Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcela poďakovať kolegyni, že spomenula tých PhD. študentov. Toto je niečo, na čo sa aj na mňa obrátili, že to z toho, z tej novej úpravy vypadlo. Aj tie vnútorné vlastne presuny zamestnancov, ktoré sa mne zadajú, tak ako kolegyňa to vypichla, tak niečo absurdné, že jednoducho keď si chcete v tej štruktúre zamestnancov presunúť cudzinca, tak sa musí vrátiť a jednoducho žiadať o to zastupiteľský úrad. Že nerozumiem úplne významu a zmyslu týchto zmien, čiže budem rada, keď možno aj pán minister prítomný nám bude vedieť k tomu povedať viac. Ak sa to odstráni, ak je tá pôda naozaj vyhovieť, podľa mňa legitímnym pripomienkam, tak tým lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, že túto tému opakovane otvárate, kolegovia z Progresívneho Slovenska, tiež ju považujem za veľmi dôležitú. A keď sa tu chceme baviť o dátach, tak podľa mňa je veľmi dôležité spomenúť v tejto diskusii, že fyzické násilie na deťoch, fyzické tresty, ktoré, ako už povedala kolegyňa, vlastne nemajú žiaden pozitívny dopad na výchovu, len sa negatívne odrážajú a to v dekádach života toho človeka, toho jedinca, aj potom sa odrážajú aj na HDP krajiny. Pretože je to zmerané napríklad v krajinách, v ktorých majú legislatívnu úpravu, aby k týmto trestom nedochádzalo, a v takýchto krajinách, kde sa to napriek zákazu deje, to má vplyv 2 % vlastne mínusových bodov na HDP, najmä na sociálne a zdravotné výdavky a tak ďalej a, samozrejme, na tú zvýšenú kriminalitu, ktorej sa dopúšťajú ľudia, ktorí boli v detstve vystavovaní takýmto fyzickým trestom. Kdežto v krajinách, kde takýto zákaz ani len prijatý nie je, nevieme ani len vyhodnotiť, aký masívny, negatívny dopad to môže mať na naše HDP, na vlastne vývoj ekonomiky, na vývoj mentálneho zdravia obyvateľstva, ktoré sa tiež odráža v nákladoch krajiny a vlastne aj v jej produktivite, aj vlastne v rámci nejakej kvality prežívania a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré úzko súvisia aj s tým, že ak chceme byť moderná, prosperujúca krajina, tak musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili možným traumatizujúcim zážitkom detí, ktorí sa potom stanú dospelí a budú súčasťou našej, ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Takže tak ako za to bojujem pri deťoch v nemocniciach, aby sme urobili všetko pre to, aby tie traumy vymizli z nášho prostredia, tak aj toto je priestor na to, aby sme naozaj prispeli k tomu, aby sme mali mentálne zdravé a odolné obyvateľstvo.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister citoval môjho kolegu Viskupiča, ktorý sa k tomuto zákonu vyjadril a áno, vyjadril sa v nesúlade s tým, čo si myslí sociálny expert strany SaS a my sme strana, ktorá má pravidelné kluby, ktorej, od ktorej poslanci neodchádzajú preto, že kluby nezasadajú, alebo že sa nerozprávajú vo vnútri v strane. My sa rozprávame, aj keď nesúhlasíme, vieme potom nájsť konsenzus a vieme si svoje pozície obhájiť a prísť k záveru. Čiže ten záver je odlišný od toho, čo si na začiatku pán Viskupič myslel, tak to len k demokratickým procesom v strane SaS.
Potom hovorili ste, že je to všetko vyriešené, napríklad to, čo sa týka dopravy, na čo som ja upozorňovala v rámci toho návrhu. No je tam riešený príspevok na dochádzku, čo už je dlhodobo riešené, je tam nejaká náhrada cestovných výdavkov, ale nič z toho nerieši dopravnú chudobu, pretože raz keď nemáte spoj z tej dediny, kde žijete, keď vlastne neviete ísť z tej dediny do okresného mesta, lebo autobus tam nechodí, tak darmo že dostanete pracovnú príležitosť v tom okresnom meste, keď ste chudobný, ani s príspevkom vám to jednoducho nepomôže a jediná cesta, ako sa do toho okresného mesta dostať, je peši. A to hádam uznáme, že jednoducho nedá sa za každého počasia v každom ročnom období jednoducho chodiť peši do práce a ja vám popisujem realitu. Ja som na Spiši, kde je to úplne bežné, že keď idete autom napríklad zo Spišského Hrhova do Levoče, tak popri vás idú ľudia, ktorí idú z obce, ktorá nemá autobusové spojenie a idú napríklad k lekárovi alebo deti jednoducho idú do špeciálnej školy takýmto spôsobom a je to hrozné v tomto období. Ale preto upozorňujem na tú dopravnú chudobu, na to, kde je najvypuklejšia a že stále 400-tisíc ľudí na Slovensku je v riziku toho, že ich život výrazne ovplyvňuje a toto sú analýzy, ktoré vaše ministerstvá priniesli.
Takže treba len zosúladiť tie dáta a pozrieť sa na to aj pri takýchto novelách, v ktorej je aj v viacero dobrých vecí, ale my poukazujeme na to, čo v nej môže chýbať.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem upriamiť pozornosť na problém, ktorý s týmto súvisí, a je to tiež ako keby doplnenie tej skladačky, prečo ľudia v chudobe vlastne nemôžu prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré je im ponúknuté a možno by často aj chceli, a tým dôvodom je napríklad dopravná chudoba. Je to pojem, o ktorom sa v našej politike málo hovorí, ale týka sa takmer 400-tisíc ľudí a znamená, že ľudia nemajú dostupnú cenovo prijateľnú a spoľahlivú dopravu do cesty, na cesty do práce, na cesty k lekárovi, na cesty za vzdelaním. Čiže týka sa to aj detí, týka sa to aj dospelých.
Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky žije na Slovensku, ako som už povedala, takmer 400-tisíc ľudí v riziku dopravnej chudoby. Najhoršie je na tom Gemer, Šariš, Horný Zemplín, výrazná časť Prešovského a Banskobystrického kraja. Keď sa pozrieme regionálne na oblasti, v ktorých žijú ľudia, o ktorých sa tu rozprávame, ktorých by sa týkala táto zmena, tak sa prekrývajú s oblasťami, o ktorých hovorím ja, takže má to súvis. A v týchto lokalitách premáva jeden, maximálne dva alebo žiadny spoj denne. To znamená, že tí ľudia reálne, samozrejme, keď žijú v takej chudobe, nemajú auto, ale keď nemajú ani autobus, s ktorým by sa dopravili do práce, tak čo majú do tej práce, akože chodiť pešo? My sme to riešili aj u nás v dedine, že jednoducho keď tam mali chodiť deti z vedľajšej dediny, ktorá bola prevažne obsadená vlastne vylúčenou rómskou komunitou, tak jednoducho do tej školy dva kilometre najprv chodili peši, kým sa to nevyriešilo, a ten tlak bol na to veľký, pretože reálne keď bola zima, do tej školy nemohli ísť.
Čiže toto sa týka aj, aj pracujúcich ľudí a Slovenská republika má teraz historickú príležitosť riešiť tento problém zo sociálneho klimatického fondu, kde je na to 1,5 miliardy eur. Takže budú nejaké riešenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
A chcem sa poďakovať kolegyni za veľmi vecný a faktický príspevok do diskusie. Myslím si, že bolo veľmi dôležité, že všetky tieto fakty tu odzneli.
Jedna vec ma zaujala, ktorá bola pomenovaná hneď v úvode, a to je to, že by sme takúto diskusiu mali ako keby vymazať z parlamentu, v zmysle, že by mala byť niekde v odborných kruhoch, lekárskych kruhoch. A to som si myslela aj ja, kým som sa nezačala venovať vlastne témam, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ktoré súvisia s právami pacientov, že mali by to byť tí lekári a vlastne zdravotníci, ktorí budú lídrovať túto debatu, ale musím sa priznať, že som trošku vytriezvela z týchto očakávaní od našej lekárskej obce, pretože aj tá je, ako by som to povedala... heterogénna, a sú v nej rôzni lekári, sú v nej ako keby rôzne prístupy.
A mňa to tak trochu mrzí, pretože naozaj by som chcela, aby naša odborná verejnosť, tá lekárska verejnosť sa držala evidence based medicíny a vlastne na základe nej stavala štandardy zdravotného prístupu k našim pacientom aj k ženám. Ale my vieme zo štatistík, že 34 % zdravotníckych zariadení dnes odmieta poskytovať interrupcie, a dokonca mnohé z týchto zariadení vám ako žene nespravia ani len predoperačné vyšetrenia a vlastne vám sťažujú ten prístup k tomu, aby ste, aby ste si mohli naplniť toto právo.
Čiže pre mňa rovnako tak to nekonečné čakanie na medikamentóznu formu interrupcie, kdežto legálna je len chirurgická interrupcia, ktorá je naozaj pre ženu tou ťažšou cestou a môže mať ťažšie dopady na jej zdravie. To všetko by bolo dávno odstránené a dávno by sme mali naozaj rovnakú legislatívu ako, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, keby sme mali homogénnu lekársku obec založenú na dátach.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Za minulé volebné obdobie sme takmer 19-krát hovorili o sťažení prístupu k interrupciám. Na jednom hlasovaní o takomto vašom návrhu, pani Záborská, som bola pár dní po pôrode, a neprešiel o jeden hlas. Ale považovala som na kľúčové, aby som naňho prišla, pretože som presvedčená, že aj napriek tomu, že aj vy, aj ja používame vo svojej rétorike, že nám záleží na rodinách, ženách a deťoch, ten obsah tých slov je rozdielny.
Ja si myslím, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo môžeme žiadať, uniesť od jednej ženy, ktorej situáciu nepoznáme. Sú medzi nami také, ktoré majú ťažké manželstvo, hmotnú núdzu, krehké zdravie alebo na to ostali samé. Je veľa takých, ktoré prídu o vytúžené bábätko zo zdravotných dôvodov, a aj ich sa takáto zmena môže nepriaznivo dotknúť. Uväznime tieto ženy v prísnych zákonoch, v tme, v ťažobe, v ich naozaj neľahkej situácii, ktorej čelia – a toto ja nemôžem prijať ako gesto nejakej pomoci. Pre mňa je to naozaj až, až šikanózne voči týmto ženám.
To, čo ženy na Slovensku potrebujú, sa nezmestí do pár riadkov, paragrafov ani do nejakých obmedzení, ani do nejakých lehôt, ani do žiadneho dotazníka, ženy na Slovensku potrebujú rešpekt a naozaj prístup k modernej medicíne. Ak ich chceme chrániť pred dôsledkami nežiaduceho tehotenstva, tak hovorme o dostupnej antikoncepcii, hovorme o tom strašiakovi podľa vás, tej sexuálnej výchove, kde vieme hovoriť mladým ženám o tom, čo je to bezpečný pohlavný styk, ako sa majú chrániť pred pohlavnými chorobami, ako sa majú chrániť pred sexuálnym násilím, ako majú poznať hranice svojej, svojej integrity tela a tak ďalej. Toto sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

160-2
V prípade SZČO je situácia aktuálne takáto, že máte zákazníka v zahraničí a na zákazke pracujete na Slovensku a aj tak to proste vyvoláva rôzne otázky a problémy. Problém by bol, keby ste na zákazke pracovali fyzicky prítomní v zahraničí napríklad na stavbe, montážach a podobne, a to sa metodickým pokynom nijako nepokrylo.
Takže všetky vyššie uvedené dôvody jednoznačne potvrdzujú, že novela zákona je potrebná, lebo v praxi sa každý jeden tento prípad naozaj rieši inak a záleží to od tej lokality, ako k tomu pristupujú, ako im poradia v Sociálnej poisťovni napríklad alebo v príslušných orgánoch.
Myslím si, že je vhodné sa zamyslieť nad naozaj komplexnou novelou zákona o daňovom bonuse, ktorá by bola nastavená rozpočtovo zodpovedne a pomohla by tým najzraniteľnejším, a zároveň by nebola diskriminačná pre takéto naozaj nelogické diery v zákone, kedy len preto, že bývate v pohraničnej oblasti a jednoducho cestujete za tou prácou hore dole, aj keď robíte pre slovenského zamestnávateľa alebo preto, že súčasťou vašej roboty je jednoducho aj služobná cesta častejšie ako párkrát do mesiaca, doplácate vlastne na tej nejednotnosti v rámci legislatívy. Všetky tieto chyby sú výsledkom toho, že tak dôležité opatrenia, akým je napríklad zmena vyplácania daňového bonusu, sa v parlamente prijímajú narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho pripomienkovania, skracujú sa tu rozpravy pri veľmi dôležitých otázkach a toto neprospieva kvalite tej legislatívy, ktorú my potom púšťame von medzi občanov a tí na to doplácajú.
Viem, že sa chystá ďalší konsolidačný balík a ja dúfam, že k nemu pristúpite zodpovednejšie a že takéto diery sa tam nebudú nachádzať a nebudeme ich riešiť len nejakými provizórnymi usmerneniami Finančnej správy alebo vyhláškami, ale že sa postaráme o to, aby už tá legislatíva, ktorá je tu prijatá, aj keď s ňou ako opozícia nemusíme súhlasiť, ale aby bola naozaj právnicky dobre urobená a aby sa myslelo aj na takéto detaily. Ďakujem.

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)
=====

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačných opatrení urobila vláda Roberta Fica niekoľko rozhodnutí, ktoré sa najcitlivejšie dotkli práve rodín s deťmi, ktoré už dnes patria medzi skupiny, ktoré sú na Slovensku najviac ohrozené chudobou, a takisto sociálnym vylúčením. Riziku chudoby čelí na Slovensku každé štvrté dieťa.
K zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie rodín s deťmi prispelo, samozrejme, aj zvýšenie DPH na 23 %, transakčná daň, ktorá ako všetci vieme, prispeje k zdražovaniu, ale aj zmeny v daňovom bonuse na dieťa.
Na úvod by som rada uviedla, že ani nastavenie daňového bonusu za bývalej vlády sme my ako Sloboda a Solidarita nepovažovali za správne a efektívne. Problémom bolo najmä jeho finančné krytie, záťaž samospráv, ktorým prostriedky chýbali pri financovaní služieb práve pre občanov a problém bol aj neadresnosť tohto bonusu, a teda ak som zarobila viac, mala som aj vyšší daňový bonus, čo by nemalo byť rovnicou sociálnych opatrení, na ktoré my apelujeme, že by mali byť adresné a mali by pomáhať tam, kde je tých financií menej. Daňový bonus vychádzal viac v prospech vysokopríjmových skupín ako pre skupiny rodičov, ktorí majú nižšie príjmy. Mali sme pocit, že by to malo byť skôr naopak, konštatoval spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia rodičia. Súčasná vláda Roberta Fica mohla situáciu s daňovým bonusom napraviť a skutočne cielene sa zamerať na tých, ktorí pomoc od štátu potrebujú najviac, ale spravila to úplne naopak. Za veľmi problematické, a teda aj za dôvod predloženia tejto novely, považujem odoberanie daňového bonusu v prípade, ak viac ako 10 % svojich príjmov zarobíte prácou pre slovenského zamestnávateľa, ale v zahraničí. To môže byť služobná cesta, na ktorú vás zamestnávateľ vyšle, ale takisto sú to aj zákazky v rôznych pohraničných oblastiach. Naši zamestnanci robili najviac vlastne na druhej strane hraníc, sú to pohraničné oblasti z Česka, rovnako tak tu na maďarskej hranici a tak ďalej, na čo nás upozornili práve títo občania. Vďaka verejnému tlaku, naozaj veľkému a v tomto sa chcem poďakovať aj bývalému kolegovi pánovi Mihálovi, ktorý to tiež v každom svojom rozhovore spomínal. Finančná správa vydala akési usmernenie, na základe ktorého takpovediac priznala chybu a povedala, že k odoberaniu daňového bonusu pre zamestnancov v prípade vyššie uvedených situácií by nemalo dochádzať, ale tento rozličný výklad zákona sa týmto usmernením nijako nevyriešil a jednoducho stále sa v praxi deje, že o tento daňový bonus mnohí naši občania v prípade týchto situácií prichádzajú, a preto je podľa mňa nevyhnutné dať to aj právne do poriadku. Je nesporné, že ministerstvo financií si uvedomuje, že tam je tento problém, neviem si vysvetliť prečo, keď vedeli vydať v rámci Finančnej správy usmernenie, priznať si chybu, prečo to nevedia dať do novely a jednoducho posunúť do parlamentu tak, aby sa to nedialo. Niekedy mám pocit, že tento sporný výklad a vlastne táto nejednotnosť je akýmsi povelom, aby sa ušetrilo, lebo mnohým to naozaj nie je vyplácané. Neviem, ale naozaj sa mi takéto ako keby právne prostredie neistoty nepáči a mali by sme to byť práve my, ktorí sedíme v Národnej rade a strážime tie pravidlá písané v zákonoch, aby platili pre všetkých rovnako, tu sa to nedeje.
Vo všeobecnosti považujem za nesprávne, ak vyhláškami, usmerneniami či podobnými aktami meníme znenie zákona a jeho výklad. Videli sme to napr. pri e-receptoch, kde opäť zbabraný výklad zákona opravovali prostredníctvom vyhlášky v zborníku. Ja som presvedčená, že ak sa stane takáto legislatívna chyba, ako som povedala, mali by sme to jednoducho pustiť cez ten legislatívny proces a vyčistiť to právne tu.
Ďalší dôvod, prečo túto novelu stále považujem za potrebnú, je ten, že živnostníci, ktorí chodia napr. na občasné fušky do zahraničia, budú o daňový bonus prichádzať, pretože finančná správa vo svojom usmernení spomína nielen zamestnancov, nám konkrétne sa ozvali živnostníci zo severovýchodu Slovenska, teda pohraničných oblastí, ako som spomínala, ktorí chodia za prácou do zahraničia a kvôli tejto zmene takisto o bonus prichádzajú.

Čiže bavíme sa o tlači 681, dobre, prepáčte, ja som to mala ako neskorší bod. Cieľom novely je odstránenie diskriminácie a zmena podmienok potrebných na získanie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidentov Slovenskej republiky, tak aby v prípade, že tieto vykonávajú prácu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, neprichádzali o nárok na daňový bonus na dieťa, čo sa, žiaľ, nešikovnou novelou deje. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, ďakujem.