52. schôdza

S dôverou, že aj pán poslanec Mečiar aj pán poslanec Kovarčík boli v tejto rokovacej sále, by som chcel len pripomenúť. Podporíme vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhujeme zásadne lepšie riešenie ako je predloha vlády. Opakujem pán Kovarčík, veď si to pozrite. Vládna predloha akceptuje platnosť zákona Maďarskej republiky na Slovensku. To je neprijateľné. Netreba sa ježiť, netreba z toho vytĺkať vnútrostranícky politický kapitál, treba sa dobre zamyslieť, či neexistuje riešenie, ktoré naozaj ukáže, že sme suverénna krajina, že sme zvrchovaný štát, že vieme ochrániť všetkých občanov našej republiky, že neprepadneme panike, že neprepadneme histérii. O tom bolo moje vystúpenie pán Kovarčík.
Takéto riešenie sme prijali aj v prípade aj krajanského zákona. Nie je pravda, čo hovorí pán poslanec Mečiar. Vtedy bol zámer vyplácať 15 tisíc forintov každému občanovi Slovenskej republiky, ktorý alebo ktorá dá svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tomu sme zabránili, bez toho, žeby sme mali akýkoľvek problém a získali sme na svoju stranu všetky európske inštitúcie a dokázali sme si vynútiť, že tento zákon sa na Slovensku nevykonáva. Navrhujeme riešenie, ktoré by nebolo rozpracovaním exteritoriálnych účinkov Maďarskej republiky, ale ktoré by týmto účinkom komplexne zabránilo. V čom je problém?  (Hlasy z pléna, ruch v sále.)

V rozprave ďalej vystúpi pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž, za Klub Smer - sociálna demokracia.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil teraz so stanoviskom poslaneckého klubu strany Smer  k predmetu tejto schôdze. Len niekoľko poznámok na úvod. Pevne som veril, že predsa len veľmi zvláštna situácia, jeden neuveriteľný atak medzi spolužitím dvoch národov, ktorého sme práve svedkami na našej domácej politickej scéne vytvoriť situáciu, že nebude snaha zneužívať rokovanie o tomto bode programu na klasické predvolebné vnútorné šarvátky. Ale už som zaregistroval, že okrem pána Csákyho, kde som to viac-menej očakával, aj pán Brocka pociťuje potrebu rokovať o Grécku v tejto súvislosti a podobne, ale chcem povedať, že teda náš poslanecký klub sa dištancuje od takýchto vecí a neprijme ani tón, ktorý zvolil pán poslanec Dzurinda. Budem sa snažiť počúvať tú lepšiu časť toho prejavu, kde verme, že úprimne prejavil záujem o riešenie veľmi zložitej, vnútropolitickej, ale aj medzinárodnej situácie.
Som presvedčený, že ak je niekedy situácia, kedy majú politickí vodcovia jednotlivých strán demonštrovať politickú múdrosť, majú demoštrovať vzťah k nejakým hodnotám a prejaviť skutočne úprimný vzťah k štátu, ktorý reprezentujú. Je to práve doba, ktorú prežívame. Pokúsim sa teda zaujať stanovisko predovšetkým k meritu veci k tomu, čo spôsobilo rokovanie maďarského parlamentu o návrhu zákona o dvojitom občianstve.
Chcem konštatovať, že sme tento návrh prijali s veľkým znepokojením a s rovnakým znepokojením sme vnímali aj okolnosti, ktoré a javy, ktoré rokovanie o tomto návrhu zákona prerokovávajú. Dokonca som nie proti tomu, aby sme ...verejnili a pracovali s tým, o čom sa na pôde maďarského parlamentu v tejto súvislosti hovorilo jednak poslancami Jobiku, ktorí, čo sa uznáva aj strana Fides formálne, sú extrémistickou stranou. Na druhej strane odzneli tam tézy, z ktorých normálnemu človeku chodí po chrbáte mráz. A mám až také nutkanie opýtať sa pána Csákyho a aj pána Duraya, ktorí sú nositeľmi tejto politiky, že či si uvedomujú obrovskú vážnosť konaní, ktoré uskutočňujú. Či si uvedomujú obrovskú zodpovednosť voči jednotlivým ľuďom, voči jednoduchým ľuďom, kde scenár, ktorým sa môže náš vývoj našich vzťahov pri takýchto jednostranných krokoch a pri  slovách, ktoré odznievajú, meniť na scenár juhoslovanský. Naozaj ideme si začať rátať telá, ideme si začať rátať tanky, ideme si začať rátať lietadlá, ideme znepokojovať ľudí, ideme dramaticky zhoršiť spolunažívanie ľudí? Kto za takéto stavy preberie zodpovednosť? Urobí to pán Csáky?
Pán Csáky vystupoval v meno poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, no demoštroval ale, ak som si ja dobre všimol predovšetkým nelojalitu Slovenskej republike, pvýšenosť, nadutosť a dešpekt slovenskému prostrediu. Obávam sa, že on sám nie je schopný byť už vôbec nikdy v budúcnosti byť nositeľom korektných medzištátnych vzťahov a už vôbec nie nositeľom korektných hodnôt, ktorými sa majú spravovať všetky komunity, ktoré žijú na tak Slovensku, ale aj v politike medzi jednotlivými štátmi.
Chcem vážené kolegyne, kolegovia podotknúť, že s procesmi, ktoré tomuto kroku, ktorý sa uskutočnil v maďarskom parlamente, ktoré predchádzali sme sa už v blízkej minulosti zaoberali viackrát. Registrovali sme vznik Fóra poslancov Maďarskej kotliny ako stálej inštitúcie maďarského parlamentu už tá, ktorá je v zásadnom rozpore so zásadou dobrého spolunažívania susedných národov, ako inštitúcie, ktorá je v rozpore s esenciálnymi zásadami európskej menšinovej politiky. A propo, predsa len trošku, európska menšinová politika. Ako je možné, že v našom prostredí, mediálnom predovšetkým dochádza k takým obrovským dezinformáciám v tomto smere? Ako je možné, že na Slovensku dvaja bývalí veľvyslanci Slovenska už pred rokovaním maďarského parlamentu pripravovali našu verejnosť v tom zmysle, že však občianstvo dvojité v týchto intenciách je vlastne normálne a samozrejmé a zbytočne opäť vláda a aj parlament vyťahuje maďarskú kartu a podobne.
Čo sa vlastne stalo? Čo vedie k takýmto situáciám na Slovensku? Veď predsa už predtým sme evidovali prvky etnickej agresie, revizionizmu aj otvorené nerešpektovanie nezávislosti, suverenity, ale aj územnej integrity susedných štátov zo strany Maďarska. Na osobitnom zasadnutí parlamentu sa predsa zaoberali vyhláseniami vtedajšieho lídra maďarskej opozičnej strany Fidesu MPP, ktoré boli úzko spojené s autonomistickými požiadavkami smerované k upevňovaniu veľkomaďarského povedomia fiktívnej politickej entity, teda Maďarskej kotliny.
Konštatovali sme vtedy, že takéto vyjadrenia ohrozujú stabilitu regiónu strednej Európy, základné hodnoty, na ktorých je postavené povojnové usporiadanie Európy vykúpené obetovanými životmi miliónov ľudí.
Národná rada Slovenskej republiky vtedy odsúdila takéto autonomistické predstavy. Už v tomto období bolo zrejmé, že na politickej scéne susednej krajiny získavajú jednoznačnú prevahu politické sily, ktoré s nostalgiou spomínajú na obdobie prvej polovice minulého storočia, kedy bol revizionizmus a etnický expanzionizmus bohužiaľ základom maďarskej zahraničnej politiky. S osobitným znepokojením vtedy Národná rada konštatovala, že tieto predstavy revizionistických síl otvorene podporovali niektorí vrcholní predstavitelia SMK. Odmietli sme tiež ako základný deštruktívny prvok dobrého susedského spolunažívania, vytváranie inštitucionálnych a právnych väzieb medzi maďarským štátom a občanmi susedných štátov, ale aj koncepciu politického zjednocovania maďarského národa ponad hranice symbolizovanej víziou politickej jednoty Maďarov v priestore Karpatskej kotliny.
Náš klub už vtedy hlavne vo vnútropolitických kontextoch pripomínal závažnosť vyhlásení viacerých politických predstaviteľov napríklad vyhlásenia bývalého štátneho tajomníka ministerstva Národného kultúrneho dedičstva Váradyho v Orbánovej vláde. Len pre osvieženie pamäti citujem: "Dnes je celá maďarská národná politika o budovaní 15 miliónového spoločenstva, lebo každý Maďar sa dostane ak chce do inštitucionalizovaného vzťahu s maďarským štátom. Nech je len jedno maďarstvo západné. Proces sa zavŕši len vtedy, keď každý Maďar žijúci v Karpatskej kotline dostane maďarské štátne občianstvo a volebné právo".
Takže vážení kolegovia a kolegyne, nedôjde predsa k náhodnej jednorázovej aktivite súčasnej vlády. Ide o dlhodobú ...

sa dostane ak chce do inštitucionalizovaného vzťahu s maďarským štátom. Nech len jedno maďarstvo západné,  procese sa zavŕši len vtedy, keď každý Maďar žijúci v Karpatskej kotline dostane maďarské štátne občianstvo a volebné právo. Takže vážení kolegovia, kolegyne, nedôjde predsa k náhodnej, jenodrázovej aktivite súčasnej vlády. Ide o dlhodobú koncepciu s ktorou bolo späté permanentné diskreditovanie Slovenska, kde postupným vývojom sa dokonca dostali politickí reprezentanti maďarskej menšiny do situácie, kde už ani potrebné nie je ďalej diskutovať o národnostných právach, pretože žiadne ďalšie nie sú. Kde bolo treba pristúpiť k otvoreným akciám s tým, že pokúšajú sa využiť okrem iného aj geopolitické prostredie, v ktorom fungujeme a možno aj rozbitosť a rozpoltenosť Národnej rady Slovenskej republiky, alebo reprezentácie nášho štátu. Možno vnímajú nezmyselné politické diskusie, ktoré oslabujú strategický potenciál Slovenska, možno všímajú, že prostredie, ktoré vytvára časť ľudí u nás na Slovensku neumožňuje seriózne diskusie o strategických ohrozeniach nášho štátu, o potrebách hľadania, využívania všetkých mocenských atribútov, ktoré tu na Slovensku sú k dispozícii a samozrejme len s jedným humanistickým cieľom, zabezpečiť spokojné a blahobytný život všetkých našich občanov.
Dnes už teda poznáme výsledky volieb v susednom Maďarsku a riziká, na ktoré sme pôvodne upozorňovali sa stali realitou. Tieto riziká reprezentované vtedy stanoviskami opozičnými lídrami, ktoré by mohli byť chápané a drvivou väčšinou médií u nás aj tak boli interpretované ako menšinové či okrajové, sa stali oficiálnou politikou maďarského štátu. Potvrdila ich vo voľbách viac ako 70%-tná väčšina občanov Maďarska. Napriek tomu, že sa ešte nevytvorila legitímna vláda, parlament pristupuje bezprecedentným spôsobom k schvaľovaniu právneho predpisu, ktorý nebývalým spôsobom porušuje platné normy medzinárodného práva, bilaterálne zmluvy, logiku európskej integrácie, ktorý stojí na hodnotách, o ktorých sme boli presvedčení, že sa už z minulosti nevrátia. Návrh zákona o dvojitom občianstve a jeho prerokovávanie v parlamente zásadným spôsobom narúša predstavu, že v oboch našich krajinách je dosť ľudí, ktorí chápu realitu 21. storočia a programovo podporujú spoluprácu, spokojné spolunažívnie, partnerské riešenie prípadných problémov, spoločné budovanie novej Európy, odmietajúcich národnostné trenice, upätý nacionalizmus, konfrontáciu a princíp vytvárania obrazu nepriateľa ako esenciálnu súčasť zahraničnej politiky. Aj keď je nádej, že súčasný stav je historicky len krátkodobý a že maďarské demokratické sily v budúcnosti možno zvládnu tento mimoriadne znepokojivý stav a táto myšlienka musí zostať živá a rovnako mierové a spoluprácu jednoznačne preferujúce riešenia, musia byť jediné a dominujúce, tak na druhej strane je nevyhnutné začať organizovať aj základné opatrenia a pravdepodobne modifikovať prístup k bezpečnostným rizikám v bezpečnostnej politike k národným záujmom Slovenskej republiky. Nové úlohy jednoznačne očakávajú diplomatickú službu Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby Slovensko požiadalo o stanoviská, intervenciu všetky relevantné inštitúcie medzinárodného práva. Na domácej politickej scéne by sme mali ale opustiť znehodnocovanie predstáv o suverenite a strategickej bezpečnosti, snahu neustále uhýbať pred nelegitímnym tlakom radikálnej politickej reprezentácie menšiny. Romantickú predstavu, že prijatím Parížskej zmluvy alebo charty pre novú Európu a v procese európskej integrácie éra konfrontácie skončila. Zápas o práva menšín v čoraz väčšej miere neslúži k ochrane akceptovateľných a žiadaných hodnôt a v neakceptovateľnej miere sa stáva súčasťou revizionizmu, iredentizmu, etnického expanzionizmu a nie nereálnou možnou destabilizáciou regiónu. Politika je (prepisovateľka: nezrozumiteľné slovo.) spoločnosť, kde často nejde o voľbu medzi dobrom a zlom, ale o prijatie väčšieho alebo menšieho zla. Radikalizmus nemožno nahradiť väčším radikalizmom, avšak romantizmus a bezstarostnosť, podceňovanie situácie musí nahradiť premyslená stratégia a naozaj mobilizácia všetkých nástrojov riadenia štátu k zabezpečeniu životných záujmov Slovenskej republiky. Diskusiu o tom, do akej miery je NATO a Európska únia riešením našich bezpečnostných problémov a zárukou nezmeniteľnosti statusov nášho bytia, alebo iba novým systémom pre uplatňovanie aj nelegitímnych záujmov v našom regióne, nemožno považovať za uzavretú a musí byť predmetom našej trvalej pozornosti.
Vzniknutá situácia prináša viaceré ponaučenia. Na jedno z nich upozorňuje profesor Kulašík, keď uvádza "extrémny liberalizmus vedie ku koncentrovaným útokom na štát, oslabenie patriotizmu a ku strate zmyslu pre všeobecné a tradičné hodnoty. Slovensko v súčasnosti potrebuje politické vedenie a politické elity, ktoré v potrebnej rozmanitosti vnímajú tak hodnoty humanity, idealistickej politiky, individualizmu, ale aj kolektívneho postupu pri obrane našich oprávnených záujmov. Sme presvedčení, že príslušníci maďarskej menšiny si musia uvedomiť, že menšinové bytie vychádzajúc z princípu práva na sebaurčenie národa znamená odchýlku od etnickej a občianskej príslušnosti. Veď v podobnej situácii sú aj iné národnostné menšiny v Európe, kde sa uplatňujú menšinové práva, kde sa uplatňuje širokospektrálna dvojjazyčnosť, rôzne formy samospráv a podobne. Európa myslí v intenciách takéhoto národného spoločenstva, kde príslušníci menšiny sú plnoprávnymi členmi spoločenstva. Občania sa k štátu viažu tamojším životom, cestou spoločného užívania hospodárskych, sociálnych a politických inštitúcií. Popri tom vytvárajú podmienky toho, aby mohli používať svoj k menšine patriaci jazyk, žiť svoju kultúru. Takto to napísal maďarský novinár Tamás Bárta a pokračoval ďalej. Ak niekto spomína dvojaké občianstvo v Rumunsku pre uvedených občanov, rovnako ako v Chorvátsku či Srbsku, dáva najavo, že to etnikum, ktoré je v jeho štáte vo väčšine pokladá za národ niekoho v kultúrnom zmysle, ale aj za hranice presahujúci politický národ a oddelenie území nepokladá za definitívne. Pokiaľ si všímame, pokiaľ udeľujú Rumuni občianstvo občanom v Moldavsku, zároveň s tým deklarujú aj svoj záujem o územie. To znamená, ak to isté činí maďarská strana, máme to považovať za rovnakú aktivitu? Rovnako tak je to v Srbsku, rovnako tak je to v Chorvátsku. Sú teda územné požiadavky dnes už integrálnou súčasťou maďarskej politiky? Dokumentuje to prijímanie tohto návrhu zákona?
Vážené kolegyne, kolegovia, na mnohé otázky ešte nevieme dať odpoveď. Bude ju musieť dať budúcnosť. Niekde teoretici hovoria, že štátnik sa od politika odlišuje tým, že predvída budúcnosť. Tú budúcnosť musíme hľadať všetci spoločne, ale na záver mi dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie citátom z diela pána Šumana, zakladateľa integrovanej Európy. Napísal tieto slová, vôbec nie v súvislosti so situáciou, ktorá sa dneska odohráva v Maďarsku. "Ak sa v tomto krátkom výklade dejín ostane miesto pre národné túžby a hodnoty, najmä potreba národného zjednotenia, tak principiálne nemôžeme vidieť len boj o politické hranice, alebo medzi rasami, pretože nasmerovať zmysel histórie len na tieto dva aspekty znamená smerovať k nacionalizmu a rasizmu". Dúfam, že tieto slová budú pre všetkých občanov nášho štátu mementom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán podpredseda, tri poznámky by som mal. Najprv chcem vám povedať, že som pripravený podporiť toto vyhlásenie. Druhá poznámka, ja som vás poznal ako znalca rokovacieho poriadku a preto mám na vás otázku, či vám dnes nevadí, že poslanci dostali pozvánku a nedostali sme ani podpisy poslancov, ktorí túto schôdzu zvolávajú. Ani podpisy sme nedostali. Ani nevieme, kto vlastne túto schôdzu zvoláva. Len pozvánku sme dostali. Či vám nevadí pán podpredseda, aj keď ste odišli, že sme nedostali ani návrhy zákonov, o ktorých by sme mali rokovať.  A tretia poznámka, vy ste hovorili o politickej múdrosti a o potrebe zjednotenia politickej reprezentácie predsedov politických strán. Musím s poľutovaním konštatovať, že ste nevyužili túto možnosť. Už pri návrhu uznesenia nikto nás ani neoboznámil, ani nepožiadal o rokovanie. Vy vyčítate politickej reprezentácii Maďarskej republiky, že s vami nerokovala o prima zákon, vy ste pripravili návrh uznesenia, hovorím, ja som ochotný a pripravený ho podporiť, ani ste len nekonzultovali, ani ste nepožiadali predsedov politických strán, aby o takomto spoločnom postupe sme rokovali a celá táto schôdza mohla byť v podstate kľudnejšom priebehu. Nič ste pre zjednotenie slovenskej politickej reprezentácie vo vzťahu k jednostranne prijímanému maďarskému zákonu neurobili a k tomu vyjadrujem poľutovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja k dvom veciam. Na začiatku ste pán podpredseda spomínali Grécko. No myslím si, že podobná vážna téma ako táto téma bolo aj Grécko, napriek tomu ste toto Grécko neboli ochotný pustiť do parlamentu a rokovať aj o týchto vážnych krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť a ktoré je potrebné urobiť a na konci ste spomínali Šumana, veľkého politika z minulosti, kresťanského politika z minulosti a odvolávali ste sa na citát, ktorý povedal. Ja by som bol veľmi rád a ináč by to tu vyzeralo ak by ste jeho myšlienky presadzovali ako vládna koalícia vo svojej konkrétnej politike. Nemuseli by sme mať celý ten štvorročný vývoj preplnený iba kauzami, ale v inom duchu a v inom spoločenstve, v akom presadzoval veľký politik Šuman. Ďakujem pekne.

Pán predseda, tak potom môžem len konštatovať, že s veľkou pravdepodobnosťou iné materiálové podklady dávate poslancom vládnej koalície, lebo tí vám rozumejú, tí tie podklady majú a iné podklady dávate poslancom opozície, lebo my také podklady sme nedostali. (Ruch v sále.) (Pískanie.) Môžte pískať koľko chcete, ak si myslíte, že ste na futbalovom zápase, nech sa páči. Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ako predseda poslaneckého klubu budem hovoriť za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, za seba, svoje deti, svojich vnukov. Samozrejme vidím, čo sa robí v sále, Mikuláš Dzurinda ponúka riešenie, keď príde k nemu, dajte mi tie vaše lepšie návrhy, nemá ich. Kresťanskí demokrati sa snažia na blbostiach rozbiť hladký priebeh rokovania a tému zneistiť, spochybniť alebo rozmelniť, rozumiem tomu, lebo tak robili vždy. Poslanci maďarskej koalície ušli a oznamujú tejto Národnej rade úplne drzo, my budeme občania Maďarskej republiky a budeme aj tu sedieť a vy ste povinní to znášať. Prečo by sme boli povinní to znášať? Tomu nerozumiem. Ani tomu nerozumiem, prečo by sme na Slovensku boli povinní držať nacionalistické strany, keď mnohé štáty Európy sa s tým vysporiadali a už ich zrušili. Nemajú nacionalistické strany a je to demokratické a je to v poriadku. Slovensko môže ísť tiež touto cestou. Dokonca si myslím, že týmto zákonom všetko končí. Ja by som povedal, že týmto zákonom sa iba prejavuje malá časť vôle, ktorá bude pokrakčovať po voľbách a budú ju doprevádzať praktické kroky vlády vo všetkých možných oblastiach. Samozrejme, že nedoceňujú a dovolím si povedať, že ani kolegovia z jednej strany, možné dopady tohto kroku. Kde to povedie? Dvakrát to viedlo k tragédii národov sveta a miliónov, desiatkam miliónov mŕtvych. Tretíkrát sa začína rovnakou metódou na rovnakom mieste, rovnakým postupom krokov. Tiež to skončí desiatkami miliónov mŕtvych, alebo budeme mať silu a už pri prvom kroku zastavíme? Minimálne to skončí s tým, že  sem prídu robiť poriadky cudzie jednotky, mierové zbory, ktoré sa tu usalašia, aby sa nič nedialo? To je minimálna hranica, tá druhá je maximálna hranica. O toto sa hrá. To začína, tento vývoj a buď sa rokovaním Národnej rady a postojmi jej poslancov, keď nie poslancov tak ľudí vo voľbách tento vývoj zastaví, alebo bude pokračovať ďalej. Ak hovoríme o ňom, že sa bude pokračovať ďalej, môžem to povedať preto

>o toto sa hrá. A druhá je maximálna hranica. To je minimálna hranica, tá druhá je maximálna hranica. O toto sa hrá. Toto začína, tento vývoj. A buď sa rokovaní Národnej rady a postojom jej poslancov keď nie poslancov, tak ľudí vo voľbách tento vývoj zastaví, alebo bude pokračovať ďalej. Ak hovorím, že sa bude pokračovať ďalej, môžem to povedať preto, že som sa mimoriadne veľa rýpal v poslednom čase v dejinách, ako to vlastne vyzeralo pred prvou svetovou vojnou, ako to vlastne vyzeralo pred a po druhej svetovej vojne, kde to má korene, z čoho to pramení a kde to vlastne ide. na tejto pôde Národnej rady som povedal, že revolúcia 1848 bola demokratická, ale nedemokratická bola v tom, že brala slobody národom, ktoré boli v Uhorsku vo väčšine a gniavila ich ďalej. Práve táto nenávisť k nemaďarským národom po roku 1948 nadobudla nové rozmery a to bol prijatý celý rad maďarizačných zákonov, ktoré donútili ľudí prijímať maďarčinu ako svoj jazyk, učiť sa ju na školách, rozprávať v nej ako v úradnom jazyku aj pod hrozbou fyzického násilia, nútili ľudí prerábať svoje rodné mená a svoje mená obcí, ten zákon o premene obcí je z roku 1898 a hoci bol vrcholne nedemokratický a protestovali proti nemu pod vedením Bjorsona všetci intelektuáli na svete, tak my sme ho uzákonili tento zákon v tejto Národnej rade pred rokom. Tento zlý, z toho roku 1898. Národná rada ho zobrala na rehabilitáciu. To preto, že sa nepozeráme dozadu a neštudujeme spojitosť s hisotrickým obdobiami. Ďalej v týchto obdobiach vzniká aj pojem celistvého Uhorského národa, celistvého Uhorského územia a Maďarsko si ani nevytvára jazyk, v ktorom by rozlíšilo Uhorsko a Maďarsko, nemá slovo, ktoré  by definovalo rozdieľ medzi jednym a druhým. Prichádza k vojne, do vojny ide Maďarsko ako štát, ktorý vojnu iniciuje. Jeden z jej iniciátorov. Vojnu prehráva a vojnu prehráva tak, že nielenže je porazené z vonku, ale je porazené aj z vnútra, že štáty, ktoré sú súčasťou alebo národy, ktorý sú súčasťou Uhorska, z tohoto zväzku vystupujú. Vystupuje aj Slovensko po bodu Čechov a vytvára Československú republiku. Vystupujú Chorváti, vystupujú Rumuni, vystpujú ďalší, ktorí už nechcú byť súčasťou Uhorska a nechcú prijímať jeho zvrchovanosť na svojom území. A vyčleňujú ich a hovoria, vy Maďari vytvárate a realizujete svoje právo na sebaurčenie národa tým, že vytvárate Maďarskú republiku. My nie sme vašou republikou, sme samostatné, zvrchované, nezávislé územie. To im povedali skôr, ako to povedala Trianonska zmluva. Dokonca Československo išlo tak ďaleko, že malo vytvorenú Československú armádu skôr ako štát a s Československou zástavou vojaci bojovali na frontoch skôr ako bola Československá republika. Ak Československá republika vzniká v roku 1918 tak tiež nie jednoduchou cestou. Na Turci vyhlasuje Národná rada nezávislosť, ruší maďarizáciu ako politický smer, ale ponecháva starý štátny aparát a vtedy vzniká medzi maďarskými voíjskami ale aj medzi obyvateľstvom hnutie, ktoré zakladá maďarské gardy, ktoré oznamujú Slovákom, že ospravedlňujeme sa, dávame vám autonómiu, ale nenecháme vás okupovať Českým vojskom. Proti tomu vnikajú gardy slovenské, vojsko československé , ktoré sa ide brániť a najprv gardy maďarské vytlačia československé vojsko na Moravskú hranicu a potom československé vojsko vytlačí Maďarov v krvavých bojoch na maďarskú hranicu. Prišli na tú hranicu, ktorá dneska platí. Ich veliteľ bola vtedy taliansky generál, mal ísť ďalej, vojská zastavil, veď aj na štátnom znaku Matra je súčasťou slovenského znaku. Zastavil pohyb vojsk a nešiel ďalej. Preto vznikla nedôvera voči talianskemu veleniu a prešlo sa k spolupráci s francúzskymi generálmi a francúzskym velením, ale štátna hranica sa stanovovala podľa faktického stavu. Keď teraz maďarská vláda chce hovoriť v mene maďarskej menšiny na Slovensku, tak potom sa musíme zamyslieť nad historickým faktom. Veď keď sa robila Trianonska zmluva, tak maďarska menšina bola pozvaná na rokovanie. A opýtali sa ich, chcete byť súčasťou Maďarska? Dokonca to, aby sa stali súčasťou Maďarska, navrhoval prezident Masaryk, ktorý chcel radšej prepojenie Slovenska so Slovinskom cez Burgerland. Táto varianta neprešla a nebola schválená a zástupcovia maďarských menšín povedali, naše prepojenie so severnou časťou je tak veľké, že chceme byť občania Československa. Chceme byť občania Československa, to povedali maďarskej vláde a medzinárodnej komisií. Akým právom, maďarská vláda štátu do ktorého nepatria dneska chce revidovať ich slová a vnucovať im inú predstavu. Ďalej, keď sa dneska hovorí v tomto zákone, ktorý má Maďarsko k dispozícii, tak sa odvolávajú na zákony z 19. storočia. A prečo? Vtedy bolo predsa jasné a platilo, a v roku 1910 sa dokonca konalo sčítanie ľudí, koľko je Maďarov v Európe a platila zásada, že každý kto hovorí maďarsky je Maďar.  Preto pozor na ten výklad v maďarskom zákone, že musí preukázať, že mal rodičov Maďarov. Každý kto hovoril v tom období maďarsky bol považovaý za Maďara. Ak jeho rodičia maďarsky rozprávali, tak ich vnuk dneska sa môže uchádzať o maďarské občianstvo. Ale to sa týka celého územia Slovenska, to je omyl, že ide iba o južné Slovensko. Ide o celé územie Slovenska. Výkladom ich zákonov, vtedy platných, na ktoré sa odvolávajú, ktoré citujú, platí tento stav. Stav občanov hovoriacich maďarsky. Môj starý otec teiž hovoril jazykom maďarským, lebo ho tĺkli trstenicou, keď hovoril po slovensky. Ale nikdy Maďar nebol. A takto to bolo v mnohých rodinách. Ktokoľvek sa môže dneska dovolávať. Ideme v histórii ďalej. Prichádza Trianonska zmluva, ktorá ukončuje I. svetovú vojnu, stanovuje hranice a pravidlá, ktoré mali zabrániť II. svetovej vojne. Stanovila ich zle a nepresne, pretože II. svetová vojna nevznikla ani za 20 rokov po Trianonskej zmluve. Jedno z prvých ohnisk, ktoré boli v Európe podpaľované bol zápas o južné Slovensko. Vtedy Maďari podporovaní Talianmi a Nemcami sa uchádzali o rozhodnutie o južnom Slovensku, vyhlásili občanom maďarskej národnosti napriek ich rozhodnutiu v 1918 zostať občanmi Českoslovenka, začali zakladať piatu kolónu, začali si zakladať svojich obyvateľov, podporovať finančné držať to nad vodou, provokovať cez nich, až naraz vyhlásili, že treba aby o tom, či južné územie patrí Slovensku rozhodla medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala vo Viedni a Nemci a Taliani rozhodli, že južné Slovensko patrí Maďarsku. Súbežne s tým vzniká Slovenský štát, maďarské okupačné vojská prichádzajú na Slovensko, Slovákov bijú a vyháňajú, dávajú im 10 kg vecí, ktoré si môžu odniesť, to je všetko, niekoľko 100 000 ľudí vyhodených z domov, ďalší poučení, že nič robiť nesmú, ale ak tak, zakročí tvrdo proti ním maďarská moc a táto moc sa správa ako dominujúca celé obdobie. Podrobuje si nielen Židov, podrobuje si aj Slovákov, dokonca v Košiciach ku koncu vojny len preto, že hovorili po slovensky obesili, alebo podrezali na uliciach 500 ľudí. Za nič, ja jazyk. Sú ešte Košičania, ktorí sú hrdí na Hortyho, ktorý tam prišiel na bielom koni? Tých 500 mŕtvych im čo hovorí? Tie milióny mŕtvych vo vojne, čo hovoria? Samozrejme prichádza koniec II. svetovej vojny, Maďarsko zasa bolo iniciátorom vojny aj keď vo vojne hodnotilo svoje straty nízko, lebo to neboli straty maďarskej armády, to boli straty, to boli vojaci z Folvideku, ktorých nahnali do prvého ruského frontu a tam ich zabíjali. Mali strašne 100 mŕtvych. Toto bola tá sloboda, ktorú im Maďarsko sľubovalo? Cez to, že sa stanú občanmi Maďarska? Toto bol ten dar a prínos, že o životy prišli? Že žobráci zostali? Že ich vtiahli do porazeného štátu, porazeného režimu so všetkými dôsledkami porážky II. svetovej vojny? Samozrejme v dokumentoch medzinárodných o skončení II. svetovej vojny inak mimochodom už v decembri 43 bolo medzi Stalinom, teda medzi Molotovom a Benešom dohodnuté obnovenie Československa. K tomu sa pridali ostatné mocnosti a definitívne boli zmluvy podpísané Parížskymi dohodami o skončení II. svetovej vojny. Mohli sme povedať, že tieto zmluvy vytvorili rámec preto, aby sa už niekdy viacej hrôzy II. svetovej vojny neopakovali. V čom tie hrôzny boli okrem mŕtvych a vysťahovaných? Na Slovensku existovali ľudia, ktorí v 38. prijali štátne občianstvo maďarské. Boli vysťahovaní dobrovoľne do Maďarska, pretože chceli žiť ako Maďari. Z Maďarska prišli Slováci, ktorí chceli žiť ako Slováci. Uskutočnila sa výmena obyvateľstva. Tu nebol akt, ktorý bol v Nemecku, teda v Čechách s Nemcami. Režim bol iný. Samozrejme aj z tých, ktorí zostali žiť ako občania Československa, mali rôznu mieru na vojnových udalostiach, niektorí boli Milašovci, niektorí patrili k Hortyovcom, niesli mieru viny, ale ta sa vyriešila a je uzatvorená a sú dneska riadny a právoplatní občania Československa. Právo byť občanom Slovenskej republiky využili v roku 1992, keď každý z nich sa mohol slobodne rozhodnúť občanom akého štátu chce byť. Všetci sa rozhodli, že chcú byť občanmi Slovenskej republiky. Nikto nehovorilo, že chce, aby tu bol Maďarský štát. Ale chcú byť jeho občania. Čiže, tretí krok, kedy maďarská administratíva stratila akúkoľvek legitimitu. Zastavím sa pri Parížskej medzinárodnej zmluve. Táto zakazovala akúkoľvek  podobu fašizmu  a fašistických organizácií v Maďarsku. Dneska po týchto voľbách fašistická organizácia Jobik je v parlamente. Je v Európskom parlamente. Určuje politiku, nacionalistická strana Fides na čele s Orbanom  rozvíja diplomatické aktivity a kroky, ktoré sú veľmi jasné a čitateľné. Smerujú proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, chcú urobiť vazalsky štát, smerujú proti občanom, ktorých chcú deliť na dve kategórie a potom neskoršie stupňovaním v prvom kroku, najprv si urobíme občanov, v druhom ich budeme politicky a diplomaticky chrániť a v treťom kroku im prídeme na pomoc ale to bude trvať proces a ten proces bude závisieť o toho, aké budú vhodné podmienky pre to, aby to urobili, dneska tie podmienky v Európe vhodné sú. Kalkulujú s týmto. Vláda nemá s kým rokovať, lebo na druhej strane nie je vláda. Parlament sa konštituuje, parlament chce komunikovať, dneska máme komunikovať, vadíme sa na blbostiach, vôbec nejde o tieto historické chvíle a historické udalosti a sme v situácií, že pán prezident mlčí, Ministerstvo zahraničných vecí vyvíja nejaké aktivity, len či je to dosť. Pokiaľ ide o porušenie mierovej zmluvy, kto ju garantuje? Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Čiže, my nielen budeme informovať vysokého komisára OBSE, ale garantom mierovej zmluvy v Európe. Vaša mierová zmluva je nabúraná. Vážení zo Spojených štátov amerických, Británii, Francúzska, Ruska, platia vaše dohody  a skúsenosti z II. svetovej vojny alebo už sú zdrapom papiera? Sú naďalej architektúrou pokoja v Európe alebo sú zdrapom papiera. Budeme žiadať mocnosti, aby povedali svoj názor na to. Nielen medzinárodné organizácie, ale priamo tých, čo garantujú mier v Európe. Ďalej toto nebol jediný dokument ktorý prijatý bol. Boli prijaté dokumkenty o tom, že medzi Československom a Maďarskom nebude dvojité štátne občianstvo. Nebude ani u detí. Tieto dokumenty nie sú zrušené. Existujú  medzinárodné zmluvy o priznávaní občianstva a tieto hovoria z humanitárnych dôvodov, keď sa narodí na území, ale neexistuje princíp udeľovania občianstva bez územia. Musí najprv na území nejakú dobu žiť, minimálna lehota je 5 rokov. Ale tu sa ide udeľovať občianstvo bez územia, pretože v ich zvrátenej predstave Uhorstko stále existuje a stále sú to občania Uhorska. Páni poslanci, cítite sa ako zástupcovia Uhorska v tejto Národnej rade? Spravia z vás Krajanský snem? Čo budete tuto? V akej pozícii? Príjmete to, alebo dostanete odvahu dneska postaviť sa proti tomu a povedaťnie. Sme poslanci zvrchovanej Slovenskej národnej rady, sme nezávislí na akejkoľvek moci Budapešti a kohokoľvek iného na našom teritóriu nebude nikto zasahovať. To je text vyhlásenia. A to je ale  aj text zákonodarného dokumentu, ktorý zajtra vláda navrhne a predpokladám, že našou väčšinou po veľmi krátkej procedurálnej otázke bude prijatý. Dámy a páni, všetci hovoria, že to sú kroky namierené proti menšine. Omyl, to sú kroky namierené proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, proti tomuto parlamentu, proti tejto Národnej rade, proti tomuto štátu. Pretože občanom Maďarska môže byť podľa toho chápania z 19. storočia ktorýkoľvek občan, menšiny majú byť rukojemníci, pričom my máme k menšinám pozitívny vzťach. Celý spor je o tom, že my si ich nechceme dať. Lebo sú to naši občania, tohoto štátu. Samozrejme, keď sa bude rešpektovať vôľa niekoho žiť a byť inde, prosím. Budeš občan iného štátu, ale prídeš o občianstvo slovenské. Naviac zákony maďarské a slovenské sú v mnohých veciach kontra

ktorýkoľvek občan, menšiny majú byť rukojemníci, pričom my máme k menšinám pozitívny vzťah, celý spor je o tom, že my si ich nechceme dať, lebo sú to naši občania, tohto štátu. Samozrejme, keď sa bude rešpektovať vôľa niekoho žiť a byť niekde inde, prosím, budeľ občan iného štátu, ale prídeš o občianstvo slovenské. Naviac zákony maďarské a slovenské sú v mnohých veciach kontradiktórne, či je to otázka obrany, či je to otázka daní, či je to otázka ďalších spôsobov, kde dokonca možno v niektorých prípadoch ak vyhovie jednému zákonu byť trestaný za to, že je v zákone druhom. Toto sú otázky, ktoré sú pred tými, ktorí tu otvárajú otvorené. Ďalej pre drzosť s akou nám pán predseda SMK Pál Csáky oznámil, a čo nás do toho, on si bude mať toľko občanov a väčšina jeho klubu koľko chce, vám povie, nič ma do toho, maj koľko chceš, ale nebudeš občan Slovenska a nebude poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) Dokedy budeme pozerať na to, že niekto chodí na zasadnutie parlamentu Karpatskej kotliny, ktorá pripravuje takéto dokumenty proti štátu, proti zvrchovanosti štátu a sedí s nami a bude sa s nami vycierať, hlasovať a poberať tie isté peniaze a výhody ako každý iný poslane? Veď predsa prisaháme na ústavu a na zvrchovanosť štátu. Treba ešte ďalej prijať zákony vo veľmi krátko čase a veľmi prísne. Ďalej takisto, ak božekal na to, že ak sa nedarí v miestnych komunitách rešpektovať etnický rozmer, ale prečo nie. Existoval zákon na Slovensku k voľbám, ktorý som pripravil ešte ako predseda vlády, ktorý rešpektoval etnické zastúpenie v každej obci a reagoval koľko z ktorého etnika má byť poslancov, ako má byť riešený rozpočet. Chyba bola v tom, že nebola veta v Ústave Slovenskej republiky. Predpokladám, že bude možné prijať ústavný zákon, ktorý umožní legalizovať komunálne voľby s etnickým zastúpením v obciach každému spravodlivo. A bude to lepšie ako to čo je v Maďarsku, lebo v Maďarsku už nie sú menšiny vďaka týmto opatreniam, ktoré boli poprijímané. A to nie len slovenská, nie sú žiadne. Maďarsko zlikvidovalo menšiny na svojom území.
Ďalej, dámy a páni, zastavujem sa pri pojme, ktorý hovorí o tom, že rodičia majú byť Maďari. Nebolo to už? Árijský pôvod, štvrťarijec, polovičný Arijec, trištvrtearijec. Nebolo to? Zabudli sme? Ktorí nemali pôvod  koľkí skončili v koncentráku, koľkí skončili inde. Nemá pôvod. Je to rasizmus. Rasizmus najhrubšieho najspo..... (pozm. prepis.: nerozumiem) zrna. A teraz podľa čoho sa určuje? Podľa rodičov? Ak boli Maďari. No, samozrejme, v tých starých zákonoch sa hovorilo, ak hovoríš maďarsky tak si Maďar. V nových zákonoch sa čo hovorí? Keď idem ešte do modernejšej vedy tak chromozómy, tak každý má svoj kód v  sebe zabudovaný, podľa ktorého sa dá určiť aj národnosť. Pôjdu títo páni ku genetike a budú zisťovať kto je akej národnosti. Možno.  Len by som sa rehotal, koľko málo Maďarov bude etnických. Čo všetko, koľko skazy prešlo, koľko iných národov na tom území, koľko národov sa prisťahovalo, tvorí iný etnický základ. Takže čo? Budeme dopúšťať rasizmus aj u nás? To nebude. Ani byť nesmie. Slovensko si ctí mená padlých v prvej vojne bez ohľadu na to, či boli Maďari, či boli Slováci, boli to mŕtvi ľudia, patrí im úcta. Ctí si pamiatku  mŕtvych, ktorí padli v II. svetovej vojne a ja som v roku 1995 povedal, že už tu nie sú nepriateľskí mŕtvi a naši mŕtvi, že všetci sú naši. Lebo sú už len mŕtvi.  Ale si Slovensko ctí aj svojich občanov  bez ohľadu na národnosť. Má k nemu úctu. Keď zoberiem otázky autonómie. Neaktuálne. Dve tretiny územia obývané Slovákmi, z národnosti maďarskej väčšina ľudí, ktorá hovorí po maďarsky, ale sú Rómovia. Samozrejme, že nepreukážu, že ich rodičia boli Maďari, pretože pochádzajú z Indie. Takže koho sa vlastne týkajú tieto zákony. Ktorej skupiny? Árijskej skupiny zase vyberať, ktoré budú vyvolené a ktoré nebudú vyvolené. Keď zoberiem Rómov (pozn. prepis.: nerozumiem) ako sa k nim Maďarsko správa gardisti (pozn. prepis.: nerozumiem) , upaľujú za živa, strieľajú. Toto má byť na Slovensku? V Maďarsku to už je dneska. Keď sa na súd idú domáhať práv, garda obsadí súd, nepustí žiadnych svedkov dovnútra a súdne pojednávanie sa nekoná, lebo svedkovia neprišli. Prišli po dvere, kde ich gardisti nakopali do zadku a vyhádzali von. Garda zakázané a gardy fungujú stále. Štát je slabý, nevie urobiť poriadok. V gardistickej uniforme sa skladá poslanecký sľub, v gardistickej uniforme sa ide do európskeho parlamentu upozorňovať. Symboly fašizmu ako vyšité, tolerované sú jedným štátom. Tak sa dostávame do situácie, že vlastne, či je to len zápas o zvrchovanosť Slovenska a občanov Slovenska a či to nie je aj súčasť demokratického zápasu proti obrodenému fašizmu, ktorý na pôde Maďarska získava najhlbšie korene a najviac priestoru na svoj rozvoj. Teda bude musieť Slovenska napnúť svoje svaly a povedať. Samozrejme, že túto tému k voľbám nikto nechcel, keď hovorí, že to bolo na pomoc tej alebo onej strany. Je to hlúposť, ale nemôžem prijať argument v tejto dobe, aby bola založená vláda, v ktorej bude sedieť Pál Csáky, pretože je kamarát Viktora Orbána a Viktor Orbán sa prejavuje ako zarytý nacionalista s cieľom rozvrátiť zvrchovanosť Slovenskej republiky. (Potlesk.) Takže táto téma nám prišla. Ďalej, keď sa vraciam k tejto téme aj v inej polohe, tak prichádzame k záveru, že aj preto  rozhodnutie, ktoré teraz má byť je zase na rozhodnutí občanov. Zase sme na tri skupiny podelení. SMK, ktorá  je sama za seba, pravica, ktorej je jedno, len byť pri moci a až potom to voľajako dokatujeme. Alebo potom sme to my, ktorí teda budú brániť a budú čeliť tomu čo sa robí aj pritom všetkom, že okolo volieb sa moce veľa zlého. Neznášam na voľbách, chodím po celom Slovensku, počúvam aj opozičné kampane a pripadám si niekedy ako v dvoch svetoch. Opozícia len kľaje a nadáva na všetko čo bolo a nebolo všetko zlé, ale nie je dobré ani vtedy, keď sa zasa všetko len chváli, lebo aj zlé bolo voľačo. Chýba realistický pohľad na seba, ale s tým aj realistické východiská, s tým aj realistická základňa pre voľby. Kto má byť vlastne nositeľ toho budúceho pokroku a smeru.  Nemyslím strany, ale tendencie. Pokiaľ ide o toto, nie je to dobré. Na začiatku to tu istý pán poslanec vyprával, nemohli sme rozprávať o Grécku. No vyprávajte si o Grécku. No, vyprávajte si o Grécku kedy chcete a kde chcete a koľko chcete. Veď je sloboda, každý robíte slobodný míting a hlásate si čo treba. Ale ak táto Národná rada má o niečom jednať tak musí rokovať o euru, o tom, že klesá jeho hodnota, prečo klesá a aké je postavenie v rámci eurosystému, ako obnoviť rasť eura, ako obnoviť stabilitu eura, o tom rozprávať nechcete, chcete rozprávať o cudzom štáte a cudzí štát je euro.  Ale cudzí štát je Grécko, to nie je euro. A to nie je jediný štát, to je celý systém štátov, ktorý pochybil a o tom systéme rozprávať sa môže, ale o tom systéme nenavrhujete rokovať. Skrúca sa všetko na inú. Rozprávam za vás, čo vám chýba. (Potlesk.) Takže znovu ideme k voľbám, vyhrocujeme otázky vnútroštátnej, zahraničnopolitické, chýba nám poučenie z histórie. Poučenie z histórie, podľa  ktorého dvakrát, keď to takto začínalo, dvakrát to skončilo krvavou vojnou. Tretí raz, bude to fraška alebo zase tragédia. Sme nazačiatku prvého kroku, keď to možno zastaviť. Ak to bude eskalovať, tragédia je nevyhnutná. A to je zodpovednosti ľudskej voči svojmu rodu, svojmu okoliu a svojmu voličovi. A možno aj voči štátu, ktorého sme hlavní predstaviteľmi. O to to je, dámy a páni. Nedá sa inak, poprel by som sám seba, keby som na sekundu súhlasil s iným riešením ako s tým, že zamietnuť. Prijmeme stanovisko, ktoré rýchlo budeme musieť doručiť cez ambasádu maďarskému parlamentu, rýchlo ukončiť rokovanie, aby sme stihli doručiť ešte počas rokovania, rýchlo zajtra prijmeme odvetné opatrenie, ale to bude prvé, nie posledné. Budete trošku čakať na voľby a po nich sa spustí séria opatrení, ktorá príde a bude stabilizovať slovenskú politiku a chrániť zem slovenskú, jej občanov všetkých národností, každého jedného pred zlými úmyslami z ktoréhokoľvek štátu. Pred otravou neofašizmu z ktoréhokoľvek štátu, pred zásahmi proti etniku ktorejkoľvek skupiny, pretože všetci sú rovnoprávni, všetci sú riadni platní občania tohto štátu a ku každému máme úctu, pretože je príslušník menšiny. Ale nemôže byť zajatcom susedného štátu, ktorý bude zneužívať jeho menšinovú prítomnosť a chcieť robiť na nej mocenské politiky potom čo už dvakrát vo svetových históriách a tragédiách skrachoval. Nech to tak skončí a nechceme dotiahnuť tretí raz Slovensko k tomuto. Ďakujem. (Potlesk.)