43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 14:55 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:55

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, možno to pána podpredsedu vlády aj trochu prekvapí, ale budem hlasovať za ten návrh v prvom čítaní a potom zrejme aj v treťom čítaní a podporujem ten návrh, súhlasím, súhlasím s jeho obsahom a hlasoval som aj za skrátené legislatívne konanie.
Začínam takto preto, lebo pán podpredseda vlády sa vyjadril, že je psou povinnosťou opozície kritizovať vládne návrhy, nech už sú akékoľvek. No nie je to pravda. My sa k vládnym návrhom staviame podľa ich obsahu. Nie je vôbec výnimočná situácia, že aj opoziční poslanci hlasujú za návrhy, s ktorými prichádza vláda, pokiaľ ich považujú za dobré. Nie je vôbec výnimočná situácia, že opoziční poslanci nielenže hlasujú, ale aj svojimi vystúpeniami, verejnými vyjadreniami podporia návrhy či už vlády alebo poslancov vládnej koalície, pokiaľ súhlasia s ich obsahom. Tak je tomu aj v tomto prípade, v prípade návrhu zákona, ktorý má riešiť dopady tvrdého brexitu, ktorý má ošetriť. A v tom, v tom nie je žiadny spor, v podstate konzervovať na ďalšie prechodné obdobie v rôznych oblastiach právne úpravy, ktoré tu dnes existujú vo vzťahu k občanom Veľkej Británie, ktoré, pokiaľ Veľká Británia odíde bez dohody, tak sa stanú z občanov Európskej únie občanmi tretej krajiny, s ktorou nemáme, nemáme tie vzťahy upravené. Preto je úplne namieste to upraviť takýmto spôsobom.
Ale zároveň tá kritika, s ktorou som ku skrátenému legislatívnemu konaniu vystúpil, a nielen ja, ale aj kolega Klus, kolega Heger, smerovala k tomu, že takýto návrh zákona sme mohli mať na programe skôr, pretože už niekoľko mesiacov je známe, že tvrdý brexit reálne hrozí, že to nie je hypotetická možnosť. A ja na rozdiel od kolegu Hegera, ktorý to formuloval veľmi tvrdo, označil to za, za zlyhanie vlády, ja som iba položil otázku, prečo sme ten návrh zákona nemali, nemali k dispozícii skôr, prečo vláda čakala, až do, až do posledného možného, možného momentu. A miesto toho, aby som dostal nejaké vysvetlenie, nejakú odpoveď, tak som od pána podpredsedu vlády dostal odpoveď, že opozícia by s tým nebola nikdy spokojná, možno ani v prípade, že by ste s takým návrhom zákona prišli ešte pred samotným britským referendom o brexite. No nie je to pravda. Ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že jasné, že sa to nedalo, nedalo tušiť dlhodobo, dlhodobo vopred. Určite by vás nikto nekritizoval, keby ste s tým návrhom prišli v decembri, v januári alebo, alebo povedzme začiatkom februára, tak ako tú problematiku vyhodnotili a ako na ňu reagovali iné krajiny, napríklad Česká republika. To sa jednoducho neudialo. A teda položil som otázku, nedostal som odpoveď, tak možnože sa ukazuje, že cesta kolegu Hegera, ktorý jednoducho konštatoval, že v tomto vláda zlyhala, keď nám to predkladá tri dni pred predpokladaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie, možno, možno som aj mohol sa uspokojiť s tým, že by som to konštatoval miesto toho, aby som sa pýtal na niečo, na čo odpoveď nedostanem.
A dovolím si ešte dve drobné poznámky, ktoré súvisia s témou, s témou zákona. Rád by som upozornil, že sme vo veľmi unikátnej situácii nielen z hľadiska toho, že ako rýchlo ideme schvaľovať, schvaľovať nejaký návrh zákona vzhľadom na to, čoho sa týka, ale aj vzhľadom na to, že schvaľujeme návrh zákona, ktorý možno nikdy nenadobudne účinnosť. Pretože bežne v návrhu zákona alebo v schválených zákonoch býva uvedené, že zákon nadobúda účinnosť buď ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, alebo k nejakému konkrétnemu termínu, ktorý je uvedený priamo v návrhu zákona v samostatnom článku, alebo teda pokiaľ ide o zákon, tak, tak v samostatnom ustanovení, ale v tomto prípade je, bude dňom účinnosti deň, keď Veľká Británia odíde z Európskej únie bez toho, aby mala uzatvorenú dohodu. To znamená, že schvaľujeme návrh zákona, o ktorom nielenže nevieme, kedy nadobudne účinnosť, lebo to môže byť 29. marca, môže to byť koncom mája, môže to byť v júni, môže to byť o dva roky, nevieme. Ale nevieme dokonca ani to, či vôbec ten návrh zákona nadobudne, nadobudne účinnosť, alebo iba budeme mať, budeme mať v 19 zákonoch prechodné ustanovenia, ktoré nikdy nenadobudnú účinnosť, ak sa podarí dohodnúť s Veľkou Britániou na pravidlách odchodu.
Druhá poznámka, tu súhlasím s kolegom Klusom, že mali by sme, toto je iba, iba jedna z vecí, ktorú musíme riešiť, riešiť v súvislosti, v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie. Tých vecí, ktoré treba riešiť, je oveľa viac. Devätnásť zákonov meníme z hľadiska prechodných ustanovení, tak pokiaľ nedôjde k dohode medzi, na úrovni Európskej únie medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, tak tie veci bude potrebné zrejme ošetriť. Ošetriť nejakým iným spôsobom, aby sa zabezpečili práva občanov Slovenskej republiky žijúcich v Spojenom kráľovstve a rovnako práva občanov Spojeného kráľovstva žijúcich na území Slovenskej republiky. Čiže bez toho, aby bola dohoda, je možné, že k tejto téme sa Národná rada, zrejme nie už v tomto volebnom období, ale prinajmenšom v budúcom volebnom období bude musieť vrátiť.
A jednou z vecí, ktorou by sa Národná rada mala zaoberať a ktorou sa môže zaoberať už na tejto schôdzi, je otázka zákona o štátnom občianstve, pretože náš zákon o štátnom občianstve trestá získanie štátneho občianstva inej krajiny stratou slovenského štátneho občianstva. My sme opakovane predkladali do parlamentu návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý by mal toto trestanie zo zákona vypustiť a vrátiť sa k pôvodnej úprave, ktorá nebránila tomu, aby slovenskí občania získavali cudzie štátne občianstvo. Ale teraz sme špeciálne v situácii, keď to môže byť vážny problém pre oveľa väčšiu skupinu ako doteraz. Doteraz samozrejme, že ak, ak niektorí slovenskí občania žili dlhodobo na území inej krajiny, tak mohli mať záujem nadobudnúť štátne občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo, dlhodobo žijú, ale teda buď, buď teda žili mimo Európskej únie a pokiaľ žili na území Európskej únie, tak to nebol praktický problém, pretože okrem toho, že sme občania Slovenskej republiky, sme aj občania Európskej únie a nesmieme byť diskriminovaní v rámci iných členských krajín Európskej únie. Ale tá situácia sa môže zmeniť a najmä sa môže zmeniť nielen samotným faktom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ale tým, ak ten odchod bude tvrdý, ak bude, ak bude bez dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. V takom prípade môže aj väčšie množstvo našich občanov, lebo mnoho našich občanov, desaťtisíce, možno až okolo stotisíc občanov Slovenskej republiky žije na území Veľkej Británie, môžu čeliť otázke, že ak chcú tam naďalej žiť a chcú tam plnohodnotne využívať všetky práva ako, ako britskí občania a majú už aj nárok na to, aby získali britské občianstvo, či sa ho pokúsia získať a budú tým riskovať, že stratia slovenské občianstvo. Myslím si, že takto by sme sa voči našim vlastným občanom chovať nemali a mali by sme im umožniť, aby v tejto situácii, ktorú nezavinili oni, nezavinila to ani Slovenská republika, ale aby mali možnosť získať občianstvo Veľkej Británie, pokiaľ sa tak rozhodnú, aj bez toho, aby prišli o občianstvo slovenské.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 14:55 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem takisto kolegovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi za to, že to prepojil aj na tému, ktorá ešte bude na schôdzi tejto Národnej rady Slovenskej republiky, a teda na otázku dvojitého občianstva. Skutočne tu už máme deväť rokov zákon, ktorý je podľa môjho skromného názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá hovorí úplne jasne, nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli, napriek tomu sa to deje. A treba pripomenúť aj to, že 3500 ľuďom, ktorým už bol odobratý slovenský pas, tak len, ak si dobre pamätám, zo štatistiky menej ako 200 požiadalo o pas maďarský, kvôli čomu sa to celé dialo. A práve mnohí z týchto ľudí sú z Veľkej Británie a požadujú britské občianstvo. Takže sa, prosím, skúsme zamyslieť aj nad tým, či okrem tejto sady zákonov, ktorú nám tu prišiel dnes predložiť pán podpredseda vlády, neurobíme ďalší veľmi dôležitý iba ten kľúčový ústretový krok a teda konečne prestaneme občanov Slovenskej republiky trestať za to, že určitý čas možno práve z rodinných dôvodov žijú v inej krajine. A v tejto súvislosti tu mám hneď niekoľko desiatok prosieb od našich krajanov z Veľkej Británie, aby sme sa tým zaoberali, aby sme túto otázku seriózne vyhodnotili, pretože je ten najvyšší čas, presne ako povedal kolega poslanec Ondro Dostál, kedy, ak nie teraz, vzhľadom na to, že Británia pravdepodobne odíde najneskôr 22. mája z Európskej únie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:05 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:07

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Klus, ďakujem za reakciu aj za doplnenie. Je to presne tak, ako si povedal, pokiaľ ide o strácanie slovenského občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, tak podľa štatistík z januára 2019 Británia je štvrtou krajinou v poradí, pokiaľ ide o stratu slovenského občianstva, teda po, po Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Práve nadobudnutie britského občianstva je štvrtým najčastejším dôvodom straty, straty slovenského občianstva. A je to vec, ktorá možno v tejto chvíli sa nezdá tak naliehavá, ako riešime v skrátenom legislatívnom konaní úpravu vzťahov, ktoré sa môžu zmeniť už o tri dni, ale je to, je to rovnako dôležitá vec, lebo sa týka veľkého množstva našich štátnych občanov, ku ktorým by sme sa mali správať ako k našim vlastným štátnym občanom, nie ako k zradcom, ktorých budeme trestať za to, ak sa okrem slovenského občianstva rozhodnú získať aj občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo žijú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:07 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:07

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, no a možno je čas zavolať našich Slovákov a Slovenky, ktorí sú vo Veľkej Británii, aby sa vrátili domov. Je čas volať ich, aby sa vrátili domov. Tak ako sme boli v Londýne a ponúkli sme sektoru informačných technológií a bol o to veľký záujem a prvé desiatky sa hlásia späť, že sa vrátia domov, pretože náklady na životný cyklus, keď to tak môžem nazvať, sú vo Veľkej Británii neporovnateľne vyššie a v kombinácii s neistotou, v kombinácii s problematickým a drahým vzdelávaním, v získavaní bazálnych vecí, ako je umiestnenie dieťaťa do základnej alebo materskej školy. S problémami, ktoré má Veľká Británia v zdravotníctve. Všetci naši občania alebo väčšina z nich, ktorá tam žije, sa chodí dať ošetrovať ku nám. Je čas vrátiť sa domov. Nehovorím o dvojitom občianstve. Vytvárajme podmienky a lákajme ich späť. To by mala byť naša filozofia.
A čo sa týka... Počúvajte, buďte takí, takí láskaví, ja vám neskáčem do reči, keď rozprávate, tak skúste mať bazálnu slušnosť, verím, že ste všetci tak vychovaní, a vydržať.
Ale vrátil by som sa k samotnému zákonu. Pán poslanec Klus, oceňujem. Bol to pohľad politológa, úplne fundovaný, to je úplne v poriadku.
Pán poslanec Dostál, možno keď si uvedomíte vaše slová, tak váš postoj je ako určite legitímny, ale svojím spôsobom schizofrenický, pretože na jednej strane hovoríte, že sme nezačali skôr s týmto zákonom, na druhej strane sa pýtate, či vôbec, keď bude prijatý, bude zrealizovateľný. No myslím si, že ten zákon je prijímaný v správnej dobe, správny čas práve teraz, pretože aj keby došlo k brexitu 29. marca, vyriešime problém občanov Veľkej Británie na Slovensku a tým pádom vyriešime potencionálny problém našich občanov vo Veľkej Británii. Ten zákon je daný práve teraz v správnom momente a žiadne riziko z premeškania nehrozí. Čiže nebolo treba to viacej súriť. Čakalo sa, kým sa pripraví celá legislatíva. Vy ste vybrali krajiny, na zdravie (reakcia na kýchnutie v sále), ktoré prijali tento zákon skôr. Nehovorili ste o krajinách, ktoré postupujú takým tempom, ako postupujeme my. Žiadne riziko z premeškania tu nehrozí. Stačí, aby ste naozaj, tak ako ste sám správne podotkli, za tento zákon zahlasovali, aby tu nevznikala nejaká patová situácia, keď tu náhodou bude menej poslancov, a je vyriešený problém britských občanov na Slovensku a našich občanov vo Veľkej Británii. Čiže ja tento váš postoj kvitujem. A opakujem tu nejde o riziko z premeškania, pokiaľ ten zákon prijatý bude, pretože brexit ak sa udeje v najskoršom možnom termíne, bude už zákon prijatý, a ak sa uskutoční v akomkoľvek inom termíne, bude zákon tak či tak platný.
A pokiaľ sa brexit z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, tak zákon bude nepoužiteľný, pretože sa táto situácia nezmení. Čiže na rozdiel od možno mnohých iných zákonov, ktoré boli predkladané v skrátenom legislatívnom konaní, tu považujem túto mieru kritiky, aj preto som to spomenul, že je to skôr politika ako kritika, lebo tu naozaj riziko z premeškania žiadne nehrozí. A verím, že aj zajtra podporíte tento zákon v druhom čítaní, pretože je to to najracionálnejšie riešenie, čím vyriešime problém britských občanov u nás a našich občanov vo Veľkej Británii. A tak to je správne. Čiže je to na správnom mieste, v správnom čase a jeho prijatím sa predíde akýmkoľvek problémom, aj keby nastal brexit, tvrdý brexit, alebo brexit teda podľa dohody v najskoršom možnom termíne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

26.3.2019 o 15:07 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:13

Mikuláš Krajkovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku túto informáciu o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady:
Národná rada schválila dňa 5. februára 2019 zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1400 z 25. februára 2019 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil zákon z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, výborom a určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 21. februára 2019 č. 1462-2019-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v častiach II a III, a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti IV.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a uznesením č. 586 z 19. marca 2019 odporučil Národnej rade schváliť zákon v pôvodnom znení. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor rokoval o vrátenom zákone dňa 26. marca 2019 a neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.3.2019 o 15:13 hod.

Mgr.

Mikuláš Krajkovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:17

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, keď som minule vystúpila v rozprave k tomuto návrhu zákona, poukazovala som na mnoho jeho nástrah. Poukazovala som na to, že podnikateľom ideme zobrať zmluvnú voľnosť a že pod hrozbou likvidačných pokút prenášame na nich bremeno v podobe ďalších regulácií a obmedzení. Títo podnikatelia budú musieť zas ukrojiť z času, ktorý by mali venovať podnikaniu a vytváraniu hodnôt, a tento ukrojený čas budú musieť venovať prispôsobovaniu sa opäť novým pravidlám. To, samozrejme, stojí nielen čas, ale častokrát toto stojí aj peniaze.
Naše podnikateľské prostredie je už aj bez toho príliš zaťažené, príliš preregulované a stále sa zhoršuje. Rok čo rok počas vlád strany SMER – sociálna demokracia sa Slovensko prepadá v mnohých rebríčkoch, ktoré z rôznych pohľadov hodnotia podnikateľské prostredie. Ja si dovolím niektoré pripomenúť, pretože je to naozaj dôležité. Tak napríklad Svetové ekonomické fórum, ktoré hodnotí konkurencieschopnosť ekonomík, tam sme, Slovensko, dopadli na 41. mieste, čo znamená o jedno miesto zhoršenie voči predchádzajúcemu roku. Ďalej The Heritage Foundation, ktorá hodnotí ekonomickú slobodu, hodnotí 180 krajín. Tam sme na 65. mieste. Ďalej Svetová ročenka konkurencieschopnosti ekonomík, tam sa hodnotí 63 ekonomík a Slovensko je tam na 55. mieste, pričom z predchádzajúceho roku sme si pohoršili o 4 miesta. A dovolím si pripomenúť časy z rokov 2007 až 2009, kedy sme patrili medzi vysoko konkurenčné krajiny. Boli sme na 30. mieste, 30. miesto v roku 2007 – 2009, dnes 55. miesto. Ďalej Svetová banka v Doing business hodnotí konkurencieschopnosť a hodnotí 190 ekonomík, sme na 42. mieste, pričom v minulom roku sme boli na 39., opäť pohoršenie o tri miesta. Ďalej Podnikateľská aliancia Slovenska hodnotí atraktivitu podnikania indexom Slovenska. Tam sme na 36. mieste. Opäť zhoršenie o jedno miesto. Toto je vizitka vlád strany SMER, neustále zhoršovanie alebo stagnácia podnikateľského prostredia a neustále z radov tejto koalície prichádzajú opatrenia, ktoré podnikateľské prostredie zase len poškodzujú.
Ďalej chcem poukázať aj na vyjadrenia právnych expertov, ktorí upozorňujú, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. A tiež chcem poukázať na pripomienky obchodníkov, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode. Tento návrh zákona ešte viac sťaží postavenie slovenských obchodníkov v medzinárodnom meradle, čo znamená, že bude mať opačný vplyv, ako deklaruje predkladateľ. Nepomôže slovenským výrobcom, ani poľnohospodárom, ale naopak, skomplikuje ich postavenie na trhu a zvýši ceny pre spotrebiteľov.
Vážené dámy, vážení páni, súhlasím s pripomienkami pána prezidenta k tomuto návrhu zákona a som rada, že tento zákon nepodpísal, pričom opätovne z tohto miesta apelujem na všetkých poslancov, aby sa zachovali zodpovedne a v tomto kroku návrh zákona nepodporili.
Včera mi bol doručený spoločný list, zrejme nie jedinej, predpokladám, že prišiel, ak nie všetkým z vás, tak mnohým z vás, a verím, že ste si ho aspoň niektorí prečítali. Je to list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Zväzu obchodu Slovenskej republiky. Ide o subjekty, ktorých sa tento návrh zákona bezprostredne dotýka, a nikto nemôže spochybniť, že ho majú prelúskaný, a títo uvádzajú, že tento návrh obsahuje viacero problematických pasáži. Poukazujú na to, že jeho ustanovenia budú mať negatívne dopady nielen na obchodníkov, ale aj na dodávateľov a spotrebiteľov. Návrh v aktuálnej podobe obmedzuje ústavou zaručené práva, akým je prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces alebo rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu s potravinami. To sa týka najmä ustanovenia, ktorým by sa zrušil odklad splatnosti pokút v zákone o neprimeraných podmienkach aj v zákone o potravinách. Na základe tohto ustanovenia budú musieť subjekty platiť pokuty až do výšky 5 miliónov eur už na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Následne, ak druhostupňový orgán alebo súd rozhodnú inak, budú musieť vymáhať tieto už zaplatené nezákonné pokuty späť, pričom súdny spor u nás trvá v priemere 7 rokov.
Opakujem, dámy a páni, na jednej strane pokuta 5 miliónov eur, na druhej strane možný 7-ročný súdny spor. Skúsme sa, prosím, zamyslieť, koľko spoločností takúto situáciu zvládne? Skutočnosť je totiž taká, a to nehovorím ja, to teraz sprostredkovávam túto informáciu, že existuje viacero rozhodnutí, kedy prvostupňový a druhostupňový orgán rozhodli odlišne alebo kedy súdy rozhodli inak ako správne orgány. Existujú aj rozhodnutia, kedy právne orgány nerešpektujú rozhodnutia súdov napriek tomu, že sú nimi viazané. Čiže tá právna prax je rôzna. Nie je ustálená. Spôsobuje pre tieto subjekty právnu neistotu.
Ďalej si dovolím poukázať na rozpor s európskym právom, nakoľko dochádza k obmedzeniu voľného pohybu tovarov a služieb. Okrem právnych problémov to môže znamenať aj zásadné obmedzenie letákovej ponuky pre spotrebiteľov. Môže preto prísť napríklad k obmedzeniu letákovej ponuky ovocia a zeleniny v zimnom období, keď je domáca ponuka výrazne obmedzená a len vďaka dovozu zo zahraničia vedia obchody zabezpečiť pestrosť sortimentu. To znamená, že ich nebudú môcť na letáky dávať len preto, lebo z domácej produkcie nebude dostatok tovarov k dispozícii?
Vážené dámy, vážení páni, podľa čl. 55 našej ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej, dámy a páni, trhovej ekonomiky. Slovenská republika má chrániť a podporovať hospodársku súťaž, nie ju ničiť a likvidovať. Trh, to je oblasť, kde pôsobia na jednej strane výrobcovia a predajcovia, ktorí predávajú, a na strane druhej spotrebitelia, ktorí nakupujú či už výrobky alebo služby. Trh neriadi žiadny úrad, nemôže ho riadiť ani štát, ale my všetci určujeme jeho trend tým, ako sa správame, že si kúpime to, čo chceme, resp. to čo potrebujeme. Trhové hospodárstvo je založené na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Ten, kto predáva, sa musí prispôsobiť tomu, kto nakupuje. Nie je možné obchodníkom prikázať, čo sa má predávať a za koľko sa to má predávať, ani čo majú uvádzať do letákov. Už vôbec nie prikazovať zákazníkom, čo majú kupovať, nakoľko trh prostredníctvom konkurencie vedie k súťaživosti, tlačí ich na kvalitu a tlačí aj na ceny prirodzeným spôsobom a s ohľadom na potreby a možnosti spotrebiteľov.
Tak ako politici nedokážu žiadnym zákonom nariadiť blahobyt, nemali by sa snažiť nútiť zákonmi ľudí, aby si kupovali niektoré konkrétne výrobky, ani slovenské, ani zahraničné, a nemajú vstupovať do toho, akým spôsobom sa obchodníci snažia prilákať do svojich obchodov zákazníkov. Pretože tí najlepšie vedia, ktoré tovary a služby, v tomto prípade tovary, do svojich obchodov prilákajú. V tomto by im štát naozaj nemal brániť optimalizovať a zefektívňovať svoju reklamu a cez ňu samozrejme optimalizovať a zefektívňovať svoje predaje. Takýmito návrhmi naozaj nikomu nepomôžeme, môžeme len zničiť práve malé a stredné podniky, poľnohospodárov, potravinárov, pretože tí veľkí majú dostatočné finančné rezervy a dostatočné zdroje na to, aby sa takouto komplikovanou legislatívou vedeli nejakým spôsobom prehrýzť. Tým nechcem povedať, že v prípade tých veľkých sú takéto zásahy v poriadku, nie, nie sú. Chcem povedať len to, že ich ďaleko ľahšie zvládnu, a takéto opatrenia, ktoré budú práve pre malých a stredných veľkou komplikáciou, spôsobia ich konkurenčnú nevýhodu voči tým veľkým.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si ešte raz poukázať na skutočnosť, že podľa mojich informácií Európsky parlament teraz v marci schválil v prvom čítaní smernicu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Ako keby táto situácia nebola dosť zložitá, my tento zákon prijmeme, pod hrozbou miliónových pokút si podnikatelia budú musieť tieto svoje procesy podľa neho horko ťažko nastaviť a následne ho budeme s ohľadom na túto novú európsku legislatívu prijímať znova. A zasa sa budú musieť podnikatelia a obchodníci teda prispôsobovať novým pravidlám. Zas ich to bude stáť peniaze, zas ich to bude stáť čas. Skutočne je toto potrebné?
Preto chcem opätovne požiadať ctené plénum, aby sme sa vrátili späť z kratšej cesty, napriek tomu, že už sme dosť dlhú cestu prešli, ale ešte stále je šanca sa z tejto cesty vrátiť, a žiadam teda a prosím ctené plénum, aby tento návrh nepodporilo.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 15:17 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Eva Antošová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len kolegyni pani poslankyni Kiššovej dala pár otázok možno alebo taký komentár krátky. Pani poslankyňa rada straší, straší, straší. Prosím vás pekne, otázka znie, spomenuli ste vo svojej rozprave, že sa sťaží situácia obchodníkom. Čo sa sťaží obchodníkom? To, že musia byť korektní a musia byť spravodliví voči všetkým dodávateľom? To sa im sťaží? Poctivým obchodníkom sa nesťaží nič, poctiví výrobcovia a poctiví obchodníci tento zákon vítajú.
Kontaktovali ma slovenské firmy, ktoré podnikajú práve v potravinárstve, aby sa poďakovali za tento zákon aj za moje, za naše pozmeňujúce návrhy s tým, že, predstavte si, že ešte teda vďaka pánovi prezidentovi zákon nie je platný, ale už historicky po prvýkrát ako šibnutím čarovného prútika zmenili prístup obchodné reťazce. Dnes sa už pýtajú obchodné reťazce našich slovenských výrobcov a potravinárov, či majú tovar, či môžu ponúknuť tovar, že majú na pulte voľné miesto pre ich nové výrobky a tak ďalej. Toto sú veľké benefity práve pre tých poľnohospodárov a potravinárov, o ktorých pani Kiššová hovorí, ako ich ideme nejakým spôsobom dehonestovať alebo devalvovať.
Naši potravinári poukázali na množstvo bočných benefitov, ktoré z tohto zákona vyplývajú, môžu rozšíriť výrobu, môžu prijať ľudí, môžu zaviesť nové technológie, môžu zobrať väčšie objemy prvosuroviny, čo zase podporí prvovýrobcov a tak ďalej.
Takže ja by som bola opatrná, pani Kiššová, v týchto vyjadreniach.
A čo sa týka Európskej komisie a európskej smernice, tie veci potom upresním v mojej rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:29 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:30

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedníčka hospodárskeho výboru, myslím, že veľmi dobre si zanalyzovala aj to podnikateľské prostredie, ktoré je dôležité, aby sme na to poukazovali, pretože každý takýto krok sa naozaj odzrkadľuje samozrejme aj na kvalite podnikateľského prostredia. A samotné tie ukazovatele, ktoré robia organizácie pre krajiny z celého sveta, tak vyhodnocujú práve tie isté dáta a porovnávajú a tým pádom jasne ukazujú, že niečo tu nerobí súčasná vláda dobre, keď vlastne na týchto priečkach klesáme pravidelne za posledné roky alebo aj dlhodobejšie.
Som rád, že si vytiahla vlastne aj tie konania na súdoch verzus pokuty, vlastne si poukázala na tú právnu neistotu, pretože to je to, je to nielen právna, ale teda aj tá legislatívna neistota, ktorá sa tu deje, zákony sa tu menia pravidelne často a hlavne nepravidelne, teda keď to môžem povedať. Nie sú nejaké jasné termíny, aby sa podnikatelia vedeli zariadiť, že, dobre, tak toto zasiahne do nášho podnikateľského plánu a podobne. Takže ja si myslím, že tu je práve, naopak, tá cesta v tom, aby tu bola vymožiteľnosť práva zabezpečená, to je to, na čo sa mnohí podnikatelia sťažujú. A potom, keď to tu je, tak sa dá samozrejme také, akékoľvek anomálie riešiť práve v tých súdnych sporoch a vďaka tomu, vymožiteľnosti práva sa upravia aj mnohé vzťahy na trhu. Samozrejme, toto tu dlhodobo nefunguje, ako vidíme a potom sa to snažíme, alebo vláda sa to snaží riešiť takýmito anomáliami, ako je aj tento samotný zákon. A som rád, že si poukázala na to trhové hospodárstvo, ktoré tu chceme, aby fungovalo, pretože to je zdravé. Samozrejme, sú potrebné určité regulácie a zásahy, ale to nikto, nikto nenamieta.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:30 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:32

Radoslav Pavelka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel, kolegyňa Kiššová, zastaviť pri tom, ako si spomenula výšku tých pokút a že teda, ktorý podnikateľ si bude môcť dovoliť takto dlhodobo udržať, resp. keď dostane túto pokutu, zaplatiť a pokiaľ si ju teda vymôže naspäť, ak teda sa preukáže, že teda mu bola neprávom udelená. Tu si treba povedať to, že možnože naozaj tie veľké podnikateľské subjekty, tie veľké reťazce to nejak ustoja, ale treba mať na pamäti aj to, že tento zákon je nielen, nielen pre veľké reťazce, ale aj pre malých lokálnych predajcov, to znamená, aj pre hocijakú malú predajňu niekde na sídlisku alebo u nejakého malého lokálneho predajcu. A tento zákon nerozdeľuje výšku pokút, akú môže tento malý lokálny predajca dostať. Takže chcel by som na toto upozorniť a chcel by som pripomenúť, že čo to môže pre takého malého predajcu znamenať, keď dostane nejakú takúto obrovskú pokutu a keď navyše je presvedčený, že nedostal ju oprávnene a keď ju zaplatí a pokiaľ ju zase vymôže naspäť, čo to všetko môže s jeho podnikaním, ale aj súkromným životom narobiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:32 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:33

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, rovnako za všetky faktické pripomienky.
No, pani poslankyňa, ja nestraším, ja sa snažím pozerať na hospodársky priestor a na trhový mechanizmus v celosti, nie očami jedného alebo niekoľkých vyselektovaných konkrétnych výrobcov alebo konkrétnych predajcov. Pretože vy pokiaľ vylobujete nezaslúženú výhodu pre jedného, tak všetkých ostatných znevýhodnite. Ak ste ma pozorne sledovali a počúvali, ja som hovorila aj o diskriminácii, ktorá trhový mechanizmus narúša. A nehovorím to ja a teda vašimi ústami nestraším len ja, ja som tu aj spomínala doručený spoločný list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky, Zväzu obchodu Slovenskej republiky. No kto ešte všetko vám má písať, aby ste nelikvidovali a týmito svojimi nezdravými a umelými reguláciami nepoškodzovali trhový mechanizmus? Kto všetko sa k tomu má ešte má vyjadriť? To, že vám jedni, dvaja výrobcovia povedia, alebo, alebo teda obchodníci povedia, že im táto situácia vyhovuje, vy sa na to skúste, prosím, pozerať očami z nadhľadu, z toho, z toho helikoptérového pohľadu.
A keď hovoríte tomu, že keď vás ľudia z opozície alebo z odbornej verejnosti upozorňujú na to, že idete stúpiť vedľa, že idete niekoho poškodiť, že idete poškodiť Slovensko, vy by ste toho mohli trošku zľaknúť. Pretože v opačnom prípade sa stane to, čo sa stalo aj s vaším odvodom pre obchodné reťazce. Zasa len stúpanie cien potravín. A toto sme potrebovali? Toto sme naozaj potrebovali? Vy by ste naozaj mali trošku počúvať ľudí, kto vám čo, aké pripomienky k vašim návrhom dáva. Pretože SNS tu cieľavedome systémovo proste prináša škodlivé návrhy zákonov. Skúste trošku počúvať!
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 15:33 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video