16. schôdza

... pohľad ako a priori odmietavý na prejednávanú vec. Keď ste svoj príhovor začali tak, že ste právnička a posudzujete predložený návrh zákona po tej právnej stránke, tak tajne som dúfala, že vyplníte ten priestor, ktorý mne unikol, a nemohla som pánovi poslancovi Maďaričovi vysvetliť, o čo mi išlo. Mne je ľúto, že ste nepokračovali možno trošku viac v tej právnej analýze a nepoukázali ste napr. na to, že aj Benátska komisia upozornila na ten problém, ktorý vznikol v roku 2009 tým, že tu naozaj pre účelovosť došlo k neakceptácii zásady lex specialis derogat legi generali. To znamená, že špeciálny zákon nemá väčšiu sily, vyššiu silu ako všeobecný zákon. Ja pevne verím, že týmto návrhom, tak ako je predložený, zjemníme tú silu, ktorú nadobudla právna úprava, ktorú presadzovala terajšia opozícia. Ďakujem vám veľmi pekne ešte, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, je mi to ľúto, ale ste vedľa ako tá jedľa. Musel som si požičať tento úvod od pána poslanca Maďariča, pretože platí, čo povedal, že tento zákon viac poškodzuje, ako pomáha, alebo poškodzuje, a nie pomáha aj v inej veci. A to je v tej časti, keď ste rozprávali o používaní rómskeho jazyka. Musím povedať, že to je vec, ktorá je na dlhšiu debatu. Ale vzhľadom na to, koľko Rómov na Slovensku reálne ovláda kodifikovanú rómčinu, by zavádzanie používania kodifikovanej rómčiny výrazne zhoršilo život a možnosti uplatnenia sa Rómov v tejto spoločnosti. Musím vám povedať, že mám v tejto oblasti dosť skúseností, lebo som spolupracoval na projekte rómskych asistentov učiteľa pred viacerými rokmi. A hlavný problém, ktorý rómski asistenti učiteľa označovali v prípade jazykových znalostí rómskych detí bol ten, že neovládajú slovenčinu, a to ani spisovnú, ani nespisovnú. A títo ľudia, rómski asistenti učiteľa, varovali pred snahou zavádzať alebo rozširovať nejako používanie akejsi kodifikovanej podoby rómčiny do života, napr. aj do komunikácie s úradmi, pretože upozorňovali, že v takom prípade sa rómske deti na školách budú musieť učiť ďalší cudzí jazyk, okrem slovenčiny a príp. angličtiny sa budú musieť učiť aj pre nich absolútne cudziu kodifikovanú rómčinu.

Ja by som stručne zareagovala na všetky faktické naraz. Vytiahnutím podstaty zo všetkých som skonštatovala, že v podstate zaznieva najmä obava o to, či používanie štátneho jazyka na zmiešaných územiach je alebo nie je dotknuté touto navrhovanou právnou úpravou. Tu musím jednoznačne skonštatovať, že dotknuté ňou nie je. Ak niektorí poslanci sa domnievajú, že áno, je ňou dotknuté, tak aspoň z právneho rozboru zákonov to nevyplýva. A zo zákona, ktorý máme teraz na stole, z § 2, jasne vyplýva, že používanie jazyka menšín je možnosť, ktorú si môžu uplatniť, a táto možnosť nemá vplyv na povinnosť používať v úradoch štátny jazyk. Takže myslím si, že to môže byť nedorozumenie pri výklade týchto ustanovení a že sa dá vysvetliť.
Iné také vážnejšie výhrady nezazneli.

Pán podpredseda, ja by som chcel faktickú, prepáčte, ja som sa omylom prihlásil na procedurálny návrh. Pán predseda, nie celkom rozumiem tomuto návrhu, pretože som považoval výsledky rokovania poslaneckého grémia za konečné. A tam ste hovorili o niečom inom. A nie celkom som presvedčený, že toto je situácia, ktorou sa má zaoberať ústavnoprávny výbor, aj keď, samozrejme, má na to mandát, ale nepochybujem, aj na základe skúseností uplynulých mesiacov, že pre vás ústava a rokovací poriadok neznamená nič, a vzhľadom na to, že máte väčšinu v ústavnoprávnom výbore, že prijmete také stanovisko, aké chcete, tak nám povedzte dopredu, čo chcete, a nemusí zasadať ústavnoprávny výbor a budeme brať na vedomie toto vaše riešenie. Ďakujem.

Chcem povedať niečo v podobnom duchu. Ústavnoprávny výbor má riešiť veci, keď je nejasný výklad nejakého predpisu, konkrétne najviac rokovacieho. Tu bol zákon prerokovaný a riadne schválený a riadne odhlasovaný. Ja viem, za čo som hlasoval. A viem presne, ako som hlasoval. Neviem, o čom by chcel ústavnoprávny výbor hovoriť, iba o tom, že máte proste vo svojich radoch proste ľudí, ktorí sa svojej práci nevenujú, venujú sa niečomu úplne inému. A rovnako tak platí, že proste zákony, ktoré neustále sa pred hlasovaním upravujú, po hlasovaní, cez hlasovanie, kedykoľvek, vám proste poriadok a stabilita vôbec nič nehovorí. Čiže vás pekne poprosím, ja ako poslanec Národnej rady som hlasoval, vedel som, o čom hlasujem, a vedel som presne, ako hlasujem, ak to niekto nevie, nech si zloží mandát a nech sa ide venovať nejakej inej práci. (Potlesk.)

No ďakujem za kvalifikované poznámky, páni kolegovia. Pán Kaliňák, keď viete presne, o čom hlasujete, teda predpokladám, že ste to vedeli, tak potom skúste si to prečítať, aký nezmysel ste odhlasovali. Ja by som sa moc tým nechválil na vašom mieste, že ste vedeli... (Hlasy z pléna.) Pán Kaliňák... (Výkriky v sále.)

No dovoľte mi prečítať § 146, ktorý znie: „Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci.“ A teraz nasleduje druhá veta: „Na návrh poslanca,“ ja som to hovoril teda ako poslanec, „Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.“ Tak ja si, skrátka, idem vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru. To je všetko. Tak keď s tým máte problém, nemusíte za to hlasovať. Ďakujem pekne.

Pán predseda, toto nie je súťaž Milionár, kde máte priateľa na telefóne. Všetky procedúry, ktoré ste čítali, vyžadujú, aby boli použité v procese, ktorého sa to týka. Vy ako predsedajúci ste tieto procedúry nevyužili počas vedenia schôdze. Takže nezavádzajte a nezneužívajte rokovací poriadok. Ďakujem. (Potlesk.)

Dávam procedurálny návrh, aby to pán predseda parlamentu fakt zabalil, pretože naozaj to je ukončený proces... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec s pozmeňujúcim návrh. Dajte preto, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.