Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som rada, že sa mi podarilo mojím vystúpením v rozprave vyprovokovať k reakcii aj koaličného poslanca, teraz hovorím konkrétne o pánovi Gašparovi. A v tejto súvislosti by som chcela povedať len jedno, ak sa chcete hrdiť svojou odbornosťou a dávate ju nad bezúhonnosť, tak to je mylné uvažovanie. Lebo keď to prenesiem do inej roviny, ja by som bola veľmi rada, keby napríklad moju dcéru v škole vychovávala nielen tá najlepšia učiteľka s najvyšším vzdelaním, ale taká, ktorá nebude mať násilnícke správanie, ktorú, ktorá bude ovládať základy morálky a čestnosti a aj hodnotovo sa budem môcť na ňu spoľahnúť. Takže tam vidím tiež veľmi dôležitú rovnicu, ktorá by mala platiť v celej spoločnosti a na najvyšších miestach dvojnásobne.
K ostatným kolegom, pre mňa, pre mňa bolo až hrozivé to číslo, ktoré povedal pán Hargaš, týkajúce sa tých členov strany SNS, lebo naozaj sa bojím, keď hovoril o nejakom čísle dvetisíc a viac, že kde všade bude treba týchto členov v štátnom aparáte umiestniť. To, to bude naozaj tento štát stáť nemalé prostriedky.
Pán Čaučík pekne ilustroval, ako je odfláknutá táto dôvodová správa k tomuto zákonu, pretože ešte aj zmena názvu ministerstva čosi stojí a nie je to málo, a naozaj napísať tam, že to má nulový dopad na štátny rozpočet, to je absolútny výsmech poslancom v parlamente.
A pán Lackovič, som rada, že ste, že ste sa vyjadrili k tomu investičnému dlhu k telocvičniam aj k jedálňam. Tak čo už, budeme mať národné menu, ale nebude ho kde podávať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, kolegovia.
Ja začnem takou rečníckou otázkou, lebo som v údive z toho, čo sa tu deje, aj v tejto rokovacej sále, o obsahu toho rokovania, aj z toho, čo sa bavíme v spoločnosti. Všetkým nám je jasné a myslím, že bohatou doterajšou diskusiou na to boli ponúknuté aj mnohé argumenty, že tento predostrený návrh likviduje kontrolné orgány v ich nezávislosti, či už hovoríme o protimonopolnom úrade, alebo Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Iným zákonom tu idú rušiť orgán zriadený na boj s korupciou a organizovaným zločinom – dobrý deň, pán minister vnútra, som rada, že tu sedíte práve vy – a ďalším zákonom, ktorý, ktorým sa chystajú znižovať tresty, ďalšou novelou sa chystajú znižovať tresty za korupciu. A keď si to tak človek nahlas povie a položí si túto otázku, že čo vlastne oni majú v pláne s našou krajinou týmito krokmi, ktoré boli ako prvé od začiatku ich vládnutia.
Ja sa priznám, že ja mám strach z toho, čo nám hrozí, keď sa naplnia všetky obavy, ktoré tu skloňujeme v diskusii, a keď vlastne uchopia tú moc, ktorú si týmito zákonmi pripravujú, a začnú ju naplno využívať, lebo kroky, ktoré zatiaľ podnikajú a ktoré indikujú, aj tento zákon, ale aj iné, ktoré, ktoré sme tu riešili, vzbudzujú dôvod na obavy.
Tak si to zhrňme. Zo SIS-ky sa snažia urobiť ústredný orgán štátnej správy. Nemajú to tak celkom premyslené, ako nedávno vo faktickej poznámke povedala kolegyňa Kolíková. Chcú dať takýto darček, môžme hovoriť o vianočných darčekoch, blížia sa Vianoce, pánovi Gašparovi, aby keď sa stane šéfom SIS a náhodou príde nejaké väzobné stíhanie, nech sa môže vrátiť pohodlne do parlamentnej lavice, kde ho koaličná väčšina ochráni pred basou a odhlasujú si, že ho nebudú väzobne stíhať, ale keďže to nedomysleli úplne, lebo nepredpokladali, že to môže mať aj nejaké vedľajšie dôsledky, keď z jedného orgánu spravia z ničoho nič ústredný orgán štátnej správy, v dôsledku bude to, že podľa čl. 80 ústavy poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Takže si predstavme, že my ako poslanci budeme interpelovať šéfa SIS-ky alebo strčili tam aj vedúceho Kancelárie prezidentky alebo vedúceho Kancelárie Národnej rady, že my tu v pléne budeme interpelovať v ich rozhodnutiach ako poslanci vlastne tieto ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú naozaj ďaleko svojou funkciou od toho, aby napĺňali znaky ústredného orgánu štátnej správy.
Rovnako tak nerozumiem tomu, prečo by sme mali stratiť tú nezávislosť, ktorou bol kreovaný, kreovaný, bolo kreované vedenie štatistického úradu, že tam vypadáva z toho ako menujúca pani prezidentka, alebo protimonopolný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ponúkajú sa veľmi jednoduché vysvetlenia, že ide o politické ovládnutie týchto subjektov, lebo rovnako logické argumenty tam chýbajú. Vlastne keď sa pozriete na dôvodovú správu tohto návrhu zákona, tam chýbajú akékoľvek argumenty. Tá dôvodová správa, ja som azda stručnejšiu a viac odfláknutú dôvodovú správu ako pri tomto zákone asi ešte ani nečítala, odkedy som tu, a je to pre mňa prekvapením, ale nečudujem sa, že ešte aj úradníci, ktorým to dali na starosti, povedali, tak k tomuto sa už ani dôvody nedajú napísať. A možno ani neexistujú, lebo to sú tak absurdné návrhy, že sa nedajú zdôvodniť.
Dokresľuje to len dôvodová, dôvodová časť napríklad k zosnovaniu ministerstva školstva, kde takéto ministerstvo a vznik nového ministerstva nemá podľa dôvodovej správy žiaden dopad ani na financie tejto krajiny, ani na podnikateľské prostredie a ani na nič s tým súvisiace. V podstate nemá vplyv na nikoho, na nič v tejto krajine. Neviem potom akože, prečo ho zakladajú a akým spôsobom ho chcú, ho chcú obhájiť.
A keď som hovorila o tých vianočných darčekoch napríklad pre pána Gašpara alebo pre mnohých ďalších, ktorí sa ešte nájdu v tomto texte, tak jeden zaujímavý v tomto, v tomto návrhu zákona bol dnes popísaný kolegami Krúpom a kolegom Valáškom, myslím, že predtým to spomínala aj kolegyňa Remišová, a týka sa neobmedzenej moci, ktorá bude daná jednou vetičkou, jednou schovanou vetou v rámci tohto návrhu zákona novému ministrovi obrany pánovi Kaliňákovi, ktorý okrem iného podniká aj v oblasti zbrojárskeho priemyslu, a práve týmto návrhom zákona mu bude daná v podstate neobmedzená moc v rozhodnutiach týkajúcich sa zbrojárskeho vývozu, dovozu, ktoré doposiaľ táto právomoc bola delená medzi ministerstvo zahraničných vecí, medzi SIS-ku, medzi ministerstvo obrany, teraz to už bude len on, minister obrany, ktorý bude mať právo veta v týchto rozhodnutiach. A je to podľa mňa jeden kardinálny konflikt záujmov v našej krajine, keďže všetci vieme a ani sa tým pán Kaliňák netají, že práve v tejto oblasti priemyslu aj vykonával podnikateľské aktivity.
Ale keď už hovoríme o tom, kto sa najviac z tohto návrhu zákona bude tešiť, tak, samozrejme, vy, pán predsedajúci, pán Danko, podľa mňa aj pán Kmotrík, pani Tabák, členovia a členky SNS, ich bratranci, sesternice, susedia, priatelia, ďalší náhodilí tenisti a tenistky, v podstate všetci, ktorí budú schovaní pod ministerstvo športu alebo pod ešte väčšiu organizáciu, ako bude toto ministerstvo, pod Tipos.
Ja som videla, pán Danko, ako ste nemohli schovať ten úsmev, keď tuším to bol pán Lackovič, hovoril o tom, aký rozpočet mala, mala organizácia Tipos, tak my budeme hovoriť trošku o menšom rozpočte, lebo tu sa mihla informácia vo verejnom priestore, že ministerstvo športu nás bude stáť 100 mil. tento rok, tak predpokladajme, že to bude tých 100 mil. aj na ďalšie štyri roky, aj keď som presvedčená, že to bude viac, ale tak bavme sa v tomto, v tomto režime, že to bude minimálne 400 mil. za tie štyri roky, ktorý, ktoré nás bude toto ministerstvo stáť napriek tomu, že tam explicitne stojí v dôvodovej správe, že nebude mať zriadenie tohto ministerstva žiadny vplyv na rozpočet. A keďže sa má týkať aj cestovného ruchu, tak je pomerne smutné, že nebude mať podľa dôvodovej správy ani žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja by som čakala, že, že priamym dôsledkom zriadenia takéhoto ministerstva by mal byť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä na tých malých a stredných podnikateľov, ktorí, ktorí fungujú v turizme, ale ani to sa tu nepredpokladá. Neprekvapuje ma to, ale, ale zamrzí.
Poďme sa pozrieť, čo by sme mohli do športu priniesť, keby sme sa namiesto tohto ministerstva športu, ktoré nás bude stáť tých 400 mil., rozhodli investovať tieto finančné prostriedky účelovo do napríklad športovej infraštruktúry. Môj muž je športovec, tak som sa pozrela na to, koľko taká športová infraštruktúra stojí. Napríklad jeden z najmodernejších štadiónov, hokejových štadiónov, ktoré tu máme v susedstve, je v Třinci, kde hral. Je to naozaj jedna z najnovších a najmodernejších športových hokejových hál, akú v Európe máme, a stála 28 mil. eur. Nebolo to dávno, čo ju dostavali, takže môžme hovoriť o aktuálnej cene. Keby sme sa rozhodli mať za týchto 400 mil., ich zainvestovať napríklad do stavby takýchto moderných, funkčných hokejových hál, keď bol niekto na hokeji naprieč Slovenskom a nebol napríklad v Bratislave, ale bol napríklad v Trenčíne, tak pochopí, prečo by sa nám takáto investícia do športovej infraštruktúry hodila. Tak za tých 400 mil. by sme mohli mať 14 takýchto špičkových moderných, nových hokejových hál a keďže máme v našej extralige len 12 tímov, tak ešte by sme aj ušetrili z tých 400 miliónov. Každé jedno mužstvo by mohlo mať novú hokejovú halu. A povedzme si, že to by bol input aj pre mladé hokejové talenty, o ktorých často a radi politici rozprávajú, a aj pre slovenskú reprezentáciu, aj pre samotný šport.
Ale aby som nebola zaujatá, nebudem hovoriť len o hokeji, ku ktorému mám blízko, môžme prejsť napríklad na tenis. V nejakých médiách som postrehla, že zamestnankyňou tohto nového ministerstva má byť aj pani Tabák. Nebolo povedané, že kde, ale mihla sa aj taká informácia, že by to mohlo, mohla byť pozícia štátneho tajomníka, ktorú bude zastávať.
Keby tam bola štyri roky v pozícii štátneho tajomníka pani Tabák, tak by to Slovensku republiku stálo, zaokrúhlime to na nejakých 200-tisíc eur. A keď som sa pýtala kolegov, ktorí chodia po svete a venujú sa tenisu, koľko tenisových špičkových tréningových centier by sme mohli mať za tento jej plat, tak povedali, že pre mládež? Pre mládež kľudne tri. Za túto sumu sme schopní postaviť tri špičkové tréningové haly pre tenisové talenty. Pani Tabák sa rada nechala počuť, že to, o čo jej ide v politike, je práve podpora talentov, práve podpora športu a ja jej chcem navrhnúť, aby ak chce skutočne pomôcť týmto talentom, aby pouvažovala nad tým, čo bude väčšou pridanou hodnotou pre Slovenskú republiku a účelové vynaloženie finančných prostriedkov, ktoré tu máme z verejných zdrojov, či jej politická nominácia na takúto funkciu, alebo infraštruktúra pre tieto talenty. Nechám odpoveď na tých, ktorí nás počúvajú, alebo možno aj na samotnú pani Tabák.
Ale nemusíme chodiť okolo infraštruktúry pre profesionálnych športovcov alebo proste pre nás dospelých, ktorí, ktorí dokážeme aj funreisovať a dokážeme aj iným spôsobom vlastne pokrývať tieto športové aktivity. Poďme k deťom.
Tu je ten problém obrovský, čo sa športu týka, pretože veľká časť slovenských škôl nemá telocvične, napríklad v Košickom kraji chýba telocvičňa 82 školám, v Prešovskom kraji je to 78 škôl, ktoré nemajú telocvičňu. V Bratislavskom kraji 11 škôl a takto by som mohla pokračovať kraj po kraji. Viete, čo by sme dokázali mať za tých 400 mil., ktoré teraz ide táto vládna koalícia vraziť do nového ministerstva, nového objemu úradníkov, nových politických funkcií s tým, že nevieme čo bude ich obsahom, keďže dôvodová správa nám to nijakým spôsobom nepredkladá, nepoznáme žiaden akčný plán na posilnenie športu, nepočuli sme zatiaľ ani o tom, čo má byť výsledkom v nejakých obdobiach, časových pásmach práce tohto ministerstva, nuž za 400 mil. by mohlo vzniknúť 480 moderných telocviční. Znamená to, že by sme mohli dobudovať telocvičňu všade tam naprieč Slovenskom, kde dnes chýba, pri každej jednej základnej či strednej škole. Každá jedna takáto škola by mohla učiť svoje, svojich žiakov a svoje žiačky k pohybu, láske k pohybu a pomôcť objavovať talenty, ktoré dnes možno, možno aj zostávajú schované, pretože ich nemajú kde svoj ten talent a potenciál rozvíjať. Toto považujem za veľkú a premrhanú príležitosť investície do športu. Pardon. (Rečníčka si odkašlala.)
Namiesto toho, namiesto toho, aby sme sa dozvedeli, čo dostane slovenský občan, slovenská mládež alebo športovci po zriadení tohto ministerstva, k čomu v realite prispeje v oblasti športu, z tohto zákona sa dozvedáme, že na tomto ministerstve, ktoré ešte len vzniklo, v podstate môžu fungovať dvaja aj traja, aj štyria, aj nevieme koľko štátnych tajomníkov a bude to tak môcť byť úplne všade, pretože týmto návrhom zákona sa nám teda pomyselné pravidlo a úzus, že každé ministerstvo má dva, maximálne, výnimočne troch štátnych tajomníkov, ruší. Nuž, ja sa reálne obávam, koľko štátnych tajomníkov bude toto ministerstvo mať, lebo keď sa pozriete na to, akým spôsobom strana SNS obsadzuje svoje ministerstvá, ja by som to nazvala až imperiálne... ó, ďakujem, gentleman v tejto sále (reakcia na poslanca, ktorý priniesol rečníčke pohár vody) ... tak ja mám naozaj obavu, koľko okresných, krajských predsedov ešte SNS má, ktorých bude potrebovať niekde umiestniť a upratať tak, ako to teraz robia na ministerstve životného prostredia. Bojím sa, koľko členov a členiek má strana SNS, ktorí budú potrebovať nejaké miesto, bojím sa, koľko priateľov a priateliek má táto strana, ktorí tiež budú potrebovať nejaké teplé miesto, lebo reálne práve táto politická strana môže byť aj s ohľadom na sumu, o ktorej sa bavíme pri Tipose, najdrahším projektom Slovenskej republiky a najväčšou položkou v štátnom rozpočte.
Takže v konečnom dôsledku možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je ničím iným len vianočným balíčkom politikom a ich priateľom, ktorí si zaželali, tak ako pán Gašpar alebo pán Danko, alebo pani Tabák, alebo rôzni iní, a v tomto zákone im bude naplnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Viac poviem vo svojom príspevku, ktorý sa blíži, ale chcem poďakovať kolegyni Števulovej za dôležitý pozmeňujúci návrh. Vyjadrujem mu podporu. A takisto sa chcem poďakovať za ten oxymoron, ktorý tu predviedla a predstavila, pretože tento návrh zákona je podľa mňa oxymoronom, lebo to, že je v skrátenom konaní, na ktoré máme zákonom uvedené dôvody, ktoré sa týkajú ľudských práv, hospodárskych škôd a tak ďalej, a ak k ničomu z tohto nedochádza, práve naopak, ako hovorila kolegyňa, môžu byť dôsledkom prijatia tohto zákona, to je niečo naozaj, o čom budú ešte učiť právnické fakulty. Nie som si istá, či tá Komenského po tom, ako sa vyjadruje pán dekan, ale určite právnické fakulty ako, ako výstrahe legislatívneho procesu, ako sa to robiť nemá a čo môže spôsobiť.
Ďakujem.

Toto neni nič iné ako lex kšefty, pretože keď sa pozriete na to, čo sa mení, musí vám byť jasné, že týmto zákonom treba veľmi rýchlo a počas sviatkov, kedy nikoho nezaujíma nič iné ako, samozrejme, nakupovanie darčekov a čas s blízkymi a pokoj a kľud, sa snažia v tomto vianočnom období spáchať na demokracii, na verejných financiách sabotáž, pretože tu máme schované v nejakých prílepkoch monopoly v zbrojárskom priemysle, na čo upozornila pani poslankyňa Remišová, potom tu bola veď včera večer pomerne siahodlhá debata o tom, na koho otlak stúpila pani Bláhová a prečo vlastne dochádza k zmenám na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bavíme sa o Pente. Potom sme tu počuli od iného kolegu, že sa týmto zákonom, touto zmenou vytvára priestor na predražené IT zákazky. Potom nám tu týmto zákonom vzniká nejaké úplne nové ministerstvo, ktoré bolo sľúbené nejakému úplne zanedbateľnému politickému partnerovi, ktorému fakt nemali čo dať, ani, aj sa mu báli možno dať nejaké, nejaké dôležité ministerstvo, tak mu vymysleli nové pre šport a cestovný ruch. Ja mám muža v športe a fakt mi to je ľúto, že kto bude vlastne takéto ministerstvo manažovať, ale dôležitejšie je, že pre nich je tak dôležité toto nové ministerstvo, ktoré vzniklo kvôli ich výmyslu, že tu všetci sedia, pozrite sa na stranu SNS, všetci sú tu, všetci diskutujú, všetci hovoria o tom, prečo tak súrne potrebujeme nové ministerstvo. Takže mňa naozaj ich faktické poznámky a vystúpenia v rozprave veľmi zaujímajú, pokladám ich za prínosné a presvedčili ma o tom, že toto nie je len lex kšeft, ale že tu naozaj ide o veľa a je tu nevyhnutné, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti klásť pripomienky, hovoriť o tom, schválili toto nové ministerstvo a všetky zmeny naprieč, napriek orgánmi hneď teraz. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Tak si to zhrňme. Robert Kaliňák, ktorý mal alebo ešte má podiel v zbrojárskej firme, ktorý je zo SMER-u, kde vieme, že dochádza k nejakému prepojeniu na osoby, ktoré sú v zbrojárskom priemysle, ktorý je momentálne ministrom obrany, získa do rúk moc, ktorú vezme ministerstvu hospodárstva, SIS-ke a ministerstvu zahraničných vecí, udávať licencie na vývoz produktov, teda zbraní a všetkého súvisiaceho so zbrojárskym priemyslom, do zahraničia v čase, kedy zbrojársky priemysel veľmi prosperuje, lebo máme dva otvorené konflikty vo svete a jednu veľkú tenziu medzi Taiwanom a Čínou. Takže Robert Kaliňák svojej povesti obchodníka nezostáva nič dlžný, pretože toto je jasný príklad toho, keď sa štátna moc zneužíva na obchodné účely, pretože nikto, kto obchoduje v tomto priemysle, si v po schválení tohto zákona bez možnosti rozporového konania, bez možnosti akéhokoľvek pripomienkovania, keďže ide v skrátenom legislatívnom konaní, nebude môcť v tomto sektore ani len pípnuť bez toho, aby o tom nerozhodoval, nieže nevedel, nerozhodoval samotný Robert Kaliňák, ktorý je tu v zjavnom konflikte záujmov, pretože v tejto oblasti podnikal a teraz bude dávať ako jediný aj rozhodnutia v tejto oblasti.
Ja sa pamätám, keď som ešte robila v prezidentskom úrade a keď rôzne pikošky kolovali o ministroch toho času. Minister Kaliňák bol ministrom vnútra a hovorili jeho spolupracovníci o tom, ako je vášnivý obchodník s akciami, ako má vo svojej kancelárii niekoľko displejov, kde sleduje obchod s akciami od rána do večera. Už vtedy bol obchodníkom a viem si predstaviť, že ani teraz mu neušlo, ako vysoko sú ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne diskutujúcim za reakcie, no presne toto je téma, ktorú som chcela otvoriť, že keď konsolidujeme, keď naozaj hľadáme, úprimne hľadáme riešenia, ako pomôcť verejným financiám a ako zefektívniť vlastne míňanie peňazí všetkých ľudí na Slovensku, lebo to nie sú naše peniaze, to sú verejné peniaze, tak sa poďme baviť o naozajstných riešeniach, a nie o tej lopate, ktorou zdvihneme daň tu, zdvihneme odvod tam.
Ja som sa pozerala na to, čo ušetrilo napríklad peniaze v Grécku, keď došli k úplnému krachu, a to boli aj také veľmi nepopulárne veci, ktoré ja nedávam ako návrh, že toto by sme mali spraviť, ale, ale treba o tom vedieť, keď z 800 samosprávnych celkov zrazu proste zreevidovali to na nejakých 150, aby zefektívnili to fungovanie.
A, a ja som nedávno v televíznych novinách počula taký príspevok, myslím, že to boli materské školy v Banskej Bystrici a mohlo to byť nejaké iné mesto, ale javí sa mi, že to bola Banská Bystrica, kde majú xy materských škôlok, xy riaditeliek tých škôlok, každá škôlka si sama nakupovala jedlo a tak ďalej a prišli na to, že je to neefektívne, tak proste už majú len jednu riaditeľku pre všetky škôlky, ktoré zlúčili, nie pod jednu strechu, ale na papieri, aby efektívnejšie nakupovali vo väčších celkoch, aby ich to vyšlo lacnejšie. Už je tam len jedna riadiaca persóna, ktorá rieši všetko vlastne za tie ostatné škôlky a hovorili aj o sume, ktorú boli schopní týmto ušetriť.
No a toto je podľa mňa niečo, čo by sme v rovnakých agendách mali urobiť aj na Slovensku, aby, aby sme duplicitne vlastne neplatili orgány, ktoré dokážu fungovať pod jednou strechou, dokážu zefektívniť svoje fungovanie, nehrozila by jednému z nich, tomu najdôležitejšiemu, likvidácia a likvidačný rozpočet, takže toto je cesta, pozrieť sa na toho pavúka orgánov a zefektívniť to.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý večer, kolegovia. Je pre mňa trochu absurdné a zarážajúce, že sa tu už niekoľko dní a mnoho hodín bavíme o konsolidácii, a hovoríme o tom, že tá konsolidácia je len naoko, lebo hoci zvyšuje príjmy štátu, tie výdavky sa neznižujú a ten dlh takisto.
A dnes som sa dozvedela, že v rámci konsolidácie pristúpili na ministerstve financií aj k diskusii s jednotlivými orgánmi napríklad ochrany ľudských práv, kde im povedali, že je dôležité, aby nejakú časť svojho rozpočtu vlastne sťali a aby ten, aby povedali, kde sú schopní konsolidovať tie svoje výdavky, napríklad bavíme sa o Úrade verejného ochrancu práv. A ten rozpočet, ktorý oni navrhli a ktorý sa nám dnes dostal na výbor pre ľudské práva, bol podľa úradu na ochranu... podľa úradu ombudsmana navrhnutý takým spôsobom, že je pre nich až likvidačný. To explicitne hovorí vo svojom liste výboru verejný ochranca práv, že ak bude prijatý rozpočet v takomto návrhu, tak funkcia úradu bude do veľkej miery znemožnená až ohrozená. Ja chápem, že treba konsolidovať, veď celý čas sa tu bavíme o tom, akým spôsobom konsolidovať. Chápem, že muselo dôjsť aj k tejto diskusii s rôznymi úradmi a asi ani Úrad verejného ochrancu práv by nemal byť výnimkou.
No potom tu dochádza k takému stretu dvoch svetov, kde Úrad verejného ochranu práv nám hovorí, že hrozí, že nebude schopný vykonávať svoju činnosť, lebo príde o časť vlastne kľúčových výdavkov na jeho bežnú prevádzku. A keď som sa spýtala, napríklad, na zabezpečenie úradu detského komisára, kde som ja sama iniciovala v minulom volebnom období rozsiahly poslanecký prieskum práve preto, že sme mali domnienku, že tam dochádza k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka na to, kde sekali vlastne v rámci tohto rozpočtu u verejného, u komisára pre deti, ktorý predtým zastávala pani Tomanová, teraz je to pán Mikloško, ale bez ohľadu na to, kto úrad vedie, dozvedela som sa, že tam ku konsolidácii nedochádza, ale že tam sa plánuje navýšenie rozpočtu tohto úradu o 47 % celkových zdrojov, to robí 349-tisíc, takže keď doposiaľ počas panovania pani Tomanovej (povedané so smiechom) mali rozpočet, ktorý bol niečo pod 800-tisíc eur, aj tam sme našli rozsiahle, naozaj rozsiahle podozrenia, že s týmito prostriedkami nie je nakladané uvážlivo a hospodárne, a ide o verejné prostriedky, ide o peniaze daňových poplatníkov, tak teraz sa pýtam, že či máme istotu, že sa procesy na tomto úrade zlepšili, keď im na rozdiel od iných orgánov, ktoré majú chrániť ľudské práva, pridávame a v tom rozpočet budú mať vyše jedného mil. eur.
Ja nechcem vrhať v žiadnom prípade tieň na nové vedenie. Verím, dúfam a sledujem ich činnosť. Čiže dúfam, že, že tá práca v prospech detí a v najlepšom záujme detí sa deje, ale keďže viem, že tento úrad nie je zviazaný pravidlami, ako majú takého prostriedky, ako majú s nimi nakladať, pretože dokonca ani zamestnanci Úradu komisára pre deti nie sú viazaní v podstate okrem Zákonníka práce ničím. Nie sú štátni zamestnanci, nie sú to zamestnanci verejnej správy. To znamená nedajú sa na nich použiť ani nejaké tabuľky, ich platy a odmeny za to, čo robia nie sú nejakým spôsobom obmedzené. Veď v konečnom dôsledku aj to bol jeden zo sporov, ktorý sme mali s pani, s pani Tomanovou, že namiesto toho, aby, aby nám ukázala zmluvy, pracovné zmluvy a zmluvy o odmeňovaní tých, ktorých si tam zamestnala, dvaja z nich boli jej rodinní príbuzní, odmietla to, lebo sme mali dôvodné podozrenie, že ide naozaj o nadštandardne vysoké platy vo funkciách, ktoré v Bratislave dosahujú v priemernom zárobku naozaj nižšie sumy. Tam bol každý na tom úrade jej poradcom od sekretárky, cez pomocné sily, každý bol poradcom pani Tomanovej a mal za to adekvátny plat. A to nebolo jediné z pochybení, na ktoré sme prišli, samozrejme, že mnohé zmluvy tam podliezali tú sumu 5-tisíc eur, nad ktorú ste museli obstarávať, ona neobstarávala, a tak sme videli, že zmluvy, ktoré ani len nemali dodatky zverejnené v centrálnom registri, a keď sme si tie dodatky poprosili, aby sme vedeli, čo je obsahom činnosti napríklad informačnej spoločnosti, ktorú si zazmluvnili, tak vo vlastnostiach dokumentu, ktorý nám dali, v priebehu 15 minút sme sa dočítali, že ten dokument vznikol presne pred 5 minútami, než nám ho ukázali. Čiže veľmi kreatívny prístup k tomu, ako sa, ako sa dokladuje, ako sú vynakladané verejné prostriedky.
Čiže ja si chcem byť istá, že ak konsolidujeme, ak sa bavíme o zefektívňovaní vynakladania verejných zdrojov, no na druhej strane nekonsolidujeme všade a nemáme rovnaký meter na všetky inštitúcie, ktoré spadajú do jedného rámca, čím sú ostatné výnimočné, aké argumenty tam prispeli, lebo pre mňa je zásadným problémom, keď šetríme napríklad na Úrade verejného ochranu práv do takej miery, že nám klope na dvere, že jeho činnosť bude znefunkčnená, že toto bude pre inštitúciu, ktorá je zakotvená v ústave, ktorá nám, ktorej fungovanie nám vyplýva z medzinárodných zmlúv, bude znemožnená a hrozí jej naozaj likvidačný rozpočet, že mňa by naozaj zaujímalo zdôvodnenie takéhoto kontrastu prístupu k dvom organizáciám.
Ja vám ponúkam aj riešenie, ktoré som ponúkla na ľudskoprávnom výbore, a toto riešenie bolo diskutované so všetkými aktérmi a je to riešenie toho, aby tieto úrady a orgány, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, spadali všetky pod jednu strechu, a tou by mal byť práve Úrad verejného ochrancu práv, tak ako je to napríklad v Českej republike, kde je ten úrad oveľa masívnejší, má pod sebou tak komisára pre deti, alebo túto agendu, tak agendu pre zdravotne znevýhodnených, rovnako tak niečo obdobné, ako je stredisko ľudských práv, to všetko sa deje pod jednou strechou, to všetko má jedného adresáta. Nedochádza tam k duplicite, lebo dnes práve preto, že chceme byť efektívnejší, chceme konsolidovať, ale robíme to takto poza ucho (rečníčka sa názorne dotkla pravou rukou ľavého ucha), lebo ak by sme to mysleli úprimne, tak sa pozrieme na tú duplicitnosť v našom systéme, to nielen ochrany verejných práv, ale aj v iných systémoch, ale tuto názorne môžme vidieť, že trebárs ak sa dieťa so zdravotným znevýhodnením dostane do situácie, kedy sú porušené jeho práva, môže sa tým istým podnetom obrátiť na verejného ochrancu práv, detského komisára, komisára pre zdravotne znevýhodnených aj pre stredisko ľudských práv. A teraz všetci budú v rámci svojich kapacít riešiť podnet, ktorý je v podstate obsahovo ten istý, a my tomu nevieme zabrániť, lebo tieto inštitúcie jednak medzi sebou dostatočne nekomunikujú, ale zároveň nesídlia pod jednou strechou a nemajú jednu hlavu, nemajú jeden manažment. To ja považujem za nehospodárne a nelogické a vnímam to len ako nejaký mocenský spor, že chceme mať radšej štyri orgány, ktoré štyrikrát obsadíme, a štyrikrát sa môžme baviť o tom, kto ich bude viesť, a niekomu môžme pridať na konci roka, kto je nám blízky a kto má dobré vzťahy, v rozpočte niekomu uberieme, aby sme ho mohli šikanovať, ako to bolo pri predošlých ochrankyniach práv.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som vypichla dve veci z prejavu pána Prostredníka.
Prvá je konsolidácia v samom slova zmysle, o ktorej aj on hovoril. Všetci dobre vieme, už tu vedieme siahodlhú diskusiu o tom, že tento balík nemožno nazývať konsolidačný, pretože ak by konsolidoval, uvádzal by veci do poriadku, dával by našim financiám nejaký, verejným financiám nejaký rámec, ktorý, ktorý by myslel na budúcnosť, ale, žiaľ, napriek tomu, že sa tu zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, výdavky sa zvyšujú tiež, a teda nedochádza k tomu šetreniu, ktoré v aktuálnej finančnej kondícii Slovenska potrebujeme a ktorá by dokázala byť nejakou sľubnou brzdou tomu, kam sa rútime, a to je krach krajiny, o čom tu veľmi neradi počúvajú kolegovia z koalície, ale všetci prognostici a všetci ekonómovia sa zhodujú, že toto je blízka budúcnosť Slovenska, ak sa nám nepodarí uviesť financie naozaj do poriadku, čo by mala byť tá konsolidácia, kvôli ktorej tu vlastne sedíme.
A druhý moment, ktorý by som vypichla z prejavu pána Prostredníka, je tá medzigeneračná spravodlivosť, a to je práve to, čo, čo mi najviac vadí akoby na týchto pravidlách, že kým sú veľmi štedré k seniorom, a vieme prečo, lebo toto je hlavne voličská základňa strán, ktoré dnes vedú koalíciu, vôbec nemyslí na budúcnosť, a tým sú deti.
Naozaj dnes je každé šieste dieťa ohrozené chudobou na Slovensku a vláda nám neponúka žiadne adresné nástroje pomoci najviac ohrozenej skupine pred chudobou napriek tomu, že ponúka veľmi štedré nástroje, ako pomáhať seniorom alebo ľuďom v energetickej oblasti. To mi je ľúto.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela len doplniť pána kolegu Gábora Grendela o ďalšie poplatky, ktoré tu sú spomenuté.
Ide o konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu; z 3 000 eur na 4 200 eur, nárast o 40 %.
Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi; z 500 eur na 700 eur, plus 40 %.
Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu podľa osobitného predpisu; 300 eur, zvýšenie na 420, plus 40 %.
Výpis zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory za každú stranu; z 1,50 na 2 eurá, 33-percentný nárast.
Výpis zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory za každú stranu; znova 1,50 na 2 eurá, 33-percentný nárast.
Vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany podľa osobitného predpisu; z 82 eur na 120 eur, 45-percentný nárast.
Vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu; 6,50 na 10 eur, plus 53-percentný nárast.
Konanie o udelenie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy podľa osobitného predpisu; zo 100 eur na 140 eur, plus 40-percentný nárast.
Konanie o udelenie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení podľa osobitného predpisu; zo 100 eur na 140 eur, plus 40-percentný nárast.
Vydanie preukazu, osvedčenia, ak nejde o úkon spoplatňovaný podľa inej položky sadzobníka; zo 4,50 na 6 eur, 33-percentný nárast.
Vydanie preukazu, osvedčenia ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený preukaz, ak nejde o úkon spoplatňovaný podľa inej položky sadzobníka zo 16,50 na 25 eur, 51-percentný nárast.
Predĺženie platnosti preukazu, ak nejde o úkon spoplatňovaný podľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)