16. schôdza

16.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, nechajme volebné preferencie o tom, kto má koho rád, preto, lebo ja si myslím, že v tejto chvíli by som mohol povedať, že ja vás budem mať rád v budúcom volebnom období, len aby ste boli aspoň v opozícii s tými vašimi percentami a pri tej vašej politike, ktorú robíte v poslednom čase. To je jedna vec. A druhá vec. Povedzte konečne ľuďom, že tento zákon navrhujete kvôli vám, koaličným poslancom. Preto, lebo si neveríte, lebo si nedôverujete, lebo si pozeráte na prsty ešte aj v noci, počas dňa, kedykoľvek. Preto, lebo tá nedôvera, ktorá je v tomto parlamente, taká ešte nebola v rámci koalície. Preto potrebujete prijať tento zákon. Nie kvôli verejnosti, kvôli opozícii. Kvôli vám samotným. Preto, lebo naozaj tá nedôvera je bezhraničná. Vy sa nemáte viacej radi, ako nemáte radi súčasnú opozíciu. Taká je pravda.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, priznám sa, že som čakal od teba, že povieš viac. Čakal som, že budeš trošku inak obhajovať, zdôvodňovať, ale v podstate to, čo som reagoval na teba pri prvom čítaní, platí. A ja si to dovolím zopakovať. Sám tomu neveríš, čo momentálne obhajuješ. A preto len veľmi stručne zopakujem to, čo som povedal aj v rozprave. Akokoľvek obhajuješ, nedá sa obhájiť jedna vec, že táto novela je účelová. Je výsledkom neschopnosti vás, koalície, zvoliť v tajnej voľbe kandidáta, ktorého určila pani premiérka, resp. koaličná rada. Táto Národná rada mala v minulosti až doteraz schopnosť voliť a zvoliť v tajnej voľbe kandidáta. Prišli ste vy, koaličný zlepenec, a táto forma tajnej voľby skončila, pretože nie ste schopní voliť a zvoliť kandidáta v tajnej voľbe. Preto prichádzate s touto novelou, ktorá je vyslovene účelová a je výsledkom vašej rozhádanosti a neschopnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Richter, ja som nečakal viac, čakal som presne to, že poviete, čo ste povedali. Som rád, že už po tom mojom vystúpení ste neopakovali, že tá novela je nedemokratická a protiústavná a že ste zobrali moje argumenty na vedomie. A že je účelová? Každý návrh zákona je účelový, čiže v tom sa s vami dohodnem, zhodnem, lebo chce riešiť niektoré problémy. A my tu rozširujeme spôsob voľby, ktorý je zapísaný v rokovacom poriadku.
Pán poslanec Jarjabek, ja by som sa nerád vyjadroval o tom, kto, ako, koho má rád. Ja sa pamätám, že v tom minulom volebnom období, to bol váš koaličný partner, ktorý stupňoval nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner a takýmto spôsobom vás označoval.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave odznelo veľmi veľa argumentov, prečo je tajná voľba vhodnejšia a demokratickejšia ako tá verejná. Vypočuli sme si však aj argumenty opačné. Rozprava bola naozaj dlhá a bohatá na argumenty, kde ste sa snažili nás presvedčiť práve o správnosti toho vášho názoru. Vážení kolegovia, myslím si však, že sme zabudli na jednu veľmi závažnú vec a zabudli sme na cieľ. Cieľom totiž nie je samotná voľba, alebo cieľom totiž nie je samotný spôsob voľby, ale cieľom je samotná voľba, voľba generálneho prokurátora. Či už budeme voliť tajne alebo budeme voliť verejne, tak chcem vás poprosiť, aby sme nezabudli na to, že chceme zvoliť naozaj toho najvhodnejšieho kandidáta na post generálneho prokurátora. Kandidáta, ktorý tak odborne ako aj osobnostne bude spĺňať predpoklady na zastávanie tejto veľmi dôležitej pozície, a jeho osoba bude naozaj dostatočnou garanciou a zabezpečením tých základných artribútov právneho štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, prerokovávame v druhom čítaní zákon, ktorý sa týka prvotne zhruba troch tisíc ľudí. Je to počet obcí, resp. tým pádom aj starostov aj primátorov na Slovensku. Napriek tomu, že sa to týka prvotne, a ešte raz zopakujem prvotne, takého malého okruhu ľudí na Slovensku, predsa tento návrh aj samotný fakt terajšej podoby existujúceho zákona, vyvolal dostatok diskusií. To bolo aj prvotným cieľom predkladateľov, aby sa utvorila spoločenská rozprava k tejto téme. Od podania návrhu ešte z konca minulého roka táto diskusia svojim prirodzeným spôsobom sa otvorila na každej možnej úrovni, či už v médiách, či už u odbornej verejnosti, resp. u voličov. My počas našich konzultácií sme viedli tieto diskusie aj s kolegami z koalície, aj s kolegami z opozície, a snažili sme sa aj do neskorších pozmeňujúcich návrhov zapracovať tie body, ktoré obojstranne získali určitú formu akceptovateľnosti. Najdôležitejším bodom protichodných názorov bolo to, že pri tejto otázke, ktorý princíp je vyšší, či ten princíp samosprávnosti, alebo princíp solidárnosti. Už ako z vlastného slova samospráva to vyplýva, veci spravujú títo občania sami, či už sa jedna o územnú samosprávu alebo samosprávu nejakú inú.
Ak uznávame len tento princíp, samozrejme z toho vychádza, že všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, mali by byť v gescii tejto obce alebo tohoto okruhu ľudí. Na druhej strane však stojí princíp solidárnosti, že pri tomto konkrétnom návrhu alebo konkrétne pri platoch starostov a ostatných nákladových položkách jednotlivých obecných samospráv celá spoločnosť sa skladá na tieto výdaje. Do akej miery je možné túto solidárnosť používať a v niektorých prípadoch zneužívať? Môžeme si priznať, že, žiaľ, v nie malom počte (sa) možnosti, ktoré plynuli z terajšej podoby zákona, boli zneužité. Boli zneužité najmä z toho dôvodu alebo z toho aspektu, že tento zákon, ktorý upravuje platové pomery starostov a primátorov na Slovensku, dáva dostatočnú mieru a dostatočný rozsah na pružné stanovenie (si) platových pomerov. Zákonodarca pred sedemnástimi rokmi, kedy sa tento zákon prijal, zrejme vychádzal z toho, že táto pružnosť musí eliminovať rozdiely medzi jednotlivými obcami, či už vychádzajúc z ich prirodzených možností, alebo podľa veľkosti. Ako sme asi všetci svedkovia toho, že práve táto tzv. pohyblivá časť platov už dávno nevyjadruje rozdielnosti medzi obcami, ale skôr sa šplhá až na maximum zákonom daných možností. Čiže v tomto prípade navrhovatelia sú za to, aby princíp solidárnosti z hľadiska celej spoločnosti musí pri tejto konkrétnej otázke zvíťaziť nad otázkou samosprávnosti alebo samosprávy.
Samozrejme, keď spomíname starostov a primátorov, musíme ešte s väčším dôrazom poznamenať, že netýka sa táto iniciatíva, alebo nebola vyvodedná táto iniciatíva z praxe, ktoré sa praktizujú na každej samospráve. Musíme spomenúť väčšinu tých starostov, ktorých my považujeme teraz ako jednoducho za korektných a ktorí nenanútili alebo nevytvorili takú atmosféru a situáciu vo vlastných samosprávach, aby k takýmto zneužitiam mohlo dôjsť. Tento návrh, ktorý predkladáme, týchto korektných starostov sa ani nedotkne. Títo ľudia navrhované zmeny, ak ctená snemovňa to príjme, navrhované zmeny ani nepocítia. Pocítia však tieto zmeny tie obce, tie miestne zastupiteľstvá a najmä tí starostovia, ktorí si dovolili také, jemne povedané, neštandardné spôsoby, že hneď po nástupe si dali odsúhlasiť nielen navýšenie, alebo maximálne možné navýšenie platov, ale hneď aj odmeny. Ak hovoríme o úrovniach platových pomerov, musíme poukázať aj na ďalšiu anomáliu, ktorá sa vytvárala alebo sa vytvorila v našej spoločnosti. Či už predchádzajúci pán premié, alebo terajšia pani premiérka povedzme v krátkom rozhovore, alebo interview za päť minút musí reagovať niekedy až na 4 až 5 tém, ktoré sú od seba veľmi vzdialené. Títo ľudia musia byť v obraze v každom obore, ktorý sa týka nášho spoločenského, hospodárskeho, priemyselného, finančného, ekonomického života, a títo ľudia majú zhruba platové ohodnotenie na úrovni obce s 1200 obyvateľmi. Takže nezabúdajme na to, že keď hovoríme o negatívnych príkladoch, aby sme si spomenuli aj na to, že anomálie sú aj na ostatných úrovniach nášho verejného života.
Ako som spomínal, teraz platný zákon pochádza ešte z roku 1994, čiže spred sedemnástich rokov. Tí, ktorí poznajú štruktúru tohto zákona, vedia, že vo veľkej miere platové pomery ovplyvňuje priemerný mesačný zárobok v našom národnom hospodárstve. Vtedy, keď sa pôvodný zákon prijal, priemerný plat na Slovensku bol zhruba 4-krát nižší, ako je tomu teraz. Vtedy to bolo na úrovni o niečo viac ako 200 eur, teraz sa to približuje k 800 eurám. Zrejme sme zabúdali aj ako občania, aj ako voliči, aj niektorí z nás ako členovia samospráv, alebo zastupiteľstiev, že táto časť zabezpečovala najmä to, aby došlo v absolútnych hodnotách k takým platom a k takým číslam, ako sme v posledných mesiacoch toho boli svedkami. Náš návrh ráta aj s tým, aby tie samosprávy, ktoré sa dostali, či už vlastnou, alebo nie vlastnou vinou, do nútenej správy, aby nemohli rátať pre svojho prvého človeka s navýšením týchto platov, resp. zavádzame tú možnosť, aby občania sa mohli konkrétne sa oboznámiť s konkrétnou výškou platu svojho starostu. Ako sami viete, v niektorých prípadoch sa uvádzajú len percentá, odvolávky na zákony a málokedy sa vyčísľuje v konkrétnej sume.
Z tohto miesta by som chcel poďakovať všetkým z vás, ktorí ste prispeli k našej práci alebo do našej práce a k nášmu návrhu, a, ako som spomínal, či sedíte už na ľavej alebo pravej strane tejto snemovne. Prosím vás o podporu tohto návrhu a budem rád, keď po prijatí tohoto návrhu, sa posilní dôvera u občanov či skôr voličov v politikoch, či už na úrovni miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, alebo na najvyššej úrovni.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladatelia návrhu zákona. Po intenzívnej mediálnej kampani sa máme možnosť vyjadriť k legislatívne ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho a Kamila Krnáča, keďže pán Majer už nie je poslancom, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktoré máte, máme v tlači 187, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 263 z 15. decembra 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom III.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 15. schôdzi dňa 1. februára 2011. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov.
Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Takže, ďakujem ešte raz. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, po intenzívnej mediálnej kampani sa máme možnosť vyjadriť k legislatívnej iniciatívne, ku ktorej mám niekoľko zásadných a principiálnych postojov.
Predkladatelia o. i. uvádzajú, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa kolegov poslancov je tiež v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná, najmä s Európskou chartou miestnej samosprávy. To ale nie je pravda. Novela zákona je zásahom do princípov Európskej charty miestnej samosprávy. A dovolím si konštatovať, že úplne likviduje samosprávnu funkciu samosprávy.
Ak mali predkladatelia úprimný záujem riešiť otázku platových pomerov, mohli ju načasovať vhodnejšie, na vhodnejšie obdobie. Keby bola prerokovaná pred komunálnymi voľbami, kandidáti by vedeli do čoho idú. Napokon zákon o obecnom zriadení 369 hovorí o tom, že poslanci zastupiteľstva 90 dní pred voľbami rozhodujú o výške úväzku starostu a tomuto záväzku zodpovedalo aj finančné ohodnotenie práce. Samostatnosť a samosprávnosť pri rozhodovaní o odmeňovaní ako jedna zo základných kompetencií samosprávy bude touto novelou potieraná.
Každé zastupiteľstvo musí mať možnosť slobodne rozhodnúť o plate svojho starostu či primátora. Táto sloboda v rozhodovaní je podstatou samosprávy, na ktorú sa teraz útočí.
V situácii, kedy bolo potrebné riešiť ťažké, nepopulárne či nepríjemné úlohy, vtedy sa nikto nepýtal samosprávy, či a ako to zvládne. Teraz pri otázke platových pomerov sa umelo natíska téza, že samosprávy nedokážu rozhodovať zodpovedne a samostatne.
Tu musím povedať, že boli aj samosprávy, ktoré nezodpovedne pristúpili k výške platov. To sa týka tých starostov, ktorí skutočne boli nejaké štyri, päť týždňov, boli vo funkcii, a boli im schválené platy, ktoré mali kolegovia, ktorí boli štyri, osem, dvanásť rokov vo funkcii, ale to bolo nejaké percentíčko. A nejaké percentíčko bolo starostov a primátorov, ktorí mali schválený plat taký, ktorý skoro išiel na doraz, zákon čo povoľoval. Ale to tiež bolo len jedno percento zo sto. A zároveň sa stalo i to, že boli zvolení kolegovia, ktorí kandidovali, a, žiaľ, nevedeli čítať, písať. A to sa stalo v nejakých dvoch, troch prípadoch z tri tisíc starostov a primátorov. A hneď nás, starostov a primátorov, či už médiá alebo aj kolegovia nás napadli, že sme nenažraní a prežierame svoje obecné rozpočty a že sme negramotní. To tiež nebolo férové voči samospráve sa takto postaviť.
A keď sa tak nad tým zamýšľam, tak v podstate tí kolegovia, ktorí nevedeli čítať a písať, ani sa asi nebudú musieť snažiť, lebo jazykový zákon ich k tomu, aby po slovensky vedeli, možno ani nepritlačí. Veď im pomôže.
Osvojil som si stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom dalo jasne najavo, že sa nestotožňuje s postupom tých samospráv, ktoré konali nezodpovedne pri učení platov svojich volených predstaviteľov. Združenie miest a obcí Slovenska je za taký systém, ktorý bude môcť adekvátne ohodnotiť aktívnych, úspešných a zodpovedných predstaviteľov územných samospráv.
Dnes máme na rokovacích stoloch návrh takého systému, ktorý útočí na dôveryhodnosť samospráv a základné princípy fungovania tohto modelu. Rétorika a celkový spôsob komunikácie kolegov v ničom nepripomínajú úprimnú snahu riešiť problém. Skôr ich môžeme považovať za zámer vyvolať ďalšie problémy, deštruovať dobre fungujúcu miestnu územnú samosprávu, ktorá je garantom výkonu prenesených úloh štátu. Mestá a obce sa stali kulisou na odpútanie pozornosti od iných krokov vlády.
Ako človek s bohatými skúsenosti zo samosprávy, tvrdím, že mestá a obce nesmú byť terčom politického boja. Ak niekto v samospráve zle rozhodne, určite mu to občania vo voľbách pripomínajú a pripomenú a spočítajú. Aj o tom je samospráva, ktorú najlepšie chápu len tí, ktorí s ňou majú osobné skúsenosti. Predkladatelia v dôvodovej správe tvrdia, že zákon môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na rozpočet obcí. Ale túto skutočnosť treba kvantifikovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, o tom, že návrh tohto zákona nie je dobre pripravený, svedčí aj skutočnosť, že od prvého návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie v parlamente, tento pozmeňovací návrh je diametrálne odlišný a spochybňuje vo mne vieru, že predkladatelia zákona poznajú problematiku samosprávy a samotnú problematiku odmeňovania starostov a primátorov.
Dámy a páni, zákon o platových pomeroch z roku 1994 je potrebné novelizovať. Jeho zmeny ale by mali akceptovať spoločenské trendy a musia rešpektovať nedotknuteľné princípy samosprávy.
Kolegyne, kolegovia, začnime diskutovať, pripravme nový, lepší, zodpovednejší zákon, ktorý bude produktom všeobecnej zhody a širokého dialógu všetkých zainteresovaných. Len takáto norma sa bude tešiť rešpektu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predseda. Pán poslanec Bublavý, vo svojom príspevku ste hovoril, že tento návrh zákona je protiústavný a dokonca proti nejakej európskej smernici. A spomínal ste fakt, že už 90 dní pred voľbami zastupiteľstvo určuje úväzok starostu alebo primátora a tým pádom aj vlastne počíta s nejakým jeho platom. To však nemôže byť pravdou už len z toho dôvodu, že tých 90 dní pred voľbami určuje len úväzok starostu zastupiteľstva, ale je to to staré zastupiteľstvo, a predsa plat starostu určuje nové zastupiteľstvo, ktoré vôbec  nemusí počítať s tým, čo malo na mysli staré zastupiteľstvo.
Takže spojenie týchto dvoch faktov mi akosi nesedí v tej vašej reči.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste otvorili tuná možná viacero tém, ktorých v budúcnosti, ktorým by sme sa mali venovať v rámci tohto parlamentu.
Vy ste tam spomínali nielen platové pomery, ale ste spomínali, samozrejme, aj gramotnosť, alebo negramotnosť niektorých starostov a primátorov.
Treba si uvedomiť, že zákon 369, ktorý bol určujúci pre samosprávu na začiatku celého fungovania nášho štátu v týchto nových slobodných podmienkach, stanovili jasné pravidlá. Tieto pravidlá sa postupne menili v rôznych oblastiach. Je potrebné, aby táto vláda a spoločne tento parlament bez ohľadu na to, či je koalícia alebo opozícia, ale spoločne sme sa zaoberali novými podmienkami.
V iných krajinách totižto starosta alebo primátor, keď si chce sadnúť na svoju stoličku, musí okrem toho, že bol priamo zvolený v priamych voľbách, mať k dispozícii aj dokument, ktorý potvrdzuje jeho vzdelanie v danej oblasti, to znamená, musí mať vyštudovanú špeciálnu školu v tejto oblasti. Rovnako musí mať glejt ešte v tom prípade i od kráľovnej, ktorá súhlasí s tým, aby nastúpil na toto miesto ako primátor, ako starosta.
To, samozrejme, u nás nie. Chcem tým ale naznačiť, že je nevyhnutné a potrebné zaoberať sa podstatne širším spektrom problémov v rámci samosprávy a istým spôsobom apelujem týmto spôsobom aj na dotknuté ministerstvo, aby sme sa začali zaoberať opäť, či fiškálnou decentralizáciou, alebo otvorili reformu tejto verejnej správy aj v tejto oblasti.
A na to využívam práve túto príležitosť. Kolegom sa chcem poďakovať za to, že možná toto je práve prvý krok k takejto reforme.
Ďakujem.