16. schôdza

Pán kolega, keď hovoríme o vypúšťaní pojmov z nášho slovníka, keď hovorím teda za koalíciu, tak skôr by som hovoril o vypúšťaní pojmov ako zneužitie moci, keď niekto plynule prejde z pozície ministra do pozície šéfa Najvyššieho súdu, hovoríme o vypúšťaní pojmov ako rodinkárstvo, keď sa nám klonujú tie isté mená na miestach justičných čakateľov, aké vídame medzi sudcami, a zavádzanie pojmov ako rovnosť šancí, keď ľudia, ktorí na začiatku v legislatíve boli v pozícii, že mohli sa stať sudcami, a to aj vaším pozmeňovákom, teda vyšší súdni úradníci, tak o túto možnosť prišli. To znamená, my nikomu neberieme ani nadobudnutú kvalifikáciu, ani jeho skúsenosti, neberieme mu roky strávené na súde, má rovnakú šancu stať sa sudcom ako iní, ktorí takisto poctivo na tých súdoch pracujú. A v prípade, že budú mať záujem sa stať sudcami, tak budú musieť takisto zvyšovať svoju kvalifikáciu a preukázať svoje schopnosti, aby nakoniec v tých sudcovských skúškach obstáli. Ďakujem.

Pán poslanec Madej, pred pár týždňami sme boli svedkami divadla vládnej koalície na tému politických nominantov v štátnych podnikoch. A výsledky, samozrejme, boli sporné, ale, a líderkou v tom bola pani premiérka a politickí nominanti v štátnych podnikoch, to bol proste hrôzostrašný problém. Pod rúškom tejto témy a takýmito návrhmi zákonov je tu však zámer ďaleko obludnejší - politizácia súdnictva. Donedávna sme počúvali, že princípom a pilierom demokracie je nezávislosť súdnictva. Najnovšie počúvame, že problémom slovenského súdnictva je až prílišná nezávislosť. A takéto návrhy zákonov, aké predkladá vládna koalícia, politizujú súdnictvo, odstraňujú, demontujú demokraciu.
A poznámka na okraj. Rodinkárstvo z úst pána poslanca Poliačika, to znie vtipne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, sám dobre viete, prečo tento zákon musí byť znova prerokovávaný. Nestala sa chyba v Národnej rade Slovenskej republiky, ale v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, vďaka čomu musíme znova naprávať určité problémy, ktoré vznikli z pohľadu tých časových a terminologických záležitostí. Chcel by som vás vyzvať, aby ste nezamieňali neustále nezávislosť súdnictva so svojvôľou súdnictva. Justícia na Slovensku je, žiaľbohu, v pozícii teenagera, ktorého sme pustili na párty a on nám urobil hanbu. Žiaľbohu, naša justícia, je smutné, že to musím konštatovať, nedozrela na samosprávu. Jediné, čo sa stalo za uplynulých ix rokov, bolo to, že sudcovia a justícia si vytvorila akúsi zónu bezpečia, do ktorej nikto nesmie zasahovať vrátane verejnosti. A namiesto toho, aby justícia slúžila spoločnosti, teda nám všetkým, tak začala slúžiť iba sama sebe. To, že sudcovia rozhodujú o tom, kto bude novým sudcom, tak to len podčiarkuje tento moment, kde tento systém, ktorý vlastne začína pôsobiť vyslovene iba samoreplikatívne, nie je nijakým spôsobom ovplyvniteľný z vonkajšieho prostredia, a to vrátane verejnosti, ktorá je dlhodobo nespokojná s výkonom súdnej moci.
Takže k justičným čakateľom. Nie je normálne, aby justičný čakateľ, ktorého jeho táto pozícia nevznikla na základe žiadnych objektívnych kritérií, ale iba na základe takýchto, tak ako bolo povedané rodinkárskych a rôznych klientelistických náležitostí, aby tento človek sa domáhal práv ústavných. Pretože ústavné práva žiadnu takúto pozíciu nezaručujú. Ak má ktorýkoľvek človek záujem byť sudcom, tak má splniť oficiálne kritériá na základe kontroly verejnosti a v tom prípade, keď sa stane sudcom, už žiadne jeho práva nebudú upierané.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Ešte možno na margo k vystúpeniu pána poslanca Madeja na tému justiční čakatelia. Ja neviem, nerozumiem tomu. Inštitút justičného čakateľa má históriu nielen na území Slovenska, ale v iných krajinách Európy. Napríklad v Česku. Táto tradícia je historicky dlhodobo overená. A mne zo strany ministerstva spravodlivosti chýbal, nevidel som žiaden jediný predložený rozumný dôvod, prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú budúcich nástupcov. Prokuratúra má čakateľov prokuratúry, advokáti, exekútori, notári majú svojich koncipientov. Všetci musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, ktorú je možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí v ekonomickom prostredí. Nezdá sa vám to zvláštne? Ja si myslím, že dôvod na takéto zákonom zrušenie pozícií justičných čakateľov je kádrovanie, politické kádrovanie á la päťdesiate roky. Môžte byť hrdá, pani ministerka.

Áno. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Poliačik. O výberových konaniach a o rodinkárstve choďte presviedčať, že sa vám nepáči, na Krajský pozemkový úrad do Trenčína. Tam vám určite uveria. (Potlesk.) Vtedy mi prichádza na um taká myšlienka, večné pravidlo: "Hoď kameňom, kto si bez viny."
Pán poslanec Krnáč, hovoríte o tom, že tento zákon je tu v Národnej rade kvôli chybe pána prezidenta. Ja by som si dovolil polemizovať s týmto názorom, pretože pán prezident predložil pripomienku, ktorá zásadne bude rešpektovať a rešpektuje súlad s ústavou a snaží sa tento zákon dostať do takého postavenia s ústavou, aby tento zákon rešpektoval všetky články ústavy. Aj postavenie justičných čakateľov. To, že vy chcete odstrániť mladých ľudí z justície pod zámienkou zlúčenia s vyššími súdnymi úradníkmi, zrušiť ich nárok, ktorý im vznikol podľa doterajších právnych predpisov, čo je podľa nášho názoru v rozpore s ústavou, je síce váš legitímny cieľ, ale pevne verím, že Ústavný súd dá za pravdu nám.
Ďakujem pekne aj za slová podpory a ja si dovolím zhrnúť, že skutočne zákony v oblasti súdnictva a justície z dielne tejto vládnej koalície prísne a výlučne porušujú princípy právneho štátu, nezávislosti súdnictva, zasahujú do sudcovskej nezávislosti, a to všetko za účelom politizácie súdnej moci, a to všetko za účelom získania kontroly vládnej koalície nad súdnictvom. Žiaľ.

Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné upozorniť kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne tohto prezidentského veta, že sú tu problémy v tom, akým spôsobom pán prezident použil svoje oprávnenie dané mu ústavou v čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s touto novelou. Dôvody, ktoré pán prezident uvádza ako dôvody, pre ktoré tento zákon Národnej rade vrátil, sú dôvody, o ktorých Národná rada už viackrát rokovala. Svoje stanovisko ku nim zaujala hlasovaním o právnej úprave, ktorú prijala o zákone, ktorý bol schválený a je zverejnený predpísaným spôsobom v Zbierke zákonov pod č. 33 /2011 Z. z.. Pán prezident si je tejto skutočnosti vedomý. Vo svojom stanovisku na túto skutočnosť sám poukazuje a na ňu sa aj odvoláva.
V tom vete, ktorým nám vrátil predmetnú novelu na opätovné prerokovanie, uvádza, napr. v čl. II bod 1 druhá veta, ako aj vo všetkých nasledujúcich vetách a neskôr aj na strane 2 ods. 2 a poukazuje na to, že už v rozhodnutí z 23. decembra 2010 č. 3297/2010/BA o vrátení zákona z decembra 2010, ktorým sa menil zákon č. 385/2000 Z. z., teda ten neskôr zverejnený pod č. 33/2011 Z. z., svoje pripomienky už vzniesol. Vzniesol ich voči návrhu v čl. I bod 47 v prechodných ustanoveniach k § 151u, uviedol aj jeho znenie a uvádza v tomto stanovisku, ktorým nám vrátil túto novelu na opätovné prerokovanie, že s riešením postavenia justičných čakateľov a so zmenou ich postavenia z justičných čakateľov na vyšších súdnych úradníkov nemôže súhlasiť.
Tieto argumenty uviedol v tom zákone, ktorý bol schválený 23. 12. 2010. Je teda zrejmé, že o rovnakej pripomienke a tejto pripomienke pána prezidenta už rozprava prebehla. Národná rada vyjadrila svoju vôľu hlasovaním a aj pán prezident to sám konštatuje.
Predmetom tejto vetovanej právnej úpravy ustanovenia § 151u je iba zmena už neaktuálneho dátumu, ktorý pôvodné znenie tohto ustanovenia obsahovalo, na iný aktuálny dátum. Ku žiadnej inej zmene textu novým návrhom nedošlo.
Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky prezident môže Národnej rade vrátiť zákon s pripomienkami do 15 dní od schválenia zákona. Ako vyplýva z ústavnej úpravy, pripomienky pána prezidenta sa môžu týkať iba navrhovanej zmeny, ktorú Národná rada schválila, a teda v tomto prípade iba dátumu. Pán prezident Národnej rade postupom podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky mohol tento zákon vrátiť, iba ak by mal pripomienku k dátumu. Pretože to sme prejednávali touto novelou. A mohol by tak urobiť v lehote do 15 dní od schválenia.
Pán prezident zákon vrátil v ústavou stanovenej lehote 15 dní. Jeho pripomienky uvedené v časti II sa však netýkajú tej zmeny, ktorú Národná rada schvaľovala 11. 2. 2011, teda zmeny dátumu. Jeho pripomienky idú nad rámec schválenej novely zákona a týkajú sa obsahu už predtým schváleného zákona č. 33/2011 Z. z a tomu zodpovedá aj prezidentom navrhovaná zmena znenia ustanovenia § 151u. Pán prezident navrhol zmeniť znenie § 151u z doterajšieho obsahu na znenie, ktoré neprešlo legislatívnym konaním v Národnej rade touto novelou, ktorú schvaľujeme a nebolo predmetom tejto novely, ktorú Národná rada schválila a prezident ju vrátil na opätovné prerokovanie. Za týchto okolností Národná rada po opätovnom prerokovaní nemôže postupovať tak, ako to navrhuje pán prezident. Nemôže schváliť zákon so zmenou ním navrhovanou, ale naopak, v záujme zachovania riadneho legislatívneho postupu zákon s prezidentom navrhovanou zmenou schváliť nemôže.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet predkladám túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 11. februára 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 o štátnej pomoci. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 957/2011 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 260 z 25. februára 2011 pridelil predmetný zákon týmto výborom Národnej rady, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začiatku rokovania o zákone žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami tak, ako sú uvedené v tomto bode.
K predmetnému zákonu zaujali výbory nasledujúce stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenou uvedenou v časti III pod bodom č. 3 rozhodnutia prezidenta z 24. februára 2011 a v časti III tejto správy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami uvedenými v časti III pod bodom č. 1, 2, 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a v časti III tejto správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky takto: po prvé o zmenách zo správy pod bodom č. 1, 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť, o zmene zo správy pod bodom č. 3 hlasovať s odporúčaním schváliť.
Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému zákonu o štátnej pomoci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 11. februára 2011 (tlač 268) schváliť so zmenou uvedenej v časti III pod bodom č. 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 zo 16. marca 2011.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k zákonu, ktorý vrátil prezident o štátnej pomoci, prečo až dnes a nie počas prerokovania v skrátenom konaní. Vzhľadom na to, že celá novela prebehla na rokovaní parlamentu veľmi rýchlo a aj spätné informácie od subjektu, ktorý vlastne touto novelou je priamo, by som povedala, zasiahnutý, nebolo možné niektoré fakty predniesť Národnej rade. Nie som človek, ktorý sa venuje v Národnej rade ekonomickým a finančným záležitostiam, ale žijem v regióne a v kraji, kde tento subjekt pôsobí. Nikdy som nejak do detailov nepátrala po veciach, ktoré sa týkali Frucony Košice, akciovej spoločnosti. Chcem sa ale dotknúť a urobiť krátky exkurz pre túto Národnú radu o niektorých skutočnostiach, ktoré mňa ako poslanca presvedčujú a ubezpečujú, že predložená novela zákona, ktorá bola predložená v skrátenom konaní, má v jednom bode retroaktívny charakter. Vyvoláva vo mne otázku, prečo exekučným súdom by mal byť len súd v Malackách a zároveň pán prezident vracia termín účinnosti zákona. Dovolím si krátky exkurz a prosím o trpezlivosť pánov poslancov, ak bude možno moje vystúpenie dlhšie.
Frucona Košice v roku 2003 využila podľa zákona 511 inštitút odkladu daní. Keďže inštitút odkladu daní umožňoval len jeden mesačný odklad po prijatí novely chcela spločnosť sa dohodnúť so správcom daní a aj s ministerstvom financií na splátkovom kalendári na vysporiadanie pohľadávok na 5 rokov. Návrh Frucony bol ministerstvom a správcom dane zamietnutý. Teda Frucona nemohla využiť vlastne od 1. 1. 2004 zákonný inštitút odkladu daní a ani sa nemohla dohodnúť na splátkovom kalendári. Tu chcem upozorniť ale na jednu skutočnosť, ktorá vyplýva z podkladov a dokladov, ktoré sa mi dostali, že v tom istom čase, keď Frucona nemohla dostať splátkový kalendár, existuje zoznam príjemcov štátnej pomoci za druhý polrok 2003, kde práve úľavou na dani z príjmov boli odpustené dosť vysoké čiastky.
Dovolím si spomenúť hlavne dve pod položkami 45 a 46, ktoré veľmi úzko súvisia vo svojom, teda vo vlastníckom vzťahu k príslušným inštitúciám, a sú to Slovenské pramene a žriedla, kde bola úľava na dani 217 044 640, a Slovenské liehovary a likérky, a. s., Leopoldov, úľava na dani z príjmov 207 518 400. Sú tu aj ďalšie, lebo ich bolo oveľa viac. Dovolím si povedať, že je tu aj úľava na dani z príjmov v tom období Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok 3 173 700 000. Ak v tomto čase bolo možné odpustiť úľavou na dani financie, ktorým dlžila Frucona Košice, iné inštitúcie, takéto čiastky, zdá sa mi, že splátkový kalendár, ktorý by zaplatil celú položku daňových nedoplatkov, by bol namieste. To je jedna vec, ktorá ma na tomto zákone vyrušuje.
Neskoršie vzhľadom na to, že Frucona Košice nebola schopná zaplatiť daňový dlh 8. marca 2004, teda ešte pred vstupom do Európskej únie Slovenskej republiky, podala návrh na Krajský súd v Košiciach v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a podala návrh na vyrovnanie, nie o štátnu pomoc podľa zákona č. 231/1999. Návrh na vyrovnanie a samotné vyrovnanie prebehlo v zmysle zákona. Vyrovnanie potvrdil aj Najvyšší súd uznesením ešte z 25. 10. 2004, nemusím čítať číslo. Čiže v marci 2004 podali návrh na vyrovnanie, vyrovnacie konanie prebehlo v priebehu roku 2004 s veriteľmi, medzi ktorých patril aj daňový úrad, sa Frucona vysporiadala, a teda na základe jeho súhlasu uhradila 35 % dlhu vo výške 224 mil. korún. A podotýkam ešte raz, proces sa začal pred začatím, pred vstupom do Európskej únie a prebehol v zmysle vtedy platných predpisov o konkurze a vyrovnaní, teda 30. 12. 2004 je vyhlásené vyrovnanie za skončené a Frucona uhradila tých 35 % dlhu vo výške 224 277 841.
V tom čase Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie, ktoré ale Najvyšší súd dňa 27. 4. 2006 odmietol prokurátorské dovolanie a opätovne potvrdil vyrovnanie za právoplatne ukončené a to je tu rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu, čiže druhýkrát Najvyšší súd rozhodol, že nešlo o štátnu pomoc. V tom čase bez vedomia Frucony, a tu začína asi zrejme konkurenčný zápas, podala spoločnosť St. Nicolaus asi za podpory štátu, lebo asi inak by to nešlo, sťažnosť na Európsku komisiu, že vyrovnanie Frucony je zakázaná štátna pomoc. Európska komisia, bez prítomnosti a možnosti brániť sa, vyhlásila, že Frucona dostala nedovolenú štátnu pomoc a štát musí vymáhať od Frucony viac ako 416 mil. V tom čase štát podal žalobu na vymáhanie. Žalobu štátu zamietol okresný súd, krajský súd a opäť po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora aj Najvyšší súd 26. 11. 2009. Čiže Najvyšší súd opäť po druhýkrát potvrdil, že Frucona nedostala štátnu pomoc, ale podľa slovenskej legislatívy prešla vyrovnaním v zmysle platného zákona. Štát dovtedy nemal upravenú legislatívu, a preto Frucona nemôže niesť dôsledky nedostatočnej legislatívy Slovenskej republiky. Čiže aby bolo jasné, Frucona nedostala nikdy žiadnu štátnu pomoc, ani o ňu nežiadala, a preto po rozhodnutiach Najvyššieho súdu by dnes nemala byť za to prijatým zákonom postihovaná.
Venujem sa ďalej tejto téme, pretože ani tú vec neskončila. Tu možno len jednu takú vsuvku, tak ako som na začiatku povedala, nikdy to nebola moja parketa v parlamente a nejaká väzba na tieto finančné kruhy, ale logika veci a zodpovednosť a aj akýsi morálny efekt alebo morálna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí v prípade exekučného titulu, ktorý je vyšší ako majetok Frucony, nielenže prídu o prácu, ale aj zanikne jedna dnes už postupne vyvíjajúca sa, prosperujúca firma na východnom Slovensku. A ide nám aj o zamestnanosť.
Teraz sa vrátim ešte k Európskemu súdu a k Európskej komisii. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora proti slovenskému štátu znie, a toto je veľmi dôležité, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 249 ods. 4. písm. s) a čl. 2 uvedeného rozhodnutia. Slovenská republika je povinná uhradiť trovy konania. Nič iné. V rozhodnutí rozsudok Súdneho dvora, 4. komora, z 22. 12. 2010 nie je žiadna zmienka o vymáhaní od Frucony 416 mil. korún. Novým zákonom schváleným 11. februára o štátnej pomoci a exekútoroch opätovne spätne retroaktívne vymáhame priamym exekučným titulom 416 mil. a úroky od Frucony napriek tomu, že slovenské súdy a Najvyšší súd v troch konaniach rozhodol o tom, že nešlo o štátnu pomoc. V zákone je ustanovenie § 30d, ktoré umožňuje vymáhať aj pred účinnosťou tohto zákona financie a považujem toto za retroaktivitu nezlučiteľnú s ústavou každého demokratického štátu, čo namieta aj prezident republiky.
Zdá sa mi, že celá vec a celá táto kauza je záujmom konkurenčných liehovarníckych firiem a že sú možno aj nie priame dôkazy, ktoré hovoria o nie najlepšom záujme niektorých firiem. O tom svedčí aj podnet, ktorý vlastne na Fruconu na Európsky súdny dvor, na Komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus, ktorá sa stala aj vedľajším účastníkom konania. Dovolím si ešte na podporu dnes prosperujúcej alebo dnes fungujúcej akciovej spoločnosti povedať, že si plní všetky daňové povinnosti voči štátnym inštitúciám a poisťovniam a nemá nedoplatky a všetky doterajšie daňové a iné kontroly nenašli žiadne pochybenia.
Dnes prebieha vo Frucone daňová aj colná kontrola. Myslím si, že niektoré úkony idú nad rámec bežnej kontroly, pretože sa ide na podstatu a majetok akciovej spoločnosti a neviem, či je to celkom zlučiteľné so zákonmi o finančnej kontrole. Je tu vážna otázka, ktorá sa snaží do verejnosti preniknúť, že Frucona môže v krátkom čase v prípade, že tento návrh zákona, ktorý musíme prijať, lebo nespĺňame smernice a mali by sme ho prijať aj s účinnosťou od 1. júna, že preleje majetok na inú firmu. Mala na to šesť rokov od ukončenia vyrovnania z roku 2004, ale snažila sa skôr oživiť firmu, oživiť prácu, a preto si myslím, že nejaká obava, pokiaľ by sme ju nevyrobili politicky, tu by nemusela vzniknúť.
Ešte snáď poznámka, lebo reakciou môže byť aj to, že kryjem nejaké nekalé konania bývalého správcu dane, na ktorého bolo podané trestné oznámenie v tom čase, kedy prebiehal súd, že kryjem majiteľa, riaditeľa spoločnosti. Ak je preukázateľné a je dokázateľné, že v tom čase urobili podvod, na to máme orgány činné v trestnom konaní, ktoré by mali ich brať na osobnú a hmotnú zodpovednosť a nepostihovať spoločnosť, ktorá v priebehu šiestich rokov preukázala životaschopnosť. Nebrať na zodpovednosť spoločnosť, ktorá v čase, keď sa mnohým odpúšťali veľké milióny a miliardy, žiadala o splátkový kalendár a tých 416 mil. by bola postupne uhradila.
Pýtam sa, či ideme na podstatu, alebo ideme rozhodnúť len politicky. Čiže ak je niekto zodpovedný za nejaký daňový podvod, nech je braný na osobnú zodpovednosť. Ak sa, a to nemám tu dokumenty, ak sa preukázalo alebo preukáže, že Daňový úrad Košice IV v tom čase - a viem, že boli tam súdne konania - vydal potvrdenie o Frucone, že nemá záväzky voči štátu, ale v tom čase vlastne mohol konať štát, bol to rok 2003, 2004, 2005, 2006 do rozhodnutí Najvyššieho súdu po žalobe štátu, tak sa pýtam, prečo ideme postihovať dnes nielen subjekt, ale aj ľudí, ktorí v tejto firme pracujú, za to, že je tu nejaká pochybnosť, že niekto porušil zákon?
Preto aj dnes, a to už sú teda záverečné moje veci, dnes Európsky súdny dvor neukončil svoje konanie, preto nie je ani pravda, ak na výbore pre financie a rozpočet zaznela informácia, že všeobecné, že Európsky súdny dvor ukončil konanie. Súd nie je ukončený, pokračuje, pretože Frucona sa odvolala a dodnes nie je rozhodnutie. Je tu ešte návrh na Ústavnom súde, ktorý tiež do dnešného dňa nerozhodol, preto by bolo dobré, aby Slovenská republika neprijala také legislatívne opatrenia, ktoré budú v rozpore, ktoré budú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a, poviem, aj s dobrými mravmi, ak chceme dodržiavať legislatívu a rozhodnutia súdov v Slovenskej republike.
A ešte jedna poznámka. Z doterajšieho rozsudku Súdneho dvora nevyplývajú žiadne finančné sankcie Slovenskej republike, len má zaplatiť úhrady a trovy konania.
A záverečná poznámka. Stáva sa, že reakcia je na to aj, že sa na to všetci pozbierame. Ak si štát ako taký zastúpený svojimi výkonnými zložkami a po rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky neustrážil niektoré rozhodnutia a to je možno napadnuteľné zo štátu vyrovnanie Frucony, nech sa páči, budeme musieť za to znášať všetci zodpovednosť. Ale tu Slovenská republika skôr, tak ako som na začiatku povedala, by mala brániť Slovenskú republiku s tým, že nešlo o štátnu pomoc, išlo o vyrovnanie v zmysle zákona, aj keď o vyrovnanie len 35 %, ale v porovnaní s miliardami niektorých firiem v tom istom období, sa mi zdá, že toto je neprimeraný zásah do fungovania a práce ľudí, ktorí v danom regióne žijú.
Ďakujem za pozornosť.
A ešte možno procedurálny návrh. Odporúčam, aby sme prvú a druhú pripomienku pána prezidenta schválili, jednak retroaktivitu. A nevidím, aby jeden súd v Malackách robil len exekúcie štátnej pomoci. A podstatná je tá prvá. A odporúčam, aby sme vládny návrh zákona schválili. A ak vytvoríme pokojné legislatívne prostredie, nemusíme sa obávať o žiadne majetkové presuny.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, neprišla som do parlamentu dnes kvôli tomuto bodu, ale vzhľadom na to, čo tu odznelo, niektoré tie informácie sa dotýkajú aj pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, pretože ministerstvo spravodlivosti má aj právomoc zastupovať prostredníctvom agenta Slovenskú republiku pred Európskym súdnym dvorom, preto, pochopiteľne, pokiaľ ide o predovšetkým tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa týka rozhodnutí Komisie a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, cítim za potrebné uviesť niektoré veci na pravú mieru.
V prvom rade chcem povedať, že za ministerstvo spravodlivosti, že zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom dôsledne háji záujmy Slovenskej republiky a Slovenská republika dnes nemá žiaden priestor obhajovať Fruconu v tom zmysle, že nebola poskytnutá štátna pomoc. V tomto zmysle už existuje totiž rozhodnutie Európskej komisie, ktorá konštatovala porušenie primárneho práva Európskej únie, konštatovala, že benefity, ktoré boli priznané Frucone v zmysle primárneho európskeho práva, boli porušením pravidiel štátnej pomoci platnými v Európskej únii. Ja naschvál zdôrazňujem slová porušením primárneho práva Európskej únie, pretože primárne právo Európskej únie je priamo platným právom v rámci všetkých členských štátov Európskej únie a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Čiže máme tu rozhodnutie Komisie, ktorá konštatovala porušenie primárneho práva a, áno, máme tu rozsudok Európskeho súdneho dvora z 22. decembra predchádzajúceho roku, ktorým Európsky súdny dvor odsúdil Slovenskú republiku, že nevykonala toto rozhodnutie Komisie, to znamená, že nevymohla neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc.
Áno, pani poslankyňa Sabolová má pravdu, toto rozhodnutie samo o sebe nemá finančné dopady pre Slovenskú republiku, áno, vyplýva z neho len to, že Slovenská republika je povinná platiť trovy konania, ale zároveň treba povedať, čo sa deje ďalej. Pretože keď je rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorým bola takýmto spôsobom "odsúdená" Slovenská republika, znamená to ďalej, že Slovenská republika podľa čl. 260 Zmlúv je povinná vykonať tento rozsudok. A Komisia dozoruje to, či Slovenská republika vykoná tento rozsudok, tak sa aj deje, pretože komisia sa začína pýtať a už sa obrátila listom aj na ministerstvo financií, čo urobila Slovenská republika na vykonanie tohto rozhodnutia, a v prípade, že nedokáže Slovenská republika vykonať tento rozsudok, tak potom jej hrozí tá sankcia, o ktorej bola reč aj v predkladacej správe, a síce paušálna pokuta od 896-tisíc eur, ako aj denné penále od 1 037 do 62 220 eur až do vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci.
To znamená, proces zo strany Komisie voči Slovenskej republike stále pokračuje, pretože Slovenská republika stále nesplnila rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Toto musím uviesť na pravú mieru, pretože toto povedané v plnom rozsahu nebolo.
Možno jednu malú poznámku, pretože padla aj otázka - prečo Malacky? Ja som tú otázku očakávala už v druhom čítaní, keď bol prerokovávaný tento návrh preto, pretože takýchto vecí nie je veľa, v ktorých by sa malo rozhodovať podľa tohto zákona, a je dobré, aby sa na to špecializoval jeden súd. Môže to byť, samozrejme, ktorýkoľvek súd Slovenskej republiky. Zvolili sme Malacky preto, pretože Malacky majú už špecializáciu na príbuznú agendu, pretože Malacky sú dnes špecializovaným súdom na konanie vo veciach určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, teda zákona o verejnom obstarávaní. V týchto veciach sú Malacky súdom, pre ktorého obvodom je celé územie Slovenskej republiky, tak sa nám zdalo logické aj štátnu pomoc zveriť Malackám, keď by to bolo ktorémukoľvek inému súdu, je to rovnako v poriadku, ale myslím si, že je dobré túto agendu špecializovať na jednom súde, pretože je špecifická.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela položiť dve otázky pani ministerke. Hovoríte o porušení primárneho práva Európskej únie, ale pýtam sa, ak Frucona Košice dňa 8. 3. 2004 podala návrh na krajský súd v zmysle zákona 328 o konkurze o vyrovnaní o vyrovnanie a nie o štátnu pomoc podľa zákona 231, prečo, a v tom čase Slovenská republika nebola ešte členom Európskej únie, prečo máme vymáhať od nej niečo, na čo sa vzťahovali vtedy platné zákony? To je jedna otázka.
A prečo Slovenská republika odkedy vedela, že bolo ukončené právoplatné rozhodnutie, sa začala zaujímať o daný spor až vtedy, keď podanie na Európsku komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus a žiadala o vyrovnanie Frucony ako zakázanej štátnej pomoci, pričom Frucona nepožadovala štátnu pomoc?
Toto sú dve vážne otázky k tomuto právnemu sporu a prečo dnes by mal byť zákon šitý na predchádzajúce rozhodnutia. Mal by byť, má byť retroaktívny. Prečo sme ho za obdobie, odkedy, od roku 2004, keď bolo právoplatné rozhodnutie, keď sme vstúpili do Európskej únie, prečo sme vtedy túto povinnosť porušenia primárneho práva v Európskej únii nezakomponovali do legislatívy a vtedy sme neprijali novelu zákona o štátnej pomoci a exekútoroch? Novelu.