16. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. V tejto rozprave alebo v tejto diskusii odznelo teraz už deväť cudzích výrazov. A ja viem, že táto téma vyžaduje to, že tá internacionalizácia jazyka zrejme v každej krajine rovnako používa rovnaké najmä anglické výrazy. Voliči majú ako možnosť sledovať naše rokovania v priamom prenose, takže poprosil by som rečníkov, keby príp. použili aj ekvivalenty jednotlivých cudzích výrazov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som požiadal o otvorenie rozpravy, aby som umožnil podať pozmeňujúci návrh riešiaci posunutie účinnosti návrhu novely zákona o vysokých školách, keďže vzhľadom na presun prerokovania tlače 181 na túto schôdzu je pôvodne navrhovaná účinnosť neaktuálna.
Zároveň by som vás chcel požiadať o podporu ďalších troch pozmeňujúcich návrhov z radov koaličných poslancov, ktoré budú predložené v rozprave po dohode a v spolupráci s ministerstvom.
Taktiež by som vás chcel požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého, ktorý svoj pozmeňujúci návrh predložil už v predchádzajúcej schôdzi parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že k obsahovej stránke tohto zákona už väčšina vecí bola povedaná na predchádzajúcej schôdzi. Ja teda iba zhrniem stanovisko SaS k tomu, že sa vyjadril Ústavný súd o tom, že nemôžeme vytvárať dve skupiny externých študentov, medzi ktorými nie je žiadny objektívny rozdiel, a tým pádom nemôžeme spoplatňovať štúdium iba u jednej z nich, už tiež bolo povedané všetko, a že treba toto legislatívne vákuum, ktoré rozhodnutím Ústavného súdu vzniklo, nejakým spôsobom vyplniť a napraviť. To je nám, dúfam, ako zákonodarnému orgánu všetkým jasné.
Keď sa pozriem na tú skôr ideologickú stránku veci, ja veľmi vítam, že síce v neštandardnom prostredí a nie úplne rovnocenne pre všetkých študentov, ale predsa len legislatíva začína okľukou nejakým spôsobom zohľadňovať fakt, že vysokoškolské vzdelanie naozaj je niečo, čím si mladí ľudia zvyšujú svoju kvalifikáciu, zvyšujú svoju cenu práce na pracovnom trhu. A tým pádom je logické, že by mali nejakým spôsobom prispievať na zvyšovanie svojej kvalifikácie aj z vlastných peňazí. Dúfam, že tento trend na Slovensku nebude zastavený. Naopak, dúfam, že nie v tomto volebnom období, ale neskôr, jedného pekného dňa bude zohľadnený aj pre všetkých vysokoškolských študentov. Pomôže to školám a pomôže to aj študentom samotným.
Mám tiež dva pozmeňujúce návrhy spolu s kolegami, ktoré, ak dovolíte, teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rad Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).
Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 102 ods. 2 sa na konci pripája písmeno x), ktoré znie: „x) poskytuje dotácie na podporu prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh“.“ Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 4.
Odôvodnenie. Návrh umožňuje poskytnutie dotácie združeniu SANET, ktorého členmi sú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora a ktoré zabezpečuje prevádzku akademickej dátovej siete, ktorá je jedna z najšpičkovejších sietí v medzinárodnom meradle. Znefunkčnenie tejto siete by okamžite paralyzovalo činnosť vysokoškolského a časti výskumného systému Slovenska. V podstate nezavádzame nič nové, iba sa dotácia, ktorá bola doteraz poskytovaná výnosom ministerstva školstva, prenáša na úroveň zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Po prvé. Za bod 2 sa vkladajú nové body 3 až 9, ktoré znejú:
3. V § 43 ods. 5 sa vypúšťa písmeno s).
4. V § 43 ods. 15 sa vypúšťajú slová „§ 92 ods. 4 druhá veta“.
5. V § 89 sa doterajšie odseky 6 až 12 označujú ako odseky 5 až 11.
6. V § 91 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 3 až 12“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 3 až 11“.
7. V § 92 odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Rektor vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo opatrením. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov (§ 89 ods. 4).“
Odsek 4: „Študent na verejnej vysokej škole v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne povinnosť uhradiť ročné školné podľa odseku 5 alebo odseku 6. Študent verejnej vysokej školy v externej formy štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štádia.“
8. V § 98 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 2 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 2 a 7“.
9. Za § 113ac sa vkladá § 113aca, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. mája 2011“ znie: „Študent verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na bezplatný študijný program v externej forme štúdia podľa doterajších predpisov, dokončí toto štúdium bezplatne; to neplatí, ak mu počas štúdia vznikne povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 alebo ods. 6.
Po druhé. Doterajší 3. bod sa označuje ako článok II, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2011.“
Zrejme ak ste ma počúvali, pochopili ste, že väčšinou ide o technickolegislatívne zmeny a tieto súvisia s tým, že sa nám posunula účinnosť zákona, tým pádom bolo potrebné niektoré technické detaily prispôsobiť novej účinnosti a povinnostiam, ktoré z toho vyplývajú pre ministerstvo školstva aj jednotlivé vysoké školy. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, keď som ešte na minulej schôdzi, z ktorej je presunutý tento bod programu, predkladal pozmeňujúci návrh týkajúci sa dovoľovania členov akademických senátov, tak mi bola vznesená, uznávam, vecná pripomienka ako zo strany pána poslanca Fronca, tak zo strany poslankyne Tkáčovej, že je to síce dobrý pozmeňujúci návrh, vecný, ale aby sme ho zaradili do veľkej pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Ja sa chcem teda spýtať: Prečo vaše pozmeňujúce návrhy nie sú zaradené do novely pripravovaného vysokoškolského zákona? To tam potrebujete narýchlo niečo takéto povkladať? Opozičný poslanec nemôže dať dobrý vecný návrh, je mu odkázané, že nech počká na veľkú novelu, ale koaliční poslanci na poslednú chvíľu popchajú tam rôzne veci. Môžeme o nich diskutovať, či sú dobré alebo zlé, ale ide mi skôr o procedúru. Ďakujem.

Pán kolega, tá poslanecká novela, ktorú máme v druhom čítaní, je v podstate už teraz zrkadlovým obrazom toho vládneho návrhu, ktorý máme v programe v prvom čítaní. No a ak máme obidvaja záujem, aby sa proste niektoré veci vyriešili, na ktoré sa počas procesu príde, a videl si, že väčšina z tých vecí sú naozaj technické veci, kde v jednej, dvoch vetičkách proste treba niečo došperkovať a zmeniť, tak ja nechápem, prečo by sme to mali preháňať troma čítaniami, keď to máme teraz v prvom čítaní v tom vládnom zákone, keď už máme zrkadlový obraz proste v niečom, čo už máme na programe. Je to čisto pragmatická vec. Ja nechápem, čo sa ti na tom nepáči. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, vážený pán minister, nechcem dovysvetľovať v tom svojom úvodnom vystúpení pánu Poliačikovi, o čo išlo pánu kolegovi Kolesíkovi, lebo on povedal A, vy ste odpovedali na B. Vôbec ste neodpovedali na jeho otázku. Principiálna vec je dôležitá pre mňa, aby sme ju aj povedali si na tomto zasadnutí, pretože ak som včera predkladal alebo skupina poslancov predkladala novelu zákona o štátnom občianstve, tak nám bolo vyčítané, že prečo to my predkladáme. A na základe istých analýz, ku ktorým sme dospeli, máme právo takýto návrh novely predložiť. Iste, po mesiaci na výbore sme o tých veciach hovorili. Aj SANET sa tam spomínal, pán spravodajca. A tam sa potom nanášali nové a nové návrhy, ktoré boli potom v spoločnej správe predložené, že niektoré veci nebudú z hľadiska prevádzky pokryté a sú veľmi dôležité. Ja chápem aktuálnosť týchto niektorých návrhov, ale ak vy dospejete po mesiaci k tomu, že treba tieto veci riešiť, veľmi akútne, už toho zákona poslancov pána Fronca, pána Hrušovského, a tretieho si už nepamätám, pána Abrhana v druhom čítaní, tak dovoľte aj nám niekedy, keď prichádzame s nejakými návrhmi, nespochybňovať naše úsilie veci meniť k lepšiemu a, samozrejme, sa sebakriticky pozrieť na to, čo sa neurobilo dobre. Vy ste sa sebakriticky tiež pozreli na to, že niektoré veci, ktoré sa prijali aj na predchádzajúcom výbore Národnej rady, kde sme o týchto veciach rokovali a dali sme ich do spoločnej správy, neboli dotiahnuté do ad finále. A preto ste predložili tento návrh. Čiže nerozlišujme tieto veci a buďme principiálni k jedným aj druhým stanoviskám. To znamená, ak ste principiálni, a my hovoríme o vašich návrhoch, že tieto návrhy, ja hovorím teraz z hľadiska akcieschopnosti a zachovania, povedzme, režimu SANET-u, ktorý sa budoval desiatky rokov, a na ne sa zabudlo, že to máte právo predložiť, tak rovnaké právo bolo treba možné akceptovať, návrh môjho kolegu a nášho kolegu pána poslanca Kolesíka.
No a teraz budem hovoriť, samozrejme, k tej novele, ktorú predložili páni poslanci. Samozrejme, pôvodný návrh tejto novely spočíval predovšetkým v tom, aby sa reagovalo na rozhodnutie Ústavného súdu. To znamená rozhodnutie Ústavného súdu v tom, že tie príslušné ustanovenia, ktoré boli Ústavným súdom spochybnené, a nie je možné ich realizovať v zákone, ktorý bol prijatý, teda v novele zákona o vysokých školách, stratili 14. 8. 2010 svoju účinnosť a 14. 2., to znamená minulý mesiac, stratili platnosť. To je tá prvá časť, to treba povedať. Druhá časť, čo treba povedať, je, že, prosím, treba riešiť toto rozhodnutie Ústavného súdu. A sú tu dve možnosti. A hovoríme o jednej možnosti. Tou cestou ste išli vy, spoplatniť en bloc všetko externé vzdelávanie, lebo jedna forma externého vzdelávania spoplatnená na jednej škole môže byť a na druhej nemôže byť. V poriadku, ale je aj druhá cesta. A tú zastávam ja. A som presvedčený, že Fínsko je mi príkladom. A vo Fínsku to funguje, nespoplatnenie externej formy. Aj tá možnosť bola. A tak bolo možné v novele zákona na to reagovať. Samozrejme, potom musí štát konečne urobiť to, čo musí urobiť, a rozhodnúť, že vzdelávanie je priorita priorít, okrem vody na Slovensku. Ak chce byť táto spoločnosť kultivovaná, úspešná, konkurencieschopná, tak sa oplatí štátu investovať, môžeme to nazvať investičný stimul, ako sa to uvádza v iných oblastiach, do vzdelávania každého občana, ktorý chce absolvovať jednu vysokú školu v Slovenskej republike, či už v dennej alebo v externej forme. Túto cestu ste nezvolili. Samozrejme, je to vaše legitímne právo. Ja stále a rovnako budem o tom hovoriť. Presadzujem šancu pre každého, aby každý jeden mohol absolvovať jednu dennú a jednu externú formu bezplatne. Po druhé, samozrejme chápem, a zákon č. 131/2002 Z. z. o tom hovorí, tam treba tie niektoré veci dotiahnuť. Prirodzene, sú tieto reakcie na to, čo tam je uvedené, že poprípade, že študent si úmyselne predlžuje štúdium alebo z iných dôvodov pokiaľ dekan alebo rektor vysokej školy nerozhodne, že to bolo zo zdravotných dôvodov alebo študentka bola na materskej ap., treba tie veci spoplatniť. A to platí aj doteraz a treba nájsť v podstate nejaký rámec, aby to bolo realizované. Znamená to aj, že aj teraz platí to, že keď niekto ide na druhú vysokú školu, tak si ju musí platiť. Je to v zákone. A myslím si, že nič sme v tejto veci neurobili zlé v minulosti. Od roku 2002 sa vlastne len vysokoškolský zákon menil v tom, kde bolo potrebné odpovedať na výzvy doby a niektoré z nich kreovať.
Druhá moja pripomienka je v tom, ak sa pripravuje aj, povedzme, veľká novela vysokoškolského zákona. Je tu pán minister školstva. Obraciam sa na neho. Počkám, kým dohovorí s pani Rosovou. Je tu šanca, to, čo sa dialo aj za pána ministra Fronca. A my sme vo výbore pod vedením pána Devínskeho, kde som bol aj ja v predchádzajúcom období, teda v rokoch 2002 až 2006, zriaďovali komisie, kde boli prijatí a delegovaní zástupcovia aj opozície. Tam sa naozaj v predpríprave o týchto veciach hovorilo. Dnes je to tak, že je to jednofarebné. Sú tam len koaliční zástupcovia, ktorých tam navrhli koaliční poslanci. A zase je to jednofarebné. Ak robíme novely v oblasti vzdelávania, v oblasti vedy, v oblasti výskumu, v oblasti vysokoškolského vzdelávania, tam treba nájsť konsenzus tak ako v iných oblastiach, teraz nechcem nehovoriť o sociálnych veciach a nechcem hovoriť o niektorých oblastiach, ktoré zachovávajú istú stabilitu v tejto spoločnosti. Žiaľ, išli ste cestou, pán minister, inou, že v týchto komisiách, samozrejme, nemôžu byť zastúpení alebo navrhnutí niektorí experti, ktorých by, povedzme, navrhli aj opoziční poslanci. Bolo by to, myslím si, prospešné aj pre kvalitu veci a pre vydiskutovanie mnohých problémov, ktoré potom vznikajú v parlamente.
Po ďalšie, to je pre mňa najpodstatnejšie, a preto nemôžem zahlasovať za tento návrh, žiaľ, nemôžem zahlasovať ani za návrhy, ktoré sú tam teraz dané v súvislosti so SANET-om. Ale keďže je to dané do vašej novely, pán poslanec, tak, žiaľ, nemôžem za to ja. Bolo to v osobitnom bode. A o celom zákone nemôžem zahlasovať, lebo v podstate som a priori proti tomu, aby sa spoplatnilo externé vzdelávanie, čo už nie je o tom, čo hovoril tu pán Poliačik, Abélard, známy francúzsky filozof, povedal krásnu vetu: „Pochybnosť prináša skúšku a skúška prináša pravdu.“ A pravda je taká teraz, že váš cieľ, a vy sa tomu ani nebránite, je spoplatniť vysokoškolské vzdelávanie en bloc, možnože v období štyroch, piatich, šiestich, siedmich rokov na Slovensku. Choďte do Fínska, choďte do Švédska, tam si naštudujte, prečo je vysoké školstvo hlavne vo Fínsku také kvalitné a také špičkové, v podstate čo sa týka nielen základného a stredného školstva, ale aj vysokého školstva, sú vytvorené všetky podmienky, aby mal každý šancu absolvovať jednu vysokú školu zadarmo. A to sa oplatí investovať, pretože v pridanej hodnote dostanete naspäť dvojnásobne, trojnásobne, štvornásobne, pokiaľ sa vytvoria na Slovensku podmienky, že tí ľudia tu môžu pracovať, čo je ďalší problém, ktorý sa nedarilo ani nám riešiť. A, samozrejme, nedarí sa to ani vám riešiť, aby títo ľudia tu mohli pracovať, tu mohli uplatniť svoje schopnosti a aby títo ľudia v podstate mohli vrátiť tomuto štátu alebo tejto spoločnosti tie zdroje, ktoré do toho idú. Čiže nehovorím, že zakliate to je takýmto spôsobom, že keď niečo spoplatníme, tak automaticky to bude kvalitné. Nie je to pravda, lebo naliate peniaze tam sú, ale musia byť peniaze určené na konkrétne aktivity vysokých škôl. Musí to byť viazané s tými aktivitami, ktoré budú prinášať viacej zapojenia študentov do vedeckého a vedeckovýskumného procesu. To je o kvalite. A to je o kvalite mnohých vysokých škôl aj na Západe, nie všetkých. Je to menšina vysokých škôl, ktoré využívajú predovšetkým vedu a výskum v oblasti vzdelávania. A preto, pán minister, mám ďalšiu otázku. A to je to, že my tu na jednej strane ideme spoplatniť en bloc externé vzdelávanie a nezaoberáme sa, pán minister, tým, ako skvalitniť externú formu vzdelávania. To nie je tak, aby to vzniklo tak, že niekto to zaplatí a zaplatí si aj ten diplom. To nám teraz prebieha v niektorých odboroch. A my sme s pánom exministrom Froncom o tom hovorili, že sú také odbory, kde to niekto zaplatí a ani tam poriadne nebude chodiť a v podstate dostane diplom v externej forme. Takže o tomto sa poďme baviť, akým spôsobom by sa mala zlepšovať a skvalitňovať externá forma a ako dostať do externej formy vzdelávania aj vedu, aj výskum, nielen do dennej formy vzdelávania, akým spôsobom, povedzme, tí študenti, ktorí chodia na blokové stretnutia, mohli by aj v tejto oblasti byť úspešní.
A napokon je tu výzva aj pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My na Slovensku musíme jasne už konečne zadefinovať, že bakalárske štúdium je plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie pre prax. Keď to neurobíme na Slovensku, potom, samozrejme, tie čísla budú úplne rozdielne. Keď ideme do sveta, hovoria nám, že máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ale u nás je to tak, že máme trojstupňové vzdelávanie, bakalárske, magisterské alebo inžinierske, PhD., doktorandské. Ale každý, kto ide na to bakalárske, z veľkej väčšiny ide na to magisterské. A dnes mnohé profesie v západnej civilizovanej spoločnosti sú bakalármi obsadzované, kvalitnými bakalármi. A viem, keď idem do niektorých významných podnikov, ktoré pôsobia na Slovensku, či už v oblasti elektrotechnického alebo automobilového priemyslu alebo v oblasti informačných technológií, že práve takéto profesie vyžadujú. Čiže je tu ďalšia výzva, ďalšia úloha, pokiaľ tieto veci nesplníme, tak je podľa mňa zbytočné uvažovať o spoplatnení vysokoškolského štúdia, teda v dennej forme. A preto študenti dávajte si pozor na tie konkrétne kroky, ktoré sa dejú, a či sa plní programové vyhlásenie vlády a vyhlásenie pani premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala, že spoplatnená denná forma štúdia nebude v tomto období. A, po ďalšie, pýtajte sa, či je to najlepšia cesta, spoplatniť externé vzdelávanie en bloc, či nebola lepšia cesta vytvárať lepšie podmienky pre externé vzdelávanie po tej stránke obsahovej, kvalitatívnej, efektívnej a, samozrejme, vytvoriť šancu aj pre tých, ktorí sa nedostanú na dennú formu štúdia, aby mohli externú formu jednej vysokej školy absolvovať zadarmo.
Čiže na samotný záver dovoľte mi konštatovať, že za tento návrh, pretože tam ide o spoplatnenie externej formy vysokoškolského vzdelávania, poslanci strany SMER – sociálna demokracia nezahlasujú. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Čaplovič, vy viete, že v našom výbore sa snažíme o konsenzus, kde je to len možné, a nie sme v zásade pri práci konfrontační. Samozrejme, hovoriť o konsenze v tak, by som povedal, binárnom stave, ako je spoplatnenie alebo nespoplatnenie, sa nedá, lebo konsenzus týchto dvoch protikladov možný nie je. A, samozrejme, vaše volanie po bezplatnom štúdiu je jednou z alternatív. Na druhej strane sám hovoríte o tom, že okrem bezplatného štúdia kohokoľvek jedenkrát za života sa ešte má riešiť aj to, aby tu tí vyštudovaní mohli pracovať. A tu je problém v tom, že to v každej normálnej fungujúcej spoločnosti rieši trh. Teda ak sa niekto rozhodne vyštudovať organ a stať sa organistom alebo filmovým režisérom, neexistuje v normálnej spoločnosti úloha štátu umožniť mu natáčať filmy a nájsť mu publikum, ktoré ho bude pri hre na organe počúvať. A tu sme pri tom, že každý človek si môže vybrať to, či chce študovať a čo chce študovať. Je to sloboda voľby. A bol by som posledný, ktorý by tomu bránil. Na druhej strane každý človek po prijatí tohto rozhodnutia musí niesť zodpovednosť za rozhodnutie ako také a za to, čo z neho vyplynie. A v tomto zmysle musím povedať, že ak hovoríme o tom, že by to mal robiť štát bezplatne, domnievam sa, že ten záujem je minimálne pol na pol. A ja už som pri predchádzajúcich debatách o tom vo výbore povedal, že ten pojem spoplatnenie nie je fér, išlo by o spríspevkovanie, pretože by neplatil plnú hodnotu, aby sa na tom so štátom podieľali obidvaja rovnocenne.

Pán kolega Čaplovič, no keby ste vedeli o nejakom nálezisku ropy v rukách štátu na Slovensku, tak aj keď možno ideologicky by som bol proti, tak, dajme tomu, už teda nech štát externé vzdelanie zaplatí aj pre tých externistov. Ale obaja veľmi dobre vieme, keby sme nechali externé vzdelávanie vysokoškolské úplne v rukách štátu a keby ho platil iba štát, akú dieru by to spravilo v rozpočte. To je prvá vec.
Čo sa týka brania si vzoru zo zahraničných univerzít, no tak ja si zoberiem vzor z takých zadarmo univerzít ako Harvard, Oxford, Cambridge, kde štát platí v plnej miere aj internistom, aj externistom vzdelanie a podľa toho sa to ukazuje na kvalite tejto školy.
Určite súhlasím s vami v tom , že naliatie peňazí do systému neznamená okamžite zvýšenie kvality vysokého školstva. Som ochotný kedykoľvek podpísať to a určite urobiť všetko preto, aby kvalita bola vyžadovaná hlavne zavedením viacej informácií do systému vzdelávania a zvýšením konkurencie medzi jednotlivými školami tak, aby tie, ktoré sú naozaj najslabšie, z toho trhového prostredia čo najskôr išli tam, odkiaľ sa tam dostali.
Čo sa týka bakalárskeho vzdelávania, my nemáme v rukách, akým spôsobom môžeme vyhlásiť alebo nevyhlásiť bakalárske vzdelanie za plnohodnotné alebo za menej plnohodnotné, pretože o tom, aká je kvalita dosiahnutého vzdelania nerozhoduje štát, o tom rozhoduje trh. Samotní zamestnávatelia sa rozhodujú, či človeka s bakalárskym titulom zoberú alebo či namiesto neho uprednostnia radšej niekoho s magisterským alebo inžinierskym titulom. Takže opäť zbytočne zvyšujeme zásah štátu v tejto veci.

Pán poslanec Čaplovič neviem, kedy ste na ten názor prišli, ktorý ste povedali. Citujem: „Som a priori proti tomu, aby sa spoplatnilo externé vysokoškolské štúdium.“ Je veľmi zaujímavé, že tento názor odrazu prezentujete a v minulom volebnom období ste boli pevnou súčasťou koalície, ktorá práve zlegalizovala platenie externého vysokoškolského štúdia, a na základe vášho zákona, ktorý vy ste podporovali, ktorý vy ste prezentovali a pretláčali v parlamente, viac ako 70 % externistov dnes platí. Je naozaj farizejské raz to u externistov spoplatniť a potom sa tváriť ako ich najväčší ochranca.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda výboru, ja si osobne myslím, že vo svojom vystúpení si pomenoval všetky dôležité znaky tejto novely, ktorá zavádza spoplatnenie (všetkých študentov) externého štúdia a absolútne vynechala alternatívu číslo dva, nespoplatnenie externého štúdia. Osobne sa domnievam, že spoplatnenie externého štúdia v plnom rozsahu je akousi predprípravou a testom na spoplatnenie denného štúdia. Veď v konečnom dôsledku to pán minister aj takpovediac šplechol na ostatnom zasadnutí výboru pre vzdelanie. Ja mám pocit, že pán minister testuje, ako sa k tomu postaví slovenská spoločnosť, ako sa k tomu postavia študenti najmä, a dláždi si pomalými istými krôčikmi aj touto novelou cestu k absolútnemu, celkovému spoplatneniu denného štúdia, čo je pre mňa absolútne neprijateľné. Ďakujem.