12. schôdza

Veľmi pekne ďakujem. Ja zase sľubujem, že už budem počúvať.

A odkiaľ by ste si priali presne? (Smiech v sále.)

Posledné dve vety. (Reakcie z pléna.)

Posledné dve vety.
Čiže ja to zopakujem v tom kontexte. Hovoril som, pán predseda, celkom vážne o vašom odvolávacom procese v zmysle našich platov. Ako raz rozhodnete a potom ako odvolávací orgán rozhodnete inak. Proste táto Národná rada by skutočne mohla mať jedného poslanca a v tom prípade by som navrhoval, aby ste to boli určite vy, lebo by ste mohli všetko zvoliť jednohlasne a bol by pokoj.
Teda tie posledné dve vety. Nazdával som sa, že navrhnete - pre vašu informáciu, hovorím o kolegoch, ktorí predkladajú tento návrh -, aby napríklad v prvom stupni o ospravedlnenie neúčasti rozhodoval poslanecký klub, resp. jeho predseda, ktorý na rozdiel od nášho pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky - myslel som vás, pán predseda - má čas s jednotlivými členmi svojho klubu aj rozprávať, a teda mal by o dôvodoch neprítomnosti a ich opodstatnenosti či hodnovernosti vedieť podstatne viac, ako sa dozvie pán predseda - myslím vás, vážený pán predseda - z monitoringu dennej tlače. Tomu by však mohla zostať - myslím opäť vás, pán predseda - kompetencia riešiť prípadné odvolania sa poslanca proti prvostupňovému rozhodnutiu, myslím rozhodnutie predsedu klubu.

No, ďakujem, že ste mi to zopakovali. Teraz už viem, že som to predsa len počul, ale rovnako netuším, táto znôška rôznych slov, čo to chcelo byť... (Reakcie z pléna a veľký ruch.) Ale kľudne pokračujte ďalej. Nech sa páči. (Potlesk.)

Práve ste, práve ste porušili niekoľkokrát rokovací poriadok, pán predseda. (Ruch v rokovacej sále.)

Vy tam nevykrikujte, pán Richter. (Reakcia poslanca.) Pán Richter, nevykrikujte tu, dobre?
Nech sa páči, pokračujte, pán Jarjabek.

Ďakujem pekne.
Moje očakávania návrh novelizácie zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku však nenaplnil. Namiesto návrhu riešenia praktických problémov som v úžase čítal text, ktorý do demokratického právneho poriadku slobodného štátu vnáša ducha čias, ktorým sme pred vyše dvomi desaťročiami odzvonili na námestiach. Aj o tom sme tu už hovorili.
Zástupcovia štyroch koaličných politických subjektov zahrňujúcich šesť politických strán v mene uspokojenia, resp. ukojenia momentálneho koristníckeho apetítu neváhajú odťať základné atribúty slobody z našej legislatívy.
Pripomeňme si, ktoré politické subjekty neváhajú kastrovať základné pravidlá demokracie: Slovenská demokratická a kresťanská únia, Sloboda a solidarita, hnutie Obyčajní ľudia, MOST - HÍD, Občianska konzervatívna strana a Kresťanskodemokratické hnutie. Týchto šesť subjektov sa zoradilo pod bojovou zástavou likvidácie parlamentnej demokracie a pokúša sa silovo dosiahnuť politické zmeny, pre ktoré nedokážu získať podporu normálnym parlamentným spôsobom, teda diskusiou a argumentáciou.
Dámy a páni, teraz naozaj nejde o fazuľky. Od aténskych čias slobodní občania využívajú právo na voľby, aby prejavili svoj slobodný názor. Len v diktatúrach, kde panuje nedôvera, strach a teror, sa od občanov požaduje, aby svoje názory manifestovali v kolektívnom ošiali vedno s ostatnými neslobodnými občanmi. Len v diktatúrach bábkové zastupiteľské orgány na povel nadriadeného aklamáciou prejavujú nadšenie či, naopak, volajú po šibeniciach.
Kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, MOST-u, Slobody a solidarity, ale my, vy, Obyčajní ľudia a členovia Občianskej konzervatívnej strany, vám sa skutočne nehnusí, že budete v dejinách vnímaní ako tí, ktorí sa v hľadaní spôsobu a foriem ovládnutia spoločnosti inšpirovali totalitnými spôsobmi?! Veď toto naozaj strašne smrdí stalinistickými metódami, o ktorých tak radi rozprávate. Stalinistickými metódami tých najhrubších režimov (potlesk), o ktorých tak radi rozprávate.
Čím budete pokračovať, ak sa vám tento úder demokracii podarí? Zrušíte všeobecné volebné právo a vymenujete nejakých dvesto podľa vás hodnotných nadľudí, ktorí rozhodujú, kto tu bude vládnuť?
Tvárite sa, ctení kolegovia, že vás vedie záujem umožniť občanovi, aby vedel, ako hlasuje jeho zástupca. No je to veľmi zlý argument. Veľmi hlúpy argument, že na neho médiá celkom aj naleteli. Ak ste si to náhodou nevšimli, v tomto štáte podľa súčasného volebného zákona je jediný volebný obvod, a teda volič nemá svojho poslanca. Sme tu práve v takej zostave, v akej sme, pretože politické subjekty, za ktoré sme kandidovali, získali istý volebný výsledok.
Občan teda môže sledovať, aké stanovisko zaujal ten-ktorý poslanecký klub a pýtať sa seba samého, či dal dôveru ľuďom, ktorí si ju vážia a bránia jeho zástupy, resp., pardon, bránia jeho záujmy. Alebo či vypustili z klietky dravcov, ktorých pramálo zaujíma, aké sú záujmy občana, pretože majú svoje mocenské ambície.
Sledujete ďalšie obludné farizejstvo, ktoré je v tomto návrhu. Dámy a páni, vy negumujete z nášho právneho poriadku princíp tajnej voľby v personálnych otázkach preto, aby ste informovali občanov o postojoch konkrétnych politikov. Vy ho rušíte, pretože nie ste politicky schopní získať pre vaše vlastné návrhy svojich vlastných kolegov. To, čo nám vnucuje Koaličná rada, teda vaše partajnícke verchušky, nemá podporu ani len medzi vami. Vy ako slobodní občania, vy ste zrejme často našli v tých návrhoch priveľa subjektivizmu, nekompetentnosti či rovno zla, aby ste im s pokojom v duši dali svoje hlasy.
Preto vás, vážení kolegovia zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Slobody a solidarity, MOST-u, Občianskej konzervatívnej strany i Obyčajných ľudí, potrebujú vaši stranícki aparátnici kontrolovať. O nás z opozície im vôbec nejde, ale boja sa, aby ste vy nehlasovali podľa svojho presvedčenia a cti, teda slobodne.
Vy tento návrh zákona potrebujete, dámy a páni, preto, lebo je to hádam jediná koalícia a jediná koaličná väčšina, ktorá má koaličnú väčšinu len vo verejných voľbách. Určite si spomínate na rôzne Brigády socialistickej práce, ktoré chodili kolektívne voliť a výber z kandidátov za plentou považovali za urážku vyspelého socialistického budovateľa. Prevzali si kandidátku... (Potlesk.)
Prevzali si kandidátku Národného frontu a s okázalým gestom dôvery v štátostranu ju obratom hodili do volebnej urny. No k nádhernému ideálu smerujete, kolegovia podpísaní pod predloženým návrhom novelizácie. Teraz sa začnete navzájom kontrolovať pri hlasovaní. Zajtra vaši pouliční dôverníci možno začnú kádrovať občanov, či sa neprehrešujú náhodou proti zásadám modrosocialistickej morálky, a potom už ostáva len spustiť modropolitické procesy. Masy, ktoré budú volať po šibenici pre politických nepriateľov, vám stranícki sekretári dodajú tak, ako ich dodávali vrahom doktorky Horákovej či Vlada Clementisa. Preháňam? Nie, dámy a páni. Takto to všetko začalo. Takto to všetko začalo v tých obludných režimoch.
Dámy a páni, som si vedomý toho, že hospodárska kríza vždy prebúdzala v ľuďoch driemajúcu šelmu. V tridsiatych rokoch práve kríza a hospodársky kolaps odštartovali hrôzovládu fašizmu. Dnes sa v dôsledku krízy radikalizujú nielen iné kontinenty, ale totalitné maniere sa prebúdzajú aj okolo nás v Európe.
Aká je povinnosť každého občana postaviť sa na odpor už pri prvých náznakoch, že vláda vecí verejných sa dostáva na scestie? Vy, vážení koaliční kolegovia, robíte viac ako prvé kroky. Vy znásilňujete demokraciu prakticky od okamihu, keď volebná komisia potvrdila výsledky volieb.
Veď čo iné ako znásilnenie demokracie je likvidácia právnej subjektivity verejnoprávnych médií len preto, aby ste ich dostali pod kontrolu svojich nominantov? Veď čo iné je likvidácia demokratického tajného hlasovania v personálnych otázkach? Áno, vážení kolegovia a kolegyne, dali ste sa na veľmi hazardnú cestu, ktorá neomylne vedie k totalitným metódam vládnutia. Ale skúste si vy v pamäti nalistovať, ako totalitné diktatúry vždy skončili.
Včera sme vám v citáciách pripomenuli niektoré vaše výroky na tému slobodných volieb. Budem veľmi pozorne sledovať, ako sa k návrhu štvorice koaličných zástupcov postavia citovaní politici. A ubezpečujem vás, že nebudem sám. Ak silou politickej päste pretlačíte toto obmedzenie práva slobodne voliť do rokovacieho poriadku, zaradíte sa k odporcom demokracie a riskujete nie nejaký demarš či vážne varovanie medzinárodných autorít, vy môžete skončiť v rovnakej izolácii ako tí totalitní politici, o ktorých tak často rozprávate. Pretože európska spoločnosť je na takéto vulgárne uplatňovanie sily a nedemokratických metód v politike citlivá. A my našťastie máme možnosť informovať o vašich totalitných legislatívnych krokoch Európsky parlament cez svojich kolegov. Neberte to na ľahkú váhu.
Viete a teraz na koniec celkom ma napadla taká malá metafora na záver, ale nemôžem sa jej ubrániť, pokladal by som totiž aj za svoju osobnú prehru, keby sa do konca vášho volebného obdobia, keby to všetko dospelo tak ďaleko, že napríklad pán predseda v podkolienkach a dobre padnúcej elegantnej uniforme s lajblíkom, s koketne nasadenou čapičkou s brmbolcom zavelí a bude sa čakať, že sa zmeníme na súbor nôtiacich za vírenia bubnov a fanfár trubačov optimistickú pieseň o jednote a šťastí pre milióny. A kto by náhodou spievať nechcel, na toho by čakala útulná cela alebo rovno pracovný tábor, kde by také živly už spievať niekto naučil. A keby ani toto nepomohlo, tak aspoň by nám zobral päťdesiat percent nášho platu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)