16. schôdza

Ďakujem pekne. Keď týždeň po tom, ako Národná rada schválila veľkú novelu, ministerka spravodlivosti posunula do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý má opravovať jej schválený zákon v Národnej rade. Aj tento zákon vzhľadom k tomu, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky podľa nášho názoru, ktorý verím, že môžme vysloviť, upravuje právne postavenie justičných čakateľov, vrátil opätovne aj túto malú novelu prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie do Národnej rady.
Dámy a páni, ale nemôžme pozerať na tento malý zákon, na túto malú novelu cez prizmu len tých paragrafov, ktoré vidíte na stole. Musíme sa na túto novelu pozerať aj cestou schváleného zákona č. 33/2011 Z. z., kde Národná rada Slovenskej republiky prijala vážne rozhodnutia, ktoré zasahujú do nezávislosti súdnej moci.
Faktom je, dámy a páni, že ste, hlavne kolegovia z koalície, prijali zákon, ktorý od 1. mája zasiahne vážnym spôsobom do nezávislosti súdnictva. V Slovenskej republike, tak ako v každom inom demokratickom a právnom štáte, platí princíp trojdelenia moci na moc zákonodarnú, moc výkonnú a moc súdnu. Tieto moci navzájom v rámci systému bŕzd a protiváh sa majú kontrolovať, dopĺňať, ale na druhej strane majú byť od seba nezávislé a mať osobitné postavenie. Bohužiaľ, predstavitelia vládnej koalície a vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, asi aj svojím rozhodnutím väčšina parlamentu rozhodla, že tieto rozdiely, tieto osobitosti a toto oddelenie troch mocí v štáte sa bude stmeľovať a výkonná a zákonodarná moc budú zasahovať do moci súdnej. To je výsledok novelizácií právnych predpisov v tejto oblasti.
Tento návrh zákona opravuje tie nepodarky, ale iba sčasti, aby nedochádzalo k zjavnej protiústavnosti, keď prechodné ustanovenie týkajúce sa justičných čakateľov sa týka účinnosti od 1. januára a účinnosť zákona je až 1. mája. To znamená, spätne prechodné účinné ustanovenie účinnosť nadobúdať nemôže.
Týmito právnymi úpravami, dámy a páni, ste spolitizovali a chcete spolitizovať súdnictvo ako také. Chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. V zákonoch, v zákone o sudcoch a prísediacich a následne aj v ďalšom článku v zákone o súdoch ustanovujete výberové komisie na sudcov a na predsedov súdov, ktoré nemajú nič s právnym štátom spoločné. Vo výberových komisiách budú mať väčšinu zástupcovia iných mocí ako moci súdnej. Budú napríklad v 5-členných výberových komisiách na sudcov traja členovia, ktorí nepochádzajú zo súdnej moci, dvaja menovaní pani ministerkou a jeden menovaný, volený Národnou radou Slovenskej republiky. Keď si zoberiete do úvahy politickú realitu, aká na Slovensku existuje, tak traja zástupcovia vo výberovej komisii na sudcu, to znamená traja z piatich ľudí, ktorí rozhodujú o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom, budú menovaní politicky na základe väčšinovej vôle konkrétnej politickej garnitúry, ktorá na Slovensku bude vládnuť, pretože väčšina v parlamente predstavuje aj väčšinu vo vláde Slovenskej republiky.
To, že iné moci, a to moc zákonodarná a moc výkonná, budú rozhodovať o tom kto bude a kto nebude sudcom, dáva alebo spochybňuje legitimitu súdnej moci ako takej, ktorej vznik a postavenie a jednotlivé právne postavenie by malo byť odvodené od tejto moci. Spolupráca moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej nie je vec, ktorú si môžme zamieňať s tým, ako iná moc bude zasahovať v rámci kreácie moci druhej. Politické výberové komisie pokračujú aj v rámci správy súdov. Ministerstvo bude mať väčšinu pri menovaní, väčšinu zástupcov v komisiach, ktoré budú rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude predsedom konkrétneho súdu. V tomto prípade sa už ministerstvo spravodlivosti ničím netajilo a predložilo návrh, ktorý bol schválený v Národnej rade, ktorý obsahuje možnosť a v tomto prípade už aj právnu povinnosť menovať troch členov výberovej komisie na predsedov súdov zo strany ministerstva spravodlivosti. To znamená konkrétneho ministra, ministerku spravodlivosti.
Dámy a páni, ide o nepredstaviteľné zásahy do súdnej moci, ktorá by mala byť oddelená od moci zákonodarnej a od moci výkonnej. Ale čo je ešte horšie, mala by byť oddelená od politických vplyvov. Vy sa po viac ako dvadsiatich rokoch od nežnej revolúcie, kde sa mnohí chválite, že ste mnohí štrngali kľúčmi, netajíte tým, že popierate základné princípy demokratického a právneho štátu a snažíte sa moc, ktorá pochádza od občanov, koncentrovať vo svojich rukách. Nepripúšťate žiadne brzdy a protiváhy proti tomu, aby moc v rukách politikov nebola zneužitá, pretože pokiaľ politici budú mať moc aj nad súdnictvom, môže dochádzať a bude dochádzať a v súčasnej dobe vidíme, že dochádza k zneužitiu moci, ktoré už nebude ani kontrolovateľné a sankcionované.
Ďalší neduh tohto návrhu zákona je o tom, že, predpokladám, vládna koalícia ako červené súkno sa chce zbaviť všetkých ľudí, ktorých vidí a ktorých môže akýmkoľvek spôsobom, či už legálnym, legitímnym alebo nelegálnym, neústavným a nelegitímnym, sa zbaviť. Takýmto spôsobom, dámy a páni, pristupujete aj k právnemu postaveniu justičných čakateľov. Práve justičných čakateľov sa osobitne táto novela zákona, ktorá bola vrátená prezidentom Slovenskej republiky, týka. Prechodné ustanovenie, ktoré má riešiť právne postavenie justičných čakateľov, prezident Slovenskej republiky navrhol v znení, ktoré by riešilo ich právne postavenie ústavným spôsobom. Už aj v minulosti, myslím, že to bolo v roku 2002, sa pri novelizácii zákonov, ktoré sa týkali právneho postavenia justičných čakateľov, ich právne postavenie riešilo tak a presne v obdobnom prípade, že justičný čakateľ, ktorý bol vymenovaný, ktorý bol výberovou komisiou vymenovaný do tejto funkcie, zostáva, jeho právne postavenie zostáva podľa doterajších právnych predpisov a nárok na obsadenie funkcie sudcu sa posudzuje a zostáva zachovaný tiež podľa doterajších právnych predpisov. Vy ste sa potrebovali niekoľkých desiatok ľudí zbaviť bez relevantného dôvodu. A bez relevantného dôkazu, ktorý by ste predložili verejnosti, ste možno s červeným súknom na očiach jednoducho videli, že toto sú ľudia, ktorých môžete akýmkoľvek spôsobom z justície vyhodiť, obmedziť ich práva, ktoré nadobudli verejnými výberovými konaniami.
Právne postavenie čakateľov, justičných čakateľov bolo dané výberovým konaním, na základe ktorého nastúpili na príslušný súd. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o sudcoch im týmto spôsobom vznikol nárok obsadiť voľné miesto sudcu na súde, v ktorom vykonávali prax justičného čakateľa. Vzhľadom k tomu, že sa funkcia justičného čakateľa ruší, justiční čakatelia sa stávajú vyššími súdnymi úradníkmi zo zákona odo dňa účinnosti tejto právnej úpravy a bez ich súhlasu. Rušia sa aj ich legálne nadobudnuté práva, a to právo obsadiť voľné miesto sudcu na základe výberového konania, ktoré absolvovali, a vzniká im nová povinnosť splniť ďalšiu podmienku, obsadiť toto miesto sudcu druhým dodatočným novým výberovým konaním, ktoré zavádzate podľa zákona pre túto skupinu ľudí.
V tomto tiež vidno určitú protiústavnosť tejto právnej úpravy. Namiesto toho teda, aby ste rešpektovali pripomienky prezidenta, ktoré pán prezident navrhoval už pri prvom vrátení zákona č. 33/2011 Z. z. z roku 2011, vtedy ste prijali zjavne protiústavný zákon, ktorý lepíte a opravujete touto novelou. Ja pevne verím, že budete ochotní rešpektovať opätovné pripomienky prezidenta, ktoré v tom istom znení pán prezident navrhol Národnej rade Slovenskej republiky. Pokiaľ tomu tak nie je, tak už neviem, akým spôsobom pomôcť kolegom z vládnej koalície pochopiť, aké návrhy zákonov schvaľujú, ako majú návrhy zákonov schvaľovať tak, aby neboli tieto návrhy zákonov podľa nášho názoru, je to náš názor, protiústavné.
Vo veci tvorby výberových komisií na sudcov, to znamená vo veci rozhodovania o tom, kto bude alebo nebude sudcom, čo si vládna koalícia v súčasnosti vymienila ako svoju kompetenciu na rozhodovanie, vo veci rozhodovania o funkciách predsedov súdov na Slovensku, kde bude mať politická moc, to znamená zákonodarná a výkonná moc, tiež väčšinové rozhodovacie práva, ako aj vo veciach týkajúcich sa právneho postavenia justičných čakateľov, zrušenia ich funkcií a nárokov vyplývajúcich z už absolvovaných výberových konaní, nárokov na obsadenie funkcie sudcu, v prípade, ak je takéto miesto voľné na príslušnom súde, kde vykonávajú prax, môžete, kolegyne, kolegovia, očakávať vo veľmi krátkom čase podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.
V predmetnej veci ja očakávam, že Ústavný súd bude posudzovať súlad tohto právneho predpisu, ako aj prechodného ustanovenia, ktoré schvaľujete teraz, a obávam sa, že nie ste ochotní akceptovať pripomienku prezidenta, ktorý by tento nesúlad odstraňoval, bude rozhodovať o súlade alebo nesúlade týchto právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a to konkrétne s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovujú a zavádzajú do praxe princípy nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti. Vo veciach, ktoré sa týkajú právneho postavenia justičných čakateľov, dámy a páni, môžete okrem toho očakávať aj namietaný nesúlad s rovnosťou právneho postavenia justičných čakateľov vo vzťahu k základným princípom právneho štátu, a to k zákazu retroaktivity, pretože zákon spätne odníma legálne nadobudnuté práva týmto osobám.
V tejto súvislosti, dámy a páni, si vás dovoľujem požiadať, aby ste aspoň tie pripomienky prezidenta, ktoré prezident Slovenskej republiky navrhol, schválili, aby ste tak dali zadosť aspoň v tejto časti jemnej úprave, ktorá aspoň sčasti odstráni neústavnosť prijímanej právnej úpravy. Tento zákon, ako aj zákony, ktoré prídu na rokovanie ďalej, sú dôkazom o tom, že vládna koalícia vypustila zo slovníka slovo demokracia, vládna koalícia vypustila zo svojho slovníka slová a pojmy, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva a zákaz zneužívania moci, politickej moci na osobné alebo iné, ako aj politické ciele. Správanie vládnej koalície cestou predkladaných návrhov zákonov, ale možno aj spôsobom, akým súčasní ministri sa vyjadrujú ohľadne aktuálnych tém, napr. odposluchov, je nevídané v histórii Slovenskej republiky a hovorí o tom, že politická moc od júnových volieb v roku 2010 je zneužívaná. Ja som presvedčený, kolegovia a kolegyne aj z vládnej koalície, že mnohým z vás to vadí a že postupom času príde aj ten čas, keď pretečie váš pohár trpezlivosti. Ja sa len obávam toho, aby to nebolo neskoro, keď už budú zdevastované všetky základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.
Slovo má pán poslanec Poliačik.

Pán kolega, keď hovoríme o vypúšťaní pojmov z nášho slovníka, keď hovorím teda za koalíciu, tak skôr by som hovoril o vypúšťaní pojmov ako zneužitie moci, keď niekto plynule prejde z pozície ministra do pozície šéfa Najvyššieho súdu, hovoríme o vypúšťaní pojmov ako rodinkárstvo, keď sa nám klonujú tie isté mená na miestach justičných čakateľov, aké vídame medzi sudcami, a zavádzanie pojmov ako rovnosť šancí, keď ľudia, ktorí na začiatku v legislatíve boli v pozícii, že mohli sa stať sudcami, a to aj vaším pozmeňovákom, teda vyšší súdni úradníci, tak o túto možnosť prišli. To znamená, my nikomu neberieme ani nadobudnutú kvalifikáciu, ani jeho skúsenosti, neberieme mu roky strávené na súde, má rovnakú šancu stať sa sudcom ako iní, ktorí takisto poctivo na tých súdoch pracujú. A v prípade, že budú mať záujem sa stať sudcami, tak budú musieť takisto zvyšovať svoju kvalifikáciu a preukázať svoje schopnosti, aby nakoniec v tých sudcovských skúškach obstáli. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Maďarič.

Pán poslanec Madej, pred pár týždňami sme boli svedkami divadla vládnej koalície na tému politických nominantov v štátnych podnikoch. A výsledky, samozrejme, boli sporné, ale, a líderkou v tom bola pani premiérka a politickí nominanti v štátnych podnikoch, to bol proste hrôzostrašný problém. Pod rúškom tejto témy a takýmito návrhmi zákonov je tu však zámer ďaleko obludnejší - politizácia súdnictva. Donedávna sme počúvali, že princípom a pilierom demokracie je nezávislosť súdnictva. Najnovšie počúvame, že problémom slovenského súdnictva je až prílišná nezávislosť. A takéto návrhy zákonov, aké predkladá vládna koalícia, politizujú súdnictvo, odstraňujú, demontujú demokraciu.
A poznámka na okraj. Rodinkárstvo z úst pána poslanca Poliačika, to znie vtipne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, poprosím kľud v miestnosti, páni.
Pán poslanec Krnáč.

Pán kolega, sám dobre viete, prečo tento zákon musí byť znova prerokovávaný. Nestala sa chyba v Národnej rade Slovenskej republiky, ale v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, vďaka čomu musíme znova naprávať určité problémy, ktoré vznikli z pohľadu tých časových a terminologických záležitostí. Chcel by som vás vyzvať, aby ste nezamieňali neustále nezávislosť súdnictva so svojvôľou súdnictva. Justícia na Slovensku je, žiaľbohu, v pozícii teenagera, ktorého sme pustili na párty a on nám urobil hanbu. Žiaľbohu, naša justícia, je smutné, že to musím konštatovať, nedozrela na samosprávu. Jediné, čo sa stalo za uplynulých ix rokov, bolo to, že sudcovia a justícia si vytvorila akúsi zónu bezpečia, do ktorej nikto nesmie zasahovať vrátane verejnosti. A namiesto toho, aby justícia slúžila spoločnosti, teda nám všetkým, tak začala slúžiť iba sama sebe. To, že sudcovia rozhodujú o tom, kto bude novým sudcom, tak to len podčiarkuje tento moment, kde tento systém, ktorý vlastne začína pôsobiť vyslovene iba samoreplikatívne, nie je nijakým spôsobom ovplyvniteľný z vonkajšieho prostredia, a to vrátane verejnosti, ktorá je dlhodobo nespokojná s výkonom súdnej moci.
Takže k justičným čakateľom. Nie je normálne, aby justičný čakateľ, ktorého jeho táto pozícia nevznikla na základe žiadnych objektívnych kritérií, ale iba na základe takýchto, tak ako bolo povedané rodinkárskych a rôznych klientelistických náležitostí, aby tento človek sa domáhal práv ústavných. Pretože ústavné práva žiadnu takúto pozíciu nezaručujú. Ak má ktorýkoľvek človek záujem byť sudcom, tak má splniť oficiálne kritériá na základe kontroly verejnosti a v tom prípade, keď sa stane sudcom, už žiadne jeho práva nebudú upierané.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predseda. Ešte možno na margo k vystúpeniu pána poslanca Madeja na tému justiční čakatelia. Ja neviem, nerozumiem tomu. Inštitút justičného čakateľa má históriu nielen na území Slovenska, ale v iných krajinách Európy. Napríklad v Česku. Táto tradícia je historicky dlhodobo overená. A mne zo strany ministerstva spravodlivosti chýbal, nevidel som žiaden jediný predložený rozumný dôvod, prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú budúcich nástupcov. Prokuratúra má čakateľov prokuratúry, advokáti, exekútori, notári majú svojich koncipientov. Všetci musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, ktorú je možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí v ekonomickom prostredí. Nezdá sa vám to zvláštne? Ja si myslím, že dôvod na takéto zákonom zrušenie pozícií justičných čakateľov je kádrovanie, politické kádrovanie á la päťdesiate roky. Môžte byť hrdá, pani ministerka.

Ďakujem. To boli všetky faktické poznámky. Pán poslanec Madej by chcel reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. Ten procedurálny návrh bol zrejme omyl. Hej?