12. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec, za ďalšiu zo série otázok. Nové výstavné centrum, ako tomu je v prípade Národního technického múzea sa na Slovensku nepripravuje. Zo štrukturálnych fondov je zabezpečená obnova areálu Solivary v Prešove, ktorá je expozíciou Slovenského technického múzea a skvalitnenia expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Slovenské technické múzeum pracuje ďalej na projekte vedecko-technického centra ako projektu v rámci siedmej prioritnej osi Európskeho hlavného mesta kultúry Košíc. Opäť to bola špeciálne aktivita ministerstva kultúry a bude určená pre deti a mládež. Žiadosť o finančné zabezpečenie projektu bude predložené v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov z regionálneho operačného programu.
Slovenské technické múzeum spravuje aj národnú kultúrnu pamiatku Vysoká pec, Karol situovanú v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla. Vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevenom uhlí. Žiadosť o finančné zabezpečenie rekonštrukcie obnovy technickej pamiatky má byť podobne alebo obdobne predložená v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Ďalej Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dokumentuje objekty priemyselnej architektúry a technických pamiatok. Tento projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako prioritný. Cieľom dokumentácie je základné mapovanie v teréne a vytvorenie elektronickej databázy. V roku 2011 sa najvýznamnejšie objekty pripravujú na zápis za národnú kultúrnu pamiatku. Priemyselné objekty, ktoré nebudú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky Pamiatkový úrad Slovenskej republiky odporučí jednotlivým mestám, obciam a samosprávnym krajom na zachovanie a využitie pre iné funkcie, napríklad ako galérie, sociálne zariadenia a podobne. V prípade, že majú objekty svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, jednotlivé samosprávy ich môžu chrániť ako pamätihodnosti.
Tak isto, ako pri predchádzajúcej otázke, využívajú sa na túto oblasť aj prostriedky z dotačného systému konkrétne z programu Obnovme si svoj dom. Takto bola podporená alebo bol podporený aj základný výskum a dokumentácia banských pamiatok na Spiši.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, je tu priestor na vašu doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Už to funguje. Ďakuje pekne. Pán minister, teda, keď sme sa dozvedeli, že nič takého ako Národné technické múzeum v Prahe sa nechystá, by som sa chcel spýtať, keďže bezpochyby ide o ojedinelé pamiatky na Slovensku technického charakteru a určite o nich viete, ako konkrétne ministerstvo podporuje napríklad zachovanie Čiernobalockej alebo Kysuckej úvraťovej železničky alebo expozíciu leteckej techniky v Košiciach, napríklad. Sú to veľmi ojedinelé, technicky naozaj veľmi vzácne pamiatky, o ktoré som presvedčený, že ministerstvo kultúry má záujem.

Určite áno, pán poslanec, samozrejme vždy je dôležité, kto spravuje takéto aktivity. Viete, že ani v prípade Čiernohorskej železničky ani leteckého múzea nie je správcom alebo vlastníkom ministerstvo kultúry, ale priestor na podporu takýchto aktivít je práve z toho dotačného systému, ako som vám spomínal. Takže, pokiaľ sú predložené žiadosti, tak a je k dispozícii dostatočný objem finančných prostriedkov, ktorý samozrejme nikdy v plnom rozsahu nemôže podporiť predložené projekty, tak ministerstvo kultúry je pripravené v rámci svojich možností takéto aktivity podporiť.

Ďakujem, pán minister.

Ďakujem, pán predsedajúci.

Štvrtou v poradí vylosovanou otázkou je otázka od pána poslanca Ľubomíra Petráka, ktorého tiež vidím v sále, takže je adresovaná ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Jurajovi Miškovovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, kedy v rámci deklarovanej transparentnosti pristúpite k zverejneniu príjmu zástupcov štátu v organizáciách a obchodných spoločnostiach, kde je štát spoluvlastníkom? Prečo sa tomuto kroku vami riadené ministerstvo dlhodobo vyhýba?" Pán minister, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, neviem na základe akých informácii tvrdíte, že sa tejto téme vyhýbame. Dovolím si vás, teda vyviesť z tohto omylu.
Súčasná vláda, ktorej som členom sa pri svojom nástupe zaviazala, že bude presadzovať nárast transparentnosti vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti. Osobne som presvedčený, že transparentnosť, by sa nemala týkať iba oblasti nakladania s verejnými zdrojmi v štátnej správe a samospráve, ale mala by sa týkať napríklad aj používania finančných prostriedkov v obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Vychádzajúc z tohto presvedčenia som svojím listom v novembri 2010 požiadal predstavenstvá spoločností s majetkovou účasťou štátu, v ktorých ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku vykonáva akcionárske práva o transparentnejšie nakladanie s verejnými financiami a o podniknutie krokov smerujúcich k väčšej otvorenosti spoločnosti voči verejnosti a sprístupňovanie informácií aj nad rámec povinností vyplývajúcich z platného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Moja požiadavka bola smerovaná na spôsob odmeňovania členov orgánov spoločností nominovaných štátom a na poskytovanie ďalších benefitov týmto osobám, ako aj na vynakladanie zdrojov spoločností na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác. Dosiahnuť tento cieľ však vôbec nie je jednoduché. Spoločnosti, v ktorých má štát svoj podiel, sa skrývajú za zákon o ochrane osobných údajov a tvrdia, že nehospodária s verejnými zdrojmi, a že ich manažéri nie sú verejní funkcionári, a preto nie sú povinní poskytovať požadované údaje.
Ministerstvo hospodárstva oslovilo celkom sedemnásť spoločností s majetkovou účasťou štátu, z ktorých reagovalo na moju výzvu iba šesť: Slovak Telecom, akciová spoločnosť, MH Invest, s.r.o., SPP, akciová spoločnosť, Javys, akciová spoločnosť, SEPS, akciová spoločnosť a Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť. My sme teda tí, ktorí sa s myšlienkou presadzovať nárast transparentnosti vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti stotožnili, my sme tí, ktorí ju aj začali riešiť, my sme tí, ktorí hľadali riešenie a chcú toto riešenie preniesť do praxe, a preto ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu návrhu pravidiel, ktorý definuje pravidlá výberu, riadenia odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností.
Cieľom tohto návrhu, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní je jasne definovať tieto pravidlá tak, aby bolo zo strany štátu zabezpečené efektívne vykonávanie akcionárskych práv, efektívne hospodárenie spoločností a odstránenie korupcie a klientelizmu. Snahou ministerstva je zaviesť systém a jasné pravidlá do procesu odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch jednotlivých spoločností.
Ako som spomínal, návrh pravidiel je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a momentálne zapracovávame pripomienky, ktoré prišli z iných rezortov. Po doriešení týchto pripomienok a rozporov k zásadným pripomienkam, predložím návrh pravidiel na rokovanie vlády v čo možno najkratšom čase, pravdepodobne už na budúci týždeň. Podmienky pre výber zástupcov štátu do orgánov spoločností uvedené v materiáli kladú dôraz na transparentnosť procesu výberu týchto zástupcov a na ich odbornosť. Vymedzenie kompetencií a povinností zástupcov štátu si dáva za cieľ zabezpečiť, aby títo zástupcovia štátu s maximálnou zodpovednosťou presadzovali záujmy štátu v orgánoch spoločností, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na hospodársky výsledok spoločnosti, ako aj zásadné negatívne hospodárske, ekonomické, sociálne a politické dôsledky.
Navrhovaný systém odmeňovania by mal konečne začať fungovať na princípe zásluhovosti. Výška odmien by mala podľa nášho návrhu závisieť aj od ekonomického významu spoločnosti pre národné hospodárstvo, pričom najväčší dôraz je kladený na ziskovosť spoločnosti. Stanovenie výšky zložky ekonomického významu je nastavené tak, že vychádza z posúdenia hlavných ukazovateľov spoločnosti, ktorými sú výška obratu, výška rentability tržieb, čiže pomerový ukazovateľ čistého zisku a tržieb a počtu zamestnancov.
Vážený pán poslanec, my si teda svoj cieľ ako ste mohli počuť, plníme a budeme veľmi radi, pokiaľ nás v plnení tohto cieľa podporíte aj vy. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Áno, tak poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.