Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt. Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu. To je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už našťastie odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obci nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter. Obec v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený článok 9 prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach v predchádzajúcich rokov. V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval článok 23, rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotne znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami, či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve, by im doprovod porozumel vie, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované. Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami, a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet. A nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať. A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona reflektuje na potreby pacientov so zdravotným znevýhodneným počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj v súlade s právom Európskej únie a bližšie poviem o tomto návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR
Sociálne služby by mali byť pre všetkých, ktorí ich potrebujú, a už včera som hovorila pánovi ministrovi na výbore pre sociálne veci, že vítame tento návrh zákona, ktorý pomáha zdravotne znevýhodneným ľuďom, ale v prípade navýšenia opatrovateľskej služby v domácnosti pre poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie tento návrh zákona nepokrýva všetkých poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, pretože samosprávy nemajú dostatočne kvalifikovaný personál, aby poskytli opatrovateľskú službu v domácnosti pre všetky diagnózy, pre všetkých zdravotne znevýhodnených, ako napríklad pre ľudí s poruchou autistického spektra, pretože opatrovateľské kurzy sú nastavené tak, že poskytujú opatrovanie prevažne pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu, čo sa týka aj praktickej časti, aj administratívnej časti a následného testu. Takže samosprávy vedia zabezpečiť iba pre týchto ľudí opatrovateľskú službu v domácnosti, ale nie pre ľudí, ktorí majú nejaké mentálne znevýhodnenie a práve tí potrebujú tú opatrovateľskú službu v domácnosti, aby si opatrovatelia oddýchli a teda nastúpila k nim kvalifikovaná opatrovateľská služba. A akreditáciu na tento kurz dáva práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže by som ocenila keby sa pán minister nad tým zamyslel, že aj takýmto spôsobom treba pomáhať tým ľuďom. Lebo je to áno, na samospráve, ako ste, pán minister, uviedli, ale ten kurz akredituje ministerstvo práce.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, možno si myslíte, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu "Kúzelná opatrovateľka", ktorá ma na starosti jedného človeka a keď niečo nefunguje tak buchne palicou a všetko sa naraz zlepší. Tak to v skutočnosti nie je. Ľudia, ktorí sú odkázaný na peňažný príspevok na oparovanie majú status ťažko zdravotne postihnutého. Aj keď nemám rada to slovo postihnutie, súčasná legislatíva ho používa. Ale naozaj je to tak, títo ľudia sú imobilný, častokrát môžu iba ležať, som pripútaní na dýchacie prístroje, treba ich polohovať aj v noci aby nemali dekubity a preležaniny. O týchto ľudí sa v domácom prostredí starajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí dostávajú peňažný príspevok na opatrovanie. Aby ste mali predstavu, tento príspevok je vo výške 615 eur a 50 centov mesačne. Na toľko si štát cení prácu týchto ľudí. Pre zaujímavosť, ekonomicky oprávnené náklad na jedného klienta mesačne v zariadeniach sociálnych služieb sú okolo 1 900 eur mesačne na jedného klienta. Teda keby sme nemali týchto opatrovateľov a opatrovateľky museli by títo znevýhodnení byť v zariadenie, lebo zdravotný stav im nedovoľuje ostať doma bez opatery. Teda my by sme mali byť vďační, že títo ľudia sú doma a starajú sa o odkázaných, okrem toho, že šetria náklady štátu, tak možno by sa umiestnenia opatrovaní ani nedožili, tak ako je to mnohokrát, pretože zariadení sociálnych služieb je málo a čakacie lehoty sú veľmi dlhé.
Jedna žiadateľka mi dokonca písala, že čakala päť rokov na umiestnenie do doma sociálnych služieb. Návrh zákona s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme preto, aby sme odstránili hranicu príjmu pre opatrovaného tak, aby sa opatrovateľovi nekrátil peňažný príspevok na opatrovanie ak opatrovaný bude mať napríklad zvýšený dôchodok a prekročí príjem dvojnásobku sumy životného minima. Pri nezaopatrených deťom hranicu navrhujeme zvýšiť na štvornásobok sumy životného minima. Tento návrh podávame preto, pretože v konečnom dôsledku na krátenie príspevku doplatia vždy zdravotne znevýhodnení, ktorí musia častokrát doplácať opatrovateľovi aby bol ochotný opatrovať, alebo potom obidvaja keď nemajú ten peňažný príspevok na opatrovanie žijú iba z toho príjmu opatrovaného.
Títo ľudia sú dlhodobo na okraji záujmu a my by sme mali urobiť všetko preto aby ľudia čo najdlhšie ostávali v domácom prostredí a nešli do zariadení, pretože deinštitucionálny princíp je naprijateľnejší pre všetkých ľudí a preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Na túto schôdzu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Bližšie o návrhu zákona poviem
===== Postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Bližšie o návrhu zákona poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá.

Na túto schôdzu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Bližšie o návrhu zákona poviem
===== Postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Bližšie o návrhu zákona poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento návrh zákona sa zaoberá zrovnoprávnením poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na osobnú asistenciu ku vzťahu k domácej opatrovateľskej službe. V súčasnosti má nárok na domácu opatrovateľskú službu aj ten, kto poberá peňažný príspevok na opatrovanie, ten kto má osobného asistenta však nie. Zdravotne znevýhodnení majú problém si nájsť osobných asistentov, ak už nejakých nájdu, tak majú zväčša jedného. Sú teda v podobnej situácii ako tí, ktorí majú opatrovateľa, alebo opatrovateľku. Pokiaľ osobný asistent je chorý, potrebuje ísť k lekárovi, alebo má nejaké rodinné voľno, o zdravotne znevýhodnených sa vtedy nemá kto postarať. V tomto prípade by pomohla domáca opatrovateľská služba, ktorá by zabezpečila opatrovateľov, ktorí sú zamestnancami tejto domácej opatrovateľskej služby. Opatrovateľská služba zamestnáva opatrovateľov, ktorí majú úplné stredné zdravotnícke vzdelanie, alebo opatrovateľský kurz a sú to teda profesionálni opatrovatelia. Teda o zdravotnej znevýhodnených by sa postarali v rámci opatrovateľskej služby v domácnosti sa poskytuje napr. aj dovoz obedov, ktorý je spravidla zarátavaný ako polhodina opatrovateľskej služby, čiže aj v tomto by zdravotne znevýhodnený mal pomoc, pokiaľ by jeho osobný asistent mu nemohol napr. priniesť obed, alebo nejaký nákup a pod. Na svojich stretnutiach s ľuďmi, ktorí poberajú osobnú asistenciu som sa stretla s tým, že naozaj tí zdravotne znevýhodnení, pokiaľ majú chorého osobného asistenta a nemajú rodinu, sú doslova fakt vo vlastných bytoch, alebo domoch.
Mala som jedno stretnutie v Košiciach, kde sa nemohla jedna ťažko zdravotne znevýhodnená vozíčkarka zúčastniť tohto stretnutia, pretože práve mala asistentku, ktorá bola chorá a ona sa nemala ako dostať von z tohto bytu. Samozrejme ja som potom za ňou prišla osobne, ale to je len , to je len gro toho, že tí ľudia sú naozaj v pasci, pokiaľ ten osobný asistent k nim nepríde. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady máme robiť všetko pre to, aby sme pomohli aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením, a preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Ďalším návrhom zákona, ktorý predkladám je návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v prípadoch, keď nie je tejto osobe k dispozícii osobný asistent. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s právom Európskej únie a do rozpravy sa hlásim ako prvá, kde poviem viac k tomuto návrhu.

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda sa na svojom ostatnom rokovaní vlády zaviazala, že pripraví optimálne podmienky na implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených je upravené v tomto dohovore, a to konkrétne v čl. 27 práca a zamestnávanie, kde je okrem iného uvedené, že sa majú podporiť programy na udržanie pracovného miesta. Vzhľadom na to, že tento dohovor je pre Slovensko platný od roku 2010, je ešte veľa článkov, ktoré nie sú implementované v praxi tak, ako aj tento čl. 27. V súčasnosti majú uchádzači o zamestnanie problém nájsť si prácu, pokiaľ majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Môžeme polemizovať, či sú na vine mentálne bariéry, alebo architektonické, alebo aj mentálne, aj architektonické. V každom prípade to rozviniem v inom príspevku, teraz by som sa chcela venovať tomu, že ak už zdravotne znevýhodnený má prácu, má zamestnanie, dnes o ňu môže relatívne ľahko prísť. V rámci súčasnej legislatívy má síce zamestnávateľ povinnosť požiadať úrad práce o súhlas, pokiaľ chce rozviazať pracovný pomer so zamestnancom so zdravotným znevýhodnením, ale pokiaľ do siedmich dní úrad práce tento súhlas, alebo nesúhlas nezašle zamestnávateľovi, tak platí fikcia súhlasu.
V tomto vzťahu vystupuje úrad práce ako správny orgán, úlohou správneho orgánu je posúdiť zamestnávateľom tvrdené skutočnosti, vyžiadať si doklady a pod. Nie je možné v tak krátkej lehote posúdiť všetky fakty. Vyžiadala som si informácie zo všetkých úradov práce, koľko udelili súhlasov, vo väčšine prípadov mi povedali, že žiadne a nechávajú dobehnúť tú lehotu, čiže vo väčšine prípadov platí naozaj tá fikcia súhlasu. Zavedenie súhlasu výrazne oslabuje, zavedenie teda tejto fikcie súhlasu, výrazne oslabuje právnu istotu. Inštitút fikcie sa má uplatňovať len v krajnom prípade na zabezpečenie lehôt. V tomto prípade sa z toho stalo legislatívne pravidlo. V prípade, že sa úrady práce nevyjadria a platia fikcia súhlasu, tak je to len v prospech zamestnávateľa, ale v neprospech zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ktorého máme ako štát povinnosť chrániť.
Súčasné znenie zákona nielenže znižuje ochranu zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ale súčasne v rozpore s dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to konkrétne čl. 27 ako som už uviedla. Vláda sa teda zaviazala, že vytvorí vhodné podmienky na implementáciu dohovoru, a teda aj tohto čl. 27. Ja navrhujem, aby sa reálne touto otázkou úrad práce zaoberal. Zamestnávateľ by mal podľa môjho návrhu reálne počkať na stanovisko, a to do 30 dní odo dňa požiadania súhlasu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanec so zdravotným znevýhodnením si zaslúži, aby relevantne úrad práce posúdil výpoveď, alebo teda resp. dal nesúhlas k tejto výpovedi. Títo zamestnanci sú už diskriminovaní tým na trhu práce, že majú vôbec nejaké zdravotné znevýhodnenie a ťažko si hľadajú nové zamestnanie a o prácu by nemali takto ľahko prísť ako im to umožňuje súčasná legislatíva.
Nové pracovné miesta vláda nevytvára, skôr ich ruší ako sme to mohli vidieť v Sociálnom podniku v Budmericiach, preto prosím o podporu tohto návrhu zákon, aby bol chránený na trhu práce zamestnanec so zdravotným znevýhodnením. Ďakujem za pozornosť.