12. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň. Áno, pán poslanec Jarjabek, sme si vedomí, v akom stave je značná časť kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tento stav je dôsledkom starostlivosti, či lepšie povedané nestarostlivosti, po dobu dlhých desaťročí a má svoje korene v spoločenskom zriadení, ktoré tu fungovalo po roku 1948, kedy sa stratili vlastnícke väzby na spravovaný majetok a štát, ktorému pripadlo sa o ne starať, to nezvládol a v mnohých prípadoch to nezvláda ani doteraz.
Snahou súčasnej vlády je sústrediť všetky existujúce zdroje, verejné Európskej únie, ale aj súkromné a upriamiť ich na odstránenie tých najväčších nedostatkov v tejto oblasti. Čiže, áno, otvorene sa hlásim k tejto oblasti a otvorene hovorím, že je to jedna z troch najvážnejších priorít rezortu kultúry, ktoré som jednoducho stanovil na obdobie, kým budem mať možnosť tento rezort viesť.
Ministerstvo kultúry spolupracuje pri príprave projektov najvýznamnejších kultúrnych pamiatok na čerpanie zo štrukturálnych zdrojov. Žiadatelia, čiže vlastníci pamiatok v roku 2011 žiadajú z dotačnej schémy ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, to je samozrejme vec, ktorá už funguje dlhší čas. Sú to prostriedky na prípravné práce, ako sú zamerania pamiatok, pamiatkové výskumy, vrátane archeologických a spracovanie projektovej dokumentácie. V niektorých prípadoch sú nevyhnutné rokovania s Úradom geodézie, kartografie a katastra v záujme vysporiadania pozemkov. To sa špeciálne týka napríklad hradných ruín.
S pripravenými podkladmi sa budú môcť oprávnení žiadatelia uchádzať o zdroje zo štrukturálnych fondov. Štrukturálne fondy, z ktorých je možné čerpať prostriedky na obnovu pamiatok, či kultúrneho dedičstva, samozrejme do značnej miery podliehajú alebo do istej miery procesu realokácie, viete z akých dôvodov. Čiže, nepôjdem v tejto chvíli do detailov, ale samozrejme, že pozornosť ministerstva kultúry sa veľmi výrazne sústreďuje do tejto oblasti, pretože vieme, že tu sú dosť veľké možnosti, a to predovšetkým v regionálnom operačnom programe. Určite je to aj v operačnom programe konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorú oblasť spravuje Slovenská agentúra cestovného ruchu, kde dokonca došlo aj k istým mojim dohodám s ministrom dopravy. Boli alokované peniaze aj v rámci nórskeho finančného mechanizmu, špeciálne pre náš rezort a mám ambíciu, aby prevažne boli smerované do tejto oblasti.
Obnova kultúrnych pamiatok je súčasťou aj veľkého projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, kde špeciálne, aj teda špeciálne ministerstvo kultúry navrhlo niektoré aktivity, ktoré súvisia s obnovou kultúrneho dedičstva, či už je to budova Malej scény, divadelnej, secesnej stavby na Hlavnej ulici, ale je to aj archeologický prieskum a následne čiastočné sprístupnenie, tzv. Košického hradu lokality Hradová.
Ďalšie možnosti sa samozrejme v tejto oblasti naskytajú aj v operačnom programe Informatizácia spoločnosti prioritná os dva, kde ako ste zaregistrovali, pán poslanec, ministerstvo kultúry pod mojím vedením zmenilo doterajšie nastavenie alebo nastavenie, ktoré sme jednoducho zdedili a opätovne sme ho nasmerovali k tomu, aby finančné zdroje smerovali najmä k dobudovaniu národnej infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií.
To znamená, že ten proces tak, ako bol nastavený cez ausorsing sa zmenil k tomu, aby sa práve vybudovala Národná infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií.
Takže, to je opäť veľmi významná oblasť. Môžem vám zároveň povedať, že osobne som už absolvoval aj niekoľko stretnutí s občianskymi združeniami, ktoré sú aktívne v oblasti obnovy hradov a hradných ruín. Chceme v najbližšom možnom čase pripraviť aj niektoré legislatívne zmeny, pretože v prípade týchto aktivistov nie sú problémom len peniaze, ale aj vysporiadanie pozemkov. To znamená, že budeme aktívne komunikovať s ministerstvom pôdohospodárstva, konkrétne s pozemkovým fondom a štátnymi lesmi, pretože predovšetkým tieto inštitúcie majú vo svojej správe majetky, teda pozemky a chceme pripraviť legislatívu, ktorá umožní prevod týchto pozemkov predovšetkým na obce.
Takže, to je niekoľko oblastí, v ktorých už za tých zhruba sedem mesiacov bolo ministerstvo kultúry pod mojím vedením aktívne v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Začali ste zoširoka. Ja by som si dovolil vrátiť sa ku konkrétnej otázke, ktorú som položil a poprosil by som vás, či by ste mohli informovať aspoň o niektorých konkrétnych prípadoch, keď ministerstvo ako orgán štátnej správy využilo zákon a prinútilo majiteľa, aby sa o svoju budovu normálne postaral.

Pán poslanec, kladiete mi úplne inú otázku, ako ste ju formulovali v predloženom texte.

Pán poslanec, odpovedal som na vašu otázku tak, ako ste ju predložili. Otázku, ktorú kladiete teraz je úplne iného charakteru, ale samozrejme v budúcnosti som pripravený na ňu odpovedať, pokiaľ máte záujem.

Áno.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, tie závery sa pohybujú v dvoch rovinách. Tou prvou, sú sankcie voči režimu a tou druhou je sada pozitívnych, podporných, povzbudzujúcich opatrení voči občianskej spoločnosti.
Myslím, že veľa toho bolo aj v masmédiách, veľa sme si povedali na výbore pre zahraničné veci, vo výbore pre európske záležitosti. Tie sankcie majú dvojaký charakter. Po prvé, existuje zoznam osôb, ktorým nie je a nebude dovolené vycestovať do krajín Európskej únie, a ktorým budú zmrazené finančné kontá do tej miery, aby samozrejme mohli tí ľudia existovať. Čo sa týka tých povzbudzujúcich opatrení, uvediem niekoľko príkladov.
Veľmi všeobecnou zhodou je, že budeme naďalej liberalizovať vízový režim pre občanov Bieloruska, predovšetkým voči konkrétnym cieľovým skupinám, najmä voči mládeži, voči študentom, športovcom, umelcom, ľuďom z oblasti kultúry, a aj pre ľudí, ktorí budú naďalej zaťažení vízovou povinnosťou. Budeme sa snažiť vyberať od týchto ľudí menej peňazí za udelenie víz. Teda politikou Európskej únie je umožniť, aby čo najviac občanov Bieloruska mohlo navštevovať naše krajiny, mohlo predsa len zodpovednejšie a aj z vlastnej skúsenosti presadzovať hodnoty demokracie v Bielorusku.
Tých možností, ako chceme, či už ako celok, ale aj ako jednotlivé členské štáty Európskej únie pomáhať občanom Bieloruska, je omnoho viac. Možno viete, možno nie, ale naše mimovládky operujú v Bielorusku už od roku 2003. Tak viem, že sú najaktívnejšie a najsystematickejšie, pomáhajú bieloruským obyvateľom. V tejto činnosti ich budeme mohutne povzbudzovať.
Dnes v Bielorusku dochádza k tomu, že mimovládnym organizáciám polícia odoberá počítače, budeme im kupovať nové. Veľa ľudí je vo väzení, nemajú advokátov. Budeme im platiť týchto advokátov. Najmladšia väzenkyňa má 20 rokov - Nasťa Palažanka. Iste, raz ju z väzenia prepustia, ale málo kto z nás verí, že bude môcť v Bielorusku doštudovať. Zriadime fond, štipendijný fond, z ktorého na Slovensku chceme minimálne 5 - 6 študentov financovať, aby sa mohli vzdelať, aby mohli mať vysoké alebo univerzitné vzdelanie. Budeme pomáhať rodinám prenasledovaných disidentov, zvýšime príspevky, všetky krajiny zvýšia príspevky na podporu týchto aktivít veľmi cielene, veľmi adresne venovaných obyvateľom Bieloruskej republiky.
Zmienim ešte jednu aktivitu, ktorú považujem za nesmierne dôležitú. Možno ste si všimli, minulého roku sme organizovali v Bratislave stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. Teraz 3. marca organizujeme podobné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave s našimi kolegami z krajín východného partnerstva. To sú, t. j. šesť krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko. Minister zahraničných vecí Bieloruska nie je na tom zozname ľudí, ktorí majú zakázaný vstup aj preto, aby sme istý komunikačný kanál mali. Teda, vyzerá to tak, že pozvem aj kolegu Martinova, ale som rozhodnutý pozvať na osobitné stretnutie na rovnaký deň do Bratislavy aj predstaviteľov Bieloruskej opozície. Disidentov. Už sme s niektorými z nich telefonicky hovorili, aj ja sám. Takže 3. marca verím, že budeme mať jedinečnú príležitosť v Bratislave na jednej strane poslať priamy odkaz režimu cez kolegu Martinova, ale si aj vypočuť najnovšie veľmi konkrétne skúsenosti demokratickej bieloruskej opozície.
Za veľmi významný záver nášho pondelkového rokovania považujem doplnenie už dovtedy pripravených záverov na nižšej úrovni o to, že sa k Bielorusku budeme na našich stretnutiach pravidelne vracať. Je to zjavne na dlhú trať. Vo svojom vystúpení som tiež povedal, že neverím, že Lukašenkom zatrasie to, že nebude môcť pricestovať do Vysokých Tatier, že diktátori nerozumejú veľmi demokratickým pravidlám, že rozumejú iba peniazom, a že nepochybne obchodné sankcie ekonomické, by nimi zatriasli alebo ich poškodili viac. Ale rovnako som si vedomý, že ekonomické sankcie znamenajú problémy aj pre podniky a problémy pre podniky znamenajú aj problémy pre robotníkov, ktorí tam robia. Preto v tejto oblasti som cítil aj u ostatných kolegov, na jednej strane porozumenie pre tento druh sankcií, ale aj porozumenie pre to, že by sme mali dvakrát, trikrát odmerať, než k tomu siahneme.
Hovorím o tom iba preto, aby vám bolo jasné, aby sme si rozumeli, že nepovažujeme tú sadu sankcií, na ktorých sme sa dohodli za konečnú, ale už na ďalšom februárovom stretnutí budeme hodnotiť, či došlo k prepusteniu niektorých politických väzňov, ako sa bieloruský režim správa a potom prípadne zvážime aj udelenie tvrdších opatrení voči samotnému režimu. Ale to kľúčové, čo cítim, že môže v Bielorusku posúvať veci dopredu je to, aby sme sa naďalej venovali ľuďom, aby sme pomáhali väzneným, aby sme pomáhali rodinám disidentov, aby sme pomáhali občianskej spoločnosti. A myslím si, že to sme robili, robíme, a aj vo zvýšenej miere robiť budeme.

Ďakujem pán minister, za všetko, čo ste povedali k situácii v Bielorusku a k našim krokom, ktoré smerujú voči režimu, ktorý bohužiaľ stále vládne v Bielorusku. Zároveň chcem poďakovať za veľmi promptné riešenie situácie našich ľudí v Egypte, kde každý z nás pozná, aká je situácia a za to, že ich transport z Egypta do vlasti bol zabezpečený vládnym špeciálom, takže aj za toto vám patrí vďaka.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za ďalšiu zo série otázok. Nové výstavné centrum, ako tomu je v prípade Národního technického múzea sa na Slovensku nepripravuje. Zo štrukturálnych fondov je zabezpečená obnova areálu Solivary v Prešove, ktorá je expozíciou Slovenského technického múzea a skvalitnenia expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Slovenské technické múzeum pracuje ďalej na projekte vedecko-technického centra ako projektu v rámci siedmej prioritnej osi Európskeho hlavného mesta kultúry Košíc. Opäť to bola špeciálne aktivita ministerstva kultúry a bude určená pre deti a mládež. Žiadosť o finančné zabezpečenie projektu bude predložené v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov z regionálneho operačného programu.
Slovenské technické múzeum spravuje aj národnú kultúrnu pamiatku Vysoká pec, Karol situovanú v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla. Vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevenom uhlí. Žiadosť o finančné zabezpečenie rekonštrukcie obnovy technickej pamiatky má byť podobne alebo obdobne predložená v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Ďalej Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dokumentuje objekty priemyselnej architektúry a technických pamiatok. Tento projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako prioritný. Cieľom dokumentácie je základné mapovanie v teréne a vytvorenie elektronickej databázy. V roku 2011 sa najvýznamnejšie objekty pripravujú na zápis za národnú kultúrnu pamiatku. Priemyselné objekty, ktoré nebudú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky Pamiatkový úrad Slovenskej republiky odporučí jednotlivým mestám, obciam a samosprávnym krajom na zachovanie a využitie pre iné funkcie, napríklad ako galérie, sociálne zariadenia a podobne. V prípade, že majú objekty svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, jednotlivé samosprávy ich môžu chrániť ako pamätihodnosti.
Tak isto, ako pri predchádzajúcej otázke, využívajú sa na túto oblasť aj prostriedky z dotačného systému konkrétne z programu Obnovme si svoj dom. Takto bola podporená alebo bol podporený aj základný výskum a dokumentácia banských pamiatok na Spiši.

Už to funguje. Ďakuje pekne. Pán minister, teda, keď sme sa dozvedeli, že nič takého ako Národné technické múzeum v Prahe sa nechystá, by som sa chcel spýtať, keďže bezpochyby ide o ojedinelé pamiatky na Slovensku technického charakteru a určite o nich viete, ako konkrétne ministerstvo podporuje napríklad zachovanie Čiernobalockej alebo Kysuckej úvraťovej železničky alebo expozíciu leteckej techniky v Košiciach, napríklad. Sú to veľmi ojedinelé, technicky naozaj veľmi vzácne pamiatky, o ktoré som presvedčený, že ministerstvo kultúry má záujem.