Videokanál poslanca

Pani poslankyňa, začali ste tým, že tento návrh zákona zasiahne do volebného práva? Ja by som sa spýtala, že ako to myslíte, pretože nikomu neberieme právo voliť, áno? Len je v záujme to, aby volili presne tak, ako voliči tuto na Slovensku, tak aj v zahraničí. Aby to volebné právo, ktoré využije na to, aby jeho hlas bol započítaný v príslušných voľbách, bol aj skutočne do konca započítaný. O tom sa tu bavíme. Pretože keď sa stratí volebný lístok, čo som tu aj hovorila, tak i keď svoje volebné právo využije, tak bol podľa mňa akože znehodnotený a nebol započítaný jeho hlas a na každom hlase záleží, áno? To sa asi zhodneme všetci. Hovorili ste aj o poštových službách a keď tie služby, že hovoríme, že zlyhávajú, tak nech si zavoláme ministra Ráža. To ako myslíte vážne? To myslíte vážne, áno? Pani poslankyňa, každá krajina má svoj vlastný poštový podnik. Neviem o tom, že by Slovenská pošta bola po celom svete. Takže tiež neviem, prečo by sme si mali práve zavolať Jozefa Ráža. Nechcete ho rovno za to aj odvolávať, pretože presne takéto smiešne argumenty máte, keď odvolávate príslušných ministrov. Za ďalšie, je typické, že až po čase sa preukáže, teda nám ukáže aplikačná prax, že či sú negatívne alebo pozitívne dopady nejakého príslušného návrhu zákona. A toto má skôr negatívne dopady, či už to, ako som hovorila, že sa strácala korešpondencia, hlasovacie lístky, a tieto informácie sú priamo z ministerstva vnútra, myslím, že si pamätáme aj reportáže, ktoré o tom kolovali a samotní ľudia v zahraničí, teda voliči zo zahraničia sa na to sťažovali. Inak váš prejav v rozprave bol tak, že ako keby sme jediná krajina že vyprecizovala inak voľby zo zahraničia. Niekde vôbec nie je, že môžu voliť voliči príslušnej krajiny zo zahraničia, akože vôbec. A keby to bol nejaký že protiprávny krok alebo protidemokraciu alebo protivolebný, tak nebojte sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, myslím, že nemusím osobitne a priveľmi predstavovať návrh zákona, ktorý je predložený.
V návrhu zákona ide o zrušenie voľby poštou tak, aby výkon volebného práva Slovákov žijúcich v zahraničí prebiehal v súlade s ústavnými princípmi a za rovnakých podmienok, aké platia pre voličov na území Slovenskej republiky. Je zrejmé, že pri súčasnom systéme dochádza k situáciám, keď sa volebné zásielky strácajú, doručujú oneskorene, eviduje sa dokonca aj to, že prichádzajú zásielky do dnešného dňa, alebo nie je možné dostatočne preveriť všetky okolnosti hlasovania tak, ako je to zabezpečené pri osobnej účasti vo volebnej miestnosti. Tým vznikajú oprávnené pochybnosti o transparentnosti, kontrole a rovnosti volebného procesu. Podľa podaného návrhu by Slováci v zahraničí mohli hlasovať len v deň volieb na príslušných zastupiteľských úradoch. Mal by byť podaný aj pozmeňujúci návrh, aby sa rozšíril okruh miest, kde sa budú dať zriaďovať volebné miestnosti. Zároveň tento návrh zákona rozširuje možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Našou snahou nie je obmedziť ani zrušiť volebné právo, ale zabezpečiť, aby každý hlas bol odovzdaný a spočítaný za rovnakých podmienok, v rovnakom čase, s rovnakou mierou kontroly a dôveryhodnosti. Voľby predstavujú základný pilier demokracie a štát musí vytvoriť také podmienky, aby výsledok volieb nebol spochybňovaný pre nedostatok samotného systému. Navrhuje sa aj zmena nastavenia výpočtu výšky volebnej kaucie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu z fixnej sumy 17-tisíc eur, respektíve 1 700 eur, na sumu, ktorá sa bude odvíjať od výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejňovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Súčasná výška volebnej kaucie sa nemenila od jej zavedenia, pričom jej výška už nepredstavuje relevantnú sumu na preukázanie vážnosti kandidatúry do orgánov takého významu, akými sú Národná rada Slovenskej republiky a Európsky parlament. Takýto mechanizmus výpočtu výšky volebnej kaucie zabezpečí primeraný rast alebo pokles výšky volebnej kaucie v závislosti od objektívneho ekonomického ukazovateľa v hospodárstve Slovenskej republiky.
Týmto považujem uvedenie návrhu za skončené a teším sa a nádejam, že bude prebiehať vecná rozprava k predloženému návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, vy ste spomenuli Tibora Gašpara akože minimálne 20-krát. V každej vete, ak nie v každej druhej vete. Ja už som vám raz povedala, že sa vám o ňom podľa mňa aj sníva, lebo ako práve vy ho spomínate neustále, či už v diskusiách, na tlačovke, v rozprave, vo faktickej, vy vlastne o ničom inom pomaly ani nerozprávate. Ja neviem, či si to uvedomujete. To už vyzerá tak, že ste od neho priam ako závislá. A jediný, kto tu šíri klamstvá, aj mimo témy, ste akurát tak vy a teraz ste to predviedli aj v rozprave. Sa radšej starajte o svojho igelitkového Martina a pána Šimečku a poupratujte si pred vlastným prahom, áno?

Pán Šipoš, jasné, že ste ma nepočuli hovoriť niečo odborne, pretože včera vaše lavice zívali prázdnotou. Vy ste prišli dnes iba preto, aby ste nasilu si vymieňali tu čas, len aby ste niečo povedali a potom to tak aj vyzerá k tomu hodnoteniu vplyvov. Materiál bol po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania predložený komisií pre posudzovanie vybraných vplyvov na záverečné posúdenie vplyvov, v rámci ktorého komisia vydala k materiálu súhlasné stanovisko. Takže analýza bola dopracovaná. A pokiaľ ide o komunikáciu s verejnosťou a obsahu Občianskeho zákonníka, na YouTube Ministerstvo spravodlivosti v spolupráci so štátnym tajomníkom zverejnilo niekoľko podcastov. A diskutovalo sa s jednotlivými členmi komisie k jednotlivým častiam Občianskeho zákonníka a novinkám, ktoré prinesie. A myslím si, že aj niektoré dokonca médiá robili rozhovory s týmito členmi komisie a ešte tu aj pripomínam to, že dokonca bolo vysielanie v rámci TA3, kde bol aj pán minister, aj pán rektor Števček a rozprávali sa o tomto Občianskom zákonníku. A že som vyťahovala, vyčítala niečo pánovi ako, že nehovoril niečo odborne? Ja som hovorila, že toľko balastu a mimo témy rozprával, že to nebolo naozaj možné, ale vy ste odborníci na to vôbec prekrúcať niečo, čo niekto ani nepovedal.

Pán Jakab, ja mám skôr pocit, že vy skôr neviete ani, o čom sa máte vyjadrovať a o čom sa tu súčasne rokuje. Naozaj ste boli, že úplne, ale úplne mimo misu, ale toľko balastu, čo ste tu vy predviedli, tak to bolo úplne neuveriteľné. A, že nebola zapojená odborná verejnosť. Inak toto zrovna nikto z opozície ani nevedel spochybniť, že nebola zapojená odborná verejnosť. Republiková únia zamestnávateľov, asociácia priemyselných zväzov a dopravy, advokátska komora, vysoké školy, právnické fakulty, Únia miest, Združenie miest a obcí, Slovenská banková asociácia, Exekútorská komora, a tak ďalej a tak ďalej. Vy si najskôr normálne, že naštudujte predtým, že, čo sa dialo, že bola vôbec aj urobená rekodifikačná komisia, ktorá sa skladala z úplných odborníkov, lebo tu urážate aj ich, aj ľudí, ktorí sa na tomto všetkom podieľali a toto je, vážené dámy a páni, dôkazom toho, že pre mnohých je aj skrátenie diskusie a pre vás obzvlášť v OĽANO až príliš moc času, lebo toto bolo extrémne o ničom. Nie je to ešte o novele Občianskeho zákonníka. Ďalej pán poslanec Grendel.

Pani poslankyňa, vy ste v podstate zosmiešňovali tie predošlé snahy rekodifikácie. Snahy o rekodifikáciu Občianskeho zákonníka na Slovensku trvajú už viac ako dve desaťročia. Prvý legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka vznikol v roku 2002, keď sa začali systematické práce na nahradení dnes platného Občianskeho zákonníka. V roku 2009 bol pod vedením profesora Jána Lazára pripravený nový legislatívny zámer, ktorý sa stal základom ďalších rekodifikačných prác. Odvtedy prebiehali odborné diskusie pravidelne, s cieľom vytvoriť moderný občiansky kódex zodpovedajúci podmienkam súčasnej doby. A treba si ujasniť základné právne pojmy. Predpisy, o ktorých bola reč, sú procesnoprávne predpisy, upravujú postup súdov a účastníkov konania. Návrh, o ktorom diskutujeme, je však hmotnoprávna úprava. Zamieňať si hmotné a procesné právo by ste si asi nemali, keďže ste, tuším, aj pracovali na súde.

Pán Vančo, to myslíte vážne, že neprebehla žiadna verejná diskusia? Takže pre vás je málo aj dva-tri roky, áno? V podstate aj predtým v inej faktickej som spomínala to, že návrhy na rekodifikáciu sú od roku 2002. Okrem intenzívnej diskusie o predmetnej novele, o ktorej sa tu bavíme v trvaní dvoch rokov, táto novela prešla aj medzirezortným pripomienkovým konaním v trvaní dvoch mesiacov. Prebiehali diskusie s advokátskou komorou, asociáciami, organizáciami, zväzmi, nechcem to opakovať, čo tu bolo už miliónkrát povedané, bol to intenzívny legislatívny proces, ak nie najintenzívnejší. Ešte aj boli pozvaní poslanci na stretnutie, na ktorom bol predstavený návrh nového Občianskeho zákonníka, tak komisia odpovedala na ich položené otázky. A viete, čo? Vy ste tam napríklad vôbec neboli. Ja si tam pamätám naozaj že pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá tiež vystupovala, vás som si nevšimla, pána Dostála a tak ďalej a tak ďalej. Tak ste tam boli a ešte hovoríte, že teda že nemali ste sa k tomu ani nejaký priestor vôbec vyjadrovať alebo hocičo sa pýtať. A, pánabeka, ten váš argument ohľadne pomníka, že je to vlastne nejaký pomník za čias, aby si mohol Boris Susko dať, akože ministroval a presadil Občiansky zákonník, no ako som hovorila, že kebyže sa toho neujme pán minister s danou komisiou, tak ani ďalších 20 rokov by tu nebola žiadna, ale vôbec žiadna rekodifikácia. A to, čo ste už potom samozrejme hovorili dookola, akože ešte sa chcem tej ohľadne tej legisvakančnej doby vyjadriť, že to české riešenie dva roky, tak bolo fakt že neštandardné a rovnaká rekodifikácia prebehla pred viac než 10 rokmi aj v Maďarsku, kde bola tiež legisvakančná doba cca akože tiež ten jeden rok, teda porovnateľná s navrhovaným riešením pre Slovenskú republiku. A keď už ste ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Mesterová, k skúmaniu zmyslu a účelu normy pred konštatovaním neplatnosti, toto v súčasnosti judikuje Ústavný súd. Absolútna neplatnosť ostáva rovnaká, jej dovolanie sa nie je obmedzené žiadnou lehotou, súd prihliada ex offo, áno? Zrušiteľnosť nahrádza relatívnu neplatnosť, aktívne dovolanie sa bolo potrebné aj teraz, v tom sa absolútne nič nemení. Skracuje sa lehota na dovolanie z troch rokov na šesť mesiacov. Ale to je v podstate ako rozumné, lebo keď už sa dozviem, že som konal v omyle, nemal by som druhú stranu držať tri roky v neistote, či zmluvu zachovávam alebo zruším. Takže absolútna neplatnosť ostáva bez zmeny. Vy si myslíte, že nový Občiansky zákonník povedie k nárastu, ak som teda dobre vás porozumela, súdnych sporov o neplatnosť právnych úkonov. Podľa môjho názoru je to práve naopak. Návrh totiž uprednostňuje výklad, ktorý zachováva platnosť právnych úkonov a neplatnosť pripúšťa len v prípadoch, keď je to skutočne v súlade s účelom porušenej právnej normy. Cieľom je, aby sa zmluvy a iné právne úkony nerušili z formálnych dôvodov, ale len v odôvodnených prípadoch. To by malo prispieť k väčšej právnej istote a skôr znížiť počet sporov, než ich zvýšiť.

Pani poslankyňa, v prvom rade chcem poďakovať za vecnosť opozície, v ktorom sa nesie dnešné rokovanie o Občianskom zákonníku. Myslím si, že takto presne by to malo vyzerať a dúfam, že v podobnom duchu to bude aj pokračovať. Navrhli ste vrátiť späť vládny návrh na dopracovanie, no počas tejto vlády sa dva roky intenzívne o tomto zákonníku diskutuje a zriadila sa ako rekodifikačná komisia, ktorá bola zložená z odborníkov zo svojho fachu, až po asociácie, rôzne organizácie a tak ďalej a tak ďalej, s ktorými sa komunikovalo a diskutovalo na pravidelnej báze, nasledovalo medzirezortné pripomienkové konanie s trvaním dvoch mesiacov. Potom ste hovorili, že vy ste si v podstate mohli len niečo vypočuť o Občianskom zákonníku. No ja si pamätám, že naozaj ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia poslancov pozvala vlastne na stretnutie a boli ste tam aj vy, pýtali ste sa rôzne otázky, že prečo tam nie je to a samozrejme tá komisia aj následne odpovedala, takže v podstate s poslancami diskutovali aj na takejto báze, čoho ste boli súčasťou. A časová os vôbec kreovania Občianskeho zákonníka bola aj predtým, pretože tento ešte pretrvávajúci zákonník trvá od roku 1964 a už v roku 2002 vznikol prvý legislatívny zámer na zmenu Občianskeho zákonníka, potom v roku 2009 opätovne. Takže ak sa nemýlim, vyše 20 rokov sa diskutuje o nejakej novelizácii daného zákonníka a ak by nebolo ministra spravodlivosti Boris Susko, tak ďalších 20 rokov by sme sa mohli o novom Občianskom zákonníku len snívať a by sa diskutovalo aj naďalej. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.