16. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nebudem sa namáhať s vecnými argumentmi, ktoré som v prevažnej miere povedal na našom výbore gestorskom. Len niektoré výrazné skutočnosti sa pokúsim znovu predostrieť. Súhlasím s tým, že v celej verejnej správe a tak aj v miestnej samospráve je množstvo problémov. Súhlasím aj s tým, že je nevyhnutné asi urobiť aj kompletnú revíziu výkonu kompetencií a ich financovania, pretože je desať rokov, fakticky, po prenesení kompetencií a takú inventúru treba urobiť z rôznych dôvodov.
Súhlasím aj s tým, že je právo poslancov predkladať návrhy zákonov, je to nesporné, ale, myslím si, že tento návrh zákona sa vymyká z tohoto rámca, pretože po prvýkrát v histórii v tomto parlamente je tu návrh, za ktorý, samozrejme, si preberá zodpovednosť vládna koalícia, ktorá je v ostrom rozpore s miestnou samosprávou a ktorá vlastne ako keby chcela negovať tie piliere, na ktorom je demokracia stavaná,  tá miestna demokracia.
A druhá a možno podstatnejšia súvislosť, a poviem to tak ako na výbore, je to znovu pokus a omyl. Prvý pokus, v štyroch bodoch návrh zákona. Druhý pokus, vo výbore pre verejnú správu v desiatich bodoch zmena toho, čo bolo predložené. A teraz som dozvedel, že bude znovu v desiatich bodoch predložená zmena. No, ďakujem pekne za takýto legislatívny rámec.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, keďže máme veľmi podobné meno a občas si nás mýlia, dovolím si vyjadriť sa k vášmu prejavu, aby náhodou nedošlo k zámene, že tie názory, ktoré reprezentujete, náhodou by som reprezentoval aj ja, keďže už sa to v parlamente stalo. Tak, dovoľte mi, len uviesť, že povedali ste vetu, týmto zákonom dôjde k likvidácii základnej funkcie samosprávy. No priznám sa, že ja za základnú funkciu samosprávy považujem poskytovanie služieb občanom obce. A stanovovanie platu starostu a jeho požitky a úžitky považujem za sekundárnu funkciu samosprávy, samozrejme nevyhnutnú preto, aby samospráva fungovala, ale stotožniť si postavenie a životnú úroveň starostu so základnou funkciou samosprávy, sa mi zdá, dokonca aj od starostu, nie úplne vhodné.
A druhá vec, ktorú mi dovoľte povedať, že legislatíva aj dnešná obmedzuje platové pomery starostu. Legislatíva aj dnešná obmedzuje obstarávanie zo strany obce. Legislatíva aj dnešná obmedzuje, koľko si môže obec požičať. To znamená, že máme komplexný legislatívny rámec, ktorý upravuje, čo môže samospráva robiť, ktorý vychádza z našich vlastných a zahraničných skúseností. Za tých okolností môžeme, samozrejme, debatovať, či návrh kolegov je vhodný alebo nevhodný. Určite by som nechcel povedať, že bezchybný a čiastočne sa stotožňujem s tým, čo povedal aj pán poslanec Faič o tom, že bolo by lepšie, keby sa niektoré veci dojednali dopredu, než až v druhom čítaní. Ale a priori odmietnuť a by som povedal s takým možno až hysterickým výkrikom, sa mi zdá, priznám sa, trochu nevhodné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže chcel by som povedať, že zákon 369, ktorý jasne určuje a definuje, že o plate 90 dní staré zastupiteľstvo rozhoduje, nie nové. Treba si ten zákon naštudovať. To bolo na pána Laurenčíka.
Pán kolega Ďurkovský, tí kolegovia, čo nevedeli čítať a písať, ktorí sú tu spomínaní, je určite na mieste a je potrebné sa s týmto problémom zaoberať, aby sa to nikdy už neopakovalo. To určite súhlasím aj ja. Lebo ja neviem si predstaviť tých ľudí, ktorí nevedia čítať, písať, aby rozhodovali a viedli obec alebo mesto v takýchto ťažkých podmienkach, kde treba ozaj študovať aj zákony, aj je náročná legislatíva. Takže tu je skutočne namieste, aby títo ľudia boli zdatní.
Určite súhlasím, to, čo pán Faič vo svojej faktickej pripomienke povedal, vo všetkom mal pravdu.
Pán kolega Beblavý, aby si nás nemýlili, aj teraz naše priezvisko, hovorím, všetko, čo som povedal, je určite skutočnosťou a nič som si nevymyslel a nevymýšľam si v tomto, lebo skutočne mám s tým skúsenosti, bohaté za tých deväť rokov, ktorých som starostom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, všetci poznáme staroslovenskú rozprávku O troch grošoch a všetci sme už v detstve obdivovali múdrosť posolstva, ktoré sa skrýva v jej pointe. Rozdeliť tri groše tak, aby sme zachovali kontinuitu s minulosťou, neohrozili súčasnosť a odložili si niečo, lepšie povedané, investovali niečo aj do budúcnosti.
Čiže prvý groš dať našim rodičom za to, že nás vychovali. Druhý groš dať našim deťom na výchovu, aby sa raz postarali aj oni o nás. A len ten tretí je na to, aby sme ho správne a účelne minuli. V rodine je to väčšinou úloha hlavy rodiny, v štáte je to na pleciach vlády a parlamentu, v mestách a obciach je to úlohou primátorov a starostov.
Možno si poviete, že toto prirovnanie je vo vzťahu k niektorým zástupcom samospráv, ktorým od komunálnych volieb rýchlo pribúdajú na konte eurá, prisilné. Prečo by sme však mali konať práve tak, ako samospráva, ktorá spustila túto lavínu, teda bezhlavo a nepremyslene.
Momentálna situácia je taká, že podľa § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 v znení neskorších predpisov, o ktorom je reč, napríklad starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci rok a (nezrozumiteľné slovo - následne?) podľa § 4 ods. 1 pertraktovaného zákona na základe počtu obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Poslanci môžu navyše k platu navrhnúť ešte odmeny od nula do 50 %.
Zákon má už sedemnásť rokov. V mnohých smeroch sú jeho paragrafy a ustanovenia prekonané, je potrebné sa k nemu opäť vrátiť, analyzovať ho a opraviť, resp. doplniť. Bolo by to, podľa môjho názoru, nutné aj bez toho, aby nás k tomu prinútili kroky niektorých samospráv na Slovensku po posledných komunálnych voľbách, resp. následné návrhy kolegov z koalície.
Pozorne som si preštudoval i návrh poslancov Národnej rady Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 o právnom postavení platových pomerov starostov obce, primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktorý by mal začať platiť od 1. marca tohto roku. A musím povedať, že súhlasíme s úpravou platov starostov a primátorov za presne vyšpecifikovaných podmienok a v úzkej súčinnosti s ostatnými zložkami fungovania samospráv, napr. poslancami, nie však s novelou samotnou.
Poslanecký návrh nevytvára dostatočný časový priestor na pripomienkovanie a na pohľad širšieho spektra spoločnosti. Požadujeme hlbšiu analýzu a selekciu. V MOST-e napríklad navrhujeme vzhľadom na hospodársku krízu zníženie koeficientu na základe, ktorého sa starostom vypočítavané platy o 10 %, aj keď, priznajme si, že napriek hospodárskej kríze platy v národnom hospodárstve vzrastú.
Súhlasíme so znížením odstupného z piatich na tri mesiace, to znamená na trojnásobok priemerného mesačnému platu. Vychádzame pritom zo zosúladenia daného stavu s poslancami parlamentu. Ak by som mal ďalej hovoriť o zmenách, ktoré sú potrebné, viem si predstaviť zrušenie odmien, ktoré môžu byť potenciálnou príčinou polemík, keďže nie sú verejnosťou jasne kontrolovateľné. Na druhej strane obecné zastupiteľstvo by nemalo odsúhlasovať plat starostovi každý mesiac, ale iba raz ročne, a to podľa výsledkov hospodárenia. Starostovia a primátori sú volení ako zástupcovia ľudu a mali by byť adekvátne ohodnotení. Je však pritom potrebné zohľadniť výsledky ich hospodárenia, a tak isto špecifické podmienky každého sídla.
Ako človek z praxe, ako človek, ktorý získaval ostrohy v komunálnej politike, upozorňujem predovšetkým na to, že by sme si mali dať veľký pozor na zavádzanie princípu kolektívnej viny. Je potrebné dôsledne oddeľovať to povestné zrno od pliev. Väčšina starostov a primátorov možnosti zákona, o ktorom hovoríme, nezneužíva. Naopak, jeho motivačné zložky slúžia na reálnu motiváciu starostov a primátorov. Mnohí starostovia a primátori sú manažérmi, ktorí priniesli do obcí a miest reálne výsledky. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať, starostovia nemôžu byť prezentovaní len ako tí, ktorí zneužívajú svoje postavenie, vykrádajú samosprávy, či ešte emotívnejšie, ako tí, ktorí ich vyciciavajú. Starostovia a primátori sú vo väčšine prípadoch vo svojich obciach a mestách skutočnými osobnosťami. Všetci dobre vieme, že v komunálnych voľbách voliči vo väčšej miere prihliadajú na to, koho volia, a nie na to, koho nominovala tá-ktorá politická strana. Musíme preto rešpektovať fakt, že to nie sú dosadení štátni úradníci a že do svojich úradov neboli nominovaní, ale zvolili ich voliči v demokratických voľbách, ktorí im takto vyjadrili svoju dôveru, že účty za svoju prácu im skladajú najmä v menších sídlach každý deň na ulici, v obchode, v úrade, v kostole, či na futbalovom štadióne. Miestni vedia najlepšie, koho zvolili a čo od neho očakávajú. Nemôžeme im striktne určiť výšku platov. Nie sú štátnymi zamestnancami. Navyše, v obciach do 500 obyvateľov je už samotným problémom plat starostu, nie jeho výška.
Nedevalvujme preto aj pozície starostov a primátorov. Ak im zoberieme všetky výhody a podstatne znížime platové ohodnotenie, náhle zistíme, že ich miesta zaujali nekvalifikovaní karieristi bez morálnej autority, ktorí vnímajú svoj post ako rýchly spôsob na obohatenie. To, že sa to v týchto voľbách v niektorých prípadoch naozaj udialo, neznamená, že tento stav je sympatický pre celé Slovensku. Kvôli nedostatočnému ohodnoteniu pri množstve náročných a zodpovedných úloh, ktoré sú kladené na našich starostov a primátorov, stratia o túto funkciu záujem šikovní a kvalitní ľudia. V tom by sme sa mali teraz spojiť všetci, aby sme nekonali unáhlene s cieľom paušálne trestať.
Navrhujem vytvoriť priestor na pripomienkovanie aj zo strany primátorov miest, Združenia miest a obcí Slovenska, odborníkov z koaličných i opozičných strán, aj zo strany ľudí, ktorí majú s prácou samospráv dlhoročné skúsenosti. Aby sme tie naše tri samosprávne slovenské groše dokázali rozdeliť naozaj spravodlivo.
Ďakujem. (Potlesk.)