18. schôdza

Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nezareagovala na pána Jurčíka, pretože veľmi dobre viem, ako fungujú podniky, ja som ekonóm a mala som možnosť sa s tým stretnúť. Ale, pán Jurčík, viete, kde by boli tí zamestnávatelia, keby nemali tých zamestnancov, ktorí pracujú a vykonávajú tie zručnosti? To je otázka. A ja v tejto chvíli a vždy budem chrániť zamestnancov, pretože tých je ďaleko viac, ako je podnikateľov.
Ja si nesmierne vážim každého jedného živnostníka, ktorý pracuje a zarobí pre seba a vytvorí len pracovné miesto možno len pre seba a nemusí vytvárať ani ďalšie.
Ale vrátim sa k jednej veci. Vysoko si vážim a ctím vystúpenie pána poslanca Číža, je nesmierne múdry, rozhľadený a porozumel, o čom som tu rozprávala. Ja som nespomenula ani Marxa, hoci by som ho mohla citovať, mohla by som citovať ďalších, ale aj známych ekonómov. Ja som spomenula takú veľkú osobnosť, ako bol Ján Pavol II., a spomenula som jedného z významných nemeckých politikov pána Müntenferinga a myslím si, že na základe toho, čo som odcitovala z ich diel, nemáte právo posielať ma do doby socializmu. Ale ja sa nebránim ani socializmu, pretože bolo mnoho dobrých vecí, ktoré tu existovali, a nebolo potrebné riešiť situáciu po roku 1989 tak, že vylejeme z vaničky nielen vodu, ale aj dieťa. (Potlesk.)

Pán poslanec Maďarič je posledným poslancom prihláseným do rozpravy písomne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, najmä ctená koalícia, dovoľte mi, aby som sa dopredu ospravedlnil, ak urazím vašu vysokú vzdelanosť a kvalifikovanosť ďalším nekvalifikovaným príspevkom opozičného poslanca. A škoda, že tu nie je pán Beblavý, ktorý takto nastavil úroveň diskusie, ako to je jeho zvykom, zdúchol.
Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré sú priznávané tým ľuďom, ktorí nie sú chránení pred rizikami trhu svojím majetkom. Takých ľudí je v spoločnosti drvivá väčšina. Na Slovensku sú to ľudia z nižších, ale aj stredných vrstiev. V tomto zmysle je novelizácia Zákonníka práce vždy oveľa významnejšia než zmena obyčajného zákona. Je to fakticky aj symbolicky zápas pravice a ľavice o to, v akom postavení, v akých podmienkach bude žiť väčšina ľudí. Či v spoločnosti, ktorá garantuje ľuďom sociálne istoty, alebo v prostredí sociálneho darvinizmu, v ktorom majú prežiť len najsilnejší a z väčšiny ostatných sa stane v lepšom prípade pracujúca chudoba a v tom horšom prípade sociálne vylúčení ľudia. Je to zápas o to, či budeme žiť vo svete, kde sa trhové mechanizmy a trhové ceny podriaďujú nároku sociálnej spravodlivosti, alebo vo svete, kde sú zamestnanci zbavovaní svojich práv a vymožeností, ktoré sa za predchádzajúce desaťročia stali štandardom. Presne tak je to aj teraz.
Počas vlády Roberta Fica bol Zákonník práce novelizovaný tak, aby práva zamestnancov a zamestnávateľov boli v rovnováhe. Neprekvapuje nás, že pravicový zlepenec dnes prichádza s návrhom rozsiahlej zmeny Zákonníka práce v neprospech zamestnancov, ktorý zjednodušuje a zľahčuje vyhadzovanie ľudí z práce, ktorý ich oberá buď o odstupné, alebo o primeraný čas na hľadanie nového zamestnania, ktorý vytvára priestor pre rozširovanie neplnohodnotných pracovných príležitostí namiesto trvalých pracovných pomerov, ktorý oslabuje odbory ako prirodzených obhajcov záujmov zamestnancov.
Samozrejme, pravica tento zámer a výsledok rafinovane maskuje a snaží sa dokonca tváriť, že jej Zákonník práce je pre ľudí vlastne dobrodením. Podľa dôvodovej správy má nový Zákonník práce odstrániť bariéry rastu zamestnanosti. Doslova má vytvoriť, podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú.
Naivný človek by aj uveril, že Zákonník práce môže riešiť nezamestnanosť. Zákonník práce v prvom rade stanovuje pravidlá na trhu práce a garantuje práva tým slabším vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by aj teoreticky mal byť nástrojom na riešenie nezamestnanosti, môže sa to diať len formou znižovania práv a nárokov zamestnancov - a to je nielen zvrátené, ale aj neúčinné.
Dokazujú to napokon názory samotných zamestnávateľov, ktorí kriticky komentovali návrh Zákonníka práce. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov tvrdí ústami svojho viceprezidenta, že navrhovaný Zákonník práce nenaštartuje trh práce, že na jeho základe nezačnú vznikať nové pracovné miesta, že takýmto spôsobom sa vláda Radičovej môže zo zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť. Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov dokonca tvrdia, že Zákonník práce má jednoznačne svojho porazeného, a tým sú nezamestnaní na Slovensku.
Aj ďalší odborníci sa vyjadrili spôsobom, že novela Zákonníka práce nebude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest. Na čo sa potom odvoláva vláda, ak nám tu Zákonník práce prezentuje ako riešenie nezamestnanosti? Zavádza a zakrýva skutočnú podstatu nového Zákonníka práce.
Čo tou podstatou je, to odkrýva ďalšia floskula používaná v súvislosti s novým Zákonníkom práce. Tou floskulou je slovo "pružnosť" alebo "flexibilita". Vláda píše, že chce napríklad zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy alebo chce zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru. Pružnosť, flexibilita, znie to moderne, progresívne a na prvé počutie snáď ani nie je možné namietať voči zámeru niečo spružniť. Za týmito pojmami sa však skrýva niečo iné a pre zamestnancov veľmi negatívne. Flexibilita alebo spružnenie práce znamená to, že namiesto plnohodnotných, štandardných pracovných zmlúv sa uprednostňujú čiastočné, krátkodobé kontrakty. Znamená to, že sa prechádza od klasického zamestnaneckého pomeru k voľnejšiemu vzťahu medzi firmou a napríklad živnostníkom. Dôsledkom je presun väčšej trhovej neistoty a rizika na zamestnancov a súčasne stúpajúci podiel nízko platenej práce. Z toho nám postupne vzniká nová sociálna skupina, o ktorej som tu už hovoril - pracujúca chudoba. Niektorí to nazývajú celkom výstižne aj flexplatáciou, pretože výsledkom je zbavovanie zamestnancov sociálnych vymožeností a práv, paralyzovanie odborov a tlak na znižovanie miezd.
Flexibilita či pružnosť, to je zaklínadlo pravičiarov. Je to nekompromisná požiadavka na prispôsobenie sa požiadavkám na trhu práce, no prezentuje sa to priam ako najvyššie dobro.
Lenže byť flexibilný, ako píše známy český sociológ Jan Keller, znamená v konečnom dôsledku aj neviazať sa na krajinu, priateľov, región. Byť každý deň pripravený odísť kamkoľvek za prácou, nemať vlastný byť, lebo podnájom opustíme ľahšie, a nemárniť čas výchovou detí.
Iste, pre podnikateľov je flexibilita práce obrovským prínosom, a preto nie je pre nich nič dostatočne flexibilné a pružné. Preto aj zamestnávatelia kritizujú Zákonník práce, pretože akokoľvek oslabený ešte stále zostáva Zákonníkom práce. A oni by boli najšťastnejší, keby sa ich vzťah so zamestnancom neriadil už Zákonníkom práce, ale Obchodným zákonníkom. Ten, samozrejme, nepozná platenú dovolenku, odstupné alebo vernostné príplatky.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, aj v tomto návrhu Zákonníka práce sa kombinácia nízkych nákladov a vysokého zisku na strane podnikateľa a nízkej mzdy a vysokého rizika na strane zamestnanca vydáva za to najmodernejšie. Jeho skutočným obsahom je však ďalšie oslabenie väzby medzi zamestnaním a zabezpečením. Vraciame sa tak naozaj do dôb raného kapitalizmu, pretože sociálna neistota sa začína považovať za samozrejmú a nevyhnutnú súčasť modernej spoločnosti.
Vládou Ivety Radičovej sú ľudia odsudzovaní na slobodu čeliť sami sociálnym rizikám a ich kolektívna obrana je sťažovaná, ak nie znemožňovaná. Požaduje sa od jednotlivca, aby bol flexibilný. To znamená, že sa má zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany a naňho a na jeho rodinu sa prenáša stále viac trhovej neistoty.
V úvode som povedal, že Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré boli priznané tým ľuďom, ktorí nie sú krytí proti rizikám svojím majetkom. Zákonník práce je v tomto zmysle špecifickou formou majetku zamestnancov. A vy, pán minister, a celá vláda, chcete ľudí zbaviť tohto majetku, chcete ho vytunelovať, vyvlastniť. Lenže vyvlastňovaním sociálnych práv a nárastom pracujúcej chudoby siahate ľuďom aj na ich práva politické a občianske. Pretože nebudú schopní si ich uplatniť a to je ďalší spôsob oslabovania demokracie v podaní vlády Ivety Radičovej.
Cieľom vašej sociálnej politiky nie je poistenie ľudí v prípade straty zamestnania, ale zatlačovanie ľudí na trh práce za podmienok výrazne horších, než za akých ho niekedy opustili. A narastajúca chudoba má byť hrozbou a výstrahou pre tých, ktorí by neboli schopní alebo ochotní pracovať v nových zhoršených podmienkach. Vytvárate tlak na to, aby ľudia prijali akúkoľvek prácu za akúkoľvek nízku mzdu. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Nízke mzdy, ktoré boli vždy považované za problém, sa dnes propagujú ako riešenie problému nezamestnanosti.
V priebehu minulého storočia a konca ešte toho predminulého sa podarilo zabudovať do pracovných zmlúv takú mieru ochrany zamestnancov, že ich vzťah so zamestnávateľmi bol čoraz vyrovnanejší. Takú podobu približne má aj dnes platný Zákonník práce. Návrh vlády Ivety Radičovej, jeho podstata spružnenia práce znamená opäť nastoľovanie úplnej asymetrie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Miera neistoty zamestnancov opäť stúpne. Na nich sa prenesie ešte viac trhovej neistoty. Aj preto prístup k Zákonníku práce ukazuje podstatu pravicovej a ľavicovej politiky a našu zásadnú odlišnosť vo vzťahu k ľuďom.
Napokon takým najvýstižnejším obrazom alebo predohrou k dnešnému rokovaniu o Zákonníku práce bolo včerajšie prijatie zdravotných sestier predsedom parlamentu a predsedom strany SaS. Sestier, ktoré prišli vlakom, prišli peši z Hlavnej stanice a priniesli petíciu podpísanú štvrť miliónom ľudí. Petíciu požadujúcu skorší odchod do dôchodku, o niečo vyššie mzdy. Čakal ich človek a prijal ich človek, ktorý lieta na večere do Salzburgu, a preto sa nemohli dočkať ničoho iného ako to, že tieto ženy, slušné a tvrdo pracujúce ženy nazval výletníkmi. (Potlesk.)
A toto arogantné chovanie a dnešný návrh Zákonníka práce, to sú spojité nádoby. Strana vedená takým človekom nemôže vyprodukovať iný Zákonník práce.
Kolegyne, kolegovia, v zásade môžeme chrániť práva ľudí alebo ich ochraňovať, môžeme ich aj oslabovať a môžeme prenášať na nich viac neistoty. Vy robíte to druhé. A výsledkom vášho Zákonníka práce bude nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.
Predtým, ako dám slovo prvému poslancovi, jedna informácia, pán Maďarič, denník SME túto informáciu podal vyslovene zle. Ja som sa aj voči tomu včera ohradil a ešte teda aj včera zmenili ten nadpis, kde to bolo povedané, nič také som nepovedal. A až máte záujem, ja vám to rád aj bližšie okolnosti k tomu vysvetlím.
Pán poslanec Jurčík.

Ďakujem. To bol čistý socializmus, druhá kapitola. Ja len toľko k tomu chcem povedať, že Zákonník práce nemá slúžiť na riešenie nezamestnanosti. Túto treba príčinu s následkami si prehodiť. A samozrejme, že má výrazným spôsobom pomôcť tomu, aby sa tá rámcová, tie rámcové podmienky nastavili tak, aby bol záujem na jednej a druhej strane. Práve akékoľvek umelé úpravy a úpravy, ktoré majú nejakým spôsobom zamestnávateľovi niečo nakazovať, čo mu má prinášať bez ohľadu na jeho hospodársky výsledok náklady, sú prirodzene v rozpore nie že s princípom podnikania, ale takmer so základnou logikou.
Bolo tam v tom vašom príspevku, pán kolega, zopár nepresností a poviem len jeden, že Zákonník práce nepozná vernostné príplatky. V duchu toho by som mohol povedať, že tých vecí bolo, samozrejme, viac, ale bola to taká trošku miernejšia exkurzia do minulosti, alebo respektíve do toho sociálna, ktoré je celkom pochopiteľne považované u vás za takú akúsi mantru, pri každej príležitosti vyhodíte nám na oči, že čo sme, aká sme strana a tak ďalej. Ja znovu poviem to, čo som povedal predtým, neviete, čo je to zarábať peniaze, nepoznáte zodpovednosť za pracujúcich, nepoznáte hodnotu zarobených peňazí. A inými slovami povedané, môžte tým pádom rozprávať to, čo vás napadne a ohlupovať tým ľudí.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel predovšetkým poďakovať svojmu kolegovi Marekovi Maďaričovi za veľmi výstižné a trefné vystúpenie. Pretože ak hovoríme o Zákonníku práce, Zákonník práce je pre prácu. Pre nikoho iného. Pre prácu. A toto si treba predovšetkým uvedomiť. A napokon nedávno sa niektorí naši politici zúčastnili v Ríme vysvätenia Jána Pavla II., k 1. máju, benefikácie jeho, ktorý v roku 1981 v jednej z encyklík, zásadných sociálnych, povedal: "Práca je tu pre človeka a nie človek pre prácu." Čo, žiaľ, vy bezbožníci z SaS nebudete nikdy vedieť pochopiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Kalist.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Maďarič, ja nerozumiem, prečo si práve vy beriete ako barličku sestry. Mám dojem, že sa vám to náramne hodí, ale len teraz, hej? Doteraz som si nevšimol, že by ste sa venovali zdravotníctvu alebo zdravotným sestrám. A ja opakujem svoju otázku, pýtam sa, kde bola strana SMER za posledné roky, za roky vlády Roberta Fica, keď presne tieto sestry v malých nemocniciach, ktoré tu už boli tu viackrát spomínané, pracovali, makali za mzdu veľmi blízku minimálnej mzde, ako samé tvrdia. Sestry trpezlivo čakali na pozitívne zmeny, ktoré neprišli. Ide o dlhodobo neriešené chronické problémy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Roberta Fica nechala v zdravotníckych zariadeniach nezaplatené výkony za 407 mil. eur, pol miliardy eur. Výkony, ktoré aj tieto zdravotné sestry zrealizovali, pomáhali pacientom, opakujem, makali a zostali nezaplatené. Tam je hlavný dôvod problémov.