Videokanál poslanca

Ďakujem za reakcie.
Ja by som v prvom rade chcela povedať, že to, že sa nám niečo nepáči, alebo nechceme, ešte neznamená, že to môžeme aj zákonom zakazovať. Môžeme to morálne a eticky odsúdiť, ale nemáme právo obmedzovať právo na zhromažďovanie a ďakujem vám, pán poslanec Glück, že chcete chrániť aj miesto môjho obydlia, ja som však do verejnej sféry vstupovala s tým, že viem, že ako politička musím niesť vyššiu mieru zasahovania do môjho súkromia alebo do mojej osoby ako bežný občan alebo občianka. Toto je normálny štandard potvrdený aj štandardnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. K ostatným pripomienkam chcem ešte povedať teda, že Benátska komisia je komisia, ktorá podáva právny výklad k návrhom zákona, rozhodne sa nebude vyjadrovať k nejakým demonštráciám, to si asi vyjasnime. A k zvyšku by som chcela povedať aj, aj vám, pán Gašpar, aj vám, pán Glück, že prosím vás, naozaj ja sa snažím vždy všetky moje príspevky ako aj tento, ani som nevyužila desať minút, aby ste to nechápali ako nejakú účelovú obštrukciu, viesť odborne a argumentovať právne a naozaj ja nemám chuť sa zapájať do týchto diskusií, že kde ste boli vtedy a vtedy, keď nejaká vláda robila toto a toto.
Tak vás len chcem so všetkou úctou a rešpektom poprosiť, že keď ja takto diskutujem, aby ste na mňa mali faktické poznámky, ktoré sú vecné a odborné, lebo potom tu prosto zbytočne vyvolávame takéto veci, ako sme tu pred chvíľou mali a na tom ja úmysel a zámysel nemám.
Ďakujem za pochopenie. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k jednému bodu vlastne pozmeňovacieho návrhu, a to je teda ten zákaz demonštrácií pred domami funkcionárov, alebo ľudí s výkonom povolania ktorých tá demonštrácia súvisí, ako som tu už krátko hovorila aj v druhom čítaní. Ja považujem osobne túto konštrukciu v navrhovanom jednak v pôvodnom zákone aj to, ako to bolo zmenené týmto, týmto pozmeňovacím návrhom vlastne zo správy gestorského výboru za veľmi a mimoriadne problematickú.
Chcem uviesť, že naozaj si uvedomujem, aké dôvody k tomu viedli, vnímam tú dlhotrvajúcu diskusiu o tom, že sa nám nepáčili protesty pred domami lekárov, že je to prosto obmedzujúce pre ľudí, keď pred domom, kde býva nejaký verejný funkcionár alebo ktokoľvek, vlastne sa protestuje, že tí ostatní ľudia majú pocit nejakého príkoria. Častokrát podľa toho na strane akej morálno-politicko-etického spektra stojíme, sa nám dôvod tej demonštrácie môže javiť ako neetický, nemorálny, môžeme mať k nemu celý rad výhrad a to je úplne v poriadku. Čo nie je v poriadku je, že chceme tieto výhrady pretaviť do kogentného ustanovenia, ktoré prikáže vlastne obciam takéto zhromaždenie zakázať. A ja som si k tomu robila naozaj veľmi podrobný výskum, pretože som chcela ako keby dať do kritiky aj tento môj názor, kde vychádzam z toho, že zásahy do slobody zhromažďovania naozaj musia byť individuálne, musia byť primerané, musia splniť ten test primeranosti, o ktorom hovoria aj naše ústavné orgány aj Európsky súd pre ľudské práva. A chcela som ten môj názor skonfrontovať s tým, že či vôbec je možné kogentne povedať, že sa nemôže protestovať pred obydlím nejakého funkcionára pre výkon jeho povolania a nenašla som jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo výkladové pravidlo Benátskej komisie, ktoré by toto umožňovalo. A priznávam, tá diskusia o tom, že či takéto niečo je možné, je momentálne živá, je momentálne živá v politike na Slovensku, v politike v Spojených štátoch amerických aj v politike vo Veľkej Británii, kde ako vieme, tiež došlo k útokom na politikov aj k zavraždeniu vlastne poslankyne. Ale nikde, ani z jednej tejto diskusie, keď si to vyhľadáte, takzvaný residential picketing, nevyšlo žiaden právny názor, ktorý by povedal, že môže zákonodarca kogentným spôsobom takto upraviť a zasiahnuť do zhromažďovacieho práva.
Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby som na to v tomto treťom čítaní opätovne upozornila, pretože my tu v rýchlosti v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujeme lex atentát, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do zhromažďovacieho práva, kde za normálnych okolností podľa mňa mal byť vytvorený priestor, aby sme si k týmto zásahom minimálne vypýtali názor Benátskej komisie, ktorá takýmto spôsobom sa vyjadrovala aj k iným návrhom zákonov v iných členských štátoch Rady Európy, keď sa mali týkať zhromažďovacieho práva. A ak by sme toto boli urobili, podľa mňa by sme mali oveľa väčšie garancie, že to, čo tu dnes prijmeme, obstojí ústavnoprávne aj v prípadnom konaní pred ESĽP, ak by nejaký zvolávateľ zhromaždenia pred domom politika, alebo iného verejného funkcionára to chcel neskôr napadnúť.
Čiže moja rozprava v tomto bode naozaj vedie k tomu, aby sme sa minimálne v tomto bode kriticky zamysleli, či robíme dobre a že či nejdeme príliš rýchlo riešiť vec, ktorú by sme mali riešiť veľmi opatrne a s nejakým autoritatívnym názorom inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať a nie takto v rýchlosti skrátene a vlastne zakazujúcim spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Lucia, aj za to odcitovanie konkrétneho prípadu. Ja musím povedať za seba, že ako človek, ktorý dlhodobo sa venuje imigrácii a skôr som teda stála vždy na strane ľudí, ktorí žiadali o naše štátne občianstvo a videla som, čo to pre nich znamená, tak som zároveň človek, ktorý vždy bol v takom odpore voči, voči tým dôvodom pre stratu štátneho občianstva. Naozaj mi to príde, že štátne občianstvo je tak výsostne unikátny a intímny zväzok medzi človekom a krajinou, že jeho strata by mala nastať iba v prípade, ak si to výslovne tento človek želá. A že tie dôvody pre nedobrovoľné, násilné odobratie alebo stratu štátneho občianstva by naozaj mali byť len tie, keď bolo získané nejakým podvodom, alebo teda dobrovoľne človek takúto vôľu vyjadrí. A práve tento náš návrh zákona, ktorý rieši stratu štátneho občianstva pri nadobudnutí štátneho občianstva v prípade zväzku, ktoré naša krajina neuznáva, to mne príde ako mimoriadne krutý spôsob, akým sa doslova náš štát vysmieva queer ľuďom, vlastným štátnym občanom, ktorí sú štátnymi občanmi od narodenia tejto krajiny, len preto, že sa rozhodnú a že prosto stretnú lásku svojho života v zahraničí a nadobudnú aj štátne občianstvo svojho partnera alebo partnerky. Vlastne nedobrovoľne stratia slovenské štátne občianstvo. Že naozaj je to jednak forma trestu a je to ako keby ešte pridanie toho ťažkého kríža, ktorý si nesú celý život na Slovensku. Kedy nedobrovoľne v podstate sa zasiahne do ich identity, do ich totožnosti, pretože pre mňa ako pre Slovensku je to štátne občianstvo tiež veľmi dôležité. Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto zbavil štátneho občianstva a musela by som si vyberať.
Čiže apelujem na kolegov, aby sa naozaj zamysleli, v akej situácii sú títo ľudia a aby tento zákon... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ja si dovolím len posledné slovo teda k tejto veľmi krátkej rozprave. Verím tomu, že aj keď ste teda nemali žiadne faktické pripomienky zo strany našich koaličných partnerov, že naozaj chápete vážnosť situácie a naozaj aj pre vás sú dôležité hodnoty demokracie, obrany ľudských práv a presadzovania právneho štátu a že v tomto smere sme schopní ako Národná rada Slovenskej republiky vyslať v tento deň signál, že si uvedomujeme, že aj iní ľudia na Slovensku, ktorí dennodenne vlastne nemajú také privilegované postavenie ako my poslanci a poslankyne a verejní funkcionári, ale dennodenne pracujú na tom, aby v našej republike naozaj boli dodržiavané ústava, zákony, zaznieval kritický hlas, že si ich prácu vážime a že veľmi tvrdo odsudzujeme akékoľvek útoky, ktorých cieľom je ich zamlčanie a zastrašovanie. Pretože práve kritické médiá a občianska spoločnosť, ktorá je aktívna, ktorá je nebojácna, ktorá je odvážna, sú podľa môjho názoru kostrou, chrbtovou kosťou vlastne celej našej spoločnosti a na nich sa vlastne láme demokracia. Bez nich demokracia a sloboda naozaj nemôže byť.
A myslím si, že pre všetkých z nás by malo byť dôležité, aby sme sa čo najviac snažili ich chrániť, podporovať a vytvárať také zákonné prostredie, ktoré v prípade, ak budú čeliť v snahe o umlčiavanie a zastrašovanie, sa výrazným a jasným spôsobom s páchateľmi takýchto činov vysporiada. Ďakujem.
Preto na vás chcem znova apelovať, aby ste tento náš návrh posunuli do druhého čítania, aby sme o ňom mali väčšiu diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem, Lucia.
Ja by som ešte chcela v nadväznosti na príspevok mojej spolupredkladateľky doplniť, že v rámci nášho návrhu novely Trestného zákona v tejto súvislosti zavádzame aj novú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza vlastne práve z článku 9 Smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorú by sme mali ako Slovenská republika v nasledujúcich dvoch rokoch implementovať a v našom práve doteraz chýba.
Čiže naozaj sme sa rozhodli reagovať na túto tému komplexne, všimnúť si jednak ľudí, ktorí pre svoje povolanie čelia útokom a nadizajnovať tú zmenu, tú novelu Trestného zákona tak, aby tieto útoky boli jednak osobitným postihované ako osobitný motív a jednak, aby ženy mali osobitnú ochranu v rámci tohto trestného činu, ktorý sa práve venuje tomu online kybernetickému násiliu. Pretože si myslíme, že tá spoločenská situácia je tak vážna, že nie je dôvod čakať dva roky v rámci transpozičnej lehoty, ale túto úpravu by sme mohli prijať už teraz a výrazným spôsobom by to zlepšilo situáciu žien, ktoré takémuto typu násilia čelia.

Ďakujem opätovne za slovo.
Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore.
Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá.
Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého.
My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie.
A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov.
Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv.
A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme, aj s dôvodmi, ktoré si uviedla. A chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne, o tej situácii na Slovensku. A mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá.
A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.