12. schôdza

Vážené dámy, vážení páni kolegovia, som rád, že nás tu ostalo toľko. Zákon, ktorý sa nám vrátil od pána prezidenta naspäť do rúk, bol by veľmi dôležitý a jeho uplatnenie bolo zviazané s nariadením, ktoré menilo staré nariadenie č. 668, ktoré vláda prijala a začalo platiť od 1. januára.
Bohužiaľ škody, ktoré boli napáchané tým, že pán prezident tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady už napáchané boli a bez ohľadu na to, či dnes schválime, alebo neschválime pripomienky, resp. pri najbližšom hlasovaní, či schválime, alebo neschválime pripomienky pána prezidenta, tak najväčšie škody, ktoré sa týkajú tohto zákona, boli napáchané práve tým, že nebola dodržaná súkoľajnosť nariadenia vlády a zákona 597 a 596, ktoré sa menili práve v tomto bode, ktorý práve prerokúvame.
Aby som to vysvetlil. Nariadením vlády bol zavedený úplne nový systém financovania školských zariadení z podielových daní v samosprávach, to znamená, že spôsob, akým sa školské zariadenia, a to hovoríme o centrách voľného času, hovoríme o materských školách, hovoríme o základných umeleckých školách a iných školských zariadeniach, spôsob, akým im sú dávané peniaze z podielových daní v samosprávach, sa zmenil. Ale na to, aby táto zmena bola úplná, bolo potrebné urobiť dva kroky. Ten prvý urobila vláda tým, že zmenila nariadenie vlády č. 668 a ten druhý sme mali urobiť my v Národnej rade tým, že by od 1. januára začal platiť zákon, o ktorom sa teraz rozprávame. Ak by platil od 1. januára, tak do 15. januára tohto roku bola lehota, v ktorej sa mali zísť nové miestne, obecné a mestské zastupiteľstvá a tie už mali prerozdeľovať peniaze podľa nových pravidiel.
Tým, že vznikla legislatívna diera tri mesiace medzi nariadením vlády a zákonom sme sa dostali do situácie, že síce samosprávy dostali viacej peňazí na financovanie školských zariadení, ale neboli prinútené zmenou zákona niektoré z týchto peňazí účelovo viazať na financovanie školských zariadení. Považujem to od pána prezidenta za účelovú zlomyseľnosť a nemyslím si dokonca, že ani dôvod, pre ktorý tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady, bol naozaj tým najdôležitejším čo v tomto zákona našiel.
Pán prezident namieta, že sa mu nepáči, že sme zaviedli v tomto zákone legislatívnu skratku verejné školy. Tvrdí, že nazvať doteraz štátne školy verejnými nie je na mieste, prirovnáva to k použitiu slova verejný, napr. aj vo význame verejný dom a tvrdí, že by bolo lepšie držať sa pojmológie, ktorá je aj napr. v ústave a štátne školy naďalej volať štátnymi.
Aby som sa vrátil opäť naspäť trošku do histórie, v momente, keď bola písaná ústava a keď boli písané ešte pôvodné školské zákony, neboli prenesené originálne kompetencie na samosprávy. To znamená, že školy boli zriaďované pobočkami ministerstva, v podstate školskými úradmi a vtedy bolo na mieste, aby sme ich naďalej volali štátnymi školami. Ale tým, že prebehla decentralizácia aj fiškálna, aj prenos originálnych kompetencií na samosprávy, tak sa stalo to, že väčšinu stredných a základných škôl už nezriaďuje štát, ale zriaďujú ju buď obce alebo vyššie územné celky a tým pádom už nie je namieste, aby sme ich volali štátnymi školami. A práve na žiadosť Združenia miest a obcí Slovenka sme cez môj pozmeňovací návrh zaviedli do tohto zákona pojem verejné školy. Toto, napriek tomu že máme aj verejné vysoké školy a tie sa doteraz, proti týmto doteraz nikto nič nemal, tak zrazu pojem verejných škôl vzbudil v pánovi prezidentovi toľko nevôle, že nám zákon vrátil naspäť na prerokovanie do parlamentu. A ja sa pýtam, ak pán prezident využíva svoje kompetencie, nemal by aj on hľadieť trošku viacej na dôsledky svojich vlastných činov? Nemal by aj on sa pozrieť na to, čo zmena, ktorú navrhuje pri vrátení nejakého zákona, spôsobí? Nemal by sa zamyslieť nad tým, že keď proste nariadenie vlády ide v súvislosti s nejakým zákonom, tak či je menším zlom ponechať nejakú legislatívnu skratku, ktorá slúži len na účely jedného konkrétneho zákona a radšej zákon nevrátiť.
Ja osobne by som uvítal, keby pán prezident pri vracaní zákonov prišiel do Národnej rady a obhájil to sám. Ak v Čechách sú zástupcovia druhej snemovne vždy prítomní na zasadaní parlamentu, keď vrátia nejaký zákona na opätovné prerokovanie a u nás túto funkciu plní pán prezident, možno by naozaj stálo za to, keby prišiel pri každom zákone, kde má nejakú námietku, prišiel medzi nás a povedal čo sa mu na danom zákone nepáči.
Takže aby som to zhrnul, stojím za tým, že všetky zmeny, ktoré sme v tomto zákone navrhli, by mali ostať platné. Pojem verejných škôl nie je problém zaviesť aj do ostatných zákonov tak, aby bola pojmológia konzistentná naprieč celou legislatívou, ktorá sa týka základných a stredných škôl. V zásade to, či ich voláme štátne alebo verejné nijakým spôsobom nemení pravidlá, ktoré sme do tohto systému zaviedli.
A tak ako tento pozmeňovací návrh prešiel v Národnej rade silou 110 hlasov a podporila ho aj opozícia, tak dúfam, že tento zákon prejde tou istou silou opäť Národnou radou a bude platný od 1. marca.
Ďakujem vám za jeho podporu. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa. Takže predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.
Na základe smernice Európskeho parlamentu z roku 2009 č. 29 sa mení pôvodná smernica z roku 2003 č. 87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve Európskej únie.
Táto novela určuje, že členské štáty do 30. 9. 2011 musia zverejniť a zaslať Komisii zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území. Tieto kvóty sa vypočítavajú podľa pravidiel tejto novej smernice. Na to, aby mohli členské štáty tento zoznam a pridelenie kvót zaslať Komisii, musia povinní účastníci schémy obchodovania predložiť riadne predložené údaje potrebné k výpočtu bezodplatného pridelenia emisných kvót a výpočet svojej bezodplatnej alokácie.
Na základe uvedeného je potrebné čo najskôr prijať navrhovaný zákon, aby povinným účastníkom schémy obchodovania boli vypočítané a schválené bezodplatne pridelené emisné kvóty, ktoré činia v odhadovanej ročnej výške 35 mil. AAU kreditov, čo znamená vyše 500 mil. eur ročne pre spoločnosti. Ak Slovenská republika tento proces nezvládne, hrozí to, že spoločnosti si kvóty budú musieť kupovať na burze, čo bude pre väčšinu z nich likvidačné. To znamená obrovské hospodárske škody nielen vo forme príjmov firiem, ale takisto výpadok daní a tým pádom príjmov štátneho rozpočtu. Ide o všetky významné spoločnosti, v ktorých prebiehajú energeticky náročné výrobné procesy, ako sú papierne, celulózky, železiarne, oceliarne, tehelne, sklárne, energetické podniky, magnezitky, teplárne, letecká doprava a iné, aj výrobcovia automobilov.
Chcel by som ešte zdôvodniť, prečo ten zhon. Pôvodný zákon bol predkladaný ešte v roku 2010, začiatkom roka, potom bol stiahnutý bývalým vedením ministerstva, potom došlo k voľbám, k zrušeniu ministerstva, ktoré znova sa etablovalo asi od 1. novembra. Vtedy sa práce spomalili na príprave zákona. A od novembra sa nám podarilo túto novelu pripraviť. A nakoľko koncom septembra Slovenská republika musí odovzdať tento zoznam, administratívne je to veľmi náročný proces, takže musíme to zvládnuť čo najskôr, aby prišla do života táto novela. A preto vás žiadam, vážení páni poslanci, poslankyne, aby ste predložený návrh na skrátené legislatívne konanie schválili. Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania spomínaného návrhu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 235 z 28. januára 2011 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 14. schôdzi dňa 1. februára 2011. Výbor uznesením č. 60 z 1. februára 2011 súhlasil s návrhom vlády na skrátené konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237). Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže už som okrem ministra hospodárstva aj ministrom spravodajstva. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, vypracovalo ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie, a tak ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd. Cieľom zákona č. 140/2010 Z. z. bola snaha dosiahnuť vyváženie obchodných vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, a tak odstrániť diskriminačný prístup a neprimerané obchodné praktiky v týchto vzťahoch. Očakávané ciele však predmetný zákon nenaplnil z dôvodu širokej dispozitívnosti v normatívnej úprave obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku a právnych úkonov v obchodnom záväzkovom práve vôbec.
Na základe faktu, že jedným z nosných princípov normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je aj princíp zmluvnej slobody, ktorý sa opiera o všeobecnú zásadu, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení, sa predmetný zákon javí ako neefektívny. I keď pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je sloboda v určení obsahu zmluvy daná, platia isté zákonné obmedzenia, ktoré neumožňujú, aby dohodnutý obsah zmluvy bol v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nedovolený, najmä ak by obsahom záväzku malo byť zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedených faktov ministerstvo hospodárstva predkladá návrh na zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva ani na informatizáciu spoločnosti a tiež nebude mať dopad na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011č. 212 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo hospodárstva zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122 Európskeho spoločenstva o ochrane spotrebiteľov do právneho poriadku Slovenskej republiky, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene. Zároveň rieši požiadavky praxe v oblasti cestovného ruchu a vytvára spoločný právny rámec na jednotnom trhu Európskej únie. Zároveň ruší doteraz existujúcu právnu úpravu v § 55 až § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúcu len zmluvu o striedavom užívaní nehnuteľností, tzv. zmluvu o timeshare, ktorá nedokázala reagovať na všetky novovzniknuté situácie v rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti cestovného ruchu. A zároveň ustanovuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy v Občianskom zákonníku mohol vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timeshare postupovať iba súd.
Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Európskej únie, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istote spotrebiteľov a predávajúcich najmä v oblasti cestovného ruchu.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a ďakujem za vašu pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, a nepredpokladajú sa ani ďalšie vplyvy na podnikateľské subjekty, hospodárenie obyvateľstva, informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.
V osobitnej časti je obsiahnuté odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám, odporúčam aby sa Národná rada...

... Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára a podľa § 71 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností, predkladám do prvého čítania s cieľom upraviť postup pri podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach tak, že po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. bude možné pri podávaní cenových návrhov postupovať bez podmienky schváliť návrh valným zhromaždením spoločnosti. Doposiaľ platný zákon č. 429/2008 Z. z. totiž podanie cenového návrhu uskutočnením valného zhromaždenia podmieňuje.
Nový postup pri podávaní cenových návrhov po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. umožní obchodným spoločnostiam pri podávaní cenových návrhov postupovať v súlade s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti, čim dôjde k odstráneniu zvýšenej administratívnej záťaže pre tieto podnikateľské subjekty. A tiež dôjde k zníženiu nákladov obchodných spoločností v prípade, že disponujú väčším množstvom minoritných akcionárov. A v konečnom dôsledku dôjde k zlepšeniu podnikateľského prostredia.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie ani na zamestnanie, ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a dopad na životné prostredie, materiál bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak, ako to máte pred sebou v tlači 212. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem tiež, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva ani na informatizáciu spoločnosti a tiež nebude mať dopad na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Chcem povedať, že v súlade so všeobecnou časťou dôvodovej správy sa navrhuje prijať legislatívnu úpravu, ktorá zabezpečuje, aby podávanie cenových návrhov obchodných spoločností na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach nebolo podmienené schválením valného zhromaždenia spoločnosti, tak ako už pán minister hovoril. A jednoducho týmto sa predkladaný návrh zákona zrušuje, zákon č. 429/2008 Z. z. dáva možnosť postupovať pri podávaní cenových návrhov v súlade s rozhodnutím predstavenstva obchodnej spoločnosti a v konečnom dôsledku sa odstraňuje administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty, znižujú sa náklady obchodných spoločností, ak disponujú väčším počtom minoritných akcionárov, a zlepšuje sa tak v konečnom dôsledku podnikateľské prostredie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011 č. 214 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.