52. schôdza

Áno, ďakujem. Pán predseda, hodnotili ste prítomnosť, posudzovali ste minulosť a čiastočne prognózujete, modelujete na základe zákonitosti informačných súvislosti, dalo by sa povedať, veľmi, veľmi pravdepodobnú budúcnosť. To mňa osobne teší, tu oceňujem vaše kombinačné schopnosti, vaše vývody. Súhlasím s vašimi slovami, ale idem ďalej a preto sa pýtam, a neberte to, prosím ako pochybnosť, ale ako potrebu istoty. Kde má hranice vaša vôľa ochraňovať zvrchovanosť, suverenitu, nedotknuteľnosť hraníc Slovenskej republiky? Pýtam sa, či ste ochotný v prospech týchto hodnôt bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek obetovať všetko na čo máte vplyv bez ústupkov. Stačí mi jedno slovo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pri vstúpení pána poslanca Mečiara každý pochopil nielen hlbokú znalosť histórie, ale určite si uvedomil známe poučenie, že história má byť učiteľkou pre konanie v budúcnosti. Ja si myslím, že z toho vystúpenia absolútne jasno vyplýva, že razantný postup Národnej rady a vlády je ten správny postup. Ďalej pán poslanec hovoril, že Maďarsko robilo všetko pre likvidáciu menšín na území Maďarska. Skutočne, ale robili to dokonca v rozpore s česko-slovenskou, teda dohodou Československej socialistickej republiky a Maďarskou ľudovou republikou, ktorá bola prijatá v roku 1960. Podľa tejto dohody, ktorú podpísali zástupcovia obidvoch štátov jasne z čl. 4 vyplývalo, že na území Maďarska, aj na území Československej republiky neplnoleté deti nasledovali nasledujú štátne občianstvo rodičov. Na území Československa sa toto rešpektovalo. Na území Maďarska neboli vytvorené podmienky a ani sa nepripúšťalo v rozpore s touto medzištátnou dohodou, aby deti občanov slovenskej národnosti a občianstva nasledovali občianstvo a

Ďakujem. Pán predseda vo svojom vystúpení povedal, že ak, teda podmienil, tak tragédia je nevyhnutná. Tieto slová o tragédii ma upútali, pretože vieme, že je kríza, je svetová kríza, vieme z histórie ako kríza zvykne končiť

Ďakujem. Pán predseda vo svojom vystúpení povedal, že ak , teda podmienil, tak tragédia je nevyhnutná. Tieto slová o tragédii ma upútali pretože viem, že je kríza, je svetová kríza. Vieme z histórie ako kríza zvykne končiť. Počúvala som sobotňajšie dialógy s pánom Csákym, ktorý vo svojom prejave povedal toto v súvislosti s misiou  pána Dzurindu v Bruseli, že sa naučili žalovať, teda SDKÚ od nich, ale že v podstate to bude, parafrázujem, že v podstate to bude zbytočné, pretože ešte pred hlasovaním o Lisabonskej zmluve on sa stretol s pánom Martinsom, ktorý mu prisľúbil a dohodol pomáhať v budúcnosti. Pýtam sa v čom? Ďakujem.

Aby som odpovedal pánovi generálovi Vestenickému, tá hranica odhodlania je hranica života a smrti. Na ostatných troch nemusím reagovať, lebo v podstate sme zhodní, ale môžem povedať, že diplomatické kroky, ktoré Slovensko urobilo musia smerovať k štátom, ktoré majú menšiny maďarské na svojom na území, musia sledovať k bankám, ktoré pôžičky poskytujú, musia smerovať k štátom OBSE, musia smerovať k inštitúciám. Boh nás ochraňuj, aby prišli komisári - sprostredkovatelia a zase nejaké rozhodcovské komisie, ktoré rozhodovať budú. Je to naše územie,  a tak ho musíme ochrániť, a tak musíme Európu naučiť rozmýšľať, rešpektovať naše právo a postaviť za svoj chrbát. Za demokraciu proti fašizmu. Tak stojí dneska otázka slovensko-maďarská.

Ďakujem pekne pán podpredseda Národnej rady. Dámy a páni, my poslanci za Kresťansko-demokratické hnutie a počul som, že aj poslanci za SDKÚ budeme hlasovať za návrh  uznesenia Národnej rady v tejto veci. Pán Mečiar, vás ako keby to štvalo. My opozičné strany vám hovoríme, že budeme hlasovať za návrh tohoto uznesenia.  Veď my vieme, čo treba v tejto kauze, že Slovensko treba brániť aj proti vonkajším útokom, aj proti vnútorným útokom alebo vonkajším nepriateľom aj vnútorným nepriateľom, ale my vám chceme povedať, že sú aj iné dôležité veci v tejto krajine. Ja som vlastne chcel začať inak. Ja som chcel povedať  to, že dnes rokujeme o tejto otázke slovensko-maďarských vzťahoch a o bezprecedentnej snahe Maďarského parlamentu. Dnes, že o tom rokujeme, že to je dobrá správa. Dobrá správa o tom, že Národná rada je funkčná, že Národná rada funguje. Lebo luž niekoľko týždňov sa tu pokúšajú predstavitelia Slovenskej republiky a dokonca z Bruselu vysielať také signály  občanom Slovenskej republiky, že vy už nefungujete, že parlament už nepracuje. Dámy a páni, to som chcel ja zdôrazniť aj ministrovi zahraničných vecí, že ak to on tak berie, to je veľký omyl.  Veď my sme tu na kontrolu vlády a rokovať o vážnych veciach až do 12. júna. Čiže nedbám, keď tu budeme rokovať aj každý druhý deň, aj do volieb. To je prvá poznámka. A to, že som chcel rokovať o eure a o Grécku. Pán Mečiar, no áno lebo to nie je o hruškách. Veď 25 miliárd slovenských korún, to je už je viacej ako keď sme diskutovali o prínose eura pre slovenskú ekonomiku.  Vtedy ste hovorili, že to bude 1 % HDP. 25 miliárd je už viacej a to je len jeden podpis a jedna akcia. 150 miliárd ručiť  za záväzky iných nezodpovedných, to už je 5 krát toľko alebo 6 krát toľko, pán Mečiar. To nie sú maličkosti, keď poslanci Národnej rady a nielen ja poslanec, aj občania Slovenskej republiky chcú počuť váš názor a tu možno z tohoto miesta. Ale dobre, to je o inom. O tom možno teda na inej schôdzi ak budete súhlasiť z vôle opozície teraz v tomto prípade opozície, aby sme o tom rokovali. To bola dobrá správa, že Národná rada a parlament funguje. To bola dobrá správa pre občanov, že funguje. Teraz tie zlé samozrejme to sú o tom, to je o vás ako funguje táto vládna koalícia v boji s krízou, s nezamestnanosťou, ale aj v zahraničnej politike. Dámy a pán, ja teraz nechcem rozprávať najprv o Maďaroch, o Orbánovi, ja chcem teraz hovoriť o vás. Zahraničná politika tejto vládnej koalície. Pán Mečiar, veď keby nebolo českého premiéra Topolánka zhodou okolností Česká republika predseda Európskej  únii. Minulý rok, keď bola plynová kríza, tak slovenská vláda nemala ani ministra zahraničných vecí. Už ste zabudli, ako Kubiša ste pustili do OSN? Až, keď opozícia, keď sme my hovorili, že už dávno mal byť predseda vlády v Moskve alebo v Kyjeve, tak až potom na to prišli v slovenskej vláde? Áno, to bolo jedno, to bolo z minulosti a to teraz pán premiér, ktorý tu nie je aj v súčasnosti. Áno susedské vzťahy je vec dvoch. V zahraničnej politike aj vo vzťahoch slovensko-maďarských ste to doteraz, teda veľkú múdrosť a schopnosti ste nepreukázali. A to musím povedať, že donedávna v Maďarsku mali socialistickú vládu. Taký socialisti, akí ste vy zo Smeru a vy ste sa s nimi nedokázali ani stretnúť. Veď tie vzťahy slovensko-maďarské sú by som povedal na bode mrazu a pritom ste mali kamarátov ideologických spojencov a ani s tými ste nevedeli. To znamená, že jednoducho ani v dobrých časoch ste to nevedeli a neviete to ani v tých zlých. Ale opakujem, kresťansko-demokratické hnutie  poslanci klubu za KDH  podporia návrh tohoto uznesenia o zmene štátneho občianstva v Maďarskej republike. My to považujeme za nevyhnutné, my to považujeme za primerané opatrenie ako reaguje Národná rada na tento jednostranný akt maďarskej strany udeľovať občianstvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti v rozpore s medzinárodným právom. A v závere predsa len by som rád aspoň dvomi vetami reagoval aj na predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý predkladal tento návrh. Ako mu bolo trikrát smutno . Áno aj mne, aj nám bolo minimálne trikrát smutno. Pán predseda, keď ste pred pár dňami odmietli a vy hlasmi Smeru rokovať o takých vážnych otázkach, ako je podporovanie z daní našich občanov tých, ktorí sú nezodpovední, a ktorí žijú nad svoje pomery. Druhýkrát mi bolo smutno, keď ste zvolali túto schôdzu a predseda klubu poslancov za KDH má pravdu. Ten asistent si vyzdvihol obálku a návrh programu, že tam budú tri body, ale žiaden materiál nie je súčasťou rokovania na tejto schôdzi o zákonoch, ktoré chcete alebo myslíte prijať. A tretíkrát mi bolo smutno pán  predseda, že  aj túto kauzu hodí sa vám to, že ňou chcete prekryť len škandály,  v ktorých sa vaša strana teraz pred voľbami  varí. Ďakujem za pozornosť.

Neodsudzujem vôbec slová, ktoré som počul od pána Brocku, pretože každý máme svoj rozmer a svoju výšku a pre niekoho aj kaleráb je balvanom. Pokiaľ ide o otázky spojené s minulosťou rád by som upozornil na to,  že bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré zatváralo školy s vyučovacím jazykom slovenským na južnom  Slovensku. Bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré otváralo školy s vyučovacím jazykom maďarským na južnom Slovensku nad normu, ktorá dovtedy bola bežne dostupná. A bolo to Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré sedelo vo vláde a podporovalo uzatvorenie zmluvy na základe, ktorej dodnes, dodnes aj v rozpore s tým, čo hovoril Mikuláš Dzurinda dostávajú deti nie 15 ale 20 tisíc forintov na dieťa, ktoré ide do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Mne sa nikdy nepodarilo dosiahnuť ekvivalent slovenským deťom, ktoré idú do školy s vyučovacím jazykom slovenským. Takže pamätať si musíme všetko. Ak chceme spojiť nespojiteľné, tak všetky veci majú postupnosť a majú rôzny stupeň dôležitosti. Dnes ten stupeň dôležitosti je, aký odkaz Národná rada Slovenskej republiky pošle do Budapešti. Ak na tomto sa zhodneme, tak sme nesedeli zbytočne. Ostatné potom.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že rokujeme o veľmi vážnej téme. A vážnu tému máme rokovať fakticky a zamerať sa na tému a nie hovoriť o tom, čo je rozporom, či už vo vzťahu medzi dvomi národmi, ale hlavne nie o tom, čo je rozporom vo vzťahu dvoch politických reprezentácii. Myslím si, že tá téma a tento čas je príliš vzácny na to, aby sa tu rozoberali súvislosti a rozpory dvoch politických strán. To je prvá vec.  Myslím si, že oveľa dôležitejšie je rozoberať budúcnosť a to, čo potrebujeme odkázať občanom Slovenskej republiky. V prvom rade by sme im mali ukázať jednotu z tohto miesta. A  ak chceme ukázať jednotu mali by sme mať šancu  všetci prehovoriť a nie obmedzovať rozpravu tým, že údajne sa naplnilo znenie jedného paragrafu. Takže pán podpredseda Národnej rady, žiadam vás, aby ste neobmedzovali rozpravu k tejto téme, pretože téma je vážnou témou. Vážnou národnou aj občianskou témou, témou všetkých občanov Slovenskej republiky a teda samozrejme  aj všetkých poslancov bez ohľadu na to, či patria  do nejakého poslaneckého klubu a či  za poslanecký klub vystupovali. Takže žiadam pán predseda, neobmedzovať rozpravu, dať možnosť všetkým, aby sa k tejto vážnej téme, ktorá je vážnou nie len dnes, ale bude vážnou aj ďalšie desaťročia, mohli vyjadriť aj ďalší poslanci.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, vystupoval za klub KDH. Ja si myslím, že vystúpenia za jednotlivé kluby v Národnej rade je preja demokracie, je to prejav dohody, je to prejav demokracie. Čiže tieto kluby zastupujú konkrétne občanov a sú tu potom tí, ktorí už zastupujú len  samy seba. Musíme hovoriť aj o tom, o konkrétnych postojoch jednotlivých politických subjektoch. Je to situácia veľmi vážna a bola to Ľudová strana HZDS, ktorá bola pri vzniku Slovenskej republiky a bolo to KDH, ktoré nebolo za vznik za Slovenskej republiky. Čiže  v takto vážnych situáciách sa politické subjekty historicky už viackrát mali možnosť preukázať a prejaviť. Určite, že je veľmi dôležitá jednota slovenských politických subjektov  a táto situácia si ju v skutočnosti vyžaduje. Lenže žiaľ pán Brocka, boli sme svedkami vášho vystúpenia za klub KDH, ktorý v skutočnosti skĺzol nie k téme, k  vážnej téme, ale skĺzol do niektorých úplne nepodstatných záležitostí. Ja vám len pripomínam, ak hovoríte o tom, kto čo mal robiť, tak je to zmluva, ktorá existuje medzi Gyulom Hornom a Vladimírom Mečiarom, ktorá je platná a treba v uznesení sa na ňu odvolávame, čiže treba ju pripomínať, kto čo robil a treba pripomenúť, čo ste i vy robili za 8 rokov, keď ste kolaborovali s pánom Csákym, ktorý nám tu dnes jasne svojim postojom preukázal svoju aroganciu, to, kam patrí. Takže to treba pripomenúť. Ďakujem.