Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.6.2024 o 10:09 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 11:54 - 11:56 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k jednému bodu vlastne pozmeňovacieho návrhu, a to je teda ten zákaz demonštrácií pred domami funkcionárov, alebo ľudí s výkonom povolania ktorých tá demonštrácia súvisí, ako som tu už krátko hovorila aj v druhom čítaní. Ja považujem osobne túto konštrukciu v navrhovanom jednak v pôvodnom zákone aj to, ako to bolo zmenené týmto, týmto pozmeňovacím návrhom vlastne zo správy gestorského výboru za veľmi a mimoriadne problematickú.
Chcem uviesť, že naozaj si uvedomujem, aké dôvody k tomu viedli, vnímam tú dlhotrvajúcu diskusiu o tom, že sa nám nepáčili protesty pred domami lekárov, že je to prosto obmedzujúce pre ľudí, keď pred domom, kde býva nejaký verejný funkcionár alebo ktokoľvek, vlastne sa protestuje, že tí ostatní ľudia majú pocit nejakého príkoria. Častokrát podľa toho na strane akej morálno-politicko-etického spektra stojíme, sa nám dôvod tej demonštrácie môže javiť ako neetický, nemorálny, môžeme mať k nemu celý rad výhrad a to je úplne v poriadku. Čo nie je v poriadku je, že chceme tieto výhrady pretaviť do kogentného ustanovenia, ktoré prikáže vlastne obciam takéto zhromaždenie zakázať. A ja som si k tomu robila naozaj veľmi podrobný výskum, pretože som chcela ako keby dať do kritiky aj tento môj názor, kde vychádzam z toho, že zásahy do slobody zhromažďovania naozaj musia byť individuálne, musia byť primerané, musia splniť ten test primeranosti, o ktorom hovoria aj naše ústavné orgány aj Európsky súd pre ľudské práva. A chcela som ten môj názor skonfrontovať s tým, že či vôbec je možné kogentne povedať, že sa nemôže protestovať pred obydlím nejakého funkcionára pre výkon jeho povolania a nenašla som jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo výkladové pravidlo Benátskej komisie, ktoré by toto umožňovalo. A priznávam, tá diskusia o tom, že či takéto niečo je možné, je momentálne živá, je momentálne živá v politike na Slovensku, v politike v Spojených štátoch amerických aj v politike vo Veľkej Británii, kde ako vieme, tiež došlo k útokom na politikov aj k zavraždeniu vlastne poslankyne. Ale nikde, ani z jednej tejto diskusie, keď si to vyhľadáte, takzvaný residential picketing, nevyšlo žiaden právny názor, ktorý by povedal, že môže zákonodarca kogentným spôsobom takto upraviť a zasiahnuť do zhromažďovacieho práva.
Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby som na to v tomto treťom čítaní opätovne upozornila, pretože my tu v rýchlosti v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujeme lex atentát, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do zhromažďovacieho práva, kde za normálnych okolností podľa mňa mal byť vytvorený priestor, aby sme si k týmto zásahom minimálne vypýtali názor Benátskej komisie, ktorá takýmto spôsobom sa vyjadrovala aj k iným návrhom zákonov v iných členských štátoch Rady Európy, keď sa mali týkať zhromažďovacieho práva. A ak by sme toto boli urobili, podľa mňa by sme mali oveľa väčšie garancie, že to, čo tu dnes prijmeme, obstojí ústavnoprávne aj v prípadnom konaní pred ESĽP, ak by nejaký zvolávateľ zhromaždenia pred domom politika, alebo iného verejného funkcionára to chcel neskôr napadnúť.
Čiže moja rozprava v tomto bode naozaj vedie k tomu, aby sme sa minimálne v tomto bode kriticky zamysleli, či robíme dobre a že či nejdeme príliš rýchlo riešiť vec, ktorú by sme mali riešiť veľmi opatrne a s nejakým autoritatívnym názorom inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať a nie takto v rýchlosti skrátene a vlastne zakazujúcim spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 10:31 - 10:41 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Lucia, aj za to odcitovanie konkrétneho prípadu. Ja musím povedať za seba, že ako človek, ktorý dlhodobo sa venuje imigrácii a skôr som teda stála vždy na strane ľudí, ktorí žiadali o naše štátne občianstvo a videla som, čo to pre nich znamená, tak som zároveň človek, ktorý vždy bol v takom odpore voči, voči tým dôvodom pre stratu štátneho občianstva. Naozaj mi to príde, že štátne občianstvo je tak výsostne unikátny a intímny zväzok medzi človekom a krajinou, že jeho strata by mala nastať iba v prípade, ak si to výslovne tento človek želá. A že tie dôvody pre nedobrovoľné, násilné odobratie alebo stratu štátneho občianstva by naozaj mali byť len tie, keď bolo získané nejakým podvodom, alebo teda dobrovoľne človek takúto vôľu vyjadrí. A práve tento náš návrh zákona, ktorý rieši stratu štátneho občianstva pri nadobudnutí štátneho občianstva v prípade zväzku, ktoré naša krajina neuznáva, to mne príde ako mimoriadne krutý spôsob, akým sa doslova náš štát vysmieva queer ľuďom, vlastným štátnym občanom, ktorí sú štátnymi občanmi od narodenia tejto krajiny, len preto, že sa rozhodnú a že prosto stretnú lásku svojho života v zahraničí a nadobudnú aj štátne občianstvo svojho partnera alebo partnerky. Vlastne nedobrovoľne stratia slovenské štátne občianstvo. Že naozaj je to jednak forma trestu a je to ako keby ešte pridanie toho ťažkého kríža, ktorý si nesú celý život na Slovensku. Kedy nedobrovoľne v podstate sa zasiahne do ich identity, do ich totožnosti, pretože pre mňa ako pre Slovensku je to štátne občianstvo tiež veľmi dôležité. Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto zbavil štátneho občianstva a musela by som si vyberať.
Čiže apelujem na kolegov, aby sa naozaj zamysleli, v akej situácii sú títo ľudia a aby tento zákon... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

27.6.2024 10:11 - 10:13 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja si dovolím len posledné slovo teda k tejto veľmi krátkej rozprave. Verím tomu, že aj keď ste teda nemali žiadne faktické pripomienky zo strany našich koaličných partnerov, že naozaj chápete vážnosť situácie a naozaj aj pre vás sú dôležité hodnoty demokracie, obrany ľudských práv a presadzovania právneho štátu a že v tomto smere sme schopní ako Národná rada Slovenskej republiky vyslať v tento deň signál, že si uvedomujeme, že aj iní ľudia na Slovensku, ktorí dennodenne vlastne nemajú také privilegované postavenie ako my poslanci a poslankyne a verejní funkcionári, ale dennodenne pracujú na tom, aby v našej republike naozaj boli dodržiavané ústava, zákony, zaznieval kritický hlas, že si ich prácu vážime a že veľmi tvrdo odsudzujeme akékoľvek útoky, ktorých cieľom je ich zamlčanie a zastrašovanie. Pretože práve kritické médiá a občianska spoločnosť, ktorá je aktívna, ktorá je nebojácna, ktorá je odvážna, sú podľa môjho názoru kostrou, chrbtovou kosťou vlastne celej našej spoločnosti a na nich sa vlastne láme demokracia. Bez nich demokracia a sloboda naozaj nemôže byť.
A myslím si, že pre všetkých z nás by malo byť dôležité, aby sme sa čo najviac snažili ich chrániť, podporovať a vytvárať také zákonné prostredie, ktoré v prípade, ak budú čeliť v snahe o umlčiavanie a zastrašovanie, sa výrazným a jasným spôsobom s páchateľmi takýchto činov vysporiada. Ďakujem.
Preto na vás chcem znova apelovať, aby ste tento náš návrh posunuli do druhého čítania, aby sme o ňom mali väčšiu diskusiu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 10:09 - 10:11 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem, Lucia.
Ja by som ešte chcela v nadväznosti na príspevok mojej spolupredkladateľky doplniť, že v rámci nášho návrhu novely Trestného zákona v tejto súvislosti zavádzame aj novú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza vlastne práve z článku 9 Smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorú by sme mali ako Slovenská republika v nasledujúcich dvoch rokoch implementovať a v našom práve doteraz chýba.
Čiže naozaj sme sa rozhodli reagovať na túto tému komplexne, všimnúť si jednak ľudí, ktorí pre svoje povolanie čelia útokom a nadizajnovať tú zmenu, tú novelu Trestného zákona tak, aby tieto útoky boli jednak osobitným postihované ako osobitný motív a jednak, aby ženy mali osobitnú ochranu v rámci tohto trestného činu, ktorý sa práve venuje tomu online kybernetickému násiliu. Pretože si myslíme, že tá spoločenská situácia je tak vážna, že nie je dôvod čakať dva roky v rámci transpozičnej lehoty, ale túto úpravu by sme mohli prijať už teraz a výrazným spôsobom by to zlepšilo situáciu žien, ktoré takémuto typu násilia čelia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 9:51 - 10:00 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem opätovne za slovo.
Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore.
Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá.
Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého.
My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie.
A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov.
Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv.
A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.6.2024 9:48 - 9:49 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 9:40 - 9:42 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 9:16 - 9:18 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme, aj s dôvodmi, ktoré si uviedla. A chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne, o tej situácii na Slovensku. A mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá.
A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2024 18:01 - 18:01 hod.

Zuzana Števulová
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2024 17:48 - 17:48 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím vrátiť naozaj k tomu, čo hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová, keď opisovala v podstate ten zásadný vplyv, ktorý má Audiovizuálny fond na slovenský filmový priemysel. Ja som, nevie sa to o mne, ale ja som od v podstate strednej školy, možno skôr, veľkou filmovou fanúšičkou, mám preukaz filmového klubu, chodím do kina skoro každý týždeň, pozerám, čo sa dá, nemám v tomto nejaký vyhranený žáner. Mimochodom, teda mám vlastne, mám napríklad rada horory, tak by som sa chcela spýtať, že či aj to je tá esencia gýču, ktorý by Audiovizuálny fond nemal podporovať, a ak teda áno, tak len pripomeniem, že kasovým trhákom tohto roka na Slovensku je film Smršť podľa veľmi známeho a predávaného slovenského autora hororov Jozefa Kariku, a je to horor, triler, ktorý podporil Audiovizuálny fond a podľa mňa, myslím, že mal jedny z najväčších tržieb v slovenských kinách. A ako dlhoročná a veľká filmová fanúšička chcem povedať, že ja som kedysi bola hrozne frustrovaná, keď som pozerala, že, nebudem to prirovnávať k Hollywoodu, však to my nikdy nebudeme, ale keď som len pozerala na to, čo sa v Čechách natáča, tá pestrosť, áno, boli tam politické satiry, boli tam televízne seriály pre masy v Českej televízii alebo niekde, bežné filmy, gýčové filmy, komédie, drámy, čokoľvek, čo si spomeniete, aj tie horory, aj tie sci-fi filmy, však minulý rok vznikol snáď prvý dobrý sci-fi film v česko-slovenskej koprodukcii Bod obnovy, čo sme tu v živote nemali niečo takéto, a bolo to v československej koprodukcii aj vďaka tomu, čo robí na Slovensku Audiovizuálny fond a že odborníci a odborníčky podporujú všestranné filmové remeslo.
Tak ja som dlhé roky závidela susedom Čechom a hovorila som si, kedy konečne na Slovensku budeme mať taký filmový priemysel, že naozaj že bude priestor na podporenie a áno, aj z verejných zdrojov filmy, ktoré budú sa, budú určené pre širokých, masových divákov, ale aj filmy pre nás, členov a členky filmového klubu, ktorí chodíme každý rok na tých posledných pár festivalov filmu, ktoré tu ešte nejakým spôsobom prežívajú a ktoré každý rok majú vo svojom programe ako Cinematik čoraz viac a viac slovenských a kvalitných filmov. A to je len vďaka tomu, že sa napríklad podporuje aj to, čo vy ste nazvali nejakým esenciom gýču, alebo ja to nazývam produkciou pre masového diváka, pretože to prináša divákov do kinosál, to prináša peniaze a tým pádom tie peniaze generujú aj možnosť robiť to vysoké filmové umenie.
A naozaj, tak ako som závidela vždy Čechom, že toto majú, že sa u nich natáča široká produkcia, že sa u nich točia vysoké umelecké filmy, hovorila som si, že kedy to konečne bude. A je to tu. My to tu už pár rokov máme, presne ako Zora Jaurová hovorila vo svojom príspevku. Filmový priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom rozvinul a je to veľká, veľká vďaka tomu, že existuje Audiovizuálny fond a že sa z Audiovizuálneho fondu prostredníctvom odborných komisií podporujú veľmi, veľmi rôzne filmy. Spomeniem, okrem tej Smršte máme tu krásny film pre deti Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý je vysoko cenený odborníkmi a nielen odborníkmi, to nie je film, film pre deti, ktorý by bol niekde v šuflíku, na tento film chodia rodičia s deťmi. Je to tiež veľmi úspešný film vďaka Audiovizuálnemu fondu. Máme tu Slúžku, film, ktorý vzbudil obrovský ohlas práve témou queer ľudí na prelome 19. a 20. storočia, myslím, alebo kedy to bolo presne, si už nepamätám, a ktorý znamenal tiež istým svojím spôsobom prelom v tom, čo sa na Slovensku je schopné natočiť. Alebo kreslený Moja afganská rodina, predtým Trhlina, mohla by som takto pokračovať a uviesť kopec príkladov naozaj z každého filmového žánru, ktorý sa nejakým zázrakom prosto na Slovensku zrazu začal točiť. A to je práve vďaka Audiovizuálnemu fondu a jeho širokej podpore.
A ja sa pýtam, že čo je na tom zlé? A prečo poslaneckým návrhom ideme tu zrazu zásadným spôsobom meniť spôsob, akým sa budú filmy na Slovensku podporovať a ako sa bude o tejto podpore rozhodovať? Čo nám na tom vadí? Povedzte nám, že prečo toto musíte urobiť a kde je problém? Pretože z môjho pohľadu by si filmový priemysel na Slovensku zaslúžil väčšiu podporu, rozmanitosti, viac peňazí, viac všetkého, pretože dal najavo tou svojou samotnou existenciou, tým, ako sa tu za posledných päť rokov začalo masívne točiť a aký úspech tie filmy aj u divákov, aj u kritiky majú, že ten Audiovizuálny fond robí tie veci dobre a že tá podpora smeruje správnym smerom.
Tak sa chcem spýtať, že kde je ten problém? Pretože zatiaľ sme to nepočuli, že aký je to ten dôvod, ten reálny. Pretože ak ten reálny dôvod je naozaj to, čo sme tu počuli, že nejaké filmy by nemali byť podporované z verejných zdrojov, tak ja sa proti tomu dôrazne ohradzujem. To podľa mňa to fakt, to sú reminiscencie nieže socializmu, to sú že päťdesiate roky a mne až vlasy dupkom stávajú a hrôzou, keď počujem niekoho, zákonodarcu v Národnej rade naznačovať, že dôvodom zmeny zákona, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom týka umenia, je jeho vlastný umelecký vkus. Ja by som si nikdy nikomu nedovolila hovoriť, že keď sa mi páči typ literatúry ako Henry Miller, a ktorý síce je v kanóne svetovej literatúry, aleže to má byť akože šablóna pre všetkých a že len takéto knižky sa majú podporovať a že sa majú podporovať len filmy ako Smršť, lebo ja mám rada horory a chcela by som vidieť viac slovenských hororov natáčaných na slovenských zámkoch. To by som si v živote nikomu nedovolila povedať.
Podľa mňa umenie, a to by ste vy, pán Michelko, ktorý sa tiež istým spôsobom považujete za človeka z umenia, mali vedieť najlepšie. Umeniu sa najlepšie darí, keď je mu ponechaná voľnosť a sloboda a keď my politici hlavne do toho nič nekafreme, ale dávame na to prostriedky, ktoré sa cez odborné komisie majú rozdeliť, tieto verejné prostriedky, na ktoré sa všetci a všetky skladáme z našich daní, na to, aby sa to umenie tvorilo v čo najväčšej možnej slobode a v čo najväčšej diverzite a transparentnosti.
A kde tento váš návrh toto obsahuje? Kde? Povedzte mi. Ja by som to fakt chcela počuť, pretože ja tam nič také nenachádzam a tie výhrady, ktoré tu už Zora Jaurová povedala, vy ste zatiaľ doteraz nijakým spôsobom nezodpovedali. A tiež by som vás chcela poprosiť, že to zodpovedanie tých výhrad naozaj nebude stačiť, keď sa prihlásite do rozpravy tak, že vám už ani nebudeme môcť dávať faktické poznámky. Takže vás poprosím, keď sa už naozaj chcete do rozpravy prihlásiť a odpovedať nám na to, čo tu všetko padlo, tak sa aspoň prihláste riadne do rozpravy, aby sme vám tie faktické potom mohli dať a na vás reagovať. Pretože ak to tak nespravíte, tak to bude znova len dôkazom toho, že vy vlastne pohŕdate opozíciou, pohŕdate zákonom, stanoveným legislatívnym procesom a idete reálne cez ten legislatívny proces bagrom. Lebo to sa inak akože nedá nazvať. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že vaši kolegovia, či už je to v SMER-e alebo v HLAS-e, si takto nechajú skákať po hlave a že sú ochotní akceptovať, že sa tu zmení celé nastavenie Audiovizuálneho fondu cez poslanecký návrh. Však to je do neba volajúca drzosť a arogancia moci. A zároveň ja si dovolím povedať, že toto je že upadajúca legislatívna kultúra.
Mali sme tu nález Ústavného súdu, ktorý toto presne povedal, k tomu, že je tu prax toho, že zákony nadobúdajú účinnosť vyhlásením a príjemcovia sa nemajú čas k tomu nejakým spôsobom pripraviť a podobne, ale podľa mňa ten Ústavný súd vtedy, keď vydal tento nález, netušil, že my tu dospejeme do štádia, kedy sa zásadne bude inštitúcia meniť poslaneckým návrhom, ktorý bohviekde, bohviekedy, poza bučky bol údajne s niekým prejednaný, ale veď takýmto spôsobom sa zásadné zmeny neprejednávajú a nikto k tomu nemal možnosť sa vyjadriť.
Ja napriek tomu, že som vám tu desať minút rozprávala o filmoch, sa necítim ako človek, ktorý by sa odborne mal k tomuto vyjadrovať. Myslím si, že na toto v tejto republike máme inštitút medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa práve tí producenti, zamestnanci Audiovizuálneho fondu, členovia a členky tých komisií mohli vyjadriť k tomuto vášmu návrhu a posúdiť všetky jeho dopady tak, aby sme my poslanci a poslankyne Národnej rady, keď už k nám ten návrh príde, vôbec mali istotu, že tí ľudia, ktorí majú tie odborné kapacity, ho prežuli, pozreli sa, čo je na ňom problematické, čo treba vylepšiť, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrili a nemuseli by sme si tu my ani nie za 24 hodín zrazu k tomu niečo naštudovávať. Veď, veď to je absurdné.
A zároveň, pán Michelko, strana SNS, veď vy porušujete princíp právnej istoty. Veď občania tejto krajiny, takisto ako naši voliči, aj vaši voliči si nás zvolili preto, že oni chcú mať pocit, že výkon tej verejnej moci a jej časti, ktorou je zákonodarná moc, je predsa zverený tým najlepším ľuďom, princíp racionálneho zákonodarcu, ktorý keď pripravuje nejakú legislatívu, tak si dá sakra dôraz, dôkladne záležať na tom, že zváži každý jej dosah a dopad, pretože tá nová legislatíva, jej cieľom nemá byť niečo rozvrátiť, niečo uzurpovať, veď cieľom, pre ktorý robíme návrhy zákonov v Národnej rade, má byť nejaký pokrok, vytvorenie čo najlepšej legislatívy zapojením všetkých tých, ktorých sa tá legislatíva neskôr bude týkať. A vy ste toto úplne odignorovali (povedané so smiechom), prosto tuto nám bachnete do parlamentu poslanecký návrh, o ktorom v podstate sa, ku komu sa okrem nás vlastne nemôže tu nikto vyjadriť a tvrdíte, že ste ho niekde prežuli s nejakými producentami a že ešte s vami súznia aj všetci vaši partneri vo vládnej koalícii. Prepáčte, ale toto je smiešne, takto sa to nerobí. Vy nám tu chcete normálne nanútiť prosto upadajúcu legislatívnu kultúru.
Smejete sa občanom, ktorí si vás zvolili aj na to, aby ste kvalitne pracovali v tomto parlamente a doniesli do tohto parlamentu kvalitnú legislatívu, ktorá bude na prospech všetkým, tak týmto ľuďom sa smejete do očí a ešte nám tvrdíte, že tu s vami všetci súznejú. Podľa mňa možno aj keď súzneli, lebo si ani neuvedomili, že aké všetky dopady, ktoré Zora Jaurová povedala, tento návrh zákona má, tak už teraz ak nás počúvajú a ak si z tohto príčetný človek niečo odnesie, tak to podľa mňa musí byť to, že s týmto by mal mať veľmi, veľmi vážny problém. A preto ja vás prosím a prosím aj vás, pán Michelko, a vášho predsedu pána Danka a takisto predsedu parla... dočasného povereného predsedu parlamentu pán Žigu, že nedopusťte toto. Veď my nemôžeme ako Národná rada mať zo zákonodarného procesu trhací kalendár. Veď, veď to kde sme.
Takýmto spôsobom sa to nerobí a zároveň na to doplatíme všetci a doplatíme na to aj my, ľudia, čo film milujú, chodia naňho ako diváci a chcú vidieť tú pestrosť v kine a chcú byť hrdí na to, že tá pestrosť v kine je do veľkej miery daná slovenskými filmami, ktoré nepodliehajú jedinému vkusu, ale zabezpečujú, že do toho kina ten slovenský divák príde bez ohľadu na to, aké sú jeho preferencie, pretože si tam nájde ten svoj film pre seba. A ja chcem ostať hrdá diváčka slovenských filmov, chcem chodiť do slovenských kín na slovenskú filmovú produkciu, či už je to animovaný film pre deti, gýčová komédia alebo horor, na ktorý prídeme len traja možno v kinosále. Tak nám toto neberte a uvedomte si, že vy tu nie ste len pre váš národný vkus, ale ste tu pre celý Audiovizuálny fond a audiovizuálny priemysel na Slovensku a pre všetkých nás fanúšičky a fanúšikov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis