12. schôdza

Ďakujem. Čo sa stalo okrem tých výhrad, ktoré tu máme od pána prezidenta, ak táto norma bude opäť schválená. Dostaneme sa na dvojjazyčnú komunikačnú úroveň. Dostaneme sa do postavenia, keď štátny jazyk nemá to postavenie, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. A vážení kolegovia, pán predsedajúci, ústava stojí nad akýmkoľvek zákonom. Takže ja si ctím v prvom rade ústavu a rozhodujem sa pri svojom hlasovaní tak, aby schvaľované normy boli predovšetkým v súlade s ústavnými článkami, pretože to je zákon zákonov, alebo ako majú Nemci zadefinované, je to najvyšší zákon. Stalo sa to, že sa zrovnoprávnil v podstate štátny jazyk s používaním jazykov menšín, pretože doteraz zákon o štátnom jazyku mal odkaz len na zákon č. 191/1994 o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín. Takže toto je ďalšia kolízia, na ktorú pán prezident ale nemohol poukázať, pretože, ako som hovoril už, má v podstate len legislatívno-technické možnosti poukázať, kde on vidí rozpor.
Ja chcem však poukázať, že touto deformáciou v podstate došlo k výraznému posunu medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom 184/1999, keď, alebo napríklad aj 318/2009, ktoré mali vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie lex specialis derogat general. Pán prezident sa zameral vo svojom prvom článku výhrady práve na pokuty alebo sankcie, o ktorých bola asi najväčšia, najväčšia diskusia. Skutočne, keď si pozrieme aj väčšinu iných noriem v európskych štátoch, tak zistíme, že sankcie sú prirodzenou súčasťou, a že to postavenie sankcií, ktoré je v tomto zákone, že môže dôjsť až... (Ruch v sále.) Poprosil by som pán predsedajúci, predsa, ja viem, že je pred piatou hodinou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kubovič. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Rešpektujme sa, vypnime mobilné telefóny a počúvajme pána poslanca Rafaja. Nech sa páči, pán predseda.

Takže, ta námietka pána prezidenta v oblasti namietnutia fakultatívnosti udeľovania pokút, ktoré sú vlastne až druhou poistkou po predchádzajúcom upozornení, ak si navyše uvedomíme, že zákonodarca stanovil priam hraničné situácie, keď je ohrozený život, bezpečnosť, zdravie občanov alebo majetok občanov, to sú všetko hraničné situácie. To je priam vojnový stav alebo katastrofa, kedy za porušenie môže byť udelená sankcia. Takže hovoríme naozaj o výnimočnej situácii, ktorú si nikto neželáme zažiť a ešte napriek tomu, ak v takejto situácii hraničnej niekto by porušil štátny jazyk, čo si neviem ani predstaviť, pretože tým je narušené ďalšie ústavné právo, predovšetkým štátotvorného národa, ktorý žije na tzv. jazykovo zmiešanom území, a to je právo na informácie, a to nehovoríme o tých dôležitých informáciách. Čiže som za to, že fakultatívnosť má byť zmenená na obligátornosť a nie je to nič výnimočné, pretože poľský jazykový zákon alebo francúzsky jazykový zákon obsahujú sankcie, dokonca francúzsky aj trestno-právne.
Chcel by som vás upozorniť na podporné stanovisko, ktoré obsahuje list Slovákov z južného Slovenska, kde som si len pár citácií dovolil zvýrazniť, kde sa sťažujú. Citujem: "Trend diskriminácie Slovákov na juhu Slovenska, ktorý podľa adresátov tohto listu naďalej pokračujú a majú za to, že aj dokonca táto možnosť fakultatívnosti rozhodovania ministerstva kultúry ako orgánu štátnej správy povereného pri sankciách ešte ďalej posilní túto diskrimináciu." My nemôžme brať na ľahkú váhu aj postoj Slovákov, ktorí žijú na juhu Slovenska a majú záujem spolunažívať, ale tak, aby neboli ich práva na informácie, ich práva na slobodu prejavu a komunikáciu zúžené, alebo dokonca odobrané. Takže pán prezident veľmi správne vystihol, že aj fakultatívnosť pri udeľovaní pokút môže zhoršiť situáciu časti obyvateľstva a zákony by sme mali prijímať tak, aby boli adresované väčšine bez akejkoľvek diskriminácie.
Slováci z juhu ďalej poukazujú a mohli by doplniť pána prezidenta v argumentoch, že práve alebo cez orgány verejnej správy nemôžu nájsť uplatnenie predovšetkým v správe veci verejných. Opäť to je jedno z ústavných práv, ktoré garantuje ústava. Každý má právo zúčastňovať sa na správe veci verejných. Mám za to, že tento zákon znemožňuje výkon práv časti obyvateľstva na správe vecí verejných, pretože už aj komunikácia v menšinovom jazyku je možná pri rokovaniach samosprávy, čo doteraz nebolo. Títo ľudia píšu, že majú záujem sa aktívne zúčastňovať na správe svojej obci, ale tento zákon im to neumožňuje a dokonca im to ešte viac zhorší. Toto sú naozaj vážne argumenty pokiaľ nechceme prijímať zákony len pre zákony, ale zákony pre ľudí. A najhoršie čo by sme mohli urobiť je zrejme, ak prijmeme nejakú normu tak, že chceme polepšiť, alebo vyjsť v ústrety časti obyvateľstva, ale súčasne tým poškodíme druhú časť obyvateľstva. Bohužiaľ mám za to, že zákonodarca v tej koncepcii paragrafového znenia nenašiel túto rovnováhu a je tam množstvo ďalších, nielen, nielen kolízií v oblasti ľudských práv, ale aj kolízií napríklad s aplikáciou a výkladom zákona. Tieto pripomienky obsahoval, ak si spomínate, aj pripomienky teda Legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Prirodzene, že musíme posunúť aj dobu účinnosti. Mám pocit, že ako keby ste ani nepredpokladali, že prezident môže vrátiť návrh zákona a nechápem, prečo sme sa tak ponáhľali aj s takou priam natesno šitou dobou účinnosti. Bolo predsa zrejmé, že tento zákon, ktorý vzbudil toľko pozornosti a diskusie, bude opätovne prerokovaný. Ja by som chcel na záver však položiť zásadné otázky aj pánovi ministrovi, pretože tento zákon je dokonca v rozpore s inou normou, ktorú schválila vláda, kde SDKÚ a KDH bola vtedy pri moci, je to koncepcia starostlivosti o štátny jazyk, kde je dokonca v kapitole III zadefinované ministerstvo kultúry ako subjekt štátnej správy, ktorý má inštitucionálne zabezpečiť starostlivosť o štátny jazyk. Ale prosím vás, veď my nemáme nijakú starostlivosť v zákone. My sme nechali § 2 iba v názve a vypustili sme presne ten odsek, ktorý o ochrane štátneho jazyka hovoril. Máme tu ďalšiu kolíziu medzi zákonom a desaťročnou koncepciou starostlivosti o štátny jazyk. Takže buď táto vláda nech zruší koncepciu a povie, že už ďalej nemôže pokračovať v dlhodobej stratégii o ochrane štátneho jazyka, alebo nech to prispôsobí teda späť do nejakej budúcej novely.
Prečítam: "V zastúpení štátu má dnes ministerstvo najvyššiu zodpovednosť za vypracovanie a realizáciu dlhodobej štátnej jazykovej politiky." Nijaká nie je, dámy a páni. Je tam len odvolávka na Slovenskú akadémiu vied, ktorá tak či tak sa musí starať o tzv. korpus slovenského jazyka, pretože každý jazyk je vo vývoji aj po lexikálnej stránke. Ja viem, dámy a páni, že vás mrle mrvia, pretože nepríjemne sa počúvajú tieto argumenty a už máme aj pred hlasovaním, ale bohužiaľ takáto je pravda.
Slovensko nastúpilo schválením tohto zákona úplne, úplne nový trend. Odsunuli sme, dokonca nás predbehli také liberálne krajiny ako sú škandinávske, kde je starostlivosť o štátny jazyk zverená špeciálnym vládnym inštitúciám, tzv. jazykovým radám. My sme spravili zo štátneho jazyka, dámy a páni, prepáčte mi, mŕtvolu. Štátny jazyk v podstate existuje len v názve konkrétneho zákona, ale obsahovo je už mŕtvy. Minimálne je v kóme a v tej zrejme zostane až do ďalšej novely. Takže za Slovenskú národnú stranu môžem povedať, že nemáme inú možnosť, než hlasovať za pripomienky prezidenta, ale principiálne hlboko nesúhlasíme s takýmto útokom a deštrukciou štátneho jazyka ako hlavného komunikačného rámca občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.

S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Rafaja pán poslanec Viskupič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Kolega Rafaj, práve sme si tu vypočuli vystúpenie, ktoré nazval aj pán predsedajúci v zmysle rokovacieho poriadku ako nevhodným. Ja by som povedal, že tým pádom bolo nezákonným. Hovorili ste o veciach, ktoré pán prezident v zákone nekritizoval a nezahrnul a myslím si, že nás tu mrle nemrlia, či ako ste to povedali, iba sme boli trpezliví pri tom, ako ste rokovací poriadok nedodržiavali a komentovali veci, ktoré ste komentovať nemuseli. Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem. Pán poslanec Rafaj chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

Ďakujem, že ešte vôbec môžem vystúpiť ešte aj vo faktickej poznámke, lebo už mám pomaly pocit, že opozícia a poslanci za Slovenskú národnú stranu asi by najlepšie urobili v tejto sále, keby držali hubu a krok. Ale pán kolega Viskupič, ja som trošku starší poslanec ako vy a ten rokovací poriadok ovládam a ak vy neovládate, čo je to kontextová stránka aj po jazykovej alebo povedzme po logickej stránke, tak to je mi ľúto. Mal som pripravené podstatne kritickejšie pripomienky a pokiaľ viem ste priateľ blogovania alebo nejakého takého slobodného šírenia názorov a informácií, tak si dovolím teraz výnimočne teda vstúpiť aj ja na nejaký blok a aby ste možno mohli slobodne doma v kľude pochopiť, čo vlastne sme schválili, akú deštrukčnú normu. Tak potom dúfam, že pochopíte, že moje vystúpenie bolo veľmi mierumilovné a bolo dokonca aj v súlade s tými pripomienkami, ktoré pán prezident vrátil, pretože my sa nevyjadrujeme len k pripomienkam, my o nich budeme len hlasovať. Je zákon vrátený na opätovné prerokovanie. Takže bolo by dobré, keby sme sa zhodli na tom, a keď som počúval aj predchádzajúce vystúpenia, tak neviem, čo by kolegovia hodinu rozprávali k dvom alebo trom výhradám pána prezidenta. Takže poprosil by som aj o istú objektívnosť povedzme k prístupe k poslancom za Slovenskú národnú stranu. A keď budeme túto objektívnosť a férovosť dodržiavať, tak možno sa dostaneme aj k nejakému ďalšiemu pochopeniu tých výhrad vzájomných, ktoré možno máme, ale mali by sme byť asi viac tolerantní.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz poprosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili. Budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu na voľbu, páni poslanci, prosím o pokoj. Ukľudnime sa, sadnime si na svoje miesta.
Panie poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o

návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky,

tak ako je uvedené v tlači 239.
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme túto voľbu vykonali verejne. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte ako tlač 239.
Hlasujeme páni poslanci. Panie poslankyne, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 120 poslancov prítomných, 106 za návrh, 2 sa zdržali, 12 nehlasovali. Je námietka voči spôsobu hlasovania. Páni poslanci, prosím, vyberte si svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia. Pristúpime k opakovanému hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý máte ako tlač 239.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 144 za návrh.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Harmana za člena výboru pre verejnú správu a overovateľa Národnej rady.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone z 8. decembra, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 202. Poprosím teraz pani poslankyňu Dubovcovú, ktorú určil výbor ústavnoprávny ako spoločnú spravodajkyňu, aby predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k vrátenému zákonu pánom prezidentom Slovenskej republiky. Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Hlasovanie o zákone z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 202.)

Pán predsedajúci, v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru navrhujem hlasovať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky k čl. I písm. a), b), c), d), e)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pomalšie, pani poslankyňa.