Ďakujem opätovne za slovo.
Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore.
Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá.
Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého.
My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie.
A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov.
Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv.
A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ďakujem veľmi pekne.
