Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. A ďakujem ti, kolega Hargaš, za tvoju obsiahlu rozpravu. Ako bolo povedané, celá tá daň je hlúpa. A áno, je to hlúpa Ficova daň, či ako čo sa zase chceme tváriť, že to je nejaká Radičovej daň alebo niečo? Akože už nie, naozaj. Naozaj tu človek ani nepotrebuje maturitu z matematiky, aby vedel, o čo ide. Predpoklad výberu na transakčnej dani je 500 miliónov eur. Už teraz vieme, že to toľko ani nebude. A kolega tu napočítal výdavky štátu, ktoré sú v čase konsolidácie zbytočne minimálne v tejto hodnote, ak nie viac.
Čiže zrušte to, pomôžete tým naozaj všetkým na Slovensku, neexperimentujte, nezvyšujte si v tomto ťažkom čase platy, nedávajte si doživotné renty, nenakupujte zbytočne v týchto ťažkých časoch a naozaj pre všetkých občanov a občianky, ktorých sa táto hlúpa transakčná daň týka, je tu stránka www.hlupadan.sk, kde nám môžte dať svoj podpis a podporiť výzvu tejto vláde. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem ti, Michal, za tvoje poučné vystúpenie. Je mi ľúto, že tu nie je nikto z poslancov koalície, kto by si to vypočul. Ja si neviem predstaviť a nie je tu teda ani minister Kamenický, neviem si ale predstaviť, ako si minister Kamenický a celá vládna koalícia môžu myslieť, že ďalšie zdražovanie a zvyšovanie napríklad aj komunálnych poplatkov, ktoré bude nutné kvôli negatívnym vplyvom na rozpočty samospráv, zvládnu občania tejto krajiny.
No nezvládnu, takmer jeden milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou, z toho polovica sú jednorodičovské rodiny, kde sú deti. Takže už teraz je pre nich neúnosné zvyšovanie cien v obchodoch kvôli DPH, v službách, poplatky napríklad v škôlkach, cestovné náklady, poplatky za odpad, na miestne dane a napríklad a energie a ceny bývania. Takže transakčná daň bude mať ešte väčší priamy dopad na samosprávy, ich podniky a to znamená, že všetko toto zdražovanie v konečnom dôsledku zaplatia títo najchudobnejší občania.
Takže si to zvážte naozaj, že či je toto naozaj nutné, aby ste si plnili štátny rozpočet ešte peniazmi ľudí, ktorí ich vlastne už ani nemajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem ti, Richard, za tvoje vystúpenie v tejto téme. Ako poslanca, ako skúseného poslanca mestského zastupiteľstva v dobe, kedy mestské a obecné rozpočty trpia pod náporom všetkých zmien a výpadkov z podielových daní, tak transakčná daň je pre nich ten posledný klinec do rakvy, pre mnohých. Naozaj sa mi nechce veriť, že toto vymyslel minister financií, keď je to úplne hlúpe riešenie a ešte hlúpejšia daň. Je nemysliteľné, že samosprávy musia napríklad transakčnú daň platiť aj v týchto časoch, kedy, kedy majú úplné výpadky vo financovaní aj zo splátok úverov, ktoré si museli zobrať na svoje dofinancovanie a to nie len oni teda, ale aj všetci občania, ktorí majú napríklad úvery, malí a strední podnikatelia. Vyháňate týmto ľudí zo Slovenska, úplne že fyzicky ich vyháňate a všetky tieto dane, keď sa na konci dňa naakumulujú, tak v konečnom dôsledku to navýšenie zaplatia tí najchudobnejší občania, ktorých po konsolidácii bude na Slovensku ešte viac.
Takže je čas zísť z kratšej cesty naozaj a túto daň zrušiť. Máte na to jedinečnú príležitosť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem, Michal, za prednesenie pozmeňujúceho návrhu, ktorým navrhujeme zrušenie Ficovej škodlivej transakčnej dane od 1. mája 2025. Transakčná daň totiž nie je len ďalšou finančnou a administratívnou záťažou pre podnikateľov a napríklad aj samosprávy, ktoré, ako spomínal aj pán minister, sú už teraz na tom nie dobre, na priamy a veľmi negatívny dopad na každodenný život občanov na Slovensku a najviac na tých najchudobnejších. Aktuálne na Slovensku žije takmer milión ľudí ohrozených chudobou. Táto daň automaticky zvyšuje cenu každého nákupu, tovaru či služby, čo znamená, že vašu transakčnú daň zaplatia znovu iba občania tejto krajiny a to v situácii, keď už teraz mnohé základné tovary a služby na Slovensku dosahujú ceny, ktoré sú pre mnohých občanov neúnosné, je ďalšie zdražovanie skutočne neakceptovateľné.
Ďakujem.

Ďakujem, Michal, že spolu aj s kolegyňami Luciou Plavákovou a Beátou Jurík opäť prinášate tento návrh zákona. Naozaj adresná pomoc, adresný príspevok na bývanie je to, čo by pomohlo jednorodičovským rodinám urgentne. A nemuseli by sme tu teraz riešiť a vymýšľať to, že nemáme, že nám chýbajú sociálne nájomné byty, že túto otázku tu nemáme dlhodobo riešenú. Tento návrh zákona by vyriešil naozaj túto situáciu ihneď a adresne, pretože je to pomoc s vysokými cenami energií, ale tie sa pretavujú aj do tých cien nájmov, komerčných nájmov, ktoré tu zväčša musia ľudia platiť, ak sú v nájomnom bývaní.
Takže ďakujem veľmi pekne za to a verím, že to sa stretne s podporou.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni a kolegovi z Progresívneho Slovenska za podporu.
Mňa naozaj mrzí, áno, že sa k tomu nevyjadrí nikto z koalície pritom určite by nám všetkým malo záležať aj na tom ako sa majú všetky naše deti na Slovensku. Ja len dodám, že napríklad také náklady na prváka či prváčku pri nástupe do školy sú v priemere 260 eur, čo sa ešte zhorší vlastne po nástupe konsolidácie tento rok. Čiže v tej jednorodičovskej domácnosti aj tých 40 eur, to navýšenie toho prváckeho príspevku naozaj pomôže zmierniť ten stres pred nástupom týchto detí do školy. Nie je to vôbec drahé opatrenie, ako hovorí kolega, a ja si myslím, že tieto deti a tieto rodiny to naozaj ocenia, a myslím si, že by ste mali podporiť tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých, pre našu spoločnosť nesmierne dôležitý. Je to návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam.
Táto téma a títo ľudia príliš dlho čakali na adekvátnu pozornosť a reakciu. A možno by toto ani nebolo potrebné, keby sa štát systematicky a adresne... keby štát systematicky a adresne podporoval všetky typy rodín na Slovensku aj počas 14 rokov vlád Roberta Fica. Je naozaj pozoruhodné, že tento návrh sa dostal na rokovanie až po roku a pol fungovania tejto sociálnodemokratickej vlády a zároveň aj koalície, ktorá ho však nepredkladá.
Ďakujem mojim kolegyniam Lucii Plavákovej a Simone Petrík za pomoc a neustály boj za tých, ktorí sú na Slovensku aktuálne tí najohrozenejší. Možno si spomínate, že pred niekoľkými mesiacmi som na tento fakt, na tieto typy rodín poukázala aj tu v pléne Národnej rady, no nestretlo sa to s veľkým pochopením. V týchto dňoch konečne vidíme, že sa aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, začal venovať téme jednorodičovských domácností, za to ho určite treba oceniť. Zároveň je však dôležité, že tento krok prišiel až na podnet opozície a konkrétne poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzujú za zlepšenie podmienok jednorodičovských rodín.
Na Slovensku dnes žije viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 310-tisíc detí do 18 rokov. Tieto rodiny sa nachádzajú v náročnej životnej situácii, kde jeden rodič musí zo všetkých síl zabezpečiť výchovu detí, ale aj materiálnu a ekonomickú podporu. Bohužiaľ, polovica týchto rodín žije aktuálne v pásme chudoby, čo je obrovský problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Situácia sa ešte zhorší v dôsledku plánovanej Ficovej konsolidácie, ktorá pravdepodobne tieto rodiny ešte viac znevýhodní. Dieťa, ktoré žije v jednorodičovskej rodine sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne s nedostatkom finančných prostriedkov, a rodič, ktorý financuje celú domácnosť zo svojho jediného príjmu, zápasí s účtami a bežnými výdavkami a ostáva mu menej financií na rozvoj dieťaťa, mimoškolské aktivity či kvalitné vzdelanie.
Predstavte si, že v priemernej jednorodičovskej rodine zostane na deň po zaplatení všetkých výdavkov na bývanie a základné potreby päť eur na stravu. Tu je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť na Slovensku diskriminuje tých, ktorí už deti vychovávajú. Mnohé vlády v histórii Slovenskej republiky sa síce snažia presadzovať prorodinnú politiku, no keď niekto už deti má, nezabezpečíme ich primeranú výchovu. Štát dostatočne nerieši dôvody vzniku jednorodičovských rodín. Odborníci z praxe poukazujú najmä na chýbajúcu vzťahovú a sexuálnu výchovu, nedostatočné rodičovské a partnerské zručnosti, nedostupnosť a vzdelanie v téme antikoncepcie a takisto aj už spomínané dnes násilie, takisto alkohol či iné závislosti. Toto sú hlavné dôvody vzniku jednorodičovských domácností, ktorým štát vie predchádzať. Návod na to sme napríklad počuli aj dnes v rozprave k uzneseniu proti násiliu na ženách. Ďakujem teda kolegyniam, ktoré sa tejto téme venujú.
Prečo je tento náš návrh zákona dôležitý? Pretože pomáha rodinám v najzraniteľnejšej pozícii. Poskytuje im nielen finančnú pomoc, ale aj potrebnú sociálnu a emocionálnu podporu. Rodičia v jednorodičovských domácnostiach čelia obrovským výzvam a spoločnosť im musí poskytnúť nástroje, aby tieto ťažkosti zvládli. Dnes preto navrhujeme opatrenia, ktoré zlepšia životné podmienky týchto rodín. Tento zákon nie je len pomocou jednotlivcom, ale investíciou do budúcnosti našich detí a celej spoločnosti. Analýza, ktorá nás priviedla k týmto opatreniam jasne ukazuje potrebu konať. Najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby sú práve jednorodičovské domácnosti, pričom riziko chudoby tu dosahuje až 46,4 %. Čiže každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí ohrozenom chudobou a sociálnym vylúčením. Ani doterajšie opatrenia ako daňové bonusy a vyššie prídavky na deti, neboli dostatočne účinné, pretože boli naviazané na príjmy a neboli adresné. Mnoho jednorodičov pracuje na plný úväzok, no ich príjmy sú často nedostatočné, keďže musia vziať menej kvalifikovanú prácu, na akú majú vzdelanie, čo spôsobuje, že ani zavedené opatrenia dostatočne neznižujú ich riziko chudoby. Po prvýkrát prinášame jasnú definíciu jednorodičovskej domácnosti. Jednorodičovskú domácnosť teda tvorí dospelá osoba s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výchovu. O jednorodičovskú domácnosť ide aj vtedy, ak v tejto domácnosti žije aj iná dospelá osoba a nejde o osobu manžela, manželky, druha alebo družku, ktorá by spoločne vychovávala nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené deti.
Naším prvým opatrením, ktoré naväzuje na túto definíciu je zvýšený príspevok pre prvákov či prváčky. Navrhujeme, aby jednorodičia získali o 40 eur vyšší jednorazový príspevok pri nástupe ich dieťaťa do prvého ročníka školy. Začiatok školskej dochádzky je dôležitým míľnikom a chceme zmierniť finančný stres, ktorý toto obdobie v jednorodičovských domácnostiach sprevádza. Aktuálne je prídavok na dieťa v prípade, že je to prvák alebo prváčka 110 eur za mesiac september, kedy nastúpili do základnej školy.
Druhým opatrením je dostupná starostlivosť o deti, čo znamená, že navrhujeme rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa či detí do zdravotníckeho zariadenia pre jednorodičov zo siedmich na 10 dní za kalendárny rok, čo je aj v súlade s aktuálnou iniciatívou ministra práce, ktorú oznámil práve na Medzinárodný deň jednorodičov, v piatok. Vyšší počet dní voľna je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri sprevádzaní dieťaťa či detí obidvaja rodičia vystriedať a teda majú spolu nárok na 14 dní voľna za celý kalendárny rok, tak jednorodič má len sedem bez ohľadu na počet detí.
Tretím opatrením je zvýšenie počtu dní na ošetrovné na člena rodiny, tzv. OČR. Navrhujeme rozšírenie nároku na ošetrovné na 21 dní z pôvodných 14 dní, pretože jednorodičia nemajú možnosť striedať sa pri starostlivosti o choré dieťa ako rodičia v úplných rodinách. Vyšší počet dní je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri ošetrovaní a starostlivosť o dieťa obidvaja vystriedať, a majú teda spoločne nárok na 28 dní kontinuálne, tak jednorodič je na to sám. Rozšírením počtu dní jednorodičom pomôžeme pri zabezpečení starostlivosti o deti a zmiernime hlavne znevýhodnenú situáciu v ktorej sa nachádzajú.
V ďalších krokoch v budúcnosti sa budeme musieť sústrediť aj na právnu ochranu a prevenciu diskriminácie jednorodičov, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí, ako aj dostupnosť bývania. Napríklad taká právna ochrana a prevencia diskriminácie, jednorodičovské rodiny musia mať zaručené rovnaké práva a ochranu, ako akékoľvek iné rodiny. Našou ambíciou je zaviesť opatrenia, ktoré ich chránia pred diskrimináciou v pracovnom prostredí, v prístupe k sociálnym službám, ale aj v prípade zneužívania alebo zanedbávania práv detí, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí.
Diskusiu k zmenám v tejto oblasti sme tu mali aj nedávno, pred dvoma dňami, tiež sa to týka veľmi jednorodičov, pretože sú vystavený enormnému psychickému tlaku, ktorý môže viesť k problémom v duševnom zdraví. Takisto veľkým, veľkým problémom, o ktorom nehovoríme len my, ale aj organizácie, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, je uľahčiť dostupnosť bývania pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku je realitný trh kombináciou vysokých cien, obmedzenej ponuky nájomných bytov a nedostatočnej štátnej podpory. Právo na bývanie nie je zakotvené v ústave, na Slovensku je bývanie tvrdá komodita. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je len reakciou na súčasnú situáciu, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Slovensko by malo mať prirodzený záujem na tom, aby deti aj z jednorodičovských rodín dostávali rovnaké šance ako tie z úplných rodín. Už teraz u nás žije spomínaných 310-tisíc detí v rodinách, kde je len jeden rodič a viac ako 46 %, čo je skoro polovica týchto rodín, čelí riziku chudoby. Tieto čísla nie sú zanedbateľné a naznačujú obrovský potenciál, ktorý sa pri nesprávnom nastavení systému môže ľahko premárniť. Navyše ak dlhodobo podceňujeme vzdelanie a podmienky pre tieto deti, pripravujeme sa o ľudský kapitál, čo sa negatívne odrazí v budúcnosti na našom HDP a celkovej prosperite našej krajiny.
V našich rukách máme príležitosť pomôcť generáciám detí, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, získať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Máme možnosť zabezpečiť im kvalitnejšie vzdelanie, lepší prístup k pracovným príležitostiam a celkovo zlepšiť ich životné podmienky. Ak túto príležitosť nevyužijeme riskujeme, že tieto deti vyrastajúce v chudobe sa stanú generáciou, ktorá sa nedokáže vymaniť z cyklu sociálnej znevýhodnenosti.
Rovnako je dôležité spomenúť, že opatrenia na pomoc jednorodičovským rodinám sú nie len morálnou povinnosťou, ale aj ekonomickým imperatívom. Ak tieto rodiny nebudú dostatočne podporované, hrozí, že vzniknú ďalšie bariéry brániace ich integrácii na pracovnom trhu. Samozrejme, aj my si uvedomujeme, že tento návrh nemusí každý vnímať ako dokonalý a niektoré opatrenia môžu byť upravené či prispôsobené, ide však o začiatok vážnej diskusie o tom, ako štát môže podporiť rodiny, ktoré to najviac potrebujú. Ide o snahu zabezpečiť spravodlivé príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na to, v akých podmienkach vyrastajú. Tento návrh zákona predstavuje prvý krok k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi preto na záver apelovať na vašu zodpovednosť a solidaritu. Ak tento návrh zákona podporíte, nielenže zlepšíte životy tých, ktorí už teraz čelia ťažkým podmienkam, ale aj vy prispejete k vybudovaniu silnejšej, spravodlivejšej a priateľskejšej spoločnosti pre nás všetkých.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá v poradí pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem za slovo, cieľom predkladaného návrhu je reagovať na dlhodobé zistenia o náročnej socio-ekonomickej situácii jednorodičovských domácností na Slovensku, a to zadefinovaním pojmu jednorodičovská domácnosť do zákona a zároveň ponúknuť konkrétne opatrenia.
Viac o tomto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady alebo predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a potom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti. K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“ Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)