18. schôdza

Ďakujem, pán predseda, budem sa snažiť byť stručný.
K pánovi poslancovi Stankovi. Ja nechcem ísť do polemiky ohľadne znení zákona, ale v tom, čo on namietal, práveže sa návrh zmierňuje. To znamená, že dnes je každé prekročenie rýchlosti, aj 5 kilometrov, závažným porušením dopravných predpisov. A my navrhujeme, aby to bolo, len keď je o 20 kilometrov v obci, o 30 mimo obce. Čiže tam to zmierňujeme. Takže celkom som tú námietku nepochopil, keďže ide ten návrh novely opačným, opačným smerom. Je to naozaj tak. A to je prvá poznámka.
Druhá poznámka k pánovi poslancovi Gálovi, ktorý namietol, že nie je nejaké magické riešenie. Áno, nie je to magické riešenie. Ten návrh novely do vlády priniesla vláda, ministerstvo vnútra a nie David Copperfield, čiže my magické riešenia nevieme priniesť do parlamentu, ani neexistujú podľa mňa. Čo vieme urobiť, je urobiť opatrenia, ktorých cieľom je, aby rizikové skupiny, ktorí sú mladí vodiči a ktorí sú teda vodiči, ktorí šoférujú pod vplyvom alkoholu, aby tam ten postih alebo prevencia boli efektívnejšie. To vieme urobiť. Žiadne magické riešenia urobiť nevieme.
Čo sa týka psychotestov. My nezavádzame žiadne psychotesty nad rámec toho, čo už v zákone dnes je, čiže tam zmena v princípe nie je. Aj keď si neodpustím jednu poznámku v tejto súvislosti, lebo však sme diskutovali o psychotestoch pomerne rozsiahlo pri novele zákona o zbraniach a strelive. Pred možnože hodinou a pol sme zverejnili informáciu, že na základe lokalizačných údajov z počítača páchateľa v Kysaku sme objavili dve telá obetí v priestore Kysaku, mladých žien, ktoré boli usmrtené a následne boli, samozrejme, že aj, aj ich telá, časti tiel separované. A tento človek, ktorý je podozrivý, resp. už nikdy, samozrejme, súd nerozhodne o jeho vine, mal legálny zbrojný preukaz na štyri zbrane. To nie je, že niekto niekde trošku tak na hrane, nevieme, to je teda ďaleko za hranou, musím povedať. No ale, čiže hovorím, ale psychotesty my tuná nejakým spôsobom, my tuná nejakým spôsobom neriešime.
K pani poslankyni Roškovej. Ja tam nemám nič, čo by som dodal v zásade.
A k pánu poslancovi Saloňovi. Áno, my sa, my tu bezpečnú vzdialenosť meníme z metrov na sekundy, lebo tie metre, samozrejme, že je veľký rozdiel, či to je pri 130-ke alebo keď je zápcha na D1 a 70-metrovú vzdialenosť nedodržuje nikto, keď je zápcha. Čiže tam to má naozaj zmysel dať skôr na sekundy, ktoré si podľa mojej mienky lepšie merateľné, aj presnejšie merateľné ako metre.
K pánovi poslancovi, podpredsedovi Hrušovskému. Ja som, vítam diskusiu, ktorá bude v druhom čítaní, aj potenciálne, potenciálne sprísnenie, pretože - a môžme diskutovať aj o tom, či by to mali byť, či by jedno z tých, z tých prekročení pri alkohole za volantom nemalo byť nad 0,5 alebo nejak tak, aby neišlo o nejaký zbytkový alkohol, ale - a viete, teraz to poviem tak veľmi otvorene, že sú krajiny, ktoré naozaj majú v zákone nejakú mieru tolerancie alkoholu za volantom. U nás reálne v praxi to je 0,29. Ale obávam sa, že Slovensko nie je Nemecko. Ak by sme my ustanovili v zákone nejakú legálnu hranicu, toto je v poriadku, tak by to podľa mňa mnohí naši vodiči vnímali, že toto je v poriadku. No a 0,3, to je koľko? Dve pivá, tri pivá? Ale keď 0,3, tak možnože 0,5 by ešte mohla byť tá tolerancia, alebo 0,6. Obávam sa vzhľadom k povahe niektorých našich vodičov, že by to proste nebolo dobré, takže...
Ale diskutovať o tom, že jeden z tých troch priestupkov by mal byť nad určitú hranicu, určite nie jedno promile, lebo to už je trestný čin, ale niekde medzi, o tom diskutovať, samozrejme, že v druhom čítaní určite môžeme a budeme.
Takže toľko, pán podpredseda, predseda.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory vytvárania nových investícií a vytvárania nových pracovných miest na trvalo udržateľnom základe s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj na transparentnosť poskytovania investičnej pomoci.
V tejto súvislosti predložený návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci, spresňuje a administratívne zjednodušuje schvaľovací proces, upravuje spôsob a postup schvaľovania zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov štátnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci.
Podmienky a limity pri poskytovaní investičnej pomoci upravuje predložený návrh zákona diferencovane podľa odvetvia regiónu tak, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle.
Navrhovaná právna úprava zosúlaďuje návrh zákona so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v oblasti cestovného ruchu. Medzi poskytovateľov investičnej pomoci sa dopĺňa aj Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ak ide o poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
S cieľom vytvoriť podmienky na to, aby pravidlá na poskytovanie investičnej pomoci mohli pružne reagovať na vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, maximálnu intenzitu investičnej pomoci, výške investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch podľa jednotlivých regiónov následne ustanoví nariadenie vlády.
Navrhovaná právna norma predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike, vytvára predpoklady na oživenie hospodárstva, aktívnu politiku zamestnanosti a prispeje k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007, ktorý máme pod tlačou 327.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote podľa rokovacieho poriadku. Uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, ctené poslankyne, páni poslanci, ja osobne vítam každú iniciatívu, ktorá smeruje k tomu, aby sme prilákali čo najväčší počet investorov na Slovensko.
Slovenská akadémia vied vypracovala v roku 2009 Víziu rozvoja Slovenska do roku 2030 a neskôr túto víziu rozpracovala do Stratégie rozvoja do roku 2020, kde jasne dokázala a preukázala, že rozvoj slovenskej ekonomiky, hlavne rast HDP, nie je možný bez ďalšieho masívneho prílivu zahraničných investorov vzhľadom na to, že výkonnosť slovenskej ekonomiky ešte bude stále na nedostatočnej úrovni na to, aby sa slovenská ekonomika dokázala rozvíjať vlastnou cestou. Čiže je potrebné vytvárať podmienky, ktoré prilákajú investorov, a nehovorme teraz len o zahraničných, hovorme o investoroch ako takých, lebo každý investor má rovnakú hodnotu a má rovnaký cieľ: podnikať, vytvárať hodnoty, vytvárať zisk, a tým vlastne prispievať aj do štátnej kasy formou odvodov a daní.
Preto ja vítam aj iniciatívu ministerstva hospodárstva, že chce urobiť nejaké kroky, aby sa investori prilákali na územie Slovenskej republiky. Bohužiaľ, však tento zákon, ktorý ste predložili, je v určitej časti krokom späť, ktorý definuje stav, ktorý tu už bol predtým, a na druhej strane otvára neobmedzený priestor, ktorý jednoducho slovenská ekonomika a štátny rozpočet nebude vedieť utiahnuť.
Konkrétne, pán minister, vrátili ste sa naspäť na hodnoty investičnej pomoci alebo povinnej výšky investovania, ako to bolo pred rokom 2007.
My by sme si mali v prvom rade ozrejmiť, v akých prípadoch by mal štát vstupovať formou investičnej pomoci ako formou štátnej pomoci do podnikateľských subjektov. V žiadnom prípade si nemyslím, že štát v najbližších rokoch a možno v najbližších desiatich rokoch, minimálne, nebude mať v štátnom rozpočte dostatok prostriedkov, aby vedel vyhovieť každému podnikateľskému subjektu. Preto musí robiť určité separačné kritériá, podľa ktorých jasne vydefinuje a dopredu oznámi investorom, za akých podmienok sa môžu uchádzať o štátnu pomoc.
V novele zákona o investičnej pomoci, ktorú sme my, myslím, že v roku 2007 predložili do parlamentu a parlament schválil, sme rozdelili podnikateľov do troch základných skupín. Malí podnikatelia, živnostníci, ktorí mohli dostávať pomoc formou Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie formou štrukturálnych fondov Európskej komisie z tej schémy de minimis a vlastne cez záručné fondy Národnej agentúry. Stredné podniky mali možnosť čerpať pomoc pre svoje podnikanie cez štrukturálne fondy a len veľké investičné projekty mohli ísť cez priamu investičnú pomoc. Tam boli tri formy tej investičnej pomoci, to zachovávate, to je v poriadku. Len my sme úmyselne zdvihli tu latku na vtedajších 800 mil. korún, vy ste to teraz vrátili na 420 a pred našou novelou to bolo 400 mil., čiže ste to vrátili naspäť do tej polohy. A my sme to úmyselne dávali na vyššiu polohu, lebo už vtedy sme mali pocit, že jednoducho nedokážeme tie malé projekty saturovať zo štátneho rozpočtu, lebo tie prostriedky budú použité zo štátneho rozpočtu a jednoducho ten nával bol tak obrovský, že to sa nedalo jednoducho všetko akceptovať, hlavne pre tie malé podniky.
Preto je veľmi dôležité, aby si štát ako prioritu postavil, že vstúpi do investičnej pomoci pri veľkých projektoch. Prečo? Jednoducho. Veľký projekt, či je to, to sú vlastne tie známe projekty, či z elektrotechnického, automobilového priemyslu, prichádzajú nielen formou ako jeden investor, ale tento veľký investor ťahá za sebou celú skupinu subdodávateľov, vždy to bolo 6, 8, 10, 12, 14 subdodávateľov, ktorí dávali komponenty do tej finálnej výroby, ktorí museli prísť na Slovensko, museli prísť za tým veľkým investorom, či dostali štátnu pomoc, alebo nedostali štátnu pomoc, lebo dostali to právo byť investorom pre tú veľkú investičnú pomoc. V tom bola určitá tá taktika štátu, že podporme veľkého, ja neviem Samsung Voderady, ale nevieme podporiť všetkých. Samozrejme, tam bol obrovský tlak toho veľkého investora, podporte nám aj tých našich malých subdodávateľov. Ale tam bola vždy vôľa toho štátu, že štát nemusel ísť, a jednoducho sme povedali, nespĺňajú kritériá povinných 800 mil., ktoré museli priniesť do investičného procesu. Preto je veľmi potrebné, aby sme sa sústredili na veľkých investorov, lebo veľkí investori nám tých malých donesú, či štátnu podporu dostanú, alebo nedostanú.
Ale vy vo vašom zákone už ste po prvé znížili tú latku 800 mil. slovenských korún, lebo hovorím rok 2007, 800 mil. ste znížili na 420, čiže ste to posunuli celé o jednu triedu nižšie, čiže tým bude oveľa väčší problém to celé uspokojiť. A ja si myslím, že to nie je dobrá cesta. Skutočne, poďme po veľkých a veľkí nám donesú aj tých subdodávateľov.
Ďalší problém, ktorý tam máte, je, že ja keď som si ten bod 18 prečítal, a nechcem ho teraz celý citovať, ale len kúsok z neho, že "ministerstvo do desať dní po doručení žiadosti oznámi investorovi, že či spĺňa, alebo nespĺňa kritériá", a potom, čo je podstatné, "a do 30 dní od doručenia posudku vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie: intenzitu pomoci, formu investičnej pomoci, výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem" atď., nebudem ďalej čítať.
Táto formulácia v mojom vnímaní znamená, že v podstate má každý automaticky právo, každý dostane investičnú pomoc. Vy ste si nenechali nejaké separačné kritérium, ktoré by povedalo, ktoré projekty pôjdu, ktoré projekty nepôjdu, hlavne z hľadiska zamerania, lebo štát a vízia Slovenska do roku 2030 jasne hovorila, ktoré oblasti hospodárstva by sa mali preferovať a ktoré oblasti jednoducho nie je potrebné vzhľadom na ten potenciál Slovenska nejak intenzívne podporovať, ale skôr len využívať efekty z niektorých sektorov. Mňa trošku mrzí, že ja som v slovníku súčasnej vlády nikdy nepočul slovo stratégia, vízia do roku 2030, ako keby tento materiál neexistoval. Ba dokonca keď som sa rozprával s autormi tejto správy, lebo to boli všetko renomovaní vysokoškolskí profesori, ekonómovia, ľudia z Akadémie vied, dokonca im bolo vyhrozené, že to si ešte "vypijú", že urobili za vlády Roberta Fica takúto stratégiu. Je to choré, je to smiešne a hlavne je to kontraproduktívne.
A keby sme zohľadnili tú stratégiu, či s výhradami, či bez výhrad, ale aspoň by sme si osvojili, že ktoré sektory máme podporovať v budúcnosti pre rozvoj slovenskej ekonomiky, možno by sme už v tom bode 18 ten § 10 ods. 4 mohli aj zadefinovať, že ktoré projekty majú nárok na uchádzanie sa o štátnu pomoc a ktoré projekty nemajú. Ale takto je to v jednej rovine a vlastne každý, kto príde s hocičím, čo príde, a bude to mať hodnotu 14 mil. eur investovaných v tej najhoršej alebo v tom západoslovenskom kraji, aby som to zjednodušene povedal, a podstatne menej, lebo to sa potom znižuje na 200 a 100 mil. pri tých znevýhodnených regiónoch, jednoducho kto príde, podľa tohto znenia má automaticky nárok na štátnu pomoc.
No ja si to neviem predstaviť, ako bude reagovať ministerstvo financií, lebo za mesiac musíte do vlády predložiť minimálne 50 takýchto projektov. Lebo takých projektov je desiatky a desiaty a stovky.
A tam máte takisto v tom zákone definované aj štátnu pomoc pre malé a stredné podniky. Síce po notifikácii v Európskej komisii, ale zaradili ste aj túto kategóriu. Kto pôjde investovať pár desiatok miliónov korún a má dostať od štátu investičnú pomoc - ešte raz, nehovorme o finančnej pomoci, lebo na začiatku som povedal, že tá finančná pomoc pre takéto typy podnikateľov bola jasne definovaná v iných zdrojoch, ale cez štatút alebo inštitút investičnej pomoci to je jednoducho nemožné.
Mne to celé naznačuje, že chcete urobiť veľký počet investičných projektov, aby to marketingovo dobre znelo, ale na druhej strane ten štátny rozpočet vám to nebude schopný absorbovať. Skutočne, ten štátny rozpočet je napnutý. Veď už myslím si, že po prvom roku vládnutia to viete, a preto zvážte ešte raz tie kritériá, pre ktoré by mali byť investičné pomoci skutočne poskytované.
Pán minister, prečo sme my pri nastavovaní štrukturálnych fondov z Európskej komisie povedali, že štrukturálne fondy nemôže čerpať podnikateľský subjekt, ktorý má buď viac ako tisíc zamestnancov, alebo obrat viac ako jeden a pol miliardy korún? No jednoducho z toho dôvodu, že tieto veľké podniky majú dostatočný aparát ľudí, ktorí by vedeli pripraviť oveľa kvalitnejšie projekty ako stredné podniky a tie stredné podniky by boli v nevýhode a vlastne tým stredným podnikom by sa potom nič neušlo. Zas by to zhltli len tí veľkí. A my sme povedali: Nie. Veľkí, vy bojujte o investičné stimuly, investujte minimálne 800 mil. a môžte dostať štátnu podporu v troch formách, na akých sa dohodneme, ale stredných nám nechajte na štrukturálne fondy, na tie tzv. veľké výzvy štrukturálnych fondov. A malých, tam sme znovu limitovali a jasne sme povedali, kto má možnosť čerpať z tej štruktúry de minimis. Tam sme zas nedovolili tým stredným, aby zobrali peniaze tým malým, ten objem peňazí, ktorý bol vyčlenený, aby im ich zobrali, lebo vždy ten slabší ťahá za horší koniec a má vždy menšiu šancu dostať tieto prostriedky.
Preto si myslím, že bolo by potrebné tento zákon dopracovať. Vytvoriť tam jasné kritériá, za ktorých je možné, nie je možné, pre koho je možné čerpať tieto investičné prostriedky a nepustiť to na takú voľnobežku, ako je to teraz urobené v návrhu tohto zákona.
Ešte raz opakujem, pán minister, ja vítam iniciatívu a určite, pokiaľ budú jasne nastavené pravidlá, budem za každú novelu zákona, lebo aj zákon o investičnej pomoci treba novelizovať, lebo to podnikateľské prostredie sa vyvíja, čiže to, čo platilo v roku 2007, nemusí platiť o rok, o dva, o 10 rokov, určite nie. Ale neurobme z toho úplne voľný materiál, v ktorom sa každý nájde a každý sa potom bude nebodaj súdiť so štátom, že prečo ten dostal investičnú pomoc a prečo som ja nedostal investičnú pomoc.
Je to skôr rada, požiadavka ako človeka, ktorý štyri roky v tomto robil, než ako nejaké politické stanovisko. Ale v každom prípade si myslím, že tento zákon treba prepracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mňa na vystúpení pán poslanca Jahnátka zaujala aj taká tá analýza dopadov tejto novely. A priznám sa, že, pán poslanec, ste vo mne teraz vzbudili záujem o tento zákon väčší, než som mal doteraz, a to v súvislosti s tým, že ma vlastne prekvapuje, že vláda navrhuje, ak som to dobre pochopil, v podstate rozšíriť investičnú alebo rozširovať investičnú pomoc pre investorov, pričom tu budú chýbať nejaké presnejšie a jasnejšie kritériá na prideľovanie tej pomoci, alebo sa tie kritériá rozširujú a umožnia vo väčšej miere poskytovať túto investičnú pomoc.
A poviem vám, prečo ma to zaujalo, teda ak je to tak. Pretože práve minulý týždeň som pri debatách vládnych predstaviteľov o tom, kde hľadať možnosti šetrenia výdavkov v štátnom rozpočte, zaregistroval originálny nápad, a to, že bolo by dobré od budúceho roku zrušiť akúkoľvek finančnú pomoc pre začínajúcich živnostníkov. Dnes totižto existuje taký nástroj, ktorý umožňuje živnostníkom získať od štátu finančnú pomoc na rozbehnutie tej živnosti. A ako som sa dočítal v novinách, tak vládni predstavitelia, a teda podľa toho, čo som si prečítal, na tom už panuje akási neformálna zhoda, sa zhodli na tom, že nie je dôvod, aby živnostníci dostávali nejakú pomoc. Mám pocit, že to bol práve pán predseda parlamentu a predseda SaS, ktorý sa mal niekde vyjadriť, že veď keď chcú teda začať podnikať, nech začnú podnikať, prečo majú čakať na nejaký štátny príspevok.
Takže ak vládna koalícia plánuje na jednej strane veľkým zahraničným investorom rozšíriť možnosť získať štátnu pomoc pri začatí ich podnikania na Slovensku a na druhej strane chce takúto minimálnu pomoc zobrať živnostníkom, tak je to minimálne nesmierne nefér.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je trošku tak paradoxné, že ako aj liberál som sa sem teraz musel postaviť obhajovať novelu zákona o investičnej pomoci, ktorý je zákon vlastne o poskytovaní investičných stimulov podnikateľom. Chcem jasne povedať, že táto novela, tak ako ju ministerstvo hospodárstva predložilo, jednoznačne napĺňa programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Programové vyhlásenie vlády v oblasti investičnej pomoci hovorí nasledujúce:
"1. Vláda Slovenskej republiky posúdi všetky možnosti, ako minimalizovať štátnu pomoc v oblastiach, kde je poskytovaním neopodstatnene deformované podnikateľské prostredie.
2. Investície plynú na Slovensko nerovnomerne, navyše pod vplyvom hospodárskej krízy a zhoršenia podnikateľského prostredia sa ich rast spomalil. S cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie je potrebné aj v rámci Slovenska neustále podporovať rast investícií, a to najmä do zaostalých regiónov.
3. Vláda Slovenskej republiky prehodnotí doterajší a vytvorí funkčný model na podporu prílevu priamych zahraničných investícií vrátane efektívneho fungovania podporných inštitúcií. Vláda Slovenskej republiky sprehľadní pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci tak, aby podporovala vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle a transfer najnovších poznatkov do praxe. Pri návrhoch pravidiel pre poskytovanie investičnej pomoci uplatní aj osvedčené skúsenosti získané pred rokom 2006, keď bol dosiahnutý najefektívnejší rast investícií."
Myslím si, že nikto z vládnej koalície sa netají tým, že v ideálnom prípade a v prípade, ktorý presadzuje aj ministerstvo hospodárstva, by bolo najvhodnejšie do konca volebného obdobia úplne zastaviť poskytovanie investičných stimulov na Slovensku. Kým sa to tak však stane v súlade s programovým vyhlásením vlády, je potrebné zaviesť poriadok do pravidiel, na základe ktorých sa investičné stimuly poskytujú. Do roku 2006 takýto poriadok v poskytovaní investičných stimulov pre investorov na Slovensku existoval. Avšak zrušením niektorých jasných a transparentných kritérií predchádzajúcou vládnou koalíciou, napríklad kritérií rozdelenia Slovenska na niekoľko zón podľa výšky nezamestnanosti, došlo k narušeniu takých tých základných pravidiel a princípov podporovania tých regiónov, v ktorých je to najviac potrebné.
Aké sú teda najväčšie výhody predloženého návrhu zákona, ktoré by som rád uviedol a na ktoré by som rád upozornil.
1. Táto novela zákona zavádza jasné a transparentné kritériá podpory. Zavádzajú sa v prílohe kritériá, ktoré sú nastavené tak objektívnym spôsobom, aby každý zahraničný investor, ale aj domáci investor, pretože tento zákon naozaj nikoho nediskriminuje, ktorý príde a chce investovať, si mohol doslova až formou matematického vzorcu(vzorca) uviesť do modelu základné údaje o svojej investícii, do ktorého regiónu chce ísť, v akej oblasti chce podnikať, a na základe toho získal objektívnu informáciu, akú maximálnu výšku podpory môže očakávať.
Nečudujem sa, že niektorým kolegom z radov opozície môžu takéto jasné a transparentné kritériá, ktoré tento zákon zavádza, vadiť. Keď budú totiž platiť takéto jasné a transparentné kritériá, už sa nebude môcť stať, že niekto na ministerstve hospodárstva bude obiehať investorov a hovoriť im, aby zmenili región, do ktorého chcú investovať, nikto nebude môcť obiehať investorov a požadovať od nich nejakú úplatu alebo poplatok za to, aby presadil jeho investičný stimul pre danú konkrétnu firmu.
Ak sa presadia takéto jasné a transparentné kritériá, ktoré výrazne zvýhodňujú technologické investície, investície do výskumu a vývoja, na úkor manufaktúr, aké vznikali na Slovensku v minulosti a boli podporované v minulosti, už sa nestane, že bude udelený investičný stimul v absolútne rekordnej výške 80-tisíc eur na jedno pracovné miesto. Na lyžiarske stredisko, ktoré podľa niektorých ľudí je spriaznené s niektorými poslancami jednej opozičnej strany.
Uvedený návrh zákona rozdeľuje Slovensko na päť oblastí podľa miery nezamestnanosti. Stanovuje tak jasné kritériá, že väčšina regiónov, ktoré majú nezamestnanosť nižšiu ako priemernú, najmä západné Slovensko, kam investície boli najviac podporované v minulosti, už nebude oprávnený investor pre získanie investičnej pomoci, prípadne budú tu podporované len investície, ktoré naozaj idú do výskumu a vývoja.
Čím vyššia nezamestnanosť v regióne, kam chce investor prísť, tým získa väčšiu šancu získať investičnú podporu, a tým aj vhodnejšiu štruktúru bude mať šancu získať. To znamená, v regiónoch, ktoré majú najnižšiu mieru nezamestnanosti, bude investičná podpora uprednostňovaná vo forme daňových úľav a čím vyššia nezamestnanosť podľa tohto návrhu, tým väčšia šanca získať napríklad aj podporu na nákup hmotného investičného majetku.
Novela zákona prináša vyššiu istotu pre investorov domácich či zahraničných, ktorí budú chcieť priniesť na Slovensko nejakú investíciu, pretože skracuje dobu trvania celého procesu získania investičnej pomoci o približne 60 až 90 dní oproti predchádzajúcemu právnemu stavu. Novela zákona prináša viac podpory pre projekty s vyššou pridanou hodnotou, pretože sa znížili nároky na investície pre centrá strategických služieb a pre technologické centrá, ktorým sa náklady počítajú na základe nákladov na ľudské zdroje. Čiže investičnú podporu môžu dostať na základe toho, koľko reálne zaplatia na mzdách a platoch pre svojich zamestnancov v rámci nových pracovných miest, ktoré na Slovensku vytvoria.
Novela znižuje minimálne výšky investície na 14,7, resp. 3 mil. eur, pričom predchádzajúci zákon bol postavený hlavne na obdobie hospodárskeho rastu.
Zákon sa priblížil aj domácim podnikateľom, ktorí sa v minulosti cítili byť diskriminovaní, a to tým - a hlavne pre malé a stredné podniky to platí -, že umožňuje zlúčiť do jedného projektu viacero na seba nadväzujúcich zámerov. Toto je reakcia na názory, že predchádzajúci zákon bol stavaný len pre silných a zahraničných investorov.
Zákon umožňuje upraviť podmienky čerpania investičných stimulov v prípade, že projekt spĺňa základné zákonné kritériá v prípade nepriaznivého vývoja na trhu alebo v priemyselnom odvetví.
Zákon zvyšuje princíp právnej istoty aj tým, že presne definuje, čo je podstatné a nepodstatné porušenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, a tým dáva investorom i podnikateľom viac právnej istoty.
Zároveň zákon umožňuje opätovné čerpanie pomoci v prípade rozšírenia investičného projektu, čo je známkou stability investície a dlhodobého zámeru podnikateľa zotrvať na Slovensku.
Dámy a páni, ako som povedal, zámerom azda nás všetkých, ktorí sedíme tu v radoch vládnej koalície, je dospieť k takému stavu, aby v poslednom roku vládnutia nebolo potrebné a neboli udeľované žiadne investičné stimuly. Kým sa však dostaneme do takéhoto štádia, je potrebné udeľovanie investičných stimulov znižovať a tie, ktoré predsa len udelené budú, je potrebné zabezpečiť, aby išli do tých regiónov, ktoré to najviac potrebujú. Do regiónov, kde je najnižšia životná úroveň, do regiónov, kde je najvyššia nezamestnanosť, prípadne do oblastí, ktoré prinášajú našej krajine najvyššiu pridanú hodnotu: do oblasti technologických investícií a výskumno-vývojových centier. Tento zákon je šitý a pripravený takým spôsobom, aby presne tieto ciele naplnil.
Preto ako poslanec môžem s čistým svedomím hlasovať za prijatie tejto novely.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán kolega, teraz som pochopil, že som v niečom zle porozumel vystúpeniu pána poslanca Jahnátka, ale v každom prípade teda, čiže ďakujem za ešte lepšie zorientovanie v tej novele, ale v každom prípade platí, čo som, platia dve zásadné veci, ktoré som povedal.
Vy teda navrhujete taký spôsob stanovenia podmienok v zákone, ktorý bude mať za následok vlastne rozšírenie možnosti udeľovať investičné stimuly pre podnikateľov, pre podniky, pre firmy, a zároveň vládna koalícia alebo predstavitelia vládnej koalície rozbehli veľmi vážnu debatu s predbežným súhlasom na to, aby ste zrušili príspevok, ktorý je určený pre nezamestnaných na to, aby začali živnostenské podnikanie, teda ako pre začínajúcich živnostníkov.
No a z tohto hľadiska sa mi to zdá absolútne nekorektné, neférové najmä preto, lebo sa hovorí o tom, že práve živnostníci sú, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, chrbtovou kosťou hospodárstva. A ak na jednej strane dokonca opakovaným spôsobom chcete podporovať nové investície firmy, ktorá už raz investičné stimuly dostala, tak skutočne považujem, opakujem, za neférové, nekorektné, ak vládna koalícia pristúpi k tomu, že zruší finančnú pomoc pre začínajúcich živnostníkov, opakujem, v prípade, že sú to ľudia, ktorí sú nezamestnaní a spĺňajú niektoré ďalšie podmienky.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som zareagoval na predrečníka. Tu sa miešajú dve veci. Prvá vec je idea, myslím si, že chorá idea a chorá myšlienka, že z každého nezamestnaného sa nám podarí urobiť podnikateľa, ak mu dáme finančný príspevok na štart podnikania. Dokonca viem a som presvedčený o tom, že aj mnohí existujúci živnostníci namietajú voči tomu, aby boli vytváraní iní umelí živnostníci, aby sme umelo znižovali nezamestnanosť tým, že vyškrtneme, tak ako to bolo teda na základe toho opatrenia, o ktorého prehodnotení sa údajne diskutuje, vyškrtneme niekoho z evidencie nezamestnanosti len tým, že mu dáme nejakú almužnu a budeme sa tváriť, že z nezamestnaného sa odrazu stane úspešný podnikateľ.
Úplne iná súvislosť je zmena pravidiel pre udeľovanie investičnej pomoci, ktoré sa v skutočnosti sprísňujú, pretože sa uviedli jasné a objektívne kritériá, kam a do čoho musí investor investovať, aby mohol dostať investičnú pomoc. Tie kritériá sú oveľa prísnejšie, ako boli dodnes, keďže dnes v podstate nejaké takéto kritériá ani neexistovali podľa tej predchádzajúcej právnej úpravy. A tieto kritériá teda sprísňujú udeľovanie investičných stimulov oproti súčasnému stavu.
To, že zavádzajú objektívne hodnotenie a že udelenie stimulu bude závisieť vyslovene na rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, zároveň znamená, že získanie takejto podpory nie je nárokovateľné, a preto sa udeľovanie investičných stimulov nerozširuje, naopak, sprísňujú sa kritériá na ich udeľovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec Jahnátek, chcel by som iba veľmi krátko možno reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré odzneli vo vašej rozprave. Chcel by som zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci je rozhodne krokom vpred a nie krokom vzad. Tie dôvody, prečo je tento predkladaný návrh krokom vpred, už vysvetlil pán poslanec Chren. Možno by som ešte chcel zdôrazniť jednu vec a to je rozhodovanie o poskytovaní investičnej pomoci a toto rozhodovanie je vždy arbitrárne. To znamená, že nikto si nemôže na štátnu pomoc nárokovať. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.
Veľmi sa mi páčia niektoré návrhy, ktoré ste tu spomenuli alebo predkladali, koniec koncov ma prekvapuje, prečo za štyri roky, kedy ste mali možnosť ako rezortný minister tieto nápady implementovať, prečo sa tak nestalo, a hovoríte o nich akurát dnes, keď už takú možnosť nemáte.
Bohužiaľ, nemám tu so sebou podrobnú analýzu, ktorú som si nechal urobiť, ktorá sa týka udeľovaných investičných stimulov vašou vládou, ale dovoľte mi aspoň jedno malé porovnanie, ktoré pochádza z tej analýzy.
Za vášho ministrovania bolo udelených celkovo 86 investičných stimulov, čiže za štyri roky ste udelili 86 investičných stimulov. Za tejto vlády to bolo a predpokladám, že za prvý rok tejto vlády to aj budú presne 3 investičné stimuly. Všetky 3 investičné stimuly išli do regiónov s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou. Zhodou okolností všetky išli na východné Slovensko.
Čiže ak by som to mal porovnať, za prvý rok je sedemkrát menej, ako to bolo za vášho ministrovania. To znamená, dynamika udeľovania investičných stimulov sa spomalila sedemnásobne.
A možno ešte posledná vec, ktorá sa týka obáv o výdavky štátu, štátny rozpočet. Vnímam to tak trochu ako pokrytectvo, pretože ak by ste to naozaj s tou zodpovednosťou za verejné financie mysleli vážne, tak by ste nemohli dopustiť ako národohospodár a súčasť vlády Roberta Fica 8-percentný deficit štátneho rozpočtu a ďalšie zvyšovanie celkového dlhu Slovenska.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je zmeniť spôsob menovania predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby zákonné oprávnenie na ich menovanie mala Národná rada Slovenskej republiky na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nie ako doposiaľ, vláda Slovenskej republiky.
Dôvodom navrhovanej zmeny je základný princíp, na ktorom je postavená filozofia štátnej regulácie sieťových odvetví v krajinách Európskej únie, a to, že národný regulátor je nezávislý od politickej moci a od regulovaných subjektov.
Zákonom č. 107/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 15. marca 2007, bola Rada pre reguláciu splnomocnená predložiť návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do 30 dní odo dňa vymenovania jej členov. Tento postup však do dnešného dňa nezabezpečil vymenovanie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
S cieľom dosiahnuť adekvátny právny stav v tejto oblasti pristúpilo ministerstvo hospodárstva k vypracovaniu predloženého návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.