Vystúpenie v rozprave
27.5.2026 9:01 - 9:05 hod.
Veronika Veslárová
Milé kolegyne, kolegovia, ako už vo svojom vystúpení povedala včera kolegyňa Lucia Pláková, podávame aj spoločne s kolegyňou Simonou Petrík pozmeňujúci návrh, pretože považujeme za potrebné chrániť povinných rodičov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, ktorí sú invalidní alebo ktorým nejaká iná objektívna aktívna skutočnosť nedovoľuje zaplatiť výživné vo vami navrhovanej výške. My navrhujeme pri týchto rodičoch najmenej 50 % zo sumy...
Zobrazit prepis
Milé kolegyne, kolegovia, ako už vo svojom vystúpení povedala včera kolegyňa Lucia Pláková, podávame aj spoločne s kolegyňou Simonou Petrík pozmeňujúci návrh, pretože považujeme za potrebné chrániť povinných rodičov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, ktorí sú invalidní alebo ktorým nejaká iná objektívna aktívna skutočnosť nedovoľuje zaplatiť výživné vo vami navrhovanej výške. My navrhujeme pri týchto rodičoch najmenej 50 % zo sumy životného minima. V pondelok na výbore komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím na sociálnom výbore povedala, že je potrebné tam určiť nejaký princíp proporcionality, pretože títo rodičia nemajú finančné prostriedky častokrát, aby mohli vami požadovanú výšku výživného uhradiť. Ako je už všeobecne známe, reforma posudkovej činnosti, ktorá má vplyv aj na finančný osobný rozpočet týchto zdravotne znevýhodnených, nie je úplne prelomová, ako sa o nej hovorí, alebo možno je prelomová v tom, že posudky stávajú ľudí z vozíkov, nevidiaci zrazu vidia a nepočujúci počujú, pretože všetci, ktorí mali 90 alebo 80 % miery funkčnej poruchy, kedysi majú stupeň odkázanosti jedna, ale to neznamená, že zrazu nemajú na nič nárok a že nič nepotrebujú. Ten stupeň odkázanosti jedna im síce neumožňuje, aby poberali nejaké kompenzácie a mali napríklad nejaké hodiny osobnej asistencie, ale oni to reálne potrebujú, takže si to musia zaplatiť z vlastného rozpočtu a aby som vás dala do obrazu, napríklad taký invalidný vozík stojí niekoľko tisíc €, nie je to nejaká 100 € záležitosť, čiže pokiaľ ten človek na to nedostane príspevok z úradu práce, mimochodom, keď dostane ten príspevok, aj tak si to musí spoluhrať, ale keď nedostane príspevok, tak si to musí v plnej výške uhradiť, pretože keď vozičkár nemá vozík, tak môže ostať doma sedieť na posteli a pustiť si akurát tak televízor. Teda všetko si to musia zabezpečovať z vlastných príjmov. Ďalší aspekt je v tom, že sa dlho čaká na tieto posudky a rozhodnutia tak z úradov práce, ako aj zo Sociálnej poisťovne, čiže aj s invalidnými dôchodkami je problém a pokiaľ je nejaký človek napríklad invalidný už počas aktívneho života a potrebuje si vybaviť invalidný dôchodok, tak môže čakať aj vyše roka aj bez príjmu. A tento človek môže byť povinným rodičom. Vláda takisto nepomáha ani zdravotne znevýhodneným, ktorí sa chcú zamestnať, pretože svojou legislatívou spôsobila, že sa rušia sociálne podniky, chránené dielne majú administratívne záťaže, takže toto zamestnávanie tiež nie je úplne reálne na Slovensku a o otvorenom trhu práce nemôže byť ani reč. To všetko má vplyv na povinného rodiča, ktorý musí platiť výživné. Ja som v kontakte s jedným otcom, ktorý musí platiť výživné na dve deti a má 400 € dôchodok. Prepustili ho zo sociálneho podniku a nevie sa nikde inde zamestnať, lebo tento sociálny podnik sa ruší. A potom tu máme druhú skupinu povinných rodičov, ktorí sú prijímateľmi nejakej sociálnej služby. Čiže majú opatrovateľskú službu alebo sú v zariadeniach a nemôžu pracovať. A nemajú ani peniaze na to, aby platili túto službu a doplácajú im to rodinní príslušníci. Takže títo ľudia asi ťažko budú platiť tú sumu výživného, ktorú vy požadujete. K tomu zákonu o sobášení by som povedala, že nikto mi nepíše, že kedy ho už zosobáši nejaký poslanec alebo pán prezident, ale ľudia mi skôr píšu, že prichádzajú o osobnú asistenciu, nemajú pomôcky, nemajú peniaze na jedlo pre deti, tak ja len takto krátko k tomu. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Dušenka. Vážený
Skryt prepis