Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, že túto tému opakovane otvárate kolegovia z Progresívneho Slovenska. Tiež ju považujem za veľmi dôležitú. A keď sa tu chceme baviť o dátach, tak podľa mňa je veľmi dôležité spomenúť v tejto diskusiu, že fyzické násilie na deťoch, fyzické tresty, ktoré ako už povedala kolegyňa vlastne nemajú žiaden pozitívny dopad na výchovu, len sa negatívne odrážajú a to v dekádach života toho človeka, toho jedinca aj potom. Sa odrážajú aj na HDP krajiny pretože je to zmerané napríklad v krajinách, v ktorých majú legislatívnu úpravu, aby k týmto trestom nedochádzalo a v takýchto krajinách, kde sa to napriek zákazu deje to má vplyv 2% vlastne mínusových bodov na HDP, najmä na sociálne a zdravotné výdavky a tak ďalej. A samozrejme na tú zvýšenú kriminalitu, ktorej sa dopúšťajú ľudia, ktorí boli v detstve vystavovaný takýmto fyzickým trestom. Kdežto v krajinách, kde takýto zákaz ani len prijatý nie je, nevieme ani len vyhodnotiť, aký masívny, negatívny dopad to môže mať na naše HDP, na vlastne vývoj ekonomiky, na vývoj mentálneho zdravia obyvateľstva, ktoré sa tiež odráža v nákladoch krajiny a vlastne aj v jej produktivite, aj v vlastne v rámci nejakej kvality prežívania a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré úzko súvisia aj s tým, že ak chceme byť moderná, prosperujúca krajina, tak musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili možným traumatizujúcim zážitkom detí, ktorí sa potom stanú dospelí a budú súčasťou našej, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Takže, tak ako za to bojujem pri deťoch v nemocniciach, aby sme urobili všetko pre to, aby tie traumy vymizli z nášho prostredia, tak aj toto je priestor na to, aby sme naozaj prispeli k tomu, aby sme mali mentálne zdravé a odolné obyvateľstvo.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem upriamiť pozornosť na problém, ktorý s týmto súvisí, a je to tiež ako keby doplnenie tej skladačky, prečo ľudia v chudobe vlastne nemôžu prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré je im ponúknuté a možno by často aj chceli, a tým dôvodom je napríklad dopravná chudoba. Je to pojem, o ktorom sa v našej politike málo hovorí, ale týka sa takmer 400-tisíc ľudí a znamená, že ľudia nemajú dostupnú cenovo prijateľnú a spoľahlivú dopravu do cesty, na cesty do práce, na cesty k lekárovi, na cesty za vzdelaním. Čiže týka sa to aj detí, týka sa to aj dospelých.
Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky žije na Slovensku, ako som už povedala, takmer 400-tisíc ľudí v riziku dopravnej chudoby. Najhoršie je na tom Gemer, Šariš, Horný Zemplín, výrazná časť Prešovského a Banskobystrického kraja. Keď sa pozrieme regionálne na oblasti, v ktorých žijú ľudia, o ktorých sa tu rozprávame, ktorých by sa týkala táto zmena, tak sa prekrývajú s oblasťami, o ktorých hovorím ja, takže má to súvis. A v týchto lokalitách premáva jeden, maximálne dva alebo žiadny spoj denne. To znamená, že tí ľudia reálne, samozrejme, keď žijú v takej chudobe, nemajú auto, ale keď nemajú ani autobus, s ktorým by sa dopravili do práce, tak čo majú do tej práce, akože chodiť pešo? My sme to riešili aj u nás v dedine, že jednoducho keď tam mali chodiť deti z vedľajšej dediny, ktorá bola prevažne obsadená vlastne vylúčenou rómskou komunitou, tak jednoducho do tej školy dva kilometre najprv chodili peši, kým sa to nevyriešilo, a ten tlak bol na to veľký, pretože reálne keď bola zima, do tej školy nemohli ísť.
Čiže toto sa týka aj, aj pracujúcich ľudí a Slovenská republika má teraz historickú príležitosť riešiť tento problém zo sociálneho klimatického fondu, kde je na to 1,5 miliardy eur. Takže budú nejaké riešenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
A chcem sa poďakovať kolegyni za veľmi vecný a faktický príspevok do diskusie. Myslím si, že bolo veľmi dôležité, že všetky tieto fakty tu odzneli.
Jedna vec ma zaujala, ktorá bola pomenovaná hneď v úvode, a to je to, že by sme takúto diskusiu mali ako keby vymazať z parlamentu, v zmysle, že by mala byť niekde v odborných kruhoch, lekárskych kruhoch. A to som si myslela aj ja, kým som sa nezačala venovať vlastne témam, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ktoré súvisia s právami pacientov, že mali by to byť tí lekári a vlastne zdravotníci, ktorí budú lídrovať túto debatu, ale musím sa priznať, že som trošku vytriezvela z týchto očakávaní od našej lekárskej obce, pretože aj tá je, ako by som to povedala... heterogénna, a sú v nej rôzni lekári, sú v nej ako keby rôzne prístupy.
A mňa to tak trochu mrzí, pretože naozaj by som chcela, aby naša odborná verejnosť, tá lekárska verejnosť sa držala evidence based medicíny a vlastne na základe nej stavala štandardy zdravotného prístupu k našim pacientom aj k ženám. Ale my vieme zo štatistík, že 34 % zdravotníckych zariadení dnes odmieta poskytovať interrupcie, a dokonca mnohé z týchto zariadení vám ako žene nespravia ani len predoperačné vyšetrenia a vlastne vám sťažujú ten prístup k tomu, aby ste, aby ste si mohli naplniť toto právo.
Čiže pre mňa rovnako tak to nekonečné čakanie na medikamentóznu formu interrupcie, kdežto legálna je len chirurgická interrupcia, ktorá je naozaj pre ženu tou ťažšou cestou a môže mať ťažšie dopady na jej zdravie. To všetko by bolo dávno odstránené a dávno by sme mali naozaj rovnakú legislatívu ako, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, keby sme mali homogénnu lekársku obec založenú na dátach.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Za minulé volebné obdobie sme takmer 19-krát hovorili o sťažení prístupu k interrupciám. Na jednom hlasovaní o takomto vašom návrhu, pani Záborská, som bola pár dní po pôrode, a neprešiel o jeden hlas. Ale považovala som na kľúčové, aby som naňho prišla, pretože som presvedčená, že aj napriek tomu, že aj vy, aj ja používame vo svojej rétorike, že nám záleží na rodinách, ženách a deťoch, ten obsah tých slov je rozdielny.
Ja si myslím, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo môžeme žiadať, uniesť od jednej ženy, ktorej situáciu nepoznáme. Sú medzi nami také, ktoré majú ťažké manželstvo, hmotnú núdzu, krehké zdravie alebo na to ostali samé. Je veľa takých, ktoré prídu o vytúžené bábätko zo zdravotných dôvodov, a aj ich sa takáto zmena môže nepriaznivo dotknúť. Uväznime tieto ženy v prísnych zákonoch, v tme, v ťažobe, v ich naozaj neľahkej situácii, ktorej čelia – a toto ja nemôžem prijať ako gesto nejakej pomoci. Pre mňa je to naozaj až, až šikanózne voči týmto ženám.
To, čo ženy na Slovensku potrebujú, sa nezmestí do pár riadkov, paragrafov ani do nejakých obmedzení, ani do nejakých lehôt, ani do žiadneho dotazníka, ženy na Slovensku potrebujú rešpekt a naozaj prístup k modernej medicíne. Ak ich chceme chrániť pred dôsledkami nežiaduceho tehotenstva, tak hovorme o dostupnej antikoncepcii, hovorme o tom strašiakovi podľa vás, tej sexuálnej výchove, kde vieme hovoriť mladým ženám o tom, čo je to bezpečný pohlavný styk, ako sa majú chrániť pred pohlavnými chorobami, ako sa majú chrániť pred sexuálnym násilím, ako majú poznať hranice svojej, svojej integrity tela a tak ďalej. Toto sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

160-2
V prípade SZČO je situácia aktuálne takáto, že máte zákazníka v zahraničí a na zákazke pracujete na Slovensku a aj tak to proste vyvoláva rôzne otázky a problémy. Problém by bol, keby ste na zákazke pracovali fyzicky prítomní v zahraničí napríklad na stavbe, montážach a podobne, a to sa metodickým pokynom nijako nepokrylo.
Takže všetky vyššie uvedené dôvody jednoznačne potvrdzujú, že novela zákona je potrebná, lebo v praxi sa každý jeden tento prípad naozaj rieši inak a záleží to od tej lokality, ako k tomu pristupujú, ako im poradia v Sociálnej poisťovni napríklad alebo v príslušných orgánoch.
Myslím si, že je vhodné sa zamyslieť nad naozaj komplexnou novelou zákona o daňovom bonuse, ktorá by bola nastavená rozpočtovo zodpovedne a pomohla by tým najzraniteľnejším, a zároveň by nebola diskriminačná pre takéto naozaj nelogické diery v zákone, kedy len preto, že bývate v pohraničnej oblasti a jednoducho cestujete za tou prácou hore dole, aj keď robíte pre slovenského zamestnávateľa alebo preto, že súčasťou vašej roboty je jednoducho aj služobná cesta častejšie ako párkrát do mesiaca, doplácate vlastne na tej nejednotnosti v rámci legislatívy. Všetky tieto chyby sú výsledkom toho, že tak dôležité opatrenia, akým je napríklad zmena vyplácania daňového bonusu, sa v parlamente prijímajú narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho pripomienkovania, skracujú sa tu rozpravy pri veľmi dôležitých otázkach a toto neprospieva kvalite tej legislatívy, ktorú my potom púšťame von medzi občanov a tí na to doplácajú.
Viem, že sa chystá ďalší konsolidačný balík a ja dúfam, že k nemu pristúpite zodpovednejšie a že takéto diery sa tam nebudú nachádzať a nebudeme ich riešiť len nejakými provizórnymi usmerneniami Finančnej správy alebo vyhláškami, ale že sa postaráme o to, aby už tá legislatíva, ktorá je tu prijatá, aj keď s ňou ako opozícia nemusíme súhlasiť, ale aby bola naozaj právnicky dobre urobená a aby sa myslelo aj na takéto detaily. Ďakujem.

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)
=====

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačných opatrení urobila vláda Roberta Fica niekoľko rozhodnutí, ktoré sa najcitlivejšie dotkli práve rodín s deťmi, ktoré už dnes patria medzi skupiny, ktoré sú na Slovensku najviac ohrozené chudobou, a takisto sociálnym vylúčením. Riziku chudoby čelí na Slovensku každé štvrté dieťa.
K zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie rodín s deťmi prispelo, samozrejme, aj zvýšenie DPH na 23 %, transakčná daň, ktorá ako všetci vieme, prispeje k zdražovaniu, ale aj zmeny v daňovom bonuse na dieťa.
Na úvod by som rada uviedla, že ani nastavenie daňového bonusu za bývalej vlády sme my ako Sloboda a Solidarita nepovažovali za správne a efektívne. Problémom bolo najmä jeho finančné krytie, záťaž samospráv, ktorým prostriedky chýbali pri financovaní služieb práve pre občanov a problém bol aj neadresnosť tohto bonusu, a teda ak som zarobila viac, mala som aj vyšší daňový bonus, čo by nemalo byť rovnicou sociálnych opatrení, na ktoré my apelujeme, že by mali byť adresné a mali by pomáhať tam, kde je tých financií menej. Daňový bonus vychádzal viac v prospech vysokopríjmových skupín ako pre skupiny rodičov, ktorí majú nižšie príjmy. Mali sme pocit, že by to malo byť skôr naopak, konštatoval spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia rodičia. Súčasná vláda Roberta Fica mohla situáciu s daňovým bonusom napraviť a skutočne cielene sa zamerať na tých, ktorí pomoc od štátu potrebujú najviac, ale spravila to úplne naopak. Za veľmi problematické, a teda aj za dôvod predloženia tejto novely, považujem odoberanie daňového bonusu v prípade, ak viac ako 10 % svojich príjmov zarobíte prácou pre slovenského zamestnávateľa, ale v zahraničí. To môže byť služobná cesta, na ktorú vás zamestnávateľ vyšle, ale takisto sú to aj zákazky v rôznych pohraničných oblastiach. Naši zamestnanci robili najviac vlastne na druhej strane hraníc, sú to pohraničné oblasti z Česka, rovnako tak tu na maďarskej hranici a tak ďalej, na čo nás upozornili práve títo občania. Vďaka verejnému tlaku, naozaj veľkému a v tomto sa chcem poďakovať aj bývalému kolegovi pánovi Mihálovi, ktorý to tiež v každom svojom rozhovore spomínal. Finančná správa vydala akési usmernenie, na základe ktorého takpovediac priznala chybu a povedala, že k odoberaniu daňového bonusu pre zamestnancov v prípade vyššie uvedených situácií by nemalo dochádzať, ale tento rozličný výklad zákona sa týmto usmernením nijako nevyriešil a jednoducho stále sa v praxi deje, že o tento daňový bonus mnohí naši občania v prípade týchto situácií prichádzajú, a preto je podľa mňa nevyhnutné dať to aj právne do poriadku. Je nesporné, že ministerstvo financií si uvedomuje, že tam je tento problém, neviem si vysvetliť prečo, keď vedeli vydať v rámci Finančnej správy usmernenie, priznať si chybu, prečo to nevedia dať do novely a jednoducho posunúť do parlamentu tak, aby sa to nedialo. Niekedy mám pocit, že tento sporný výklad a vlastne táto nejednotnosť je akýmsi povelom, aby sa ušetrilo, lebo mnohým to naozaj nie je vyplácané. Neviem, ale naozaj sa mi takéto ako keby právne prostredie neistoty nepáči a mali by sme to byť práve my, ktorí sedíme v Národnej rade a strážime tie pravidlá písané v zákonoch, aby platili pre všetkých rovnako, tu sa to nedeje.
Vo všeobecnosti považujem za nesprávne, ak vyhláškami, usmerneniami či podobnými aktami meníme znenie zákona a jeho výklad. Videli sme to napr. pri e-receptoch, kde opäť zbabraný výklad zákona opravovali prostredníctvom vyhlášky v zborníku. Ja som presvedčená, že ak sa stane takáto legislatívna chyba, ako som povedala, mali by sme to jednoducho pustiť cez ten legislatívny proces a vyčistiť to právne tu.
Ďalší dôvod, prečo túto novelu stále považujem za potrebnú, je ten, že živnostníci, ktorí chodia napr. na občasné fušky do zahraničia, budú o daňový bonus prichádzať, pretože finančná správa vo svojom usmernení spomína nielen zamestnancov, nám konkrétne sa ozvali živnostníci zo severovýchodu Slovenska, teda pohraničných oblastí, ako som spomínala, ktorí chodia za prácou do zahraničia a kvôli tejto zmene takisto o bonus prichádzajú.

Čiže bavíme sa o tlači 681, dobre, prepáčte, ja som to mala ako neskorší bod. Cieľom novely je odstránenie diskriminácie a zmena podmienok potrebných na získanie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidentov Slovenskej republiky, tak aby v prípade, že tieto vykonávajú prácu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, neprichádzali o nárok na daňový bonus na dieťa, čo sa, žiaľ, nešikovnou novelou deje. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Aktuálne platný právny poriadok, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách § 64 ods. 1 umožňuje prerušiť doktorandské štúdium, pričom následne odkazuje na študijné poriadky jednotlivých fakúlt a univerzít. Tieto študijné poriadky veľmi individuálne špecifikujú dĺžku prerušenia štúdia v prípade doktorandov a doktorandiek a väčšinou je možné toto štúdium prerušiť v prípade narodenia dieťaťa na dva roky, niektoré univerzity konkrétne myslia aj na prípady, keď chce rodič zostať s dieťaťom aj do veku troch rokov, ale hovorím, je to to minimum univerzít, ktoré na to myslí, nakoľko zákon jednotne tieto situácie neupravuje, rozhodla som sa na základe dopytu praxe a na základe oslovenia doktorandkami predovšetkým naprieč Slovenskom priniesť do parlamentu novelu, ktorá by ujednotnila tento prístup k dĺžke toho prerušenia štúdia, ktorého dôvodom je materská alebo rodičovská dovolenka pre všetky vysoké školy a univerzity na Slovensku, ináč tak to majú upravené aj iné krajiny, kde to nie je na tých univerzitách, ale je to priamo stanovené v zákone, pretože sa snažia ako keby chrániť túto špeciálnu situáciu, do ktorej sa môže doktorandka, doktorand dostať. 150-2
V prípade, ako som hovorila, že reagujeme na prípady aplikačnej praxe, ozvali sa nám práve tie doktorandky, ktoré chceli ostať na rodičovskej dovolenke do troch rokov veku svojho dieťaťa, avšak nebolo to vždy, že chceli, ale často boli aj nútené, pretože nevedeli nájsť napríklad nejaké zariadenie starostlivosti o svoje dvojročné dieťa, kedy naozaj mohli prerušiť to štúdium len na dva roky a ak chceli pokračovať vo svojom doktorandskom štúdiu, museli sa po tých dvoch rokoch vrátiť, ale viete, štát im negarantuje, že v dvoch rokoch to dieťa vie umiestniť do nejakých jaslí. Finančné prostriedky na tie jasle nemali, keďže vieme, aký vysoký je ten rodičák, no a aj keby sa vrátili naspäť na to doktorandské štúdium, tak zákon stanovuje nejakú minimálnu hranicu na to štipendium, nejakých 1 025 eur, tu v Bratislave nejaké školy dávajú nejakých 1 100 eur mesačne tým svojim doktorandom, ale aj tak, keď sa pozriete trebárs tu v Bratislave, kde je väčšina univerzít, aj tých doktorandiek, ktoré na toto upozorňujú, tak ak si tu chcú dovoliť nejaké súkromné jasle a dať to svoje dieťa vlastne v tých dvoch rokoch niekam umiestniť, tak z tých 1 000 eur, ktoré dostanú, si to nemôžu skrátka dovoliť. Tu sa pohybujú ceny jaslí, keď naozaj sa budem držať pri zemi, tak bavíme sa o 300 eurách mesačne a keď hovoríme naozaj o tej priemernej cene, tak hovoríme o 400-500 eurách na mesiac, čiže naozaj sú to vysoké sumy a tie doktorandky vlastne nevedia v tej situácii, čo robiť, lebo už ďalej mať prerušené štúdium mať nemôžu, a zároveň nevedia tú svoju životnú situáciu a starostlivosť o dieťa vyriešiť.
Som presvedčená, že touto novelou by sme prispeli k zlepšeniu možnosti skĺbenia pracovného a súkromného života študentiek a študentov doktorandského štúdia na Slovensku. Naozaj nie je to malý počet žien predovšetkým, ale nepochybujem, že sú aj otcovia doktorandi v týchto situáciách, ktorí na toto kontinuálne upozorňujú a rovnako ako som to hovorila aj pri zákone, kde sme riešili vlastne tie nezaopatrené deti a tú dĺžku štúdia, tak aj tu toto je vec, ktorú nerozumiem, prečo si neosvojí ministerstvo školstva, prečo sa na to nepozrie. Prečo takúto maličkú novelu jednoducho si neosvojí a neprijme alebo prečo tu nie sme schopní na tak malej veci sa dohodnúť a posunúť ju ďalej, pretože som presvedčená, že toto nie je niečo, na čom by sme mali mať nejaké rôzne politické názory. Je to vec z praxe, ktorá naozaj rieši ťažkú situáciu, do ktorej sa dostávajú predovšetkým matky, ktoré sa chcú starať o svoje dieťa, zároveň chcú pokračovať v doktorandskom štúdiu a zrazu túto situáciu pre študijné poriadky a pre diery v našej legislatíve nevedia jednoducho vyriešiť. Táto novela je naozaj len maličkým krokom, aby sme to nejakým spôsobom uľahčili týmto ľuďom a naozaj nemá ani žiadne negatívne vplyvy na rozpočet alebo na nejaké hospodárske dopady, naopak, môže výrazne pomôcť, pretože my dnes vieme, že keď sa naši študenti rozhodujú, že kde študovať, tak veľká časť z nich v tej dileme, či ísť do Česka, alebo na Slovensko, si vyberie Česko a jedným z dôvodov, prečo to tak je a už som to spomínala aj v minulosti pri mojej novele, kedy sme zarátavali štúdium do vyplácania materského, pretože v Česku to tak mali a veľa žien napr. medičiek si radšej vybrali lekársku fakultu v Českej republike, ak plánovali skoro začať rodinný život, lebo o tomto rozdiele vedeli medzi Slovenskom a Českom. Tak toto je ďalšia vec, kedy ak si majú vybrať, kde začnú doktorandské štúdium, tak uprednostnia Českú republiku, lebo tam to nie je riešené tak heterogénne a tak rôznorodo ako na Slovensku. Naozaj v tom majú poriadok a jednoducho pod dĺžku čerpania rodičovského príspevku vy môžete to štúdium prerušiť, kdežto u nás to nie je vo všetkých prípadoch garantované, takže do tohto aj v rámci toho konkurenčného boja, ktorý zvádzame s Českom o naše talenty, o našich študentov a bezpochyby ľudia, ktorí sú na doktorandskom štúdiu, sú talenty, ktoré musíme podporovať a mali by sme chcieť podporovať, by sme takéto maličké krôčiky k tomu, aby sme mali tie podmienky minimálne z hľadiska zosúladenia rodinného a pracovného života, v tomto prípade študijného, mali totožné alebo ešte lepšie než v Česku. To by mal byť podľa mňa cieľ pozrieť sa na takéto maličkosti a dať to do poriadku, aby sme im mohli konkurovať aspoň v nejakých oblastiach, lebo nie na všetko my ako poslanci máme dosah. Samozrejme, že väčšina je v gescii ministerstva, ale toto je malá neškodná zmena, ktorou tomu môžeme prispieť. Ďakujem veľmi pekne.