12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, oceňujem, že pán prezident vrátil návrh zákona o štátnom jazyku, ktorý ste schváli 9. decembra na opätovné prerokovanie, pretože aj keď jeho kompetencie v rámci pripomienok sú pomerne limitované, ale predsa len je tu možnosť na opätovné detailnejšie posúdenie možných kolízií, ktoré má okrem tých výhrad pána prezidenta, ktoré máme na stole, a ktoré si ja osobne osvojujem, aj keď principiálne nemôžem súhlasiť s tými zmenami, ktoré jeho pripomienky už neriešia, pretože došlo k deformácii postavenia. Chcem zdôrazniť prioritného postavenia štátneho jazyka v spoločnosti. Zároveň chcem v úvode upozorniť hneď, že máme za to, že je tu možný rozpor tejto normy s Ústavou Slovenskej republiky a poslanci za Slovenskú národnú stranu v prípade, že čo je viac ako pravdepodobné, že opäť schválite túto normu, tak budeme v tejto veci konať. Je predsa zrejmé, že štátny jazyk požíva osobitné postavenie, ale zákon to okrem deklaratívnosti v § 1 ods. 2 obsahovo vôbec nerešpektuje. Navyše, filozofia, ktorá sa uplatnila v zákone vedie v podstate k... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predseda, ja som počúval veľmi pozorne aj pri prvom vrátenom zákone pána prezidenta a opätovne vystupovala aj pani ministerka, aj diskutujúci pochopili, že hovoríme aj v istom rámci. Takže ja hovorím v rámci toho celkového rámca, pretože hovoríme o, schvaľovať budeme pripomienky, pán predsedajúci, ale ja mám za to, že je tu nové prerokovávanie. Takto to znie, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Ak máte pocit, pán predsedajúci, že upozornenie poslanca na možný rozpor s ústavou je niečo, čo je údajne v nejakej všeobecnej rovine, tak to je bohužiaľ poľutovaniahodné, aj keď samozrejme môžte to prehliadnuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Čo sa stalo okrem tých výhrad, ktoré tu máme od pána prezidenta, ak táto norma bude opäť schválená. Dostaneme sa na dvojjazyčnú komunikačnú úroveň. Dostaneme sa do postavenia, keď štátny jazyk nemá to postavenie, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. A vážení kolegovia, pán predsedajúci, ústava stojí nad akýmkoľvek zákonom. Takže ja si ctím v prvom rade ústavu a rozhodujem sa pri svojom hlasovaní tak, aby schvaľované normy boli predovšetkým v súlade s ústavnými článkami, pretože to je zákon zákonov, alebo ako majú Nemci zadefinované, je to najvyšší zákon. Stalo sa to, že sa zrovnoprávnil v podstate štátny jazyk s používaním jazykov menšín, pretože doteraz zákon o štátnom jazyku mal odkaz len na zákon č. 191/1994 o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín. Takže toto je ďalšia kolízia, na ktorú pán prezident ale nemohol poukázať, pretože, ako som hovoril už, má v podstate len legislatívno-technické možnosti poukázať, kde on vidí rozpor.
Ja chcem však poukázať, že touto deformáciou v podstate došlo k výraznému posunu medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom 184/1999, keď, alebo napríklad aj 318/2009, ktoré mali vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie lex specialis derogat general. Pán prezident sa zameral vo svojom prvom článku výhrady práve na pokuty alebo sankcie, o ktorých bola asi najväčšia, najväčšia diskusia. Skutočne, keď si pozrieme aj väčšinu iných noriem v európskych štátoch, tak zistíme, že sankcie sú prirodzenou súčasťou, a že to postavenie sankcií, ktoré je v tomto zákone, že môže dôjsť až... (Ruch v sále.) Poprosil by som pán predsedajúci, predsa, ja viem, že je pred piatou hodinou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Takže, ta námietka pána prezidenta v oblasti namietnutia fakultatívnosti udeľovania pokút, ktoré sú vlastne až druhou poistkou po predchádzajúcom upozornení, ak si navyše uvedomíme, že zákonodarca stanovil priam hraničné situácie, keď je ohrozený život, bezpečnosť, zdravie občanov alebo majetok občanov, to sú všetko hraničné situácie. To je priam vojnový stav alebo katastrofa, kedy za porušenie môže byť udelená sankcia. Takže hovoríme naozaj o výnimočnej situácii, ktorú si nikto neželáme zažiť a ešte napriek tomu, ak v takejto situácii hraničnej niekto by porušil štátny jazyk, čo si neviem ani predstaviť, pretože tým je narušené ďalšie ústavné právo, predovšetkým štátotvorného národa, ktorý žije na tzv. jazykovo zmiešanom území, a to je právo na informácie, a to nehovoríme o tých dôležitých informáciách. Čiže som za to, že fakultatívnosť má byť zmenená na obligátornosť a nie je to nič výnimočné, pretože poľský jazykový zákon alebo francúzsky jazykový zákon obsahujú sankcie, dokonca francúzsky aj trestno-právne.
Chcel by som vás upozorniť na podporné stanovisko, ktoré obsahuje list Slovákov z južného Slovenska, kde som si len pár citácií dovolil zvýrazniť, kde sa sťažujú. Citujem: "Trend diskriminácie Slovákov na juhu Slovenska, ktorý podľa adresátov tohto listu naďalej pokračujú a majú za to, že aj dokonca táto možnosť fakultatívnosti rozhodovania ministerstva kultúry ako orgánu štátnej správy povereného pri sankciách ešte ďalej posilní túto diskrimináciu." My nemôžme brať na ľahkú váhu aj postoj Slovákov, ktorí žijú na juhu Slovenska a majú záujem spolunažívať, ale tak, aby neboli ich práva na informácie, ich práva na slobodu prejavu a komunikáciu zúžené, alebo dokonca odobrané. Takže pán prezident veľmi správne vystihol, že aj fakultatívnosť pri udeľovaní pokút môže zhoršiť situáciu časti obyvateľstva a zákony by sme mali prijímať tak, aby boli adresované väčšine bez akejkoľvek diskriminácie.
Slováci z juhu ďalej poukazujú a mohli by doplniť pána prezidenta v argumentoch, že práve alebo cez orgány verejnej správy nemôžu nájsť uplatnenie predovšetkým v správe veci verejných. Opäť to je jedno z ústavných práv, ktoré garantuje ústava. Každý má právo zúčastňovať sa na správe veci verejných. Mám za to, že tento zákon znemožňuje výkon práv časti obyvateľstva na správe vecí verejných, pretože už aj komunikácia v menšinovom jazyku je možná pri rokovaniach samosprávy, čo doteraz nebolo. Títo ľudia píšu, že majú záujem sa aktívne zúčastňovať na správe svojej obci, ale tento zákon im to neumožňuje a dokonca im to ešte viac zhorší. Toto sú naozaj vážne argumenty pokiaľ nechceme prijímať zákony len pre zákony, ale zákony pre ľudí. A najhoršie čo by sme mohli urobiť je zrejme, ak prijmeme nejakú normu tak, že chceme polepšiť, alebo vyjsť v ústrety časti obyvateľstva, ale súčasne tým poškodíme druhú časť obyvateľstva. Bohužiaľ mám za to, že zákonodarca v tej koncepcii paragrafového znenia nenašiel túto rovnováhu a je tam množstvo ďalších, nielen, nielen kolízií v oblasti ľudských práv, ale aj kolízií napríklad s aplikáciou a výkladom zákona. Tieto pripomienky obsahoval, ak si spomínate, aj pripomienky teda Legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Prirodzene, že musíme posunúť aj dobu účinnosti. Mám pocit, že ako keby ste ani nepredpokladali, že prezident môže vrátiť návrh zákona a nechápem, prečo sme sa tak ponáhľali aj s takou priam natesno šitou dobou účinnosti. Bolo predsa zrejmé, že tento zákon, ktorý vzbudil toľko pozornosti a diskusie, bude opätovne prerokovaný. Ja by som chcel na záver však položiť zásadné otázky aj pánovi ministrovi, pretože tento zákon je dokonca v rozpore s inou normou, ktorú schválila vláda, kde SDKÚ a KDH bola vtedy pri moci, je to koncepcia starostlivosti o štátny jazyk, kde je dokonca v kapitole III zadefinované ministerstvo kultúry ako subjekt štátnej správy, ktorý má inštitucionálne zabezpečiť starostlivosť o štátny jazyk. Ale prosím vás, veď my nemáme nijakú starostlivosť v zákone. My sme nechali § 2 iba v názve a vypustili sme presne ten odsek, ktorý o ochrane štátneho jazyka hovoril. Máme tu ďalšiu kolíziu medzi zákonom a desaťročnou koncepciou starostlivosti o štátny jazyk. Takže buď táto vláda nech zruší koncepciu a povie, že už ďalej nemôže pokračovať v dlhodobej stratégii o ochrane štátneho jazyka, alebo nech to prispôsobí teda späť do nejakej budúcej novely.
Prečítam: "V zastúpení štátu má dnes ministerstvo najvyššiu zodpovednosť za vypracovanie a realizáciu dlhodobej štátnej jazykovej politiky." Nijaká nie je, dámy a páni. Je tam len odvolávka na Slovenskú akadémiu vied, ktorá tak či tak sa musí starať o tzv. korpus slovenského jazyka, pretože každý jazyk je vo vývoji aj po lexikálnej stránke. Ja viem, dámy a páni, že vás mrle mrvia, pretože nepríjemne sa počúvajú tieto argumenty a už máme aj pred hlasovaním, ale bohužiaľ takáto je pravda.
Slovensko nastúpilo schválením tohto zákona úplne, úplne nový trend. Odsunuli sme, dokonca nás predbehli také liberálne krajiny ako sú škandinávske, kde je starostlivosť o štátny jazyk zverená špeciálnym vládnym inštitúciám, tzv. jazykovým radám. My sme spravili zo štátneho jazyka, dámy a páni, prepáčte mi, mŕtvolu. Štátny jazyk v podstate existuje len v názve konkrétneho zákona, ale obsahovo je už mŕtvy. Minimálne je v kóme a v tej zrejme zostane až do ďalšej novely. Takže za Slovenskú národnú stranu môžem povedať, že nemáme inú možnosť, než hlasovať za pripomienky prezidenta, ale principiálne hlboko nesúhlasíme s takýmto útokom a deštrukciou štátneho jazyka ako hlavného komunikačného rámca občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Kolega Rafaj, práve sme si tu vypočuli vystúpenie, ktoré nazval aj pán predsedajúci v zmysle rokovacieho poriadku ako nevhodným. Ja by som povedal, že tým pádom bolo nezákonným. Hovorili ste o veciach, ktoré pán prezident v zákone nekritizoval a nezahrnul a myslím si, že nás tu mrle nemrlia, či ako ste to povedali, iba sme boli trpezliví pri tom, ako ste rokovací poriadok nedodržiavali a komentovali veci, ktoré ste komentovať nemuseli. Ďakujem.

Ďakujem, že ešte vôbec môžem vystúpiť ešte aj vo faktickej poznámke, lebo už mám pomaly pocit, že opozícia a poslanci za Slovenskú národnú stranu asi by najlepšie urobili v tejto sále, keby držali hubu a krok. Ale pán kolega Viskupič, ja som trošku starší poslanec ako vy a ten rokovací poriadok ovládam a ak vy neovládate, čo je to kontextová stránka aj po jazykovej alebo povedzme po logickej stránke, tak to je mi ľúto. Mal som pripravené podstatne kritickejšie pripomienky a pokiaľ viem ste priateľ blogovania alebo nejakého takého slobodného šírenia názorov a informácií, tak si dovolím teraz výnimočne teda vstúpiť aj ja na nejaký blok a aby ste možno mohli slobodne doma v kľude pochopiť, čo vlastne sme schválili, akú deštrukčnú normu. Tak potom dúfam, že pochopíte, že moje vystúpenie bolo veľmi mierumilovné a bolo dokonca aj v súlade s tými pripomienkami, ktoré pán prezident vrátil, pretože my sa nevyjadrujeme len k pripomienkam, my o nich budeme len hlasovať. Je zákon vrátený na opätovné prerokovanie. Takže bolo by dobré, keby sme sa zhodli na tom, a keď som počúval aj predchádzajúce vystúpenia, tak neviem, čo by kolegovia hodinu rozprávali k dvom alebo trom výhradám pána prezidenta. Takže poprosil by som aj o istú objektívnosť povedzme k prístupe k poslancom za Slovenskú národnú stranu. A keď budeme túto objektívnosť a férovosť dodržiavať, tak možno sa dostaneme aj k nejakému ďalšiemu pochopeniu tých výhrad vzájomných, ktoré možno máme, ale mali by sme byť asi viac tolerantní.

Pán predsedajúci, v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru navrhujem hlasovať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky k čl. I písm. a), b), c), d), e)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

K čl. I písmeno a), b), c), d), e), f) spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Pán predsedajúci, v súlade s uznesením Ústavnoprávneho výboru navrhujem hlasovať po prvé o pripomienkach prezidenta republiky k čl. I písm. a), b), c), d), e) a f) spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.