12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Tá svokra ma celkom pobavila, no ona má niekedy ten rozhodujúci hlas, keď nevlastní ani jedno percento. O to by ani tak nešlo. Ide skôr o to, že najväčší problém v tejto oblasti je práve preto, že sme cez rôzne valné zhromaždenia veľmi kostrbato a veľmi kostlivým spôsobom, keď to tak môžem povedať, organizovali ceny médií. Dostalo sa to do takého stavu, že vďaka tomu sa neuskutočnila žiadna liberalizácia. A práve to je dôvod, pre ktorý sú tie ceny také vysoké. Dneska máme zásadné pripomienky od možných podnikateľov alebo investorov, ktorí už nám avizujú to, že sú schopní oveľa lacnejšie niektoré veci dodávať, resp. vyrábať. To je jeden moment.
Druhý moment je ten, že áno, nemusí sa nám páčiť to, že menšinový vlastník má rozhodovacie právomoci v predstavenstve. Ale to bol v tom momente jediný spôsob, ako oni boli ochotní do toho v princípe ísť. Treba si uvedomiť, že my sme si nechali väčší majetok, z ktorého máme, samozrejme, aj primerané výnosy. Je logické, že sa nám to nemusí páčiť. Ja tiež by som možno do takého nešiel, ale v tom momente boli tie podniky naozaj nie celkom v dobrom stave. A dostali sme za to podstatne, ale podstatne viac peňazí, ako bola celá hodnota za tú polovičku necelú. Čiže to by som asi tak povedal.
No a ako fungujú ešte štátne teplárne, sme videli v nedávnych vyjadreniach novín, resp. článkoch. No a, samozrejme, keď sa pozrieme hlbšie do ekonomiky, tak bez pomoci štátu by veľká väčšina týchto teplární bola dneska hlboko v strate, nebudem to rozvádzať. Môžeme si to povedať niekde v zákulisí. Ale veď všetci dobre vieme, o čo ide. A nemyslím si, že KDH odišlo z vlády kvôli tomu, že sa im nepáčila privatizácia, ak nemyslíte teda vatikánsku privatizáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Slovo má pán poslanec Jahnátek.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lazár, ja by som vás chcel takisto podporiť vo vašom vystúpení vzhľadom na to, že problematikou regulácie cien som sa zaoberal posledné štyri roky vo vláde. Bohužiaľ, aj v tomto parlamente odznievajú reči, ktoré chvália privatizáciu SPP. A aj teraz sme počuli, že nakoniec to bolo dobré, že sme za tak lacný peniaz predali SPP, ktorý bol skutočne zlatou sliepkou v slovenskej ekonomike a v slovenskej energetike.
Ja by som chcel upozorniť pána ministra, že štát berie zodpovednosť za energetickú politiku a energetickú koncepciu a cenová politika je jeden z nástrojov rozvíjania sa. Ak tu hovoríme o regulácii cien, vždy je za to zodpovedný regulačný úrad, ale ministerstvo hospodárstva je stále súčasťou cenového konania. Čiže ako účastník cenového konania sa musí vyjadrovať k cenovým návrhom. A jediná forma, do ktorej nás pustili energetické monopoly, nielen SPP, ale aj ďalšie podniky, je cez valnú hromadu. A my sme si toto právo uplatnili cez schvaľovanie cenových návrhov. Čiže je absolútnou demagógiou, keď tvrdíme, že štát sťahuje ruky nad cenovou politikou. A je absolútnou demagógiou, keď ešte dokonca sa nájdu v dnešnej dobe poslanci po skúsenostiach s cenami energií, ktorí chvália systém privatizácie energetických blokov a úplne demagogicky dokážu obhajovať túto nezmyselnú vec a túto krivdu, ktorá sa v minulosti za druhej Dzurindovej vlády uskutočnila. Ani jeden štát si nepustí cenovú koncepciu a cenovú politiku z vlastných rúk. Dokonca veľké monopoly sú stále štátnymi podnikmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme pekne.
Pán poslanec Lazár, bude reagovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Viete, znovu je tu taká reakcia, ako sme tu zvyknutí stále. Ja som nechcel do toho vnášať zbytočné emócie a politiku. Ja som len povedal fakty. A vaša reakcia... (Reakcia poslanca.) Počkám, pán Janiš? Môžem ďalej?

Áno, nech sa páči.

Ďakujem. Zbytočne ma ruší pán Janiš a pritom sa v tejto téme vyzná, tak by som bol rád, keby to počúval.
A na pragmatickú poznámku, pripomienku k zákonu, lebo je vaše legitímne právo schváliť, samozrejme, čo chcete, máte väčšinu, reagujete znovu osobnými útokmi, zľahčovaním. No ja si nemyslím, že to je dôvod na zľahčovanie. Štát sa úplne zbytočne a nezmyselne oberá o svoje jedno z mála práv, ktoré má v týchto, hovorím ešte raz, pokútnym spôsobom sprivatizovaných štátnych spoločnostiach.
Pán Jurčík, poznáme sa. Pracovali ste v energetike, nechcel som byť osobný, ale keď ste spomenuli štátne teplárne, no pokiaľ viem, tak práve strana SaS si osvojila manažérov, neboli to manažéri strany SMER. A asi keď ste si ich osvojili, tak ste ich považovali za dobrých manažérov. A až médiá vás museli upozorniť na aktuálnu situáciu. Ale nechcem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ak uvediem napr. aj Teko, tak pokiaľ mám informáciu, tak tiež riadite Teko. Sú to vaši nominanti. A máte tam, už po mne je tam piaty, predsedu predstavenstva. Pri všetkej úcte, toľko predsedov sa nevystriedalo za 40 rokov v teplárni, čo za vás za 6 mesiacov. To je rekord.
Ale vrátim sa k podstate veci. Nechcem to zľahčovať, nechcem tu byť osobný, tu nejde o osobné vzťahy. Ja ešte raz chcem vyzvať, nevzdávajme sa posledného práva, ktoré máme, veď my ho nemusíme využívať. Ale prečo sa ho sami svojvoľne vzdávame? Ja v tomto nevidím absolútne žiadny dôvod. A chcem vás požiadať, aby sme si toto právo zachovali. Je to právo ministerstva hospodárstva, resp. Fondu národného majetku zasiahnuť. A tento zákon sa dotýka len veľkých spoločností, v malých spoločnostiach, viete dobre, tento problém nie je, je to šité pre veľké firmy. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Faič. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode chcem predložiť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Chcem tu zvýrazniť a vlastne doplniť mojich kolegov alebo môjho kolegu Lazára, ktorý vystúpil v rozprave. Chcem sa dotknúť dvoch vecí.
Tá prvá vec je, že majoritné postavenie štátu v niektorých strategických podnikoch, ktoré boli privatizované, je relativizované dodatkami zmlúv privatizačných, ktoré vlastne dovolili alebo prinútili štát cez tieto zmluvy vzdať sa manažérskych rozhodovacích práv v týchto firmách. To je fakt. Je to, samozrejme, v záujme investorov zahraničných, ktorým aj keď sme členmi jedného veľmi vážneho a silného zoskupenia, Európskej únie, a, samozrejme, aj eurozóny, je napĺňanie ekonomických záujmov firiem, ktoré fungujú v štátoch, ktoré sa podieľali na privatizácii týchto energetických podnikov. Či si to chceme uvedomiť alebo zobrať do úvahy alebo nie, len ekonomické záujmy sú tie, ktoré sú najsilnejšie vo vzťahu k pozíciám jednotlivých štátov. A pokiaľ sa týka energetiky, to bude stále viacej. V čase, keď sa, a tak to vidíme, že je to vo svete a je to v Európe, oveľa viacej zvyšuje regulačná úloha štátu, my, Slovenská republika, ideme cez túto novelu zákona dobrovoľne sa vzdať možno jediného inštitútu, ktorým sme mohli eliminovať toto postavenie. Vy to nazývate, pán minister, znížením administratívnej náročnosti. Áno, pod znížením administratívnej náročnosti je vlastne zamedzenie toho prebitia tým naším tromfom postavenia zahraničných investorov v týchto firmách.
Ďalej, tí, ktorí sledujete alebo sledovali ste celý vývoj aj ten čas pred zavedením eura v Slovenskej republike, musíte priznať, že aj ceny energií, ktoré boli takýmto mechanizmami a nástrojmi udržané na istej úrovni, zamedzili zvyšovať ceny a, samozrejme, aj infláciu potrebnú, ktorá bola sledovaná pri zavedení eura.
Ak teda mám zhrnúť ten môj návrh, chcem vás všetkých poprosiť, nezbavujme sa dobrovoľne možno posledného inštitútu regulačnej úlohy štátu v súvislosti s cenami energií. Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Přidal.