18. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás požiadala, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tejto novely zákona.
Čo sa touto novelou zákona sleduje? Dovoľte, aby som vám tlmočila pohľad z vonku, pohľad Nóra Egila Lejona. Každý, kto sa zaujíma o slovensko-maďarské vzťahy, nájde všetky tzv. informácie najnovšie na internete v angličtine, vo všetkých škandinávskych jazykoch, v nemčine, francúzštine, španielčine. Takto je to už dávno. A tak je to aj takmer po sedemnástich rokoch slovenskej nezávislosti. Dokonca aj vtedy, keď boli pri moci tzv. poloslovenské vlády. Proslovenské a poloslovenské. Nie je to hanba pre slovenský národ? Hanba pre politikov? Hanba pre slovenských intelektuálov?
Zoberme si napríklad Estónsko. Táto krajina už niekoľko rokov praktizuje menšinovú politiku absolútne sa vymykajúcu z rámca prijatých európskych noriem. V tom istom čase Slovensko praktizovalo najliberálnejšiu politiku k menšinám, aká vôbec existuje v nejakej európskej krajine vrátane Nórska. A predsa, ktorú krajinu kritizovali európske organizácie, medzi nimi aj Európska únia, za menšinovú politiku? Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Španielsko, Nemecko, škandinávske krajiny? Všetci vieme, že do paľby kritiky sa dostávala a stále sa dostáva tá krajina, ktorá má jednu z najliberálnejších menšinových politík v Európe.
Problém je v tom, že len málo Európanov o tom vie, pričom veľká väčšina z nich ani nemá záujem sa o tom niečo dozvedieť. A keď im predložíme fakty, budú ich pokladať za lož, lebo médiá celé roky hovorili opak. Pre slovenských intelektuálov je základnou otázkou pochopiť, prečo je to tak, a diskutovať o tomto probléme so zahraničnými priateľmi, v spolupráci s nimi utvárať protistratégiu a budovať medzinárodnú sieť intelektuálov, ktorá by bola schopná čeliť falošnej propagande. Iniciatíva musí však vyjsť od slovenských intelektuálov. Tu sa dostávame k základnej otázke. Ako môže Európa začať používať nové, lepšie a realistickejšie normy, utvoriť hrádzu novým hriechom prinajmenšom tým, že sa bude o starých hriechoch hovoriť. No ako sa Európania môžu poučiť zo slovenskej histórie, keď dokonca ani slovenská vláda im o nej nechce hovoriť?
Pred niekoľkými rokmi francúzsky filozof a esejista Jacques Ranciere písal o nevyhnutnosti europeizovať európske dejiny. Dôvod videl v tom, že nebolo realisticky možné stanoviť spoločné európske normy, podľa ktorých by sa európske štáty mali správať jeden k druhému, lebo neexistujú spoločné a všeobecne prijímané európske dejiny. Každý štát si ich totiž vykladá po svojom. Pokiaľ národy nebudú schopné zmieriť sa so svojimi vlastnými dejinami a otvorene si nepriznajú vlastné historické zločiny, dovtedy.
A čo tie krásne slová o demokratickej integrácii? Vari možno integrovať národy, ktoré sa navzájom nepoznajú? Nepoznajú svoju súčasnú situáciu ani svoje dejiny. Pravdaže, nejako sa to dá urobiť, ale nie demokratickým spôsobom. Sú slovenskí intelektuáli pripravení brániť svoju krajinu? Je pripravená slovenská vláda, slovenský štát?
Pred časom vznikla v Európe weimarská politická kríza zapríčinená dlhodobou hospodárskou krízou a depresiou. Dnes sme v Európe opäť svedkami hospodárskej krízy a politické sily a idey, ktoré kedysi viedli k Weimaru, opäť ožívajú a usilujú sa utvoriť nový Weimar. Maďarskí revizionisti sú opäť na čele tohto procesu. Je jasné, že chcú utvoriť tzv. nové normy, ktoré sú však len oprášenými potrianonskými normami. Ak sa má tento proces zastaviť, treba konať hneď teraz, lebo keď nastane tragédia, bude už neskoro.
Čo je však najväčšia prekážka na ceste tých úsilí, ktoré by mali proti takémuto procesu účinne pôsobiť? Politici. Oni si, ako máme možnosť teraz vidieť, na tomto probléme budujú svoju kariéru. Či sa už prezentujú ako proslovenskí alebo promaďarskí. A keď už spomínam tzv. proslovenských politikov, z vlastnej skúsenosti viem, ten pán Egil Lejon, samozrejme, vie, z vlastnej skúsenosti viem, že nemajú nijaký záujem tvoriť podpornú sieť na Slovensku ani v zahraničí, napríklad takú, ako sa podarilo vybudovať Bjornstjerne Bjornsonovi a ktorú stále rozširoval až do svojej smrti v roku 1910.
Čo bolo hlavným prvkom v jeho politike a stratégii? Cieľom jeho politiky bolo organizovať hnutie bojujúce za rovné ľudské, národné práva, mier a sociálne istoty. Bjornson a intelektuáli okolo neho systematicky budovali sieť spisovateľov, intelektuálov a novinárov, ktorí boli známi svojou bezúhonnosťou a nepodplatiteľnosťou. Bolo to hnutie budované zdola, nie hnutie dirigované zhora nejakou politickou stranou alebo nejakým iným hnutím. Tejto stratégie sa Bjornson pridŕžal vo všetkom, čo robil. Nik nepochyboval o tom, že mohol bez problémov urobiť kariéru v nórskom parlamente, veď po dlhé roky bol vodcom najväčšieho masového hnutia v moderných nórskych dejinách a škandinávskych dejinách, mohol byť aj ministrom alebo predsedom vlády. Iste by bol mohol dosiahnuť aj tieto pozície. On však nechcel. Vedel, že v každej politickej strane sú tendencie ku korupcii, jej členovia majú osobné ciele, chcú robiť kariéru. Nebojujú predovšetkým za záujmy svojich voličov a svojho národa. Vedel, že jediná sila, ktorá mohla tieto tendencie udržať na uzde, bolo dobre organizované ľudové hnutie budované zdola.
Bjornson to otvorene hlásal a podľa toho konal. Bjornson, pravdaže, podporoval niektoré strany, ktoré si jeho podporu veľmi vážili. No súčasne sa veľmi báli jeho kritických názorov. V každom prípade Bjornson a jeho hnutie ostali nezávislými od štátu, nedostávali nijakú finančnú podporu. Tam je tá nezávislosť skutočná.
V súvislosti s uvedenou stratégiou si môžeme položiť otázku, prečo dnes neexistuje na Slovensku široké ľudové hnutie, ktoré by doma i v zahraničí šírilo pravdivé informácie a strhávalo tak kožu z maďarského mastodonta? Na vine je iná stratégia. Ak budeš hlasovať za mňa alebo za nás, ja alebo my vyriešime problém doma aj v Európe. No bude to vzdialené od ľudu. Vieme, že keby došlo k tragédii, na odpor by sa museli postaviť obyčajní ľudia a karieristi by opäť ťažili zo situácie ďaleko od bojovej línie, aby sa starali o svoje vlastné záujmy. Možno ho niekto obviní, že preháňal, že zveličoval. Čo na to môžem povedať? Dal by Boh, aby mal pravdu, že zveličoval. Dúfajme, že sa mýlil. No, keby mal pravdu, čo len na 10 alebo 20 %, tak by sa politici sústredili na to, ako dostať našu krajinu z mŕtvych vôd, do ktorých bola vmanévrovaná. Nie tak, že budeme jeden druhého okrikovať, vykrikovať o Maďaroch, to všetko totiž o nich už vieme, ale tak, že budeme šíriť informácie do zahraničia, ktoré, naopak, nevie o nich nikto. Ak po toľkých rokoch začneme budovať národno-európsku stratégiu vychádzajúcu zdola, nielenže povieme, ale sa na tejto práci aj aktívne zúčastníme, že naša práca, budeme môcť povedať, že naša práca bola úspešná.
Toľko odkaz Nóra, ktorému nie sú ľahostajní Slováci a Slovensko a ostatné národy Európy. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa, áno, toto je dôležité, čo ste hovorili, že v Estónsku pri 25-percentnom počte obyvateľstva ruskej národnosti existuje tzv. štatút neobčana. Celej Európe je to ľahostajné. Nikto sa k tomu nevyjadruje. Ale, viete, je to aj tým, že politické strany, estónske politické strany bez ohľadu na to, či je to z pravej strany, alebo z ľavej strany, tak sú jednotné a hája záujmy Estónska.
No a, pozrite sa, vlastne smutné je to, keď pri vašom vystúpení som pozeral do tvárí politikov slovenskej národnosti, ktorí si tu robili z toho úškrnky. A to je tá tragédia slovenského národa, že napriek tomu, že sa jedná o vážnu vec, tak si naši kolegovia z toho robia srandu.
No a ešte možnosť na záver. Je treba povedať to, že keď sa zamýšľam nad všetkými tými vystúpeniami, ktoré tu boli, tak prevláda myšlienka, že tento zákon je zbytočný, že neprinesie absolútne nič pre našu spoločnosť. Môže priniesť konflikty vo vzťahu medzi Slovákmi a Maďarmi. Tak prosím vás, prestaňte s tým a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som počúval o Bjornsonovi, čo myslím si, to, čo ste hovorila, môžem, alebo používali teda citáty a opis života tohto Nóra, ktorý je jeden z mojich obľúbených autorov, o ktorom sa hovorí, že ak by sa nebol toľko zaoberal Slovákmi, možno by bol napísal o niekoľko románov viac. Pre mňa je ale divné, že ste si neotočili tú situáciu presne do tej perspektívy, v akej bol. Bjornson predsa v čase, kedy žil, kedy rozprával, kedy písal a zastával sa Slovákov, vtedy Bjornson hovoril o menšine. Hovoril o používaní jazyka a právach oproti jeho známej polemike s grófom Apponyim. Hovoril o tom, že napriek tomu, že všade v Európe bol vnímaný Apponyi ako zástanca nejakých kresťanských a tolerantných hodnôt, má doma národ alebo vtedy ešte bez štátoprávneho určenia, ktorému treba dať hlas a treba, aby mohli využívať a používať svoj jazyk, aby mohli vlastne mať viac práv. Preto si myslím, že treba sa pozrieť na to z tej perspektívy, že tak ako vravel Bjornson, by sme sa mali my správať k našim menšinám. Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, teda vám, páni poslanci, ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som len, keďže tu bolo už všetko povedané a veľa toho, čo mne zobralo vietor z plachát, napriek tomu som potrebovala tlmočiť niečo nové, nejaký iný pohľad, trebárs pohľad zvonku, preto som zvolila tohoto autora, ktorý ten pohľad poskytuje, opierajúc sa o históriu, preto ten Bjornson.
Potom prípad Estónska. Tam vidíme znova, že všetko treba chápať v dejinných súvislostiach a v súvislostiach z reálií, ktoré sú v tom-ktorom štáte, nehovorím, že tu trebárs generalizovať nejaké radikálne riešenia, ako sa to dá povedať, alebo zdá sa nám to zvonku, keď posudzujeme estónsku situáciu.
Čo sa týka toho Bjornsona, a teda tej histórie a podobne, a že bolo Slovensko vtedy menšinový národ alebo menšinový element. Ja si myslím práve to, čo som zdôraznila, že treba vidieť možno tú situáciu práve z pohľadu toho zachovania národa ako takého a keď ide o ohrozenie národa. Teraz nemyslím na jednotlivca, pretože jednotlivec môže mať rôznu duchovnú kultúru a duševný rozmer akýkoľvek a zabezpečí si svoj rozlet akýkoľvek chce v medziach svojich túžob a možností. Ale nemyslím si, že maďarský národ je ohrozený národ v Európe, že jeho jazyk zanikne, veď majú svoj štát.
Ďakujem.

Drahé Slovenky, drahí Slováci, nechcem nič nadľahčovať, ale už ako obvykle, všetci dobre viete, týmto príhovorom zvykne každé svoje vystúpenie zahájiť jeden nemenovaný politik. Má na to právo. S plnou vážnosťou vám hovorím, že to nechcem zosmiešňovať, ale pokúsim sa o moje oslovenie.
Drahí občania Slovenskej republiky, Slovenky, Slováci, predstavitelia všetkých menšín žijúcich na Slovensku. Ešte skôr dve poznámky pred tým, ako by som sa venoval tomuto zákonu.
Pán poslanec Maďarič, bývalý minister kultúry, končil svoje vystúpenie tým, vetou, že zdôrazňoval a hovoril o vlastenectve, vlastnom vlastenectve a vlastenectve svojich kolegov. Ja by som ho nechcel spochybniť, ale úprimne tiež sa vyznám a poviem, že nie som o nič horší vlastenec. Narodil som sa na Slovensku, žijem tu, mám svoju rodinu. Deti vychovávam k slušnosti, v duchu slovenskej národnej identity, ale tiež im zdôrazňujem, aby boli slušní aj k iným slušným ľuďom bez ohľadu na to, akej národnosti sú.
Iste, máme pred sebou definitívne rozhodovanie o návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín. Taktiež chcem zdôrazniť, že k tomuto zákonu pristupujem rovnako zodpovedne, rovnako racionálne a objektívne, ako som pristupoval aj k zákonu, keď sme sa bavili o podmienkach môjho materinského jazyka, slovenčiny, pretože to je vždy veľmi dôležité. Uvedomujem si, že ide o citlivú tému. Kedykoľvek, minulosť mi dáva jasne za pravdu, sa otvorí téma maďarskej menšiny, je veľmi emotívna a, bohužiaľ, niektorí politici používajú argumenty podozrenia a demagógiu, no tak odpustím si to slovo. Vyslovujú rôzne podozrenia, ktoré sú za hranicou zdravého rozumu. Pamätám si, že pred rokom 1989 bol naším oficiálnym nepriateľom americký imperializmus, neoficiálne Sovietsky zväz pre všetkých tých, ktorí milujú slobodu a vážia si nezávislosť. Krátko po novembri 1989 sa stal nepriateľom, tak jasne naši bratia Česi, pretože údajne nás poškodzovali. Stavali fabriky v Dubnici, ktoré dymili, a, skrátka, cítili sme sa pragocentrizmom utláčaní. A prišiel rok 1993, založili sme si slovenský štát, všetci sa tešíme, rovnako ako aj vy, a znovu sme si našli nepriateľa, menšiny, najmä tú veľkú, maďarskú menšinu.
Všetko toto, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Priznám sa, že sa proti nim len ťažko bojuje. Ono je vždy jednoduchšie chytiť voliča na nenávisť, ako ho presvedčovať, že má si niekoho vážiť a má mať niekoho rád. V politike som už trinásť rokov v tomto parlamente a zvyknutý som na túto diskusiu, ale musím na druhej strane priznať, že vždy som smutný. Vypočujem si ju, sedím, čudujem sa, ale vždy som smutný.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja si nemyslím a neobávam sa, že zákon je nebezpečný pre spoločnosť a že diskriminuje väčšinový národ. Nejde tu o tzv. autonomizáciu, federalizáciu či genocídu štátneho jazyka, šovinizmus, ani o snahu o maďarizáciu.
Pán poslanec, budem vás citovať druhýkrát. A nejde tu rovnako ani o kolaboráciu vlády Ivety Radičovej s vládou Viktora Orbána. Jednoducho nejde. Je to vaša interpretácia a ja jej rozumiem.
Panie kolegyne, kolegovia, z diskusie som mal dojem, že mnohí poslanci nepochopili podstatu a základný cieľ predloženého návrhu. Bohužiaľ, niekedy sa neviem zbaviť pocitu, že obvykle je to motivované zámerne. Obávam sa, že na Slovensku je trh presýtený politikmi, ktorí držia v rukách maďarskú kartu, pomaly tých politikov bude viac ako voličov. Mnohí kritici tohto návrhu zákona najčastejšie argumentujú tým, že jeho prijatie bude mať za následok to, že príslušníci národnostných menšín, hlavne maďarskej, sa nenaučia po slovensky, ako hovoril pán poslanec Čaplovič, vzniknú jazykové getá.
Dámy a páni, ja si myslím, že ide o omyl. Príslušníci menšín majú právo, nie povinnosť, naučiť sa po slovensky a štát musí vytvoriť podmienky na to, aby svoje právo mohli naplniť. Nepodceňujte inteligenciu príslušníkov menšín, oni vedia veľmi dobre, že ak sa chcú plnohodnotne uplatniť na území Slovenska, teda vo svojej vlasti, tak sa musia naučiť po slovensky. A nepochybujme o tom, že oni sa uplatniť chcú. Isteže sú aj prípady či už starších ľudí, ale aj mladých, ktorí tak neurobia, ale tu by som nepovedal, že je to prejav neúcty a nelojality voči krajine, je to ich problém, ich hendikep, keď sa nenaučia po slovensky, budú menejcenní a ich uplatnenie bude postihnuté a obmedzené. Nepovažujem maďarskú menšinu, ba dokonca ani tých, ktorí neovládajú slovenčinu, za zlých vlastencov, za rozbíjačov štátnosti. Uvediem príklad, keďže žijem v nitrianskom regióne, navštevujem Komárno, Štúrovo, Hurbanovo a naposledy som tak urobil počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Mal som dobrý pocit z toho, keď som na vlastné oči videl, ako slovenskí Maďari fandili našim hokejistom, mali na sebe oblečené tričká so slovenským znakom, autá mali vyzdobené slovenskými zástavami, a keď sme dali gól, skákali spolu s ostatnými od radosti bez ohľadu na to, akej boli národnosti. Toto sú podľa mňa skutky, ktoré sú dôkazom skutočného vlastenectva.
Nevidím nič nebezpečné na tom, ak dnes schválime zákon, ktorý umožňuje našim spoluobčanom hovoriť vo svojom materinskom jazyku aj v úradnom styku. Bohužiaľ, ten zákon nemá konečnú podobu primeranú týmto nárokom aj vďaka našim niektorým koaličným partnerom a ja v tejto chvíli musím povedať, že ma to veľmi mrzí, že aj oni siahli po tejto karte. Pri všetkej úcte k ich právu, ale to ma veľmi mrzí.
Ja odmietam tvrdenie, že občanom na južnom Slovensku je to, o čom sa bavíme, ľahostajné a že ich trápia len materiálne podmienky, teda zamestnanosť, že či majú plný žalúdok. Otázka materinského jazyka pre nich, rovnako ako aj pre mňa, a možnosť používania prospieva k ich životnému komfortu, spokojnosti a prehlbuje pocit spolupatričnosti k vlasti.
Dámy a páni, častokrát tu hovoríme o Orbánovi. Naša veľkorysosť a toto, napríklad aj tento zákon, je jediný spôsob, ako porazíme Orbánove veľkošovinistické, nacionalistické chúťky, a preto apelujem na vás opozičných, koaličných, aby ste si uvedomili, že úcta k ľuďom, ich právam je viac ako stranícke poslanecké kreslá.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Drahý občan Slovenskej republiky, povedal si, že všetko, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Dovolím si nesúhlasiť, ak to teda poviem tvojimi slovami, s tvojím tvrdením, nie sú to mýty. Ja osobne s veľa vecami, aj ktoré tu povedali opoziční poslanci v diskusii, súhlasím a stotožňujem sa s tým, a práve preto sme predložili aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je aj v súlade s ich mnohými vyjadreniami.
Hovoríš, že predložená novela je dobrý zákon, ja si osobne myslím, že predložená novela nie je dobrý zákon, a práve preto predkladáme ten pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy v pätnástich bodoch a snažíme sa z predloženej novely dobrý zákon ešte len urobiť.
Taktiež si povedal, že ťa mrzí, že koaliční poslanci siahli po maďarskej karte. To nie je siahanie po maďarskej karte, prosím ťa, neznevažuj to, že sa postavím na stranu občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, že siaham po maďarskej karte. To je siahanie po zdravom rozume a po snahe určiť rozumnú hranicu medzi právami národnostných menšín a právami občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ja by som tiež chcel osloviť tak, ako si ty začal, vážené Slovenky, Slováci, chcel by som vás upozorniť, že, áno, v Národnej rade Slovenskej republiky sedí trinásť rokov poslanec, ktorý má takéto názory. Je to poslanec za slovenskú politickú stranu, nie za MOST - HÍD. Tomáš, hovoril si o tom, že začíname otvárať tento zákon. No ale veď neotvára ho opozícia, ale ho otvára koalícia. Uvedom si, že vypúšťate vlastne džina z fľaše. Hovoril si o tom, ako si bol hrdý na to, že na hokeji aj naši maďarskí spoluobčania fandili slovenskému mančaftu. Vidíš, že to funguje, tak prečo potom vnášate nové možnosti hašterenia medzi Slovákmi a Maďarmi? Zastavme to, zrušme tento zákon a bude to tak, ako sa to tebe páči.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, v druhom čítaní by som očakával trochu iné vystúpenie iného charakteru, azda by si zaslúžilo, aby ste sa venovali aj tomu zákonu. Ale gratulujem, že teda vôbec SDKÚ sa zmohlo, že v tejto rozprave jeden jeho poslanec vystúpil, o to viac, že vaše vystúpenie bolo vlastne polemikou s niektorými mojimi názormi alebo názormi pána poslanca Čaploviča. Tu ste sa označili za vlastenca z toho dôvodu, že ste sa narodili na Slovensku a k slušnosti vychovávate svoje deti. No len škoda, že hlasujete za maďarizačné zákony.
Tá kritika tohto zákona naozaj nie je v rovine mýtov, a ak ste počúvali moje vystúpenie, a vy ste ho počúvali, tak si musíte spomenúť, že som hovoril o konkrétnych paragrafoch, o konkrétnych výhradách, o žiadnych mýtoch.
A napokon, dnes dospievame do stavu, že je tu množstvo pozmeňujúcich návrhov k tomuto vládnemu návrhu, myslím si, že pán podpredseda vlády by mal vziať tento vládny návrh pod pazuchu, vrátiť sa s ním na ministerstvo, respektíve na Úrad vlády, prepracovať ho a predložiť nám sem naozaj vládny návrh a nie to, čo tu vznikne, lebo toto potom, čo si tu odhlasujete, nebude žiadny vládny návrh. Je to, samozrejme, vizitka práce z Úradu vlády a aj vizitka celej koalície.
To je všetko, čo som vám, pán drahý poslanec Galbavý, chcel fakticky poznamenať k vášmu humoristickému vystúpeniu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja trošku nepriamo nadviažem tam, kde môj predrečník skončil, lebo sa to tak hodí. Pán poslanec, keď si vystupoval, povedal si jednu vetu. Dovoľ, aby som ju zacitoval, ja som si ju napísal. Veľmi precítene si povedal: "Založili sme si štát v roku 1993 a všetci sme sa tešili." Keby si bol taký láskavý, pozri sa okolo seba, kde sedíš, a ešte raz mi túto vetu zopakuj. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Áno, zaujali ma slová o odmietnutí orbánovskej politiky alebo Orbána. Ale ja som, naopak, presvedčený, že táto norma pripravuje Orbánovi pôdu na Slovensku. Pripravuje tu pôdu aj podľa výroku, že Košice opäť budú v strede Maďarska, pretože okolo Košíc sa pravdepodobne zníži kvórum pre používanie, že sa odstránia hranice, ako hovorí Orbán, násilím nožom rozkrojené, takže tu bude v podstate smerom od Debrecínu až niekde po Košice a možno až k tvojej Nitre jednotné, nedeliteľné jazykové územie, kde bude dominantnou jedna reč, a to maďarský jazyk. Tento zákon je teda aj o potvrdení Orbánovej viery v jednotný maďarský národ, ako sa vyjadruje.
Tento návrh novely je, bohužiaľ, z rozpravy to vyplýva, o Orbánovom presvedčení, že Slováci sú zakomplexovaný národ, no určite, keď takýto návrh zákona samotní Slováci predkladajú. Asi sa moc nemýlil, tento návrh je predprípravou Orbánovej vízie pre autonómiu v okolitých krajinách. Ako sa dokonca vyjadril v prítomnosti pána predsedajúceho v obci Čičov v októbri 2005, presne 5. októbra, kde ste ho sprevádzali.
Takže preto Slovenská národná strana verí, že táto predĺžená legislatívna ruka Viktora Orbána nebude v slovenskom parlamente prijatá.