, že najmenej 20 % zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Slovensku nie je zapísaných nikde. Všetka zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje u súkromných poskytovateľoch, ktorí nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, nemá ten poskytovateľ dôvod a motiváciu s výnimkou toho, že je to zákonná povinnosť, niečo z toho písať a posielať do ezdravia. My nevieme, akým spôsobom je poskytovaná, koľko zdravotnej starostlivosti sa v tejto krajine poskytuje. Vieme iba to, čo je platené z verejného zdravotného poistenia. Netušíme, čo sa deje mimo tohto rezortu, a tento súkromný paralelný sektor, samozrejme, rastie. Čiže zápis do ezdravia a, samozrejme, zdieľanie informácií medzi špecialistami, medzi nemocnicami a tak ďalej, čo dnes stále nefunguje. Bez toho sa nedostaneme ďalej.
No a zmerajme to čakanie u tých špecialistov. Netušíme, koľko sa čaká. Sú to anekdoty. Môžme si otvoriť internet, môžme skúsiť otázky, sú to anekdoty, ktoré sa líšia v čase aj v mieste. Ak mi poviete, že chcete kardiológa, pošlem vás do Piešťan, lebo ho dostanete ten termín o týždeň, ale v Bratislave ho dostanete o tri mesiace, ale je to koľko(?), trištvrte hodiny jazdy autom. Čiže poďme zmerať tie čakačky. No a objednávanie používajme tam, kde je problém. Nie je problém všade. Je hromada vecí, ktoré fungujú dnes bez toho, že by sme museli do toho sa rýpať, ale riešme to tam, kde je problém. A problém je, tu už to bolo povedané, prvovyšetrenia u špecialistov. Pacient sa nevie dostať na prvovyšetrenie u špecialistov. Z môjho pohľadu by poisťovňa mala za prvovyšetrenie platiť omnoho vyššiu sumu, aby vytvorila motiváciu poskytovateľa poskytovať prvovyšetrenia, ale toto by mal byť ten reťazec, na ktorého konci potom bude riešenie pre, pre našich pacientov. Čiže nemá byť to riešenie že pre všetkých, že všetci od zajtra musíte poskytovať tie termíny, poďme to riešiť per partes. Verím, že na to bude čas v druhom čítaní, keď sa tento zákon dostane do druhého čítania.
Myslím si, že Oskar chce riešiť zmysluplný problém. Snaží sa ho riešiť zospodku, keďže nie je ministrom, ale budem rád, keď dáme tomuto nápadu šancu.

Ďakujem pekne, pár poznámok k vystúpeniu pána poslanca Stachuru.
Miesta pre rezidentov, ktoré sú vďaka Lekárskemu odborovému združeniu dnes iba v nemocniciach, sú nedostačujúce. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, takto, začneme tým, že nemocnice ako také nemajú zvyčajne svoje vlastné všeobecné alebo pediatrické ambulancie určené pre kapitovaných pacientov, to znamená, ten rezident sa v rámci nemocnice nemá kde oboznámiť s tou prácou, jedine že môže ísť naozaj na obvod k nejakému inému pediatrovi alebo všeobecnému lekárovi. Univerzitná nemocnica v Bratislave tuším šesť rezidentov dokáže stroviť pre dospelých, hej, teda všeobecných lekárov pre dospelých, šesť za rok, viac si ich nedokážu prehnať svojimi kapacitami, to znamená, my máme aj kapacitný problém, ktorý by nám, samozrejme, bol vyriešený, kebyže umožníme, že tým zamestnávateľom môže byť aj niekto iný. Veľmi podčiarkujem slová Oskara Dvořáka, že nič iné sa nemení, to znamená, rozsah toho vzdelávania a tak ďalej musí zostať rovnaký. A v tomto smere my, my, som si až teraz spomenul na tú argumentáciu pána Visolajského, keď navrhoval, aby sa to celé zrušilo, a my sa to snažíme teraz opraviť. Jeho argumentácia bola, že keď robia lekári rezidentský program tak, že sú zamestnaní v ambulanciách, tak tí ambulantní lekári to celé falšujú, vytvárajú virtuálnu dochádzku, aby nemuseli tí rezidenti chodiť do nemocníc a aby muklovali na, na obvode. Tak ale to znamená, že niekto porušoval platné pravidlá fungovania toho rezidentského programu a keď sa takýmto spôsobom porušujú také pravidlá, to je jedno, či je to v ambulancii, alebo aj v nemocnici, kde sa to deje rovnakým spôsobom, že sa podpisujú fiktívne účasti, tak netreba kvôli tomu vylievať, samozrejme, s vaničkou aj tú vodu.
Ďakujem.

Áno, ja len, ďakujem, veľmi stručne. V zásade sme sa zhodli na tom, že, že je to potrebné urobiť, je to dobrý nápad, aj so spravodajcom, aj s navrhovateľom. Azda by som možno skomentoval tých výpalníkov. Ja si asi nebudem dávať pozor na svoj slovník a budem toto slovo v súvislosti s Lekárskym odborovým združením používať pravidelne, pretože nepovaž... ostatné slová by boli eufemizmami. Pamätám si ten rok 2011 pri prvom štrajku lekárov, kde si vyštrajkovali vyššie mzdy, a tie konkrétne anekdoty, ktoré z tohto obdobia mám, mnou natoľko otriasli, že o niektorých kolegoch medzi lekármi si nemyslím, že sú to kolegovia, sú to naozaj výpalníci.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, príjemné piatkové popoludnie. Máme tu pred sebou návrh, ktorým sa kolega Dvořák pokúša opraviť, čo táto snemovňa pokazila v decembri 2022 po štrajku lekárov, ktorým si, kde si vydieraním, naozaj vydieraním ľudí tejto krajiny a vydieraním tejto snemovne vytrucovali bezprecedentné navýšenie miezd, za ktoré slovenskí pacienti nič nedostali, len predĺžené čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zníženú výkonnosť nemocníc. A pri, ja to musím podčiarknúť, bolo to hanebné zlyhanie Hegerovej vlády a bola to bezpodmienečná kapitulácia Hegerovej vlády voči požiadavkám výpalníkov z Lekárskeho odborového združenia.
A nezostalo len pri tom, že sme v zdravotníctve stovky miliónov eur presmerovali z ambulancií do nemocníc. Ambulantný sektor dnes živorí a dnes v ambulantnom sektore je problém sa dostať k termínu u špecialistu, sú tam poplatky a tak ďalej. Nielen to sa stalo, ale zároveň Hegerova vláda bezprecedentným spôsobom kapitulovala aj pred ďalšími požiadavkami lekárskych odborárov, bohu vďaka, že nie pred všetkými, že niektoré zostali len v memorande, ako napríklad trestná stíhateľnosť riaditeľov nemocníc za to, že nemajú dostatok personálu. Ale jedna z tých vecí, ktorá sa tam dostala, je teda zrušenie rezidentského programu v ambulanciách. Je to taká nočná mora Petra Visolajského, nemocničného pediatra, ktorý si myslí, že v ambulantnej pediatrii sa nič nerobí, že sa tam ľudia flákajú a je dôležité, aby sa budúci pediater naučil naozaj pracovať a to sa môže naučiť vraj len v nemocnici. Je to nezmysel. Je to nezmysel a dokazujú to úspešné prípady úspešných rezidentských praxí v ambulanciách slovenských lekárov, či už všeobecných lekárov pre dospelých, alebo všeobecných lekárov pre deti.
Strana Sloboda a Solidarita nesúhlasila s tým, aby Hegerova vláda kapitulovala pred požiadavkami odborárov, a strana Sloboda a Solidarita sa opakovane pokúšala opraviť chyby, ktoré sa do zákona dostali. Čiže okrem iného aj tento rezidentský program sa v minulom volebnom období pokúšala moja kolegyňa Janka Bittó Cigániková opraviť. Neúspešne. Tak hádam sa to teraz podarí Oskarovi.
Čo ma jedine mrzí, je, že ste nás nezobrali na tú listinu, že by sme sa pod to podpísali, keďže to bola aj naša téma v predchádzajúcom volebnom období. Hádam nabudúce už bude tá spolupráca konštruktívnejšia a lepšia. Ničmenej tento návrh podporujem, pretože si myslím, že je dôležité, aby mali poskytovatelia ambulantnej starostlivosti možnosť rezidentov zamestnávať, aby sa títo rezidenti učili pracovať v ambulantných podmienkach. Dokonca ako krajský lekár pre Bratislavský samosprávny kraj sme to mali a máme stále v schválenej stratégii, že chceme robiť krajské rezidentské miesta. Len krajské rezidentské miesta nemôžem robiť, keď nemám nemocnicu. V Bratislave, bohužiaľ, teda kraj nemá nemocnicu vlastnú, krajskú. A dá sa to urobiť len v prípade, keď to bude naozaj povolené v zákone.
Čiže budem veľmi rád, vážená snemovňa, keď tento zákon podporíte a pomôžete tým vyriešiť mnohé ďalšie problémy.
Jeden z mnohých ďalších problémov je, že nemáme dostatok ambulantných lekárov, ktorí by mohli v tých ambulanciách pracovať dostatočné množstvo hodín a v prípade, že tam bude mať rezidenta, tak tento rezident po istom čase dokáže pracovať aj samostatne, má na telefóne svojho, svojho školiteľa a vieme tak vyriešiť časť problémov s nedostatkom pracovnej sily.
A ešte jeden moment by sme tu mohli prípadne potom neskôr odhaliť, a to je slúženie ambulantnej pohotovostnej služby. V prípade služieb na APS-kách, ktoré v prípade pediatrie minulý rok boli veľmi turbulentné, a dokonca hrozilo, že sa bude musieť snemovňa kvôli tomu párkrát stretnúť, pediatri štrajkovali. No, tak kým v ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých platí, že túto službu môžu slúžiť aj neatestovaní lekári v prípade, že sú prijatí, sú v nejakom procese atestácie, majú za sebou ukončených, ukončenú nejakú časť toho rezidentského vzdelávania alebo atestačného vzdelávania, v pediatrii to zatiaľ možné nie je. A to spôsobuje, že na tých pediatrických pohotovostiach môžu slúžiť tým pádom dnes len atestovaní pediatri, ktorých je menej, stále menej, a nemôžu tam slúžiť takí, ktorým povedzme do tej atestácie chýba jeden rok. V prípade dospelákov to možné je, v prípade detí to možné nie je. A takých lekárov je dnes dosť, ktorí sú v rezidentskej príprave, chceli by slúžiť akútne veci, chceli by to ohmatať, ale kým nemajú tú atestáciu, tak im to zákon neumožňuje. Takže toto by sme mohli spolu s tým rezidentským programom spolu prehnať v tomto zákone. Preto vás takisto chcem poprosiť, aby ste podporili Oskarovu aktivitu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne ešte za záverečné slovo. Dve veci som ešte chcel spomenúť, tak som si spomenul, že čo som chcel spomenúť. OSN-ka. Optimalizácie siete nemocníc, to tak zaznelo a mi to tak napadlo, keď pán Svoboda rozprával o tom, že na to treba peniaze. No. K optimalizácii siete nemocníc sme si povedali, že čo je cieľ, čo od tých nemocníc chceme, čo tá nemocnica má robiť. Má urobiť aspoň tisíc operácií nejakého typu na to, aby mohla tie operácie ďalej robiť, ak chce niečo ďalšie robiť, musí najprv do toho zainvestovať a musí ukázať nejaké čísla, nejaké výsledky na to, aby mohla v tej veci ďalej robiť, aby mohli byť tieto ďalšie výkony zazmluvnené zdravotnými a preplácané zdravotnými poisťovňami.
Prečo by nemohla byť kritériom OSN-ky, teda optimalizácie siete nemocníc, že ak chcete prevádzkovať detské oddelenie, nielenže tam musíte mať ix typov nejakých hospitalizácií, ale zároveň musíte mať aj možnosť pre rodičov, aby tam strávili čas so svojimi, so svojimi deťmi. V okamihu, keď už je to kritérium tej OSN-ky, už sa na to dajú aj podľa mňa lepšie čerpať peniaze, už sa to dá zakryť do hromady iných vecí. V pláne obnovy sme peniaze dávali na také hlúposti, ako sú garáže pre sanitky, čo teda je vec, ktorá fakt nemusí byť platená z plánu obnovy, tak by sa to dalo použiť v rámci OSN-ky. To bola prvá poznámka.
A druhá, ktorú chcem povedať, takisto ako rodič som strávil jeden, jeden takýto pobyt v nemocnici, je to život meniaci zážitok silný. Vás je tu teraz tých koaličných, akože ste štyria, piati, štyria, piati, štyria. No, dobre, tak budem na vás apelovať. Prosím vás pekne, akože každý z vás je, že rodič alebo starý rodič, alebo súrodenec niekoho, kto je rodičom, alebo skrátka máte deti vo svojej blízkosti a to môžu byť už aj vaše deti a môžete byť vy ten, kto by mal stráviť s tým dieťaťom ten čas v nemocnici. Toto nie je politikum, toto nie je že ľavé, pravé, liberálne, progresívne, konzervatívne alebo neviem aké. Toto môžu byť vaše deti, vaše vnúčatá, vaše netere, vaši synovcovia, ktorí potrebujú, aby pri nich v ťažkej situácii bol niekto blízky a držal ich za ruku, aby znížili mieru stresu. Prosím vás pekne, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)