49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám druhý z našich šiestich úprav zákonov pre motoristov. Tento konkrétne sa jedná, v tomto konkrétnom prípade sa jedná o zrušenie registračnej dane, ktoré platia motoristi pri prihlásení, prvom prihlásení vozidla a pri ďalšom prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte. Tento návrh som pripravil spolu s kolegami Jozefom Rajtárom, Radoslavom Pavelkom, Janou Kiššovou, Martinom Klusom, Milanom Laurenčíkom a Mariánom Viskupičom. Predloženým návrhom sa súčasná diferencovaná výška registračného poplatku pri prepise motorového vozidla, ktoré je dnes založené na výkone motora, nahrádza jednotnou sumou, a to 33 eur, čo je v súčasnosti spodná hranica a kedysi to tak aj bolo. Viac v rozprave k tomuto zákonu, do ktorej sa hneď prihlasujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som v úvode povedal, to, čo chceme naším návrhom zmeniť, je zrušiť registračnú daň. Hovoríme o zrušení registračne dane, pretože registračnou daňou toto nikdy nebolo, bolo to poplatkom pri prepise vozidla. Platilo sa 33 eur, čo bolo na pokrytie administratívnych nákladov pri tej úradníckej práci na dopravnom inšpektoráte. Minister Kažimír ešte v predchádzajúcej vláde využil takpovediac možnosť ako ešte viac zdaniť motoristov a do zákona vložil to, že registračný poplatok sa bude odvíjať od výšky alebo sily a výkonu motora motorového vozidla. Dal to vtedy len na prvé prihlásenie a samozrejme dostali sme, my sme už avizovali vtedy, že toto bude kritizované Európskou úniou, pretože tam neboli rovnaké pravidlá pre všetkých. Neplatilo to rovnako pre dovezené a neplatilo to ani rovnako pre použité vozidlá. Bola tam diskriminácia. Samozrejme, čo prišlo ako reakcia, minister Kažimír odstupňoval tento poplatok nielen podľa výkonu motora, ale aj podľa veku a znížil istým spôsobom tento poplatok v závislosti na veku motorového vozidla.
Avšak čo ale zaviedol ako nové, tento poplatok sa neplatí a neplatí už pri prvom prepise, ale dnes ho motoristi platia pri každom jednom prepise motorového vozidla. A tak, ak jedno vozidlo sa prepíše v priebehu, povedzme, troch alebo štyroch rokov medzi tromi alebo štyrmi majiteľmi, tak ministerstvo financií dostane len na týchto poplatkoch niekoľko tisíc eur. (Zaznievanie gongu.) To, čo títo motoristi pri prepisoch dostávajú a jaké služby dostávajú na dopravných inšpektorátoch, to vedia sami motoristi a netreba o tom asi hovoriť. Sú to dlhé príbehy čakajúcich lehôt, hodín a hodín čakania na dopravných inšpektorátoch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Muňko, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Takže to, čo chceme na tomto zákone zmeniť, je, aby to prestalo byť daňou, aby neboli trestaní motoristi za to, že si kúpia automobil s vyšším výkonom. Dnes tie dane sú až do výšky 3-tisíc eur pri nových vozidlách. Chceme, aby to bol opäť poplatok za administratívny úkon na úrade. Ak chce minister zdaňovať motoristu za to, že si kúpi silnejšie vozidlo, ktoré možno má nejaký relevantný vplyv na poškodzovanie ciest alebo na poškodzovanie životného prostredia, má na to páky, nech sa páči, nech diferencuje dane podľa toho, aká je hmotnosť vozidla a ako ktoré vozidlo poškodzuje cestné komunikácie. Alebo potom má možnosť využiť emisné dane podľa toho, ako, povedzme, motorové vozidlo poškodzuje životné prostredie, podľa exhalátov, ktoré púšťa do vzduchu. Ale toto nie je cesta, toto má byť poplatok za administratívny úkon a pevne verím, že získa vašu podporu náš návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je náš tretí návrh zákona, ktorý predkladáme v rámci balíka pre motoristov. Je to, je to zákon, ktorým chceme zrušiť povinnosť lepiť nálepky o absolvovaní stanice technickej kontroly a emisnej kontroly na čelné sklá vozidiel ako, ako dôkaz o vykonaní technickej a emisnej kontroly. Opäť tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami Jozefom Rajtárom, Radoslavom Pavelkom, Janou Kiššovou, Martinom Klusom, Milanom Laurenčíkom a Mariánom Viskupičom. Viac o dôvodoch a príčinách, prečo toto navrhujeme, poviem v rozprave, do ktorej sa teraz zároveň hlásim. Ďakujem pre tento moment.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, za mňa druhýkrát spravodajcovanie výborného návrhu z pera Mira Ivana. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1571).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, povedať bližšie k tomu, čo chceme našim návrhom dosiahnuť. Dnes, keď motorista prejde kontrolou, technickou kontrolou a emisnou kontrolou tak dostáva tri doklady, tri dokumenty o tom, že jeho vozidlo kontrolou prešlo. Je to protokol, je to osvedčenie, to sú tie kartičky, ktoré máte vo vozidle a sú to nálepky, ktoré sa lepia na čelné sklo.
Dnes, v stave, kedy už máme centrálnu evidenciu vozidiel a zákon o, o, neviem teraz si spomenúť, jaký to je ten zákon, o tom, že okresné úrady môžu pokutovať... No spomeniem si neskôr. Dnes teda, ak niekto neprejde kontrolou, tak je, je pokutovaný a nie je potrebné, aby bol kontrolovaný v cestnej premávke. A považujeme teda úplne za zbytočné, aby tieto nálepky boli lepené na čelné sklá. Štát si teda môže nepriamo, cez evidenciu skontrolovať, či niekto prešiel kontrolou, alebo to môžu urobiť policajné orgány pri cestnej kontrole tak, že si vyžiadajú osvedčenia, ktoré motorista je povinný nosiť u seba so sebou.
S týmto je spojená ešte jedna vec, a to, že tieto nálepky nie sú zadarmo. Motorista, ktorý prejde stanicou technickej kontroly, si ich musí zaplatiť. Ja som si zisťoval, ako to dnes je. Za každú z týchto nálepiek účtuje stanica technickej kontroly 3 eurá. To znamená, úplne zbytočne vyhodí každý motorista po každej kontrole 6 eur. Ja viem, že to je možno maličkosť, ale je to 6 euro, ktoré môže každý motorista platiť menej pri kontrole na stanici technickej kontroly.
Zároveň, opäť možno maličkosť, ale hovoríme dnes o čakacích lehotách na staniciach technickej kontroly. Ale pozrite sa, čo sa deje, keď vám auto prejde kontrolou, čo musí robiť ten technik, kým odlepí nálepku, ktorú tam máte z predchádzajúceho obdobia a vyčistí to a nalepí ďalšiu. Tí motoristi, ktorí čakajú v rade, sa vždycky poďakujú za to, koľko času tam kvôli takejto, s prepáčením, hlúposti musia čakať.
Samozrejme, ministerstvo dopravy sa už nechalo počuť a skritizovalo náš návrh, že je to potrebné, že to je nie odborne pripravený návrh. A argumentovali tým, že je potrebné vedieť o tom, či auto bolo alebo nebolo, prešlo alebo neprešlo kontrolou, predovšetkým v zahraničí, pretože, a v zahraničí a v prípade, že nie je motorista v aute. Tento argument neobstojí ani preto, lebo keď dnes funguje dohovor Európskej únie o výmene informácií pri dopravných priestupkoch, tak je osem, osem priestupkov, pri ktorých si vymieňajú úrady, štáty informácie o držiteľoch vozidiel. To znamená, keď aj, keď aj v zahraničí takéto vozidlo nájde policajný orgán a z nálepky vyplýva, že vozidlo už má po termíne, tak nemôže aj tak nič urobiť, pretože tento priestupok nie je medzi tými ôsmimi, pri ktorých musí iný štátny orgán druhej krajine poskytnúť informácie o držiteľovi tohto vozidla.
Takže zhrnuté, považujeme úplne za zbytočné, aby tieto nálepky ďalej existovali a myslím si, že je úplne dostatočné preukazovať to, či vozidlo prešlo stanicou technickej kontroly alebo emisnej kontroly osvedčeniami, ktoré má každý motorista so sebou v aute.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Opäť ako spolupredkladateľ by som chcel podporiť tento návrh zákona. Skutočne tu ide o nemalé verejné prostriedky, ktoré sú vynakladané zbytočne. A tak ako povedal kolega poslanec Miroslav Ivan, jedná sa samozrejme aj o problém časový, ktorý tak isto je v tomto prípade zbytočný pri odstraňovaní týchto nálepiek. Takže na prvý pohľad maličkosť, ale v skutočnosti pomerne zaujímavá zmena, ktorá môže uľahčiť život všetkým motoristom na Slovensku. A preto sa prihováram, aby sa toto plénum povznieslo nad to, že to predkladá opozícia, a tento návrh podporilo. Ďakujem pekne.

Spravodajca áno. Tak si to skúsme teda zhrnúť. Ušetríme čas na staniciach technickej kontroly, kde naozaj je to niekedy veľmi, veľmi preplnené tými motoristami, ktorí tam čakajú v tej rade. Dlhé čakačky máme aj na tie samotné úkony. Ušetríme peniaze. Miro hovoril o troch eurách. Tri eurá sa môže zdať málo, ale tri eurá k trom eurám, ono sa to naskladá.
A ešte by som dovolil si upriamiť pozornosť na jednu opäť tú istú okolnosť, ktorú som uviedol pri tom predošlom zákone, a to je ekológia. Z čoho sú vyrobené tie maličké nálepky? No z fólie, z plastu. Z čoho je tá, to lepidlo? Veď to je čistá chémia. Takže naozaj opäť síce maličký zásah, maličká záležitosť, ale jednoducho opäť sa bavíme v tomto prípade aj o tom, že tento návrh zákona má aj ekologický aspekt. Koniec koncov koľko razy sa mi stalo, ja som prišiel na tú stanicu technickej kontroly, zlepili mi to, chlapík to pokrčil, tak to hodil na zem. Čiže naozaj hľaďme, hľaďme troška aj na to životné prostredie, ku ktorému aj tento zákon vie veľmi pozitívne, veľmi, troška prispieť tou svojou troškou. Opäť jednoduchá zmena, jednoduchý návrh zákona, s ktorým by naozaj nikto nemal mať žiaden problém. Koniec koncov vidno to aj v tej rozprave, že nikto sa k tomu nevyjadruje, takže asi všetci s tým súhlasia. Tak ďakujem.
Aha, ten zákon je zákon o objektívnej zodpovednosti, to, čo zabudol povedať.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme vám na zváženie, a verím, že schválenie, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zámerom predloženej novely zákona je zaviesť nový pamätný deň, a to 27. jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“.
Dvadsiaty siedmy jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“ bol v Českej republike vyhlásený na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla, Záviša Kalandru. Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája až 8. júna 1950. Obesení boli všetci a stalo sa to v Prahe dňa 27. júna 1950.
Doktorka Milada Horáková bola právnička a politička, jediná ženská obeť justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. Vďaka tomuto faktu, ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa.
V Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy popravených 248 osôb, približne 4 500 osôb zomrelo vo väzení, najmenej 282 pri pokuse utiecť za železnú oponu zahynulo. Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205-tisíc ľudí, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20-tisíc ľudí a do pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22-tisíc osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch ´48 až ´87 170-tisíc občanov. Tieto čísla nemožno považovať za konečné, mnoho materiálov sa doteraz nepodarilo spracovať alebo zmizlo, navyše štatistiky nezahŕňajú niektoré nezákonné internácie, utajené vraždy a ľudí zomrelých na následky väznenia po prepustení. Možno predpokladať, že skutočné čísla budú teda ešte vyššie.
Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť. Statočnosť mnohých z nich pri boji za slobodu a demokraciu nám zároveň pripomína nebezpečenstvo plynúce z oslabenia demokracie a slobody v našej krajine.
Prosíme vás teda láskavo o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.