18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, najmä ctená koalícia, dovoľte mi, aby som sa dopredu ospravedlnil, ak urazím vašu vysokú vzdelanosť a kvalifikovanosť ďalším nekvalifikovaným príspevkom opozičného poslanca. A škoda, že tu nie je pán Beblavý, ktorý takto nastavil úroveň diskusie, ako to je jeho zvykom, zdúchol.
Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré sú priznávané tým ľuďom, ktorí nie sú chránení pred rizikami trhu svojím majetkom. Takých ľudí je v spoločnosti drvivá väčšina. Na Slovensku sú to ľudia z nižších, ale aj stredných vrstiev. V tomto zmysle je novelizácia Zákonníka práce vždy oveľa významnejšia než zmena obyčajného zákona. Je to fakticky aj symbolicky zápas pravice a ľavice o to, v akom postavení, v akých podmienkach bude žiť väčšina ľudí. Či v spoločnosti, ktorá garantuje ľuďom sociálne istoty, alebo v prostredí sociálneho darvinizmu, v ktorom majú prežiť len najsilnejší a z väčšiny ostatných sa stane v lepšom prípade pracujúca chudoba a v tom horšom prípade sociálne vylúčení ľudia. Je to zápas o to, či budeme žiť vo svete, kde sa trhové mechanizmy a trhové ceny podriaďujú nároku sociálnej spravodlivosti, alebo vo svete, kde sú zamestnanci zbavovaní svojich práv a vymožeností, ktoré sa za predchádzajúce desaťročia stali štandardom. Presne tak je to aj teraz.
Počas vlády Roberta Fica bol Zákonník práce novelizovaný tak, aby práva zamestnancov a zamestnávateľov boli v rovnováhe. Neprekvapuje nás, že pravicový zlepenec dnes prichádza s návrhom rozsiahlej zmeny Zákonníka práce v neprospech zamestnancov, ktorý zjednodušuje a zľahčuje vyhadzovanie ľudí z práce, ktorý ich oberá buď o odstupné, alebo o primeraný čas na hľadanie nového zamestnania, ktorý vytvára priestor pre rozširovanie neplnohodnotných pracovných príležitostí namiesto trvalých pracovných pomerov, ktorý oslabuje odbory ako prirodzených obhajcov záujmov zamestnancov.
Samozrejme, pravica tento zámer a výsledok rafinovane maskuje a snaží sa dokonca tváriť, že jej Zákonník práce je pre ľudí vlastne dobrodením. Podľa dôvodovej správy má nový Zákonník práce odstrániť bariéry rastu zamestnanosti. Doslova má vytvoriť, podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú.
Naivný človek by aj uveril, že Zákonník práce môže riešiť nezamestnanosť. Zákonník práce v prvom rade stanovuje pravidlá na trhu práce a garantuje práva tým slabším vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by aj teoreticky mal byť nástrojom na riešenie nezamestnanosti, môže sa to diať len formou znižovania práv a nárokov zamestnancov - a to je nielen zvrátené, ale aj neúčinné.
Dokazujú to napokon názory samotných zamestnávateľov, ktorí kriticky komentovali návrh Zákonníka práce. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov tvrdí ústami svojho viceprezidenta, že navrhovaný Zákonník práce nenaštartuje trh práce, že na jeho základe nezačnú vznikať nové pracovné miesta, že takýmto spôsobom sa vláda Radičovej môže zo zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť. Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov dokonca tvrdia, že Zákonník práce má jednoznačne svojho porazeného, a tým sú nezamestnaní na Slovensku.
Aj ďalší odborníci sa vyjadrili spôsobom, že novela Zákonníka práce nebude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest. Na čo sa potom odvoláva vláda, ak nám tu Zákonník práce prezentuje ako riešenie nezamestnanosti? Zavádza a zakrýva skutočnú podstatu nového Zákonníka práce.
Čo tou podstatou je, to odkrýva ďalšia floskula používaná v súvislosti s novým Zákonníkom práce. Tou floskulou je slovo "pružnosť" alebo "flexibilita". Vláda píše, že chce napríklad zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy alebo chce zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru. Pružnosť, flexibilita, znie to moderne, progresívne a na prvé počutie snáď ani nie je možné namietať voči zámeru niečo spružniť. Za týmito pojmami sa však skrýva niečo iné a pre zamestnancov veľmi negatívne. Flexibilita alebo spružnenie práce znamená to, že namiesto plnohodnotných, štandardných pracovných zmlúv sa uprednostňujú čiastočné, krátkodobé kontrakty. Znamená to, že sa prechádza od klasického zamestnaneckého pomeru k voľnejšiemu vzťahu medzi firmou a napríklad živnostníkom. Dôsledkom je presun väčšej trhovej neistoty a rizika na zamestnancov a súčasne stúpajúci podiel nízko platenej práce. Z toho nám postupne vzniká nová sociálna skupina, o ktorej som tu už hovoril - pracujúca chudoba. Niektorí to nazývajú celkom výstižne aj flexplatáciou, pretože výsledkom je zbavovanie zamestnancov sociálnych vymožeností a práv, paralyzovanie odborov a tlak na znižovanie miezd.
Flexibilita či pružnosť, to je zaklínadlo pravičiarov. Je to nekompromisná požiadavka na prispôsobenie sa požiadavkám na trhu práce, no prezentuje sa to priam ako najvyššie dobro.
Lenže byť flexibilný, ako píše známy český sociológ Jan Keller, znamená v konečnom dôsledku aj neviazať sa na krajinu, priateľov, región. Byť každý deň pripravený odísť kamkoľvek za prácou, nemať vlastný byť, lebo podnájom opustíme ľahšie, a nemárniť čas výchovou detí.
Iste, pre podnikateľov je flexibilita práce obrovským prínosom, a preto nie je pre nich nič dostatočne flexibilné a pružné. Preto aj zamestnávatelia kritizujú Zákonník práce, pretože akokoľvek oslabený ešte stále zostáva Zákonníkom práce. A oni by boli najšťastnejší, keby sa ich vzťah so zamestnancom neriadil už Zákonníkom práce, ale Obchodným zákonníkom. Ten, samozrejme, nepozná platenú dovolenku, odstupné alebo vernostné príplatky.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, aj v tomto návrhu Zákonníka práce sa kombinácia nízkych nákladov a vysokého zisku na strane podnikateľa a nízkej mzdy a vysokého rizika na strane zamestnanca vydáva za to najmodernejšie. Jeho skutočným obsahom je však ďalšie oslabenie väzby medzi zamestnaním a zabezpečením. Vraciame sa tak naozaj do dôb raného kapitalizmu, pretože sociálna neistota sa začína považovať za samozrejmú a nevyhnutnú súčasť modernej spoločnosti.
Vládou Ivety Radičovej sú ľudia odsudzovaní na slobodu čeliť sami sociálnym rizikám a ich kolektívna obrana je sťažovaná, ak nie znemožňovaná. Požaduje sa od jednotlivca, aby bol flexibilný. To znamená, že sa má zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany a naňho a na jeho rodinu sa prenáša stále viac trhovej neistoty.
V úvode som povedal, že Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré boli priznané tým ľuďom, ktorí nie sú krytí proti rizikám svojím majetkom. Zákonník práce je v tomto zmysle špecifickou formou majetku zamestnancov. A vy, pán minister, a celá vláda, chcete ľudí zbaviť tohto majetku, chcete ho vytunelovať, vyvlastniť. Lenže vyvlastňovaním sociálnych práv a nárastom pracujúcej chudoby siahate ľuďom aj na ich práva politické a občianske. Pretože nebudú schopní si ich uplatniť a to je ďalší spôsob oslabovania demokracie v podaní vlády Ivety Radičovej.
Cieľom vašej sociálnej politiky nie je poistenie ľudí v prípade straty zamestnania, ale zatlačovanie ľudí na trh práce za podmienok výrazne horších, než za akých ho niekedy opustili. A narastajúca chudoba má byť hrozbou a výstrahou pre tých, ktorí by neboli schopní alebo ochotní pracovať v nových zhoršených podmienkach. Vytvárate tlak na to, aby ľudia prijali akúkoľvek prácu za akúkoľvek nízku mzdu. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Nízke mzdy, ktoré boli vždy považované za problém, sa dnes propagujú ako riešenie problému nezamestnanosti.
V priebehu minulého storočia a konca ešte toho predminulého sa podarilo zabudovať do pracovných zmlúv takú mieru ochrany zamestnancov, že ich vzťah so zamestnávateľmi bol čoraz vyrovnanejší. Takú podobu približne má aj dnes platný Zákonník práce. Návrh vlády Ivety Radičovej, jeho podstata spružnenia práce znamená opäť nastoľovanie úplnej asymetrie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Miera neistoty zamestnancov opäť stúpne. Na nich sa prenesie ešte viac trhovej neistoty. Aj preto prístup k Zákonníku práce ukazuje podstatu pravicovej a ľavicovej politiky a našu zásadnú odlišnosť vo vzťahu k ľuďom.
Napokon takým najvýstižnejším obrazom alebo predohrou k dnešnému rokovaniu o Zákonníku práce bolo včerajšie prijatie zdravotných sestier predsedom parlamentu a predsedom strany SaS. Sestier, ktoré prišli vlakom, prišli peši z Hlavnej stanice a priniesli petíciu podpísanú štvrť miliónom ľudí. Petíciu požadujúcu skorší odchod do dôchodku, o niečo vyššie mzdy. Čakal ich človek a prijal ich človek, ktorý lieta na večere do Salzburgu, a preto sa nemohli dočkať ničoho iného ako to, že tieto ženy, slušné a tvrdo pracujúce ženy nazval výletníkmi. (Potlesk.)
A toto arogantné chovanie a dnešný návrh Zákonníka práce, to sú spojité nádoby. Strana vedená takým človekom nemôže vyprodukovať iný Zákonník práce.
Kolegyne, kolegovia, v zásade môžeme chrániť práva ľudí alebo ich ochraňovať, môžeme ich aj oslabovať a môžeme prenášať na nich viac neistoty. Vy robíte to druhé. A výsledkom vášho Zákonníka práce bude nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. To bol čistý socializmus, druhá kapitola. Ja len toľko k tomu chcem povedať, že Zákonník práce nemá slúžiť na riešenie nezamestnanosti. Túto treba príčinu s následkami si prehodiť. A samozrejme, že má výrazným spôsobom pomôcť tomu, aby sa tá rámcová, tie rámcové podmienky nastavili tak, aby bol záujem na jednej a druhej strane. Práve akékoľvek umelé úpravy a úpravy, ktoré majú nejakým spôsobom zamestnávateľovi niečo nakazovať, čo mu má prinášať bez ohľadu na jeho hospodársky výsledok náklady, sú prirodzene v rozpore nie že s princípom podnikania, ale takmer so základnou logikou.
Bolo tam v tom vašom príspevku, pán kolega, zopár nepresností a poviem len jeden, že Zákonník práce nepozná vernostné príplatky. V duchu toho by som mohol povedať, že tých vecí bolo, samozrejme, viac, ale bola to taká trošku miernejšia exkurzia do minulosti, alebo respektíve do toho sociálna, ktoré je celkom pochopiteľne považované u vás za takú akúsi mantru, pri každej príležitosti vyhodíte nám na oči, že čo sme, aká sme strana a tak ďalej. Ja znovu poviem to, čo som povedal predtým, neviete, čo je to zarábať peniaze, nepoznáte zodpovednosť za pracujúcich, nepoznáte hodnotu zarobených peňazí. A inými slovami povedané, môžte tým pádom rozprávať to, čo vás napadne a ohlupovať tým ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel predovšetkým poďakovať svojmu kolegovi Marekovi Maďaričovi za veľmi výstižné a trefné vystúpenie. Pretože ak hovoríme o Zákonníku práce, Zákonník práce je pre prácu. Pre nikoho iného. Pre prácu. A toto si treba predovšetkým uvedomiť. A napokon nedávno sa niektorí naši politici zúčastnili v Ríme vysvätenia Jána Pavla II., k 1. máju, benefikácie jeho, ktorý v roku 1981 v jednej z encyklík, zásadných sociálnych, povedal: "Práca je tu pre človeka a nie človek pre prácu." Čo, žiaľ, vy bezbožníci z SaS nebudete nikdy vedieť pochopiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec Maďarič, ja nerozumiem, prečo si práve vy beriete ako barličku sestry. Mám dojem, že sa vám to náramne hodí, ale len teraz, hej? Doteraz som si nevšimol, že by ste sa venovali zdravotníctvu alebo zdravotným sestrám. A ja opakujem svoju otázku, pýtam sa, kde bola strana SMER za posledné roky, za roky vlády Roberta Fica, keď presne tieto sestry v malých nemocniciach, ktoré tu už boli tu viackrát spomínané, pracovali, makali za mzdu veľmi blízku minimálnej mzde, ako samé tvrdia. Sestry trpezlivo čakali na pozitívne zmeny, ktoré neprišli. Ide o dlhodobo neriešené chronické problémy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Roberta Fica nechala v zdravotníckych zariadeniach nezaplatené výkony za 407 mil. eur, pol miliardy eur. Výkony, ktoré aj tieto zdravotné sestry zrealizovali, pomáhali pacientom, opakujem, makali a zostali nezaplatené. Tam je hlavný dôvod problémov.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať za veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Mareka Maďariča a veľmi sa teším, že sú to poslanci strany SMER - sociálna demokracia, ktorí vedia vystúpiť s rozvahou, s rozumom a skutočne s obrovským prehľadom, či už po politickej stránke, alebo odbornej stránke.
Musím povedať, že nekonečná malosť pána ministra, ale napríklad aj ďalších koaličných poslancov, s ktorou vystupujú k tejto problematike z hľadiska poznania veci, je úbohá. Je skutočne ohromná a ohromujúca.
Pán poslanec Jurčík, vy ma zarážate každým možným cólom, to, čo ste tu povedali.
A nedá mi povedať jedno, ešte raz prosím, necitovala som v žiadnom prípade ani ja, ani pán poslanec Maďarič necitoval žiadnych socialistov. Citovali sme, prosím, uznávané ekonomické a neekonomické celebrity v tejto oblasti. A myslím si, ku všeobecnému prehľadu vzdelanosti každého z nás by malo patriť poznanie či socialistických, alebo marxistických, alebo nemarxistických filozofií. Aj tá marxistická filozofia je potrebná, aby ste ju poznali.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Maďariča a povedať, že naozaj, keď sme prijímali významnú novelizáciu Zákonníka práce v rokoch 2006 až 2010, robili sme to preto, lebo slovenský Zákonník práce v tom čase nespĺňal štandardné európske normy. Jednoducho nebol to štandardný európsky Zákonník práce, ako ho poznáme v európskom priestore. To bol hlavný dôvod, prečo sme túto zmenu urobili.
Áno, je pravda, že sme boli trochu nervózni, pretože bola vytvorená obrovská protikampaň a najmä sa tvrdilo, že existuje obrovský vzťah medzi Zákonníkom práce a zamestnanosťou. Ukázalo sa však po schválení tejto významnej novelizácie Zákonníka práce a potvrdili to aj zamestnávateľské zväzy, že novelizácia, ktorú sme prijali, nemala absolútne žiadny vplyv, negatívny vplyv na zamestnávanie, nemala žiadny vplyv na vytváranie nových pracovných miest. A potvrdí vám Klub 500, potvrdí vám to Asociácia zamestnávateľských zväzov, dokonca aj Republiková únia zamestnávateľov pripustila, že takýto vzťah tu neexistuje.
Jednoducho pravicová vláda to považuje za povinnú jazdu. Úplne zbytočne ste rozhnevali odborárov, úplne zbytočne ste rozhnevali zamestnávateľov všetkých. To, čo robíte, nemá žiadnu logiku.
A ešte jednu poznámku k pánovi poslancovi Maďaričovi, ktorý spomínal to včerajšie stretnutie pána predsedu parlamentu so sestričkami. Ja som pri tom nebol, ale vôbec chodia v tomto parlamente zvláštni ľudia. Dávam do pozornosti médiám, že pred chvíľkou chodil po sneme ZMOS-u podpredseda Výboru pre verejnú správu v nepriestrelnej veste a provokoval primátorov a starostov, že on si naozaj môže dovoliť všetko.
Páni, ja vás poprosím, už trošku naozaj takej tej kultúry do vášho správania by mohlo konečne prísť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Marek, toto bude osobné a mohol by som ti to povedať aj teda osobne, ale keby som to neurobil verejne, tak by ma fackovala hanba. Veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie a klobúk dolu.

Pán poslanec Jurčík, pozrite sa do dôvodovej správy tohto zákona, tam nájdete napísané, že Zákonník práce má podporiť vytváranie nových pracovných miest. Nepoznám vás, a tým pádom si v živote nedovolím tvrdiť, či vy poznáte, alebo nepoznáte hodnotu peňazí. Myslím si, že ani vy mňa nepoznáte, tak si odpustite také hodnotenia.
A, pán poslanec Kalist, k tým sestričkám. No ak ste nepochopili, prečo som spomenul zdravotné sestry, tak ste nepochopili nič. Pretože, viete, politik, aj vládny politik, nemusí vždy vedieť pomôcť ľuďom, ale nikdy ich nesmie ponížiť. Nesmie k nim byť arogantný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážená sála, vážené dámy a páni, Zákonník práce tradične je vecou, ktorá vždy vyvolá veľké diskusie pri jeho prijímaní, pri jeho schvaľovaní a aj potom. Takže niet sa čo diviť.
Ja než sa dostanem k takým tým vecným veciam, lebo to som chcel hlavne hovoriť, ale tie vystúpenia mi nedali inú šancu, aby som predsa len aj reagoval tak všeobecnejšie a aj niektorých politických otázok sa nedotkol. No najprv taká ľudská záležitosť voči kolegom z opozície, ktorí reagovali, a strašne ma zaujalo, ako ste podráždene reagovali na vystúpenie pána Beblavého. Vy ste takí ješitní a urážliví, keď sa povie niečo na vašu adresu, a obviníte okamžite vášho politického oponenta z nekorektnosti, z toho, ako si môže dovoliť sa vôbec takto o vás vyjadriť, aká je to politická kultúra. Ja súhlasím s tým, že máme byť k sebe naozaj primerane zdvorilí, aj keď spolu nemusíme súhlasiť, ale nastavte si zrkadlo. A teraz nehovorím o tejto len debate, ale všeobecne. Vy ste hlavnými strojcami toho, že vy neváhate svojho politického oponenta onálepkovať tými najmenej zdvorilými označeniami. Označeniami, ktoré nie sú ani neutrálne, ale ktoré sú urážlivé, arogantné, ponižujúce a zhadzovačné. Takže vy si vstúpte do svedomia, lebo keď sa niečo tak 10 % z toho stane vám, vy vyskočíte, ako keby vás tisícami ihiel poštípalo alebo popichalo.
Prepáčte, musel som na to zareagovať, pretože mám tú skúsenosť osobnú v mnohých diskusiách, a vy naozaj nemáte problém a nedávate si servítku pred ústa. A jak ste vydráždene zareagovali na Beblavého vystúpenie, ma teda skutočne zaujalo.
To, že budete voči návrhu Zákonníka práce ostro vystupovať, mi bolo jasné od samého začiatku. Vždy to tak bolo a pán podpredseda Fico, škoda že odišiel, myslel som, že si chystá svoj plamenný príhovor aj na túto tému. Ja pripomeniem taký historický exkurz, veď boj proti Zákonníku práce a proti dôchodkovej reforme, ale teraz sa bavíme o Zákonníku práce, bol jednou z jeho hlavných ikon v predchádzajúcom, v predpredchádzajúcom volebnom období. Veď proti tomuto postavil ako jeden zo základných kameňov svojej politickej doktríny, doktríny o zlej pravicovej vláde. Veď spolu s odbormi organizoval generálny štrajk proti Zákonníku práce. Veď proti tomu prebehlo neúspešné referendum na základe Zákonníka práce, ktorý som predložil a ktorý bol schválený do parlamentu. No samozrejme, že SMER to má ako politickú vlajku, s ktorou bude mávať, strašiť občanov tejto krajiny a zavádzať ich. To ma nijako neprekvapuje.
Tvrdenia, že nebol štandardný, poviem rovno, nie sú pravdivé, sú klamstvom. Zákonník práce, ktorý vtedy bol platný, bol riadne prediskutovaný v Medzinárodnej organizácii práce, prizvali sme si expertov, máme posudky, bol plne v súlade so štandardami a tak je aj tento návrh, ktorý tu dnes prejednávame. Ale, samozrejme, tvrdiť sa musí niečo iné a takisto, aby to nezostalo vo vzduchu, nie je pravdou, že zamestnávateľské zväzy potvrdili, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. No nech mi niekto ukáže to tvrdenie. Rád by som ho videl, až zamestnávateľské zväzy toto povedali, veľmi rád sa na to pozriem. Ja sa na nič také nepamätám. A nie je to pravda, to je už ale môj názor.
A teraz sa poďme, poďme teda sa dostať k tomu, či má, alebo nemá a prečo je dôležitý. Zákonník práce je veľmi dôležitý pre zamestnanosť. Keby nebol dôležitý, tak potom prečo bez akejkoľvek diskusie nezavedieme 25-mesačné odstupné, prečo nezavedieme minimálnu mzdu na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iné ekonomické nezmysly? Prečo teraz krajiny, ktoré sú zmietané krízou, znižujú nezmyselné a socialistickými vládami za dlho dlhé roky zavádzané práve tieto opatrenia, mnohomesačné odstupné, ktoré znižujú dneska, pretože sa ukazujú ako obrovská kotva, obrovská brzda, obrovská guľa na nohe pre zamestnanosť, pre rast ekonomiky, práve preto, že Zákonník práce je dôležitý pre ekonomiku a je dôležitý pre zamestnanosť.
Som rád, že Braňo Ondruš vytiahol a pekne zosumarizoval percentá, roky a kedy boli aké miery nezamestnanosti. Použijem jeho tabuľku, požičal som si od neho, aby ste vedeli, že budem vychádzať z tých istých čísiel. Takže ja to len tak do takých skupín prenesiem.
Od roku 2001, ale aj pred rokom 2001 až po rok 2003 platil ľavicový Zákonník práce predložený ešte pánom Magvašim. Vtedy sa miera nezamestnanosti pohybovala od 19, 18, a keď sme prijímali Zákonník práce, ktorý som ja predložil, v tom čase bola na úrovni zhruba 17,5 percenta.
Čo tým chcem povedať? Že 19 a 18 percent je taká malá miera odlišnosti, že by sme kľudne mohli povedať, že stagnovala. Stagnovala na veľmi vysokých číslach. Neklesala. Alebo keď klesala, tak vplyvom sezónnych vplyvov veľmi zanedbateľne. A pýtam sa: Bola vtedy kríza vo svete? Tak ako? Nebola. Napriek tomu ďakujem, pani poslankyňa Tomanová, napriek tomu miera nezamestnanosti neklesala. Prečo? Keď Zákonník práce na to nemá žiaden vplyv a celý svet sa rozvíjal, rástol, ich miera nezamestnanosti dosahovala symbolické alebo smiešne, smiešne čísla. No asi preto, že Zákonník práce a ľavicový Zákonník práce, ktorý som ešte ja ako predseda Demokratickej strany, vtedajšej, dal na Ústavný súd, bol obrovskou brzdou pre pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti.
Po prijatí Zákonníka práce toho, ktorý som predložil, pravicového Zákonníka práce, samozrejme, že na druhý deň miera nezamestnanosti neklesla. Veď takéto zásahy, legislatívne zásahy, ktoré zmenia podmienky, nenariadia, len zmenia podmienky, sa neprejavujú na druhý deň, ale postupne pôsobia na ekonomiku, vytvárajú isté motivácie, podporujú niečo a niečo a niečo iné, zasa niečomu inému bránia, aby sa to začalo prejavovať.
Ale ako zasa vychádzam z čísiel, ktoré uviedol pán poslanec Ondruš, až do prijatia novely v roku 2007, to znamená od roku 2003 až po rok 2007, klesla miera nezamestnanosti zo 17,5 percenta až na 11 percent. To znamená, významne klesla.
Samozrejme, že aj ekonomika rástla nielen na Slovensku, aj inde. Ale ako sme sa zhodli, aj vtedy rástla v iných krajinách, aj na Slovensku, len nezamestnanosť nám neklesala.
Tu sa ukázalo, že prijatie flexibilného Zákonníka práce výrazne pomohlo znížiť nezamestnanosť a výrazne pomáhalo zvyšovať rast zamestnanosti. Tie čísla tiež sa dajú zdokumentovať, ja som sa nepripravoval pri prvom čítaní na takúto debatu, ale môžme si kľudne ukázať, ako rástla zamestnanosť, to je podľa mňa ešte dôležitejšie, ako klesala nezamestnanosť. A, samozrejme, že s omeškaním, ale pôsobil tento mechanizmus, spôsobil tento impulz, ktorý sme do ekonomiky vniesli, a pôsobil aj po prijatí novely, ktorú predložila pani bývalá ministerka Tomanová. Pričom musím povedať, že napriek veľmi silnej bombastickej a politicky veľmi, veľmi tvrdej rétorike voči Zákonníku práce nakoniec tie zmeny, ktoré boli vznesené, neboli tak dramatické, ako sa predpokladá, alebo ako sa, za aké sa vydávali. To najhoršie, čo sa Zákonníku práce stalo, a to je naozaj, to bolo veľmi zlé, bolo zavedenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Ostatné veci tam neboli nijak extra, extra významné, ale predané to bolo, samozrejme, pánom predsedom Ficom strany SMER a ďalšími, ako sa napravila tá zlá Kaníkova novela a ako teraz je to štandardné. Ale, chvalabohu, tá deštrukcia nezasiahla až do takej hĺbky, ako sa deklarovala.
Ďalej. Miera nezamestnanosti, pokles nezamestnanosti pokračoval, to je pravda, ale pozrime si, v akých číslach. Od roku 2007, ešte kým sme pri poklese, lebo potom nám nastal nárast, klesla už len na 9,6 %, z 11 na 9,6 %, to znamená o nevýznamné množstvo. Už z toho vidno, už z toho vidno, že tu začal, to tempo poklesu sa začalo spomaľovať a opäť tu platí, samozrejme, že nie na druhý deň, ako bol schválený Zákonník práce, ktorý ja pokladám za brzdu, za zatiahnutie ručnej brzdy, to auto nezastalo jedným sekom, ale tá brzdná dráha aj v aute má istú dobu a tak to fungovalo aj teraz, ale už na tomto vidno, že ten pokles nezamestnanosti sa začal najprv spomaľovať, až sa zastavil a už v roku 2009 už začal stúpať a pekne rástol a rastie až do dnešných dní.
Takže fungovalo to, samozrejme, že kríza k tomu prispela najvýraznejšie. O tom nikto nepochybuje, ani ja by som to netvrdil, ale práve vtedy, keď sme potrebovali s krízou bojovať, sa ešte zatiahla ručná brzda, alebo tesne predtým, nemohli ste vedieť, že kríza bude. Ale aj tak by ste nespravili nič iné. Zatiahla sa ručná brzda, ktorá ekonomiku spomaľovala a vložila jej guľu na nohy.
Tento krátky a schválne nijako nie špeciálne odborný, ale ľudský výklad som si považoval za dôležité povedať, aby tie prekrútené čísla, lebo k číslam sa dá rôzne pristupovať, k ich interpretácii, aby sme ich videli aj z inej, z inej strany.
A teraz už len k záveru. Zákonník práce naozaj sme potrebovali a potrebujeme čo najrýchlejšie povystierať, posilniť flexibilitu, posilniť schopnosť podporovať tvorbu nových pracovných miest, čo sa v tomto Zákonníku práce významne odzrkadľuje, aj keď v druhom čítaní, tam sa stotožňujem s kolegom Beblavým, budeme musieť ešte v mnohých veciach dolaďovať a vylepšovať a niektoré veci, ktoré sú tam-tu, asi aj okresávať.
Tu by som voči pánovi ministrovi jedno poučenie možno, a nielen voči pánu ministrovi, aj možno iným členom našej vládnej koalície, predstava o tom, že dá sa dospieť k akémusi konsenzu v pravo-ľavom spektre, že sa dá dospieť s odbormi k nejakej dohode o Zákonníku práce, bola, je a bude naivnou. Zobrala nám veľa času, zbytočne, mohli sme tie najpotrebnejšie zmeny, nie preto, že my máme takú predstavu, že to tak musí byť, ale preto, že to potrebuje ekonomika a každý stratený deň tejto, života bez tej zmeny znamená stratenie, stratený čas na tvorbu nových pracovných miest, bude škoda.
Mňa mrzí to, že až dnes máme v prvom čítaní Zákonník práce, a som presvedčený, že sme ho mohli tam mať skôr, možno nie v takom rozsahu zmien, ale tie kľúčové a zásadné zmeny sme mohli do neho vložiť okamžite a potom ešte vylepšovať, dolaďovať a hľadať možno nejaké nové, nové prístupy, ktoré sa dnes v ňom sčasti objavili.
Nikdy nedôjde v tomto k zhode a spoločnosť a ekonomika od nás očakáva razanciu, rozhodnosť a ráznosť. Pretože naši občania od nás očakávajú nové pracovné miesta a pokles nezamestnanosti. To je kľúč k tomu, aby sme boli úspešní ako vláda, ako vládna koalícia. A preto nech je toto poučením aj pri iných oblastiach. Nestrácajme čas diskusiami, ktoré nikam nevedú. Diskutovať treba, ale nie bezbreho, nemať očakávania, že nás podporia tí, ktorí diskusiu o Zákonníku práce využívajú len na svoju politickú sebaprezentáciu, ako na zámienku na vytváranie, vytváranie nejakých podnetov k tomu, aby mohli byť štrajky, generálne štrajky, protestné pochody a iné záležitosti, ktoré majú len a len politické ciele.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, aj z toho záveru je jasné, že vy sa držíte ako pes ježa toho presvedčenia, že Zákonník práce môže vyriešiť nezamestnanosť alebo zvýšiť zamestnanosť a dožadovali ste sa teda toho, aby som vám, aby vám niekto uviedol, kde sa zamestnávatelia vyjadrili spochybňujúcim spôsobom. Boli to, tieto informácie boli uverejnené v tlači, na internetových serveroch a z jedného vám aj zacitujem: "Ministerstvo pripravilo návrh, s ktorým nemôžeme byť spokojní, pretože sme presvedčení, že nerieši to, čo sme od neho očakávali, a to, aby sa naštartoval trh práce, aby začali vznikať nové pracovné miesta," vyhlásil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. Špirko odkazuje vláde, že kabinet Ivety Radičovej sa môže so zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť.
Takže snáď vám toto, pán poslanec Kaník, postačí, že predsa len existujú aj nejakí ľudia na tej pravej strane, zamestnávatelia, ktorí pochybujú o vašom presvedčení, že Zákonník práce je práve tým nástrojom, ktorým sa zvýši zamestnanosť v tomto štáte.