18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, úprimne musím povedať, že takéto finančné vyčíslenie ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nemá a nedisponujeme ním. Je pravdou, že 20. apríla 2011 vláda schválila Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 s tým, že sú tam uvedené možnosti konsolidácie verejných výdavkov. Jedna z tých možností je spomenutá ako riešenie navýšenia dane z nehnuteľnosti, opakujem, dane z nehnuteľnosti, a nie z pôdy. Nie je to povinnosť, ale možnosť pre miestnu samosprávu. O zvýšení dane z nehnuteľnosti ešte prebieha diskusia vo vláde. A zatiaľ o tejto otázke definitívne rozhodnutie nepadlo. Vláda Slovenskej republiky vytvára podmienky pre život aj podnikanie. Rozhodnutie o zvýšení dane z nehnuteľností je vecou miestnej samosprávy. V prípade že ste proti zvýšeniu tejto dane, máte možnosť pôsobiť na starostov a primátorov, ktorí uspeli vo voľbách aj za stranu SMER. Na základe rebríčka daní z nehnuteľností z roku 2011, ktoré spracovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ako príklad spomínam vašich a vami podporovaných starostov v Zlatých Moravciach či v Nitre, ktorí vedú tento rebríček zvýšenia týchto daní. Takže o zvýšení daní rozhoduje nie vláda Slovenskej republiky, ale miestna samospráva. Pritom aká bude možnosť hornej hranice a akú ju uplatnia, je to výlučne na rozhodnutí miestnej samosprávy. Ale vláda preto, aby sme neumožnili extra vysoko zvyšovať dane, prijala rozhodnutie ešte minulý rok. A zmenila zákon pri poľnohospodárskej pôde z možného navýšenia na 20-násobok. A znížila ho na 5-násobok. Vytvárame podmienky aj na efektívnu územnú samosprávu. A je to na rozhodnutí samosprávy, ako sa postaví k jednotlivým daniam.

Ďakujem pekne za možnosť dať doplňujúcu otázku. Pán minister, určite už môj predrečník povedal, bol to pán Petrák, obce budú smerovať zvýšenie daní na podnikateľov, a nie na občanov, zdôvodnil, z akého titulu to bude, pretože občania skutočne už asi ťažko budú tieto zvýšené dane znášať. Podnikanie v poľnohospodárstve je u nás čoraz ťažšie. A myslím si, že poľnohospodári už ďalšie zaťaženie neznesú. Sľuby o náhrade za červenú naftu a ja neviem za iné kompenzácie boli poľnohospodárom sľúbené, ale myslím si, že zostalo len pri sľuboch. Potom ako majú poľnohospodári chápať krok vlády a ako majú veriť ďalším sľubom? Ďakujem.

Ak dovolíte, rád odpoviem. Pán poslanec Petrák je tiež jedným z predstaviteľov miestnej samosprávy. A tiež je to v jeho kompetencii a na jeho rozhodnutí, či tie dane zvýši alebo či tie danie nezvýši, resp. celej samosprávy.
A čo sa týka červenej nafty a sľubov. Pani kolegyňa, chcel by som len podotknúť, že červená nafta je citlivou otázkou pre poľnohospodárov. Dotklo sa ich to sumou 20 mil. eur pre tento rok. Vláda Roberta Fica takto dala 30 mil. na firmu COLUMBEX. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za roky 2009 až 2010.
Zneužívanie drog v súčasnosti predstavuje pre spoločnosť stále väčší problém. A je mu venovaná trvalá pozornosť. Situácia je sťažená aj tým, že drogová scéna je najmä v ostatnom období charakteristická dynamikou rôznych... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... zmien, o čom sme sa presvedčili aj nedávno schváleným zákonom o crazy-shopoch takzvaných.
Správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 je na rokovanie Národnej rady predkladaná v súlade s uznesením Národnej rady z 18. júna 2009.
Táto správa sa opiera o zásady a princípy protidrogovej politiky EÚ a Slovenskej republiky.
A snahou tohto materiálu je podať ucelený obraz o stave, vývoji a rizikách v oblasti boja proti drogám v uvedenom období. Hlavnú pozornosť sme sústredili na potláčanie rizík a dôsledkov spojených so zneužívaním drog pre verejné zdravie a zdravie jednotlivca. Úsilie bolo venované oblasti redukcie ponuky a dopytu drog, rozvoju koordinácie a posilneniu spolupráce na národnej a regionálnej úrovni. Napriek zložitosti a variabilite drogovej scény možno pozitívne hodnotiť úsilie a kroky, ktoré boli realizované v tomto období. Správa však poukazuje aj na riziká, ktoré sú spojené so zneužívaním drog, na nárast ich užívania, na zmenu charakterov žiadateľov o liečbu. Znepokojenie vyvolávajú aj problémoví užívatelia drog, zvyšuje sa počet trestných činov a aktivít organizovaného zločinu súvisiacich s drogami. Rizikom sa stáva aj postupný úbytok kvalifikovaných personálov, ktoré sú školené na prácu s ľuďmi užívajúcimi drogy.
Národná protidrogová stratégia na obdobie rokov 2009 až 2012 predstavuje základný dokument v oblasti protidrogovej politiky Slovenskej republiky.
Po transformácii Výboru ministrov pre drogové závislosti, dôležité postavenie v oblasti drogovej politiky bude mať novozriadený orgán, ktorý bol zriadený 2 . marca 2011, Ministerská rada, ktorá bude mať poradnú konzultačnú a iniciatívnu úlohu vo veciach drogovej problematiky.
Som presvedčený, že v nasledujúcom období budú vytvárané adekvátne podmienky pre realizáciu zámerov na obdobie ďalších rokov 2011 a 2012 a napĺňanie tak jej hlavného cieľa, ktorým je ochrana zdravia jednotlivca a poskytnutie širokej bezpečnosti pre verejnosť Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní Správy o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 vo výboroch (tlač 307).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 367 zo 4. mája 2011 pridelil Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Oba Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvoprerokovali správu, zhodne ju zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010.
Gestorský výbor schválil správu výboru svojím uznesením č. 62 zo 17. mája 2011, v ktorej ma určil za spoločného spravodajcu.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás možno stručne uviedol do filozofie tohto zákona, ktorý si dovolím touto cestou predložiť.
Tento návrh, ktorý vám predkladám, nie je nejaký nový návrh, má svoju históriu, ktorá začala niekoľko rokov dozadu, kedy jednoznačne samosprávy, predovšetkým samosprávy vo väčších mestách pociťovali tlak zo strany väčších investícií, väčších investícií vo forme investičných celkov, ktoré vytvárali jeden problém, ktorý s takýmito investíciami vo väčšine prípadov je spojený. A to je problém dopravy. Tento problém sme sa snažili riešiť. A snažili sme sa navrhnúť isté kompromisné riešenie. A vtedy skupina príslušných primátorov, hlavne teda primátorov prišla s návrhom tohto poplatku. Tento poplatok smeruje k spoplatneniu každého parkovacieho miesta, ktoré investor jednorazovo teda vytvára pre svoje potreby alebo pre potreby danej investície a ak týchto parkovacích miest je viac ako 10. To znamená, hovoríme o istom objeme investícií. A netýka sa to bežných stavebníkov pri rodinných domoch alebo menších investíciách.
Môže si niekto myslieť, že na základe takéhoto poplatku dôjde logicky k snahe investorov budovať čím menej parkovacích miest. Skutočnosť je ale taká, že v jednotlivých mestách pri rôznych investíciách, či sa jedná o investičné zámery vo forme vybudovania administratívnych celkov alebo obytných súborov, je záujem budovať čo najviac parkovacích miest, viac, ako to hovoria príslušné normy, ktoré určujú, koľko týchto parkovacích miest sa má vybudovať. Práve takýmto nástrojom je možné, aby okrem územného plánu aj takýmto finančným nástrojom samospráva motivovala príslušných investorov na to, aby ich splnili a došlo k istej dohode na počte parkovacích miest a nešli do astronomických výšok.
Tento nástroj je potrebný aj z toho dôvodu, aby zbytočne sa nevytvárali veľké požiadavky na statickú dopravu, v ktorej by generovali požiadavky na dynamickú dopravu v jednotlivých mestách. A práve dynamická doprava je totálne krytá finančnými prostriedkami jednotlivých miest a, samozrejme, i obcí. A týchto prostriedkov je večný nedostatok. Jeden takýto návrh, ktorý predkladám, práve vytvára o. i. aj možnosť na zvýšenie príjmovej časti rozpočtov samospráv jednotlivých miest alebo, samozrejme, i obcí s tým, že finančné prostriedky by boli účelovo použité na rozvoj dopravnej infraštruktúry.
Upozorňujem vzhľadom na diskusiu, ktorú som už mal s viacerými poslancami, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedná sa o jednorazový poplatok, jednorazový poplatok, ktorý by bol splatný až ku dňu kolaudácie daného objektu, čiže nielen pri otvorení územného alebo stavebného konania, ale až pri kolaudácii jednotlivých objektov.
Keď sme tvorili návrh tohto zákona, tak sme nepracovali totálne na zelenej lúke, ale vychádzali sme zo vzorov, ktoré sú v zahraničí. Podobné poplatky existujú i v krajinách západného sveta, sú dokonca podstatne prísnejšie, lebo spoplatňujú jednotlivé investície podľa plôch metrov štvorcových, podľa toho, či využívajú tieto metre štvorcové na kancelárske alebo obytné účely.
Toľko veľmi stručne ako úvod k tomuto návrhu. Samozrejme, rád odpoviem na všetky otázky a som pripravený zapracovať i pripomienky k tomuto návrhu, v prípade, že prejde v prvom čítaní, v rámci druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (tlač 332) ako spravodajca výboru pre financie.
Uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, v stručnosti. Cítim potrebu vystúpiť v prvom čítaní k tomuto rozumnému a racionálnemu návrhu. A vyjadrujem sa tak ako opozičný poslanec napriek tomu, že ide o, dá sa tak povedať, člena vládnej koalície. Čiže chcem tým dokumentovať, že ani ja osobne, ani klub Slovenskej národnej strany nemá problém v tejto sále oceniť také návrhy, ktoré spejú k zlepšeniu situácie. Veď ostatne aj žiarovku vymysleli súbežne dvaja vedci.
Zhodou okolností táto problematika ma trápila aj ešte ako bývalého vicestarostu istej mestskej časti. A vtedy pán navrhovateľ bol primátor Bratislavy. Takže on určite lepšie vie, aké problémy vznikajú s tým, čo je popísané v dôvodovej správe.
Možno snáď by sme mohli po čase aj vydať sa aj ešte trošku ďalej, neviazať to možno len na parkovacie miesta, ale všeobecne riešiť otázku aj budovania novej cestnej infraštruktúry vrátane príjazdových komunikácií tam, kde k takejto masívnej výstavbe dochádza, pretože nie je to len problematika Bratislavy, dnes cestné zápchy sú súčasťou v podstate každého krajského mesta, dokonca okresných miest, ako je napr. Martin, Vrútky, kde prechádza cesta I. triedy priamo cez mesto. Takže je evidentné, že doba a investori idú v súlade so svojimi záujmami a možnože aj potrebami firiem, alebo občanov po bytovej výstavbe. Ale či už fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým umožňujú istý komfort, súčasne tým znevýhodňujú to, čo je v dnešnej modernej dobe podstatné. A to je presun z novoobývaného bytu alebo bytového komplexu, alebo širšieho spoločenského komplexu buď do centra, alebo niekde inde. Takže je dobré, že tento problém pán poslanec Ďurkovský otvoril. A myslím, že v budúcnosti vidím priestor ešte aj na také úpravy, ktoré by investorov, predovšetkým tých veľkých, ktorí, dnes už môžeme povedať, neúmerne zahlcujú a zahusťujú niektoré časti, predovšetkým veľkých miest, a spôsobujú dopravné zápchy, štát alebo zákonodarcovia prinútili participovať aj na širšej zainteresovanosti v oblasti budovania novej infraštruktúry.
Podstatné je, že teraz ideme riešiť aspoň to, čo nás všetkých tlačí. A to je vlastne nielen znečistenie, ale aj znehodnotenie cestných dopravných komunikácií z dôvodu takejto výstavby. Takže, a myslím, že to môžem hovoriť aj za klub SNS, tento návrh do druhého čítania podporíme. A to je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi stručne chcem vystúpiť k tomuto návrhu pána kolegu poslanca Ďurkovského, a to uviesť niekoľko takých postrehov a faktov, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť medzi prvým a druhým čítaním. A to je v prvom rade to, že si musíme povedať otvorene ako poslanci vládnej koalície, že je to zavedenie nového poplatku, aj keď jednorazového. Čiže je to zavedenie ako keby daňového poplatku, resp. poplatkov zaťaženia občana. Preto by sme medzi prvým a druhým čítaním mali dobre si rozmyslieť alebo viesť diskusiu o tom, či ten poplatok by nemal byť nejako stropom obmedzený, aby proste jednoducho nebolo v kompetencii úplne uletieť niekde do závratných čísel, lebo je iných pohľad veľkých miest a je iných pohľad malých obcí, kde napr. malá obec dostane investíciu jedenkrát vo svojej histórii vďaka napr. štátnym vládnym stimulom a príde a bude vlastne chcieť od investora ešte poplatky za parkovacie miesta. Čiže treba sa na to pozrieť aj z pohľadu občana, z pohľadu obce, ale aj z pohľadu investorov, lebo tí investori zase ponúkajú tým ľuďom v tých obciach a mestách prácu a treba hľadať také riešenia, aby sme aj tých investorov za každú cenu nezaťažovali. A hovorím to práve v súvislosti s tým, že obce pri rokovaní s investormi mnohokrát vlastne žiadajú od investorov, aby vybudovali lepšiu infraštruktúru, opravili chodníky a tak ďalej, tak aby sme povedali buď jedno, alebo druhé.
Filozofia zákona. Súhlasím s pánom poslancom Rafajom, treba toto riešiť, lebo je pravda, že na druhej strane zase investori zaťažujú dynamiku prepravy. Ale to, či ju dokážeme vyriešiť len riešením statických miest, je otázne.
A posledná taká poznámka je, že treba si uvedomiť, a bude to fakt, že keď akoukoľvek sumou spoplatní obec parkovacie miesto, tak sa to musí prejaviť do ceny parkovného po skončení tejto investície. Takže je na zváženie aj predkladateľa, či by sme nevedeli možno diverzifikovať to na veľké mestá a menšie obce. Takže uvítam túto diskusiu medzi prvým a druhým čítaním. Ďakujem pekne za slovo.