Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené panie ministerky, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo.
Včera sa tu pán premiér postavil pred tento pult a ako prvé tak pochvalne priznal, že bude hovoriť bez papiera. Viete čo, pán premiér, občania od vás, podľa môjho názoru, nepotrebujú to, aby ste hovorili bez papiera, občania hlavne od vás potrebujú to, aby ste vládli bez korupcie. Ja dnes budem hovoriť s papierom. Ale to druhé vám...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené panie ministerky, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo.
Včera sa tu pán premiér postavil pred tento pult a ako prvé tak pochvalne priznal, že bude hovoriť bez papiera. Viete čo, pán premiér, občania od vás, podľa môjho názoru, nepotrebujú to, aby ste hovorili bez papiera, občania hlavne od vás potrebujú to, aby ste vládli bez korupcie. Ja dnes budem hovoriť s papierom. Ale to druhé vám viem sľúbiť. Že takú politiku, slušnú politiku robiť vieme. Slovensko vie, pán premiér, a je mi dosť nepohodlné, že mi sedíte za chrbtom, keď prehováram k vám, Slovensko vie, pán premiér, že ste z programového vyhlásenia vlády asi najviac pyšný na jeho nadpis s ohľadom na kvalitu a dĺžku tohto dokumentu. Je asi jednou z perličiek tohto, tohto textu, aj ja sa mu chcem špeciálne povenovať, pretože keď som sa snažila nájsť čosi hmatateľné, čosi, čo by som mohla komentovať v rámci toho programového vyhlásenia vlády, tam toho bolo pomenej.
Takže, dámy a páni, ja vám pripomeniem názov tohto skvostného programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa údajne podieľali všetci ministri. Ja si to však po včerajšom vystúpení pána ministra Tarabu nemyslím a tiež aj pasáž o kultúre nemá žiadne gramatické chyby, hoci nezrovnalostí je tam dosť, takže naspäť k názvu: Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.
Začnem odzadu. Bezpečnejšie žiť. Pán premiér, pre koho bezpečnejšie žiť? Pre novinárov, ktorých kolega bol počas vašej poslednej vlády zavraždený a vy ich potom neprestávate ostrakizovať a neprestávate ich zastrašovať a štvať proti nim verejnosť? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie? Alebo sa majú cítiť bezpečnejšie ľudia LGBTI, ktorým nadávate do zvrátených a vyhrozujete im, že ústavou zakážete registrované partnerstvá, ktoré u nás ani nemáme.
Vaši koaliční partneri idú v tejto rétorike ešte ďalej a povzbudzujú nenávisť, povzbudzujú v spoločnosti homofóbiu, stavajú sa proti týmto ľuďom, ktorí rovnako plnia všetky povinnosti na Slovensku, všetky dane, len práva nemajú rovnaké ako tí ostatní. Postrehli ste, že dvaja títo ľudia boli obeťou teroristického útoku, že boli zavraždení? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie v tejto krajine? Má sa cítiť bezpečnejšie môj svokor, moja svokra, ktorí žijú na východnom Slovensku, alebo moji priatelia, ktorí žijú v Michalovciach, vo Vyšnom Nemeckom, ktorí sú na dotyk vojne, v manželovom byte v Košiciach máme už tretiu ukrajinskú rodinu utekajúcu pred raketami. Našťastie aj vďaka slovenskej vojenskej pomoci sa konflikt drží dostatočne ďaleko od slovenských hraníc a rakety nepadajú niekde na Michalovce, ale ukrajinskí vojaci proti týmto ľuďom už viac ako 600 dní bojujú v zákopoch. To nie je vďaka tomu, že sa tu bavíme o mieri, to je vďaka tomu, že tam niekto pokladá svoj život, aby aj Slovensko mohlo byť v bezpečí. Lebo čím ďalej držia ukrajinskí vojaci konflikt od našich hraníc aj s pomocou našich zbraní, aj s pomocou našich spojencov, tým bezpečnejšie sa cítime na Slovensku. O tom to je. Oni bránia aj nás.
Hovoríte o mierových riešeniach. Mier si želáme všetci. Ale tiež si želáme, aby sme boli v bezpečí. A bezprecedentný agresívny útok, ktorý spravilo Rusko, sa nedá riešiť momentálne tým, že si sadneme za jeden stôl. Pretože tam nie je ochota. Dá sa riešiť jedine tak, že budeme čeliť agresorovi. Lebo ak to nebudeme robiť, tak konflikt, vojnová zóna sa presunie bližšie k nám. A verte mi, to ľudia na východnom Slovensku, to je tá oblasť, kde nič nie je podľa, podľa vašich dávnych slov, oni sa toho boja. Aj ja sa toho bojím. Mám tam rodinu.
Hovoríte o pokojnejšom Slovensku. V tom si myslím, že nebudete ďaleko od pravdy. Bezpochybne bude pokojnejšie, lebo sa nebudeme dozvedať o korupčných kauzách ani SMER-u, ani SNS, lebo beztrestnosť je podľa mňa taká hlavná motivácia mnohých, ktorí dnes sedia na tých najvyšších kreslách. A to považujem už po výsledku týchto volieb, žiaľ, za vybavené.
Áno, treba vám uznať, pán premiér, váš kultivovaný prejav, pokojný tón hlasu. Neviem byť takáto pokojná ako vy, keď hovorím o všetkom, čo sa momentálne deje, keď vidím, ako šikanózne pristupujete k policajtom, keď vidím, ako sa vyhrážate sudcom, neviem byť takáto pokojná.
Vy viete hovoriť bez papiera, my ostatní nevieme. To sa ľuďom ráta, ale kiež by ste tento svoj naozaj výnimočný politický talent využívali na zveľaďovanie Slovenska a nie na jeho orbanizáciu. Ja vám v tom budem držať prsty, lebo keď som niekedy dávno, pred 15 rokmi uvažovala, čo budem študovať, nepoznala som žiadneho právnika, vyrastala som v dedine, kde nebol žiaden právnik, a uvažovala som, že prečo by som mala ísť na právnickú fakultu, to sa mi zdalo, že to mali, to malo taký cveng a vždy mi voňala politika, vždy som pozerala tie nedeľné diskusie, a tak som si vtedy prečítala váš životopis a videla som, že aj vy ste vyštudovali právnickú fakultu, a vtedy som si povedala, že možno toto je cesta, ako sa raz dostať k politike, ako môcť povedať tým, ktorí všetkých, takmer všetkých mojich rovesníkov povyháňali z tejto krajiny, že my tu chceme ostať a že toto je aj naša krajina.
A či sa budeme mať lepšie? Nepochybne áno. Aj keby ste neurobili vôbec nič, pán premiér, my sa tu budeme mať lepšie, lebo inflácia klesá, pandémia je za nami, na vojnu u susedov si po tých 600 dňoch už ľudia privykli, bohužiaľ. Či ste tým mysleli, že sa budeme mať lepšie vďaka vám? Tomu nikto neverí. Lepšie sa budú mať len ľudia okolo vás ako za každej vašej vlády, pán premiér. Ale aby sme neboli len pesimistickí a dokázala som vám, že som zašla ďalej vo vašom programovom vyhlásení vlády ako vaši páni ministri a pani ministerky niektoré, česť výnimkám, lebo naozaj sú tam aj kapitoly, na ktorých vidno, že pracovali, ale napríklad včera bolo zrejmé, že pán Taraba netušil, že čo je v pasáži environmentálna politika napísané, tak predsa len už máme nejaké tušenie, ako sa k tomuto dokumentu pristupovalo.
Chcem vyzdvihnúť to, čo je v tomto materiáli dobré, a verím, že sa vám podarí, lebo tých bizarností a vágnych pojmov je tam oveľa viac, takže som si povedala, že dám si tú námahu a vyberiem to užitočné, čo sa tam dalo nájsť. Pre mňa osobitne v pasáži sociálnej politiky bolo veľkým potešením, že som videla, že príspevok na bývanie sa konečne oddelí od príspevku v hmotnej núdzi. Toto je niečo, čo už malo byť spravené dávno a mňa, mňa mrzí, že sa to nepodarilo, aj keď to mal v úmysle, bývalému pánovi ministrovi, boli o tom diskusie, je to pomerne ďaleko aj na ministerstve sociálnych vecí pripravené, takže verím, že toto by mohlo vyjsť.
Ďalšia vec, ktorá ma potešila, že sa spomína v tomto dokumente, je inklúzia detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Boli sme to my, konkrétne aj ja, poslankyňa Žitňanská a niekoľkí ďalší, ktorí tu sedia, ktorí riešili krivdu, ktorá je ešte z obdobia vašich vlád, a to napríklad to, že sa deti so zdravotným postihnutím nevedeli dostať so svojím asistentom, osobným asistentom do škôl. To znamená, že aj keď také dieťa, ktoré malo vážne potreby a potrebovalo pri sebe takéhoto človeka, muselo ísť za brány školy samé bez človeka, ktorý by mu možno pomôcť, pomohol aj s úkonmi, ktoré nebolo schopné zvládnuť samé. A ja sa pýtam, prečo to bol taký problém, keď ste sociálna demokracia, pristúpiť k tejto krátkej legislatívnej zmene za vašich vlád. Vedelo sa o tom, štyri roky o tom pravidelne písali rôzne médiá, až teraz sa to podarilo. Hádam sa to nezmení, keďže to máte aj vo svojom programe.
Vláda sa zaväzuje podporovať sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Z toho sa mimoriadne teším, to bolo niečo, za čo sme svojho času chválili aj pána ministra Richtera, lebo má na tom veľký podiel, takže nie, nie sme len bezobsažní kritici, ktorí si nevšímajú, keď sa podarí niečo dobré. Keď sa podarí niečo dobré, veľmi často sedíme za tým stolom a snažíme sa pomôcť, aby sme aj svojou troškou prispeli skúsenosťami k tomu najlepšiemu riešeniu a k tej najlepšej verzii legislatívy, ktorá vzíde.
Súčasťou opatrení v školstve by mal byť odborný program ochrany duševného zdravia. Mrzí ma, že tam nie je konkrétnejšie popísané, ako má tento program vyzerať a čo má byť jeho obsahom, ale verím, že sa to od pána ministra Druckera dozvieme, už som mu písala list, ktorý sa týkal študentov, talentovaných študentov, ktorí majú dostávať štipendiá z plánu obnovy. Nedostávajú ich už druhým mesiacom. Odpoveď prišla veľmi rýchlo, verím, že aj túto odpoveď dostaneme v krátkom čase.
Hovoríte, že sa budete držať míľnikov plánu obnovy aj pri environmentálnej politike, aby nebolo ohrozené čerpanie európskych prostriedkov. Nuž, v deň, keď nám prišiel materiál programového vyhlásenia vlády sem do parlamentu, presne v tejto veci pán minister Taraba napísal presný opak na svoj facebook. Čiže nie som si istá, že časť environmentálnej politiky vzišla z jeho pera, keďže si protirečí hneď v prvý deň, ale budem veriť, že sa to podarí a že neprídeme o peniaze z európskych zdrojov a že sa nám podarí zachrániť prírodné bohatstvo, ktoré na Slovensku máme.
V zdravotníctve spomínate zameranie na prevenciu a rozšírenie skríningových programov a stabilizáciu ambulantného sektora. V tom novej pani ministerke držím prsty a budeme jej plne nápomocní, ak to bude v našich silách, aby sa to podarilo. Je to podľa mňa základný kameň, ktorý je treba v našom zdravotníctve pretlačiť.
Hovoríte, že "vláda zabezpečí, aby pracovné podmienky nebránili rodičom starať sa o deti". Je tam iba jedna veta o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života a to táto. Pre mňa je toto veľmi kľúčová téma, lebo Slovensko je jednou z mála krajín v Európskej únii, kde každá druhá matka nepracuje, hoci by chcela, lebo na to nemáme na Slovensku vytvorené podmienky. To znamená, že ženy si tu stále musia vyberať medzi materstvom a medzi prácou a nie sú schopné tieto dva svety zladiť. Niekedy často aj v troch rokoch veku dieťaťa, keď už sú pripravené ísť do práce, musia ostať dlhšie doma, pretože nemáme vybudované dostatočné kapacity škôlok a jaslí. Ja som to čítala aj vo vašom programe, hoci konkrétnych riešení som sa nedopátrala, ale považujem za dobré, že to tam máte spomenuté, a kiež by si to zaslúžilo – mladé rodiny, ženy, matky – toľko pozornosti ako možno generačne iní občania, trebárs seniori, lebo my sme v tejto, v tejto spoločnosti tiež odkázaní na pozornosť sociálnych politík a rodinných politík a v tomto dokumente tej pozornosti bolo veľmi málo.
Verím, že týmto mojím vystúpením ste pochopili, že našou úlohou tu v parlamente nie je robiť zo seba šašov alebo prinášať chaos alebo čokoľvek, čo vy opozícii dávate ako prívlastky. Našou opozíci... našou úlohou je strážiť demokraciu a snažíme sa to robiť. Aj vy ste to svojho času ešte vedeli. Ja si pamätám, pán premiér, ako ste tu sedeli sám, jediný, môj otec mi o tom rozprával, vtedy ste boli hrdinom, keď ste jediný bránili demokraciu počas, počas toho, ako, ako sa snažil Mečiar uniesť tento štát. Niekde v sebe to máte, skúste sa k tomu vrátiť. Skúste neodtláčať novinárov svojimi ochrankármi. Skúste sa postaviť čelom kritike. Skúste odpovedať na ich otázky. Skúste ľuďom dopriať dialóg medzi vami a objektívnymi žurnalistami a nielen viesť monológ na facebooku, kde nie sme schopní dozvedieť sa viac, pretože tí, ktorí sa majú za nás pýtať, tam nemajú vstup. Toto je moja prosba k vám. Nepustite demokraciu a neurobte zo Slovenska druhé Maďarsko.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
