Videokanál poslanca

Namiesto toho, aby ste debariérizovali napríklad volebné miestnosti podľa čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, máme aj my ľudia so zdravotným znevýhodnením právo voliť, ale v roku 2023 robila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím prieskum debariérizácie volebných miestností a každá tretia volebná miestnosť mala bariéry. To znamená, že každý tretí človek má zdravotné znevýhodnenie a volí improvizovane. Neviem, či ste už niekedy volili pod schodami, ale ja áno, pretože som sa nedostala do svojej volebnej miestnosti, takže som volila pod schodami medzi všetkými ľuďmi, ktorí išli okolo. Nebolo to tam nijak zabezpečené a nič sa odvtedy nezmenilo. Ja som mala vtedy 18 rokov, teraz mám 38. Takže namiesto toho, aby ste predkladali takýto návrh zákona, ktorý robí priepasť medzi Slovenkami a Slovákmi žijúcimi v zahraničí a na Slovensku, mali by ste sa zamyslieť aj nad týmto. A v zahraničí žijú aj zdravotne znevýhodnení a nesúhlasím s tým, ako to tu bolo povedané, že zdravotne znevýhodnení volia len SMER, ale zdravotne znevýhodnení volia napríklad aj Progresívne Slovensko. Ja sa stretávam so zdravotne znevýhodnenými naprieč celým Slovenskom a rozhodne nebudú voliť SMER, ale teda na to, aby mohol zdravotne znevýhodnený prísť na Slovensko, si musí objednať vlak alebo lietadlo. V minulosti sme mali situácie, kedy na vozíčkára padali minerálky v tzv. bezbariérovom kupé. Takže naozaj, robili ste si prieskum, koľko ambasád je bezbariérových? Ďakujem. Pán poslanec Zvalenčan. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pán minister. Vy ste mi odpovedali asi na všetko možné, len nie na tú otázku. A chcela by som sa teda aj tak podať doplňujúcu otázku. Autorecycling akú má garanciu, že nebude ohrozená, respektíve paralyzovaná ich činnosť po schválení zákona o envirofonde. Autorecycling dnes supluje činnosť štátu. Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo.
Ja by som len v tom, v tomto kontexte chcela pripomenúť, že sú aj jednorodičia, ktorí majú zdravotne znevýhodnené deti, tie sú oveľa viac ako keby postihnutejšie, pretože musia čakať na rozhodnutie a posudky z úradov práce, pokiaľ chcú pre tie deti vybaviť nejaké kompenzácie. Vieme, že tie posudky a rozhodnutia sú zdĺhavé, trvá to niekedy až niekoľko rokov, kým sa tá rodina dostane, alebo respektíve kým to dieťa dostane tú kompenzáciu, hlavne čo sa týka peňažných príspevkom na opatrovanie, ale aj na kúpu pomôcky, na kúpu vozíka. Minule som sa stretla s jednou mamičkou z Bratislavy, ktorá žiadala pre svoje šesťročné dieťa špeciálny kočík za šesťtisíc eur. Prišla k nim pracovníčka z úradu práce deň pred Vianocami a v ich domácom prostredí jej povedala, že by bolo dobré, keby na vlastnú žiadosť ukončila tento, toto správne konanie o tú pomôcku. Ona, ona nakoniec teda tú žiadosť obnovila a bol jej ten posudok priznaný, aj ten kočík nakoniec rozhodnutím priznaný, ale je to veľmi zdĺhavé, čakala na to trištvrte roka a takýchto rodín je omnoho viacej. A taktiež sú to, sú tu aj zdravotne znevýhodní rodičia, ktorí teraz prichádzajú o prácu v sociálnych podnikoch, v chránených dielňach, pretože sú tam, sa tam dejú veľké zmeny, takže aj na tieto, na týchto jednorodičov so zdravotným znevýhodnením alebo jednorodičov so zdravotne znevýhodnenými deťmi treba myslieť.
Ďakujem.