Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne pánovi Spišiakovi za príspevok, ktorý osviežil túto našu vnútornú debatu, ktorú medzi sebou tu vedieme medzi opozíciou. Nemám úplne v láske také tie marketingové názvy, ale tentokrát ma naozaj presvedčil, že prečo je ten balíček promafiánsky, prečo je to tak, že je to v prospech kriminality.
Ako chceme merať úspešnosť takéhoto balíčka zákonov? Kedy budeme mať pocit, že ten zákon dosiahol to, čo jeho predkladatelia tvrdili, že má dosiahnuť. Čo je ten KPI? Čo je ten key performance indicator, že, že toto bude, toto bol úspešný zákon? Budeme to merať na tom počte tých vykradnutých domácností, ukradnutých áut, drobnej kriminality, ako a v akej situácii povieme, že O. K., toto asi nebola správna cesta, musíme sa vrátiť naspäť z kratšej tej, z kratšieho výletu. Zaujímalo by ma to, lebo v zdravotníctve nás to špeciálne trápi, že nemáme veci dobre merané, a potom rozhodujeme na základe pocitov. Čiže tu by ma zaujímala nejaká metrika, ako vyhodnotíme, že ten zákon bol, bol úspešný.
No a k tomu, keďže stále diskutujeme o procese, k tomu procesu ja musím, samozrejme, dodať tú, to, že Kartágo musí byť zničené, že tá vláda zneužila ten inštitút skráteného legislatívneho konania. Ten má slúžiť na mimoriadne časy, na pandémiu, na vojnu, keď sa naozaj niečo nestíha, je to na prospech všetkých, ale, ako pán Spišiak aj povedal a citoval programové vyhlásenie vlády, programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že chceme lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. A nielen tých dvanásť ľudí chce žiť lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, ale päť miliónov a to je určite dôvod, pre ktorý minimálne ja to skrátené legislatívne konanie určite nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Ondrej, za tvoje vystúpenie. V zásade si zhrnul to, čo tu naozaj zaznievalo posledné dni pri diskusii o kompetenčáku, a som veľmi rád, že tu teda je aj pani predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorej to môžem zopakovať, že naozaj si myslím, že ten úrad, tak ako bol v roku 2004 Rudolfom Zajacom vytvorený a založený, bol založený ako nezávislý. A akékoľvek argumenty o tom, že sa touto novelou toho kompetenčáku, ktorý sme už teda prijali, vraciame naspäť, tak sa nevraciame naspäť, vraciame sa naspäť do éry, keď bola po druhýkrát vykastrovaná táto kompetencia úradu.
Som rád, že Ondrej na tieto veci upozornil, som presvedčený, že sa k nim naozaj vrátime, keď to pani prezidentka vráti, vráti ten zákon naspäť do parlamentu, ale to, čo by som možno bol, chcel v tejto minútovej poznámke ešte pripomenúť, je, že to, čo sme mali výhrady k štátnemu rozpočtu, že do zdravotníctva príde o 11 % viac peňazí, ale nevieme, na čo pôjdu, a teda neviem, a teda máme obavy, že vlastne sa minú bez toho, aby priniesli akýkoľvek hmatateľný efekt pre, nie pre kohokoľvek, pre pacientov, pre niekoho to prinesie hmatateľný efekt.
Moja otázka znie, či tie peniaze, ktoré dávame do Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a o ktorého rozpočte teraz diskutujeme, či vieme merať prínosy týchto peňazí. To znamená, čo za tie peniaze vieme hmatateľne vydokladovať. To, že koľko zamestnancov robí na podnetoch, je jedna metrika, ale to je len taká procesná, mňa by skôr zaujímala tá výsledková metrika, že čo, akú pridanú hodnotu pre zdravotný systém prináša úrad pre dohľad a akým spôsobom, na aké benefity premieňa peniaze, ktoré dostáva z rozpočtu. To sú také otázky, ktoré sa pýtam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi oceňujem, pán minister, že ste vystúpili, rovnako ako predtým pán minister Kamenický, a že ste sa boli ochotní aspoň zúčastniť tejto debaty, naozaj úprimne bez, bez irónie a sarkazmu. Zákon o rokovacom poriadku v ustanoveniach o skrátenom legislatívnom konaní nemá odporúčací charakter. Je to zákon. Jeho porušenie je porušením zákona. A v tomto prípade sa domnievam, že tu ide o flagrantné a úmyselné porušenie zákona o rokovacom poriadku. To je teda na tému skrátených legislatívnych konaní. Tieto slová sú vaše, pán minister, vy ste ich povedali pred troma rokmi pri jednom skrátenom legislatívnom konaní, nájdem takýchto vašich výrokov niekoľko desiatok, ako to už zaznelo z úst pána Grendela. To, že to robili iní, nie je poľahčujúca okolnosť. Ja som v bývalom parlamente takisto nebol a takisto som nesúhlasil so skrátenými konaniami, ktoré sa napríklad na bratislavskú župu preniesla v podobe nevykonateľných zákonov, lebo im pre... nepredchádzalo potrebné medzirezortné pripomienkové konanie.
K úradu pre dohľad, nevraciate situáciu do pôvodného stavu, vraciate iba situáciu do stavu pred rokom 2021. Ale ako som niekoľkokrát v rozprave vystúpil, ten zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, vždy keď prišiel SMER k moci, vždy zrušil nezávislosť úradu. Návrat do pôvodného stavu, teda do stavu zo Zajacovej reformy, je návrat k nezávislosti úradu. Vy ste ho urobili závislý a to, že to je nie dobre nastavené, som sa vám pokúsil v rozprave niekoľkokrát vysvetliť na konkrétnych príkladoch. Pani ministerka Dolinková nespochybňovala zatiaľ pani Bláhovú, vy ste ju spochybnili najviac zatiaľ, čo som doteraz počul, ničmenej šéfom úradu pre dohľad bol aj zakladajúci člen SMER-u pán Demovič, čiže toľko na tému nezávislosti. (Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým reagujúcim.
Osobitne by som asi reagoval na pána poslanca Pročka. Je to dobrá otázka. Toto podozrenie tu môžeme mať, preto som ho tu aj pomenoval, možno pripomenúť si historickou pamäťou, že nie všetci si pamätajú, čo sa tu dialo pred 20 rokmi. A je to o dôvod viac sledovať, ako sa tento spor medzi štátom a súkromnou spoločnosťou bude vyvíjať. Vyvíja. To bola taká možno až slovná prešmyčka že? Lebo 280 mil. to je že naozaj veľké pokušenie, to už sa blížime k tej 400-miliónovej malej dome na ten Cyprus. Čiže áno, budem rád, keď to nebudem musieť sledovať len ja, ale budeme viacerí, ktorí budeme sledovať, akým spôsobom sa vyvíja osud tejto domnelej, údajnej pohľadávky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vystupujem opäť v tejto rozprave a opäť k téme, ktorou by som, ktorej som sa doteraz venoval, a to je úrad pre dohľad, a teda zmena spôsobu voľby šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Otázka je, čo poviem originálne, aby som vás ešte takto v noci zobudil a podobne ako Alojz Hlina zabezpečil si vašu pozornosť.
Minule som hovoril o zdravotnej poisťovni Perspektíva, ktorej vyhorelo a vytopilo účtovníctvo, takže sme nevedeli celkom presne, koľko peňazí dlží poskytovateľom, tak dnes dám iný príbeh a veľmi sa teším, že tu vidím aj pána Spišiaka, lebo pevne verím, že zareaguje potom v nejakej faktickej a doplní niektoré čriepky mozaiky, ktoré ja z toho pohľadu zdravotníckeho neviem vyskladať, ale verím, že vy to budete vedieť vyskladať.
Vrátime sa k dátumu 17. máj 2005. Sedemnásteho mája 2005 parkovalo jedno auto v Bratislave a dostalo papuču. Na tom aute bolo napísané, že "Palko", vtedajší minister vnútra, "je orgán". Keď začali to auto s papučou riešiť policajti, lebo tam prišiel majiteľ, istý bratislavský advokát, tak ten im odmietol ukázať doklady, bol ozbrojený, pokúsil sa ujsť, policajti ho naháňali, naháňali ho z mesta, až ho dochytili v Karlovej Vsi a skončil v cele predbežného zadržania. Advokát sa volal Roman Bušo. A teraz viem, že čo poviem v snemovni, asi nie je úplne že stíhateľné, ale pre istotu sa odvolám, že v knižke o mafii sa píše, že tento právnik spolupracoval s podsvetím, s piťovcami, s rusky hovoriacimi mužmi, bohvie aké mal kontakty, keď sa večer objavila v televízii reportáž, v televízii JOJ, vtedy patrila Kmotríkovi JOJ-ka, tak v tej reportáži boli muži zákona tí zlí, ktorí dobrému človekovi, advokátovi Bušovi zabránili v odlete na dovolenku tým, že ho naháňali a že ho zavreli do cely predbežného zadržania. No.
Prečo hovorím tento príbeh a ako toto súvisí so zdravotníctvom, sa budete pýtať, a poviem veľmi jednoducho, pán Bušo má manželku a tá manželka je jediná konateľka a majiteľka spoločnosti Flow. A spoločnosť Flow, neviem, či ste o nej niekedy v živote počuli, v roku 2005 podala žiadosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne. Museli preukázať, že majú peniaze, teda musela preukázať, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún. Preukázala, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún, akurát nevedela preukázať, odkiaľ ich má. Viete, donesiete kufrík, otvoríte kufrík, tu je sto mega, dajte mi povolenie, aby som mohla prevádzkovať zdravotnú poisťovňu a úrad pre dohľad, nezávislý úrad pre dohľad urobil toľko, že povedal: No moment, ale ukážte, odkiaľ máte tých sto miliónov. Viete preukázať, kde ste zobrali tie peniaze? No a pani Bušová povedala, že nevie úplne preukázať, odkiaľ má tie peniaze. A Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením Jána Gajdoša tejto spoločnosti nevydal povolenie na prevádzkovanie zdravotného, verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Teda žiadosť bola odmietnutá, a tým by sa príbeh mohol skončiť.
Ale príbeh sa nekončí. Odkiaľsi zo záhrobia v roku 2016 spoločnosť Flow zažalovala Slovenskú republiku pre ušlý zisk za to, že nebola, že nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne, tá poisťovňa sa inak mala volať VIVIA, keby ste to niekedy chceli gúgliť, VIVIA je tá poisťovňa, ktorá našťastie vtedy nevznikla z podozrenia, že sú za tým nejaké mafiánske peniaze. Flow sa súdi so Slovenskou republikou a chce 280 miliónov eur ako ušlý zisk. Prosím pekne 280 miliónov eur a ťahá sa to po súdoch, podľa mňa stále nie je rozhodnuté a to máme teda 2023, to už je teda takmer 20 rokov od danej kauzy, ako sa začala. Nič menej šéfka, súčasná šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pani Renáta Bláhová, ktorú som už v predchádzajúcich príspevkoch kritizoval, urobila jednu prospešnú vec a konkrétne podala trestné oznámenie teraz na ľudí, ktorí pomáhali spoločnosti Flow pripravovať tú prihlášku o vydanie povolenia na verejné zdravotné poistenie. V tom trestnom oznámení napáda, má nejaké pochybnosti, či nedošlo k trestnému činu, a napáda úkony, ktoré tá spoločnosť realizovala v rámci tej žiadosti a napáda znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok, ktorý nafúkol tú sumu, údajnú sumu, o ktorú prišla, na tých 280 miliónov eur, pretože firma Flow, ktorá žiadala o povolenie na poisťovňu VIVIA, tvrdila, že hneď v prvom roku bude mať niekoľko stotisíc nových poistencov a tých niekoľko stotisíc nových poistencov bude stáť veľa peňazí, takže to je tých 280 miliónov, tak momentálne tu prebieha niekoľko sporov. Spor Flow so Slovenskou republikou, trestné oznámenie úradu pre dohľad voči spoločnosti Flow a ja som hlboko presvedčený, že to, že dnes nemáme na trhu že naozaj mafiánsku zdravotnú poisťovňu, je vďaka tomu, že Ján Gajdoš bol v roku 2005, mal integritu a bol odvážny a postavil sa ľuďom, ktorí majú mafiánske kontakty, ktorí sa netaja svojimi prepojeniami. A čo sa stane, keď zrušíme tu nezávislosť úradu pre dohľad? Keď sem bude môcť znovu niekto prísť s nejakým kufríkom a ten šéf úradu nebude mať tú integritu na to, aby odolal takémuto pokušeniu alebo takejto, takejto hrozbe, ktorý sa bude báť a ktorý potom vyhovie takejto žiadosti. Ja si myslím, že úrad pred dohľad má zostať nezávislý a v tomto prípade, napriek tomu teda že som kritizoval pani Blahovú, za tento krok ju chválim.
Ale aby som tak úplne neskončil úplne pozitívne voči jej osobe, tak ešte jednu poslednú poznámku, keďže vás tak celkom pobavila tá epizóda s tou zdravotnou poisťovňou Perspektíva, čo je spred 25 rokov, tak vám k tomu pridám ešte jednu anekdotu z tých čias. A to je anekdota, koľko poistencov je na Slovensku. Na to slúži Centrálny register poistencov, ktorý spravuje momentálne úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale pred tým, než ten úrad vznikol, Centrálny register poistencov bol na ministerstve zdravotníctva. A nefungovalo to. Prepoisťovací agenti každú sezónu potrebovali doniesť sadu prihlášok a tá prepoisťovacia kampaň bežala priebežne, lebo sa dalo meniť poisťovňa častejšie ako raz do roka. Nosili hromadu nejakých prihlášok a tam neboli žiadne náležitosti, že to musí byť podpísané, overené, niečo. Tak tí makléri alebo tí brigádnici chodili po cintorínoch, opisovali náhrobné kamene, dátumy narodenia a nosili tieto prihlášky do zdravotných poisťovní. Istú chvíľu sme mali na Slovensku o vyše 100-tisíc poistencov viac, ako sme mali počet obyvateľov. Lebo v tom bol jednoducho bordel.
Ten bordel tam máme, bohužiaľ, stále, pretože som minulý, teda tento rok, áno, začiatkom tohto roku zistil, že v Centrálnom registri poistencov je asi 7-tisíc ľudí, ktorí už nežijú, ktorí niektorí nich nežijú desiatky rokov, napriek tomu je tam pomerne veľký neporiadok. A to je jedna z mojich výhrad voči pane Renáte Bláhovej, pretože je zodpovedná za to, aby tento Centrálny register poistencov fungoval. Najstarší človek v tom zozname má 132 rokov. To by bola Guinnessova kniha rekordov, keby naozaj tento poistenec žil.
Bohužiaľ, tieto mŕtve duše ovplyvňujú prerozdeľovací mechanizmus a presun peňazí medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami, preto to považujem za vážny, vážnu chybu, ktorú úrad svojou nečinnosťou alebo nedostatočnou činnosťou spôsobuje. Napriek tomu, že mám výhrady voči Renáte Blahovej, napriek tomu, že si myslím, že to nie je dobrá predsedníčka úradu, som hlboko presvedčený, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má zostať nezávislý. Slovenské zdravotníctvo to takto potrebuje.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem Ondrejovi Dostálovi za zhrnutie toho, o čom sa tu vlastne 4 dni rozprávame. Gábor Grendel mi ukradol pointu, ale ja ju aj tak zopakujem, že áno, je dôležité, že sme o tom rozprávali, ale podobne ako Ondrej, si myslím, že nie to naše rozprávanie spôsobilo, že úplne autonómne sa pán Michelko rozhodol tento pozmeňovací návrh meniaci spôsob menovania vedenia protimonopolného úradu, že ho stiahol. Ale myslím si, že okrem Európskej komisie a vyhrážky alebo hrozby, že by sme možno teoreticky mohli prísť možno o nejaké európske peniaze, že do značnej miery tomu, k tomu výsledku, k tomu autonómnemu rozhodnutiu pána poslanca prispeli aj tie námestia. Dnes bolo v Bratislave 18-tisíc ľudí. Hej? Namiesto toho, aby ľudia kupovali kapre a stromčeky, išli na námestie. Na východe Košice a Prešov 3-tisíc, 2 500 ľudí a viem si živo predstaviť, že ak bude vládna koalícia v tomto svojom pokuse o valcovanie pokračovať, tak tie námestia budú plnšie a možno budú musieť zľaviť aj z ďalších svojich zámerov, ktoré majú pri zmene režimu na ten svoj smerohlasácky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi Valáškovi za jeho príspevok, ako aj pozmeňujúci návrh. A aj z jeho príspevku je zrejmé, že teda nie je dobré, ak prijímame zákony zrýchlene bez medzirezortného pripomienkového konania, keď pozmeňovákmi v druhom čítaní ideme do toho vkladať veci, ktoré nie sú vôbec domyslené a môžu vyvolávať rôzne typy interpretácií a aj to je dôvod, prečo bolo dnes v Bratislave 18-tisíc ľudí. Ja tie čísla zopakujem. V Žiline 2 500, v Prešove 3-tisíc, v Nitre 2-tisíc a môžem pokračovať ďalšími mestami, ktoré napriek tomu, že tí ľudia pár dní pred Vianocami by mali kupovať stromčeky a kapre a darčeky, tak v mraze vyšli do ulíc, lebo takýmto spôsobom si nepredstavovali tú sľúbenú novú politickú kultúru.
Takže ja veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Valáškovi, že na to vo svojom príspevku upozornil.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi Hellebrandtovi za jeho, za jeho príspevok do, do rozpravy. Áno, no kde nič nie je, ani smrť neberie. Čiže ťažko vymyslieť, vymyslieť odôvodnenie pre niečo, čo, čo stojí úplne na vode. Myslím si a domnievam sa, že tie, že tie kroky, ktoré sú navrhnuté aj v tomto návrhu zákona, o ktorom už štvrtý deň tuná diskutujeme, že tieto veci ľudí hnevajú. A hnevajú možno aj alebo rozlaďujú aj tých ľudí, ktorí možno pôvodne dôverovali tejto vládnej koalícii. Podľa prieskumu, ktorí pred chvíľočkou aj zverejnili médiá, televízia JOJ, Denník N, je dosť veľa ľudí nespokojných s vládou Roberta Fica. Väčšina, 47 %, teda viac ako tých, ktorí sú spokojní, ktorých je 40 %, zvyšok sa nevedel vyjadriť. A nadpriemerne nespokojní sú okrem voličov parlamentných opozičných strán, tí najmladší od 18 do 33 rokov. Tí, o ktorých stojíme, aby nám neodišli do zahraničia, aby, aby zostali verní, verní Slovensku, tak tí sú nadpriemerne nespokojní s tým, čo sa tu v tejto krajine deje. A možno aj ten tlak tých ulíc, spomínam Bratislava osemnásťtisíc, Žilina dvetisíc päťsto, Prešov tritisíc, Nitra dvetisíc, v čase keď je vonku -1, -2, majú kupovať kapre a stromčeky, tak to, že títo ľudia prišli ,možno aj to je dôvod, prečo dneska nemáme pozmeňovací návrh pána Michelka na stole.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj kolegovi Vančovi za jeho príspevok, z ktorého väčšinou som plne súhlasil a dovolím si drobný jako disentujúci názor časti, ktorá sa venovala zdravotníctvu, pretože mám pocit, že niektoré veci treba povedať a pomenovať. Problémom slovenského zdravotníctva nie sú súkromné zdravotné poisťovne ani zostatok na ich účtoch. Na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne tie súkromné poisťovne tvoria technické rezervy, odkladajú peniaze pre pacientov, ktorých majú na čakačkách. Všeobecka nemá žiadne peniaze, takže vytvára len stratu a nemá čo odkladať. A tieto súkromné poisťovne sú zodpovedné. Problémom je tu štát, neschopnosť štátu normálne riadiť štátnu poisťovňu, štátne nemocnice.
A pri tej štátnej poisťovni trošku zostanem, lebo dokladom toho, že to štát nie je schopný robiť, je aj návrh nového vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Do predstavenstva VŠZP je navrhnutá pani Begánová. Pani Begánová bola doteraz šéfkou nákupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tie problémy, do ktorých sa všeobecka dostala, teda to bolo potom neskôr potrebné aj hasiť, tie problémy, do ktorých sa všeobecka dostala, sú spôsobené nevýhodnými nákupmi. Všeobecka uzatvorila nevýhodné zmluvy v neprospech VŠZP, v neprospech poistencov VŠZP, za to však v prospech Agelu, Medirexu, Klinickej biochémie, teda súkromných subjektov a nie je to ani Dôvera, ani Union. Je to štátna poisťovňa, ktorá toto spôsobila, a táto pani teraz má tu v tej poisťovni byť v predstavenstve.
No ale ešte pár sekúnd mám, tak by som nadviazal na ten úvod, ktorý sa mi veľmi páčil. V Bratislave boli mínus dva stupne, v Prešove mínus jeden, ľudia by mali kupovať kapre, stromčeky, darčeky, napriek tomu v Bratislave bolo takmer osemnásťtisíc ľudí, v Žiline dvetisícpäťsto, v Prešove tritisíc, v Nitre dvetisíc a keď bude táto koalícia pokračovať v týchto svojich krokoch, pri ďalších protestoch ich tam bude ešte viac, dúfam.