No, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, dámy a páni. Na úvod by som chcel povedať, že strana Sloboda a Solidarita bude hlasovať za odvolanie pani ministerky Zuzany Dolinkovej z funkcie ministerky zdravotníctva, a aby som vlastne povedal tú pointu hneď na úvode.
Ale dovoľte mi hovoriť o tejto téme dlhšie, lebo myslím si, že táto téma si zaslúži dlhšiu debatu. Neodvolávame Petra Stachuru, hej? Neodvolávame Oskara Dvořáka, neodvolávame Mareka Krajčího. Odvolávame Zuzanu Dolinkovú. Takže venujme sa jej. Hoci teda mám také nutkanie, že by som rád odvolával Richarda Rašiho po tom, čo povedal v rozprave. Pretože ak by som dovtedy bol býval váhal nad svojou podporou, alebo nepodporou ministerky Dolinkovej, tak Raši to zaklincoval. To jeho vystúpenie bolo totálne, totálne mimo a veľmi ma mrzí, že zvolil práve tento spôsob obhajoby pani ministerky. A o to viac vyniklo potom aj vystúpenie pána ministra Kmeca.
Kto príde dnes pracovať pre štát, ak štátny úradník, minister začne tohto človeka verejne znevažovať v tejto snemovni, a to je jedno, ktoré z tých mien to bolo, kto príde dobrovoľne pracovať pre štát, roky odovzdávať svoje najlepšie know how, ak potom príde nejaký minister a verejne sa naňho vyvracia, opľuje ho. Prosím vás pekne, takýmto spôsobom si lojalitu ľudí k tomuto štátu nevybudujeme a o štáte budem hovoriť veľa vo svojom prejave.
Budeme v strane Sloboda a Solidarita hlasovať za odvolanie ministerky Dolinkovej. A nie za to, čo urobila, ale najmä za to, čo neurobila. Je to ťažký rezort. Zdravotníctvo je ťažký rezort, kde na každom rohu horia požiare a vlastne úlohou ministra je prioritizovať, ktoré požiare bude hasiť, a na ktoré sa vykašle, lebo na ne nemá reálnu kapacitu. Zdravotníctvo si vyžaduje nielen tú vizionársku, ten vizionársky pohľad, čo s ním ideme urobiť zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, ale vyžaduje si neskutočne potrebné operatívne každodenné riadenie. Toto je moment, v ktorom myslím, že pani ministerka Dolinková zlyháva.
Programové vyhlásenie vlády tejto Ficovej štvrtej vlády v oblasti zdravotníctva som hodnotil veľmi pozitívne. To, čo je v ňom napísané, s tým sa stotožňujem a keby som bol ja ministrom zdravotníctva, mal by som veľmi podobné programové vyhlásenie. Toto neplatí pre celé programové vyhlásenie, ale pre tú časť, ktorá sa týka zdravotníctva. Tam nie sme zásadne v opozícii voči tomu, čo chce vláda dosiahnuť. Na rozdiel možno od iných častí štátnej správy. Problémom je, že to, čo je v tom programovom vyhlásení vlády, sa nerobí. A ak sa robí, tak o tom nevieme, pretože pani ministerka s nami príliš o tom nediskutuje, nediskutuje so stakeholdermi, so združeniami, komorami, profesnými organizáciami a nekomunikujú ani s poslancami zdravotníckeho výboru tak, aby sme vedeli, v akom stave sú jednotlivé projekty, o ktorých sa programové vyhlásenie vlády zmieňuje.
Ale chcel by som túto debatu začať tým, že hovorme si pravdu. Slovenskému zdravotníctvu najviac pomôže, keď si budeme hovoriť pravdu a nebudeme tu žiť na nejakých predsudkoch alebo na nejakých chimérach a hoaxoch. Prečo je slovenské zdravotníctvo v takom stave, v akom je? Pretože štát v zdravotníctve zlyháva. Štát dlhodobo a opakovane zlyháva. Nevie zadefinovať, čo od zdravotníctva chce. Nevie to zabezpečiť, ale nechce sa vzdať svojich kompetencií. Účet za, tuším, šesť vĺn oddlženia prevyšuje dobré 2 mld. eur. Nemocnice, ako sme počuli, sú podkapitalizované, tých 7 mld., o ktorých hovoril pán minister Kmec, to bolo pre mňa nové číslo, ale väčšie, ako som čakal, a vyzerajú príšerne. Každý, kto má skúsenosť so slovenským zdravotníctvom a bol v nemocnici typu Mickiewiczova, Kramáre, tak len prevracia očami, kam sme sa to dostali po tridsiatich rokov budovania svojstojného slovenského zdravotníctva, štátneho slovenského zdravotníctva.
Tak ako chátra kaštieľ v Rusovciach, tak ako vyzerá diaľnica do Košíc, tak ako máme príšerné železničné trate, ktoré sú na úrovne tratí spred sto rokov, z Bratislavy do Prahy sa dostanete tak isto rýchlo ako slovenskou strelou v tridsiatych rokoch minulého storočia, tak ako máme zbabrané elektronické zdravotníctvo, tak ako vyzerajú Rázsochy, tak ako sa šialene zadlžujú štátne nemocnice a tak ako dobabraný vyzerá plán obnovy, toto všetko je vizitka štátneho riadenia a viery, že štátne riadenie zdravotníctva je všeliekom. Lebo to je to správne. Štát zabezpečí, štát dokáže. No nie, štát nevie riadiť zdravotníctvo, nemá víziu, ani krátkodobú, ani strednodobú, ani dlhodobú. A kompenzujeme to, ukájame sa formalizmom, predstieraním, že vytvárame inštitúcie, ktoré niečo robia, no nerobia, a vytvárame procesy, ktoré sú samoúčelné, ale neprinášajú pridanú hodnotu. Zákonov máme viac než by sme chceli a niekedy tak s nadsázkou hovorím, ale ono to nie je nadsázka, ono to je realita, ak by sme chceli dodržiavať všetky zákony, ktoré v zdravotníctve platia, tak to zdravotníctvo paralyzujeme, pretože tie zákony sú protichodné, nevykonateľné, ale úradník je spokojný.
Ukážte mi jeden úspešný projekt v zdravotníctve, ktorý by štát vymyslel a dotiahol do konca. Dokonca aj v tom elektronickom zdravotníctve, kde sme premrhali desiatky miliónov z Európskej únie, vo výsledku nakoniec elektronický recept priniesla súkromná poisťovňa na trh. A všetci zistili vau, aké je to super, ale stálo to asi 20-krát menej, ako to stálo štát. A keď aj niekto, nazvem to, osvietený upratal, či už vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo napríklad v štátnej záchranke, keď ho vymenili a prišli zbojníci, tak sa to všetko vrátilo do pôvodnej, do pôvodných koľají. Snaha zlepšiť procesy v štátnych organizáciách je sizyfovským úsilím. Keď už je ten kameň takmer hore, spadne nadol a začína sa opäť to utrpenie.
Štát nevie riadiť zdravotníctvo. Centralizácia rozhodnutia, rozhodnutí na ministerstve spôsobuje preto implementačné problémy. Prečo má pani ministerka každý deň operatívne problémy, pretože centralizovala sa moc na ministerstve a nemá to kde delegovať. Prečo sa teda všetci hnevajú na pani ministerku, pretože čakačky, pretože poplatky, pretože, a všetky oči sa pozerajú na ňu, pretože štátne centralizované rozhodnutie spôsobuje presne túto situáciu. Z ministra sa stáva zbytočný hromozvod a nemá čas sa venovať, venovať vízii.
No a teraz k tým dôvodom, prečo si myslím, že by pani ministerka Dolinková nemala byť ministerkou. Keďže potrebujeme hneď na začiatku riešiť operatívne hasenie požiarov, tak je potrebné byť akčný. Mať leadership, vodcovstvo a toto pani ministerka neprejavila. Neprejavila vodcovstvo pri riešení problémov, máme sedem mesiacov od volieb a stále sme nevideli projektové karty, projekty, na ktorých sa ide robiť, stále sme nevideli akýkoľvek náznak nejakého komplexného riešenia, systémového riešenia. Ale odstupujeme, ustupujeme päťpercentnej strane, ktorá sa montuje aj do zdravotníctva neodbornými, neodbornými vecami, a toto je niečo, čo ministerke Dolinkovej vyčítam, pretože v predvolebnom boji, keď sme boli na mnohých spoločných diskusiách, tvrdila, že odbornosť je pre ňu alfa a omega. Ak je odbornosť alfa a omega, nie je možné prijímať neodborné rozhodnutia, nie je možné posielať ľudí, ako je pán poslanec Kotlár, aby reprezentoval Slovenskú republiku pri rokovaniach s WHO o pandemickej zmluve, lebo to je výsmech, to je zosmiešňovanie tejto krajiny a aj keď to je možno rozhodnutie vlády, minister zdravotníctva má povinnosť sa postaviť na obranu zdravotníkov a proti hoaxerom, proti antivaxerom a proti ľuďom, ktorí znevažujú a znehodnocujú naše meno v zahraničí.
Komunikácia na kontrolnom dni na ministerstve zdravotníctva, pán premiér povedal, že je dôležitý sociálny zmier v sektore, ale nemyslel tým len finančný, ale aj ten komunikačný a hoci viem, že sa veľa investuje na ministerstve zdravotníctva do komunikácie pani ministerky, je to skôr tá marketingová, instagramová komunikácia, nie tá komunikácia, kde by sa stretávala s jednotlivými stakeholdermi, aby ich informovala, kde sa nachádza ten-ktorý projekt, aby od nich pýtala spätnú väzbu a, už som spomínal, že ani my vo výbore pre zdravotníctvo nemáme úplne jasno, že čo sa vlastne na ministerstve robí. Teraz momentálne práve prerokuvávame prvý konkrétnejší zákon z dielne ministerstva zdravotníctva po siedmich mesiacoch. Ale aj ten sa prijíma neštandardným spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní a úplne zbytočne v skrátenom legislatívnom konaní, pretože má prechádzať normálnym legislatívnym procesom. Čiže mali sme tu chýbajúci leadership, divnú komunikáciu, odbornosť verzus hoaxeri.
Ďalší bod, Martin a Brezno. Myslím si, že rozhodnutím o výmene tímu v martinskej nemocnici sme spôsobili Martinu ich vlastné Rázsochy. Že táto nemocnica do roku 2026 stáť nebude v žiadnej, v žiadnom budúcom scenári. Pokiaľ ide o Brezno, toto je pre mňa väčšie sústo, pretože rozumiem, tlaky z regiónov sú najrôznejšie, počul som to aj od vás, vážení kolegovia z koalície. Keď ste obhajovali pani ministerku, používali ste argumenty, ktoré boli v protiklade toho, čo by pani ministerka chcela, aby ste rozprávali. Pretože optimalizácia siete nemocníc je naozaj o tom, že nemôže byť pôrodnica na každom rohu, pri každej vŕbe. Problémom implementácie je, že každý je z vás odnekadiaľ a niekde to robí problém. Ale, bohužiaľ, niekedy treba prijať aj nepopulárne rozhodnutia, a to platí skrz na skrz či už pre koalíciu, alebo pre opozíciu.
Brezno. Breznianska nemocnica nemá na to, aby bola v druhej kategórii. Breznianska nemocnica je nemocnica prvej kategórie. Nemá personál, nemá technické vybavenie, nemá počet pacientov na to, aby predstierala, že je niečo viac, ako je. To, že tie lobistické sily z regiónu, predovšetkým od pána Sotáka, priviedli k preradeniu nemocnice Brezno do vyššej kategórie, zhodou okolností pred prezidentskými voľbami, chápem, bol za tým nejaký možno deal, tak to bolo natoľko nepodložené a nekompetentné rozhodnutie, že to viedlo k abdikácii ľudí z tímu, ktorý má na starosti reformu nemocníc. Toto považujem za problém, s ktorým bude mať ministerstvo zdravotníctva veľkú, veľký problém vyriešiť, alebo nejakým spôsobom napraviť. Lebo zohnať nových ľudí, vysvetliť im, o čom to je, tritisícstránková vyhláška, je to prekombinované, preregulované, to už sme tu dneska počuli.
Rázsochy ma netrápia natoľko, ako mojich predrečníkov, pokiaľ sa bavíme o tom, že kde má stáť nová univerzitná nemocnica v Bratislave. Som viac ako desať rokov presvedčený, že Rázsochy to nemajú byť. Máme o tom aj strategický dokument na Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý hovorí, že to má byť nemocnica vo východnej časti mesta, kde je lepšia dostupnosť na zvyšok Slovenska. Čiže tuná Rázsochy ma až tak netrápia.
Čo ma trápi v kontexte Rázsoch, je, že sme tu počuli, že bude predstavené riešenie najprv do konca marca, apríla, 1. máj, neviem koľký máj, teraz je to do 15. mája, že bude predstavené to riešenie, lebo zatiaľ o ňom v zásade nič nevieme. A môj druhý problém je, že síce o tom riešení nič nevieme, ešte to neschválila vláda, ale už medzitým sa stihli podpísať zmluvy s dodávateľom projektovej dokumentácie. A nad tým celým je ešte téma, kde naozaj čakám na to vysvetlenie a potom budem hrýzť, o sťahovaní detskej fakultnej nemocnice na Rázsochy. Počul som to po prvýkrát a teda v zdravotníctve sa pohybujem už 20 rokov, ale to, že NÚDCH má stáť na Rázsochách, je pre mňa že absolútna novinka, bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek. Namiesto toho, aby sa dostavala jedna veža na Kramároch, tak sa má celá nemocnica presťahovať niekam inam. Toto mi príde, že veľmi, veľmi amatérske rozhodnutie.
No a posledný bod, ktorý tu mám napísaný na tému dôvodov pre odvolanie pani ministerky, je rozpočet a rozpočtová vyhláška. Nie je vina pani ministerky Dolinkovej, že máme takýto dokument. Je to vina predchodcov, že takýto dokument vymysleli a dali do zákona. Je to chybný dokument. Ministerstvo nemá čo predpisovať sektoru, ktorý, ktorá, ktorý segment zdravotníctva má dostať koľko peňazí. Toto má byť úloha zdravotných poisťovní. Ak do toho zasahuje ministerstvo, potom je úplne legitímna otázka, načo máme zdravotné poisťovne, keď im odsekáme všetky nástroje, ktoré mali pre strategický nákup zdravotnej starostlivosti. Keď nemôžu rozhodnúť o cenách, keď nemôžu rozhodnúť o benefitoch, pretože ministerstvo centrálne im chce nariaďovať, čo sa bude diať.
No, máme teda programovú rozpočtovú vyhlášku, ministerstvo má tú kompetenciu povedať, kto dostane koľko peňazí a pochopiteľne, keď sa rozdeľujú peniaze, nikdy nebudú všetci spokojní, všetci budú nespokojní a ten hromozvod nespokojnosti bude práve ministerka zdravotníctva alebo minister zdravotníctva, ten, kto je vo funkciu, kto podpísal tú konkrétnu vyhlášku. No a v prípade tej rozpočtovej vyhlášky na tento rok najviac peňazí, viac ako 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, v zdravotníctve máme o 1 mld. eur viac, aby ste vedeli, tento rok, 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, ambulancie v pôvodnom návrhu dostali len 6-percentné. Neskôr sa to zvýšilo na 12, ale v ambulanciách ten trpký pocit zostal, pretože ambulancie nikdy nikto neoddlží, musia platiť faktúry načas, kdežto štátne nemocnice každú chvíľu oddlžujeme a je to never-ending story napriek tomu, že vždy si sľubujeme, že toto je to naozaj fakt posledné oddlžovanie.
Takže nastavenie programovej vyhlášky považujem tiež za zlyhanie pani ministerky, ktorá navyše vyšla z kruhov ambulantných poskytovateľov, zastupovala združenie ambulantných poskytovateľov, tak o ich problémoch veľa vie, napriek tomu uprednostnila štátne nemocnice pred ambulanciami a to sa, samozrejme, ďalej prelieva do poplatkov, dostupnosti ambulantnej starostlivosti a podobne.
Pani ministerka často hovorí dobre, ale nevidno výsledky. Nevidno výsledky a to je dôvod, pre ktorý, si myslím, že by nemala byť ministerkou zdravotníctva, pretože v tejto chvíli v tejto pozícii má byť niekto akčný, kto bude konať.
Možno zareagujem ešte na teba, Peťo, si povedal, že teraz je čas robiť nejaké systémové, plánované kroky, pretože tu nemáme pandémiu, nemáme tu krízovú situáciu. Ja si myslím, že tu máme krízovú situáciu. Nehovorím, že tu netreba robiť dlhodobé plánovanie, ale máme krízovú situáciu. Veď pred voľbami sme tu hovorili o kolapse zdravotníctva. Čo sa tak náhle stalo okrem toho, že sme tam doliali 1 mld., ktorá ide do nemocníc? Ten kolapsový stav treba riešiť. Na to treba akčného ministra, a preto bude SaS-ka hlasovať za odvolanie Zuzany Dolinkovej.
