18. schôdza

Na faktické poznámky môže reagovať pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, aj diskutujúcim za ich reakcie, aj keď ma všetky nepotešili, najmä pretože nepochopili moje vystúpenie, alebo ho pochopiť nechceli.
Pán poslanec Čaplovič hovoril, že neverím ich argumentom a že im nerozumiem a vy ste zas nepochopili moje argumenty, takže si nerozumieme, skrátka. To ma opäť veľmi mrzí.
Pán poslanec Matovič, ja vám nevyčítam, že ste sa postavili na stranu slovenských občanov. Vyčítam vám, že sa staviate do pozície ako jediný ochranca práv slovenských občanov. Vy nie ste o nič lepší Slovák, ako som ja. Rovnako sa staviam, som v parlamente schválil a podpísal som sa pod veľa zákonov, ktoré sú akumulátorom prosperity ekonomiky, vstupu Slovenska do Európskej únie. Prečo? Vy ste prišli ako mesiáš, ktorý chce Slovensku pomôcť a chce ho zachrániť pred maďarizáciou. Toto je nekorektné. No a povedzme, chcete si založiť politickú stranu. No tak dobre, na tom sa zhodneme.
Pán poslanec Maďarič, vlastenec. Áno, znovu zopakujem, som rovnako dobrý vlastenec, ako ste vy. Možnože ešte lepší a nehlasoval som v tomto parlamente a nebudem hlasovať za maďarizáciu. Ja zrejme nezmením nič na vašom myslení, lebo vy tak myslieť chcete, ale rozumiem vám, ako som už povedal v mojom vystúpení, prečo ešte je dopyt na politickej scéne pre takéto myslenie a budete to robiť dovtedy, kým naozaj existovať bude.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Podmanický. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ťažko sa vystupuje po vystúpení humoristu z SDKÚ, aj keď je príznačné, že k tak dôležitej a vážnej téme pošlú ako svojho vyslanca najsilnejšia vládna strana humoristu, hoci táto vládna strana má ministra zahraničných vecí a predsedu vlády, ktorí sa týmto témam už dlhodobo vyhýbajú.
Ale poďme teraz k prerokovanému návrhu zákona. Ja nebudem používať nejaké siahodlhé úvody, ale pôjdem rovno k meritu prerokovávaného zákona. Začnem konštatovaním, ktoré neskôr, samozrejme, odôvodním a vysvetlím.
Predložený vládny návrh zákona je probudapeštiansky, maďarizačný, pre Slovenskú republiku mimoriadne nebezpečný, z hľadiska medzinárodného práva zlý a z pohľadu občanov, ktorých sa bude dotýkať, mimoriadne kontroverzný. Vedia to všetky politické strany v tomto parlamente s výnimkou MOST-u, ktorý zákon potrebuje pre vnútorný boj o voliča so Stranou maďarskej koalície a nie som si istý, či si tento problém celkom zodpovedne uvedomujú aj v Slobode a Solidarite. Skôr nie. No a po vystúpení pána poslanca Galbavého strácam tento dojem aj o SDKÚ.
Ale aj tak si myslím, že hoci väčšina slovenských poslancov vie, že ide o zákon nebezpečný, nikto zo zodpovedných slovenských poslancov vládnej koalície nevie, ako tento zákon pochovať bez toho, aby sa zrútila vládna koalícia.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Galbavému, že sústavne komentuje moje vystúpenie. Som rád, že som zaujal vašu pozornosť, pán poslanec, a nevadí mi, že aj počas rozpravy vykrikujete, ale to je v poriadku.
Čiže vládne strany, v ktorých je väčšina slovenských poslancov, hľadajú spôsob, ako tento zákon pochovať bez toho, aby sa zrútila vládna koalícia a to je, dámy a páni, prvý dôležitý moment, ktorý je potrebné zdôrazniť.
Neprijatie tohto návrhu zákona by ohrozilo už aj tak dosť krehkú vládnu koalíciu. Prečo? MOST - HÍD je strana, ktorá za takmer rok vládnutia nepresadila nič zo svojich nosných tém a jej pozície u voličov tak vážne atakuje Strana maďarskej koalície. MOST - HÍD nepresadil zrušenie tzv. vlasteneckého zákona, ak si spomínate. Ten spomínaný zákon o štátnych symboloch. MOST - HÍD nepresadil nijaký zo svojich návrhov v novele zákona o štátnom jazyku. MOST - HÍD v tajnej voľbe nepresadil svojho kandidáta Attilu Lovásza do licenčnej rady, lebo bola tajná voľba. A MOST - HÍD stojí dnes pred ťažkým bojom o osud zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak by MOST - HÍD prehral aj tento boj, musel by vážne uvažovať o odchode z vládnej koalície, ak by nechcel celkom stratiť reputáciu pred voličmi, čo by im celkom iste a dostatočne pripomínala radikálna Strana maďarskej koalície.
Nuž, dámy a páni, všetci vieme, že zákon je zlý, no vládni poslanci nevedia, ako ho zhodiť zo stola bez toho, aby položili vládnu koalíciu.
Druhý dôležitý moment spočíva v tom, že zákon je mimoriadne nepopulárny u slovenskej verejnosti, ktorá necíti potrebu niečo meniť na súčasnom state(statuse) quo vo vzťahu k národnostným menšinám, pretože národnostné menšiny majú na Slovensku absolútne komfortnú pozíciu a nadštandardné práva, o akých sa národnostným menšinám v Maďarsku ani nesníva. Z tejto šlamastiky mal vládnu koalíciu zachrániť akýsi kompromisný návrh Obyčajných ľudí, ktorí s úľavou podporili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, že za nich niekto túto chúlostivú situáciu vyriešil.
A teraz chcem niekoľko slov k predloženému záchrannému pozmeňujúcemu návrhu Obyčajných ľudí a poslancov KDH. Ja zopakujem, že ide o divadlo pred verejnosťou, že vo vládnej koalícii existujú niektorí poslanci, ktorí hája záujmy Slovenskej republiky, a môže pán poslanec Viskupič kritizovať, že používam slovo divadlo. Divadelník je človek, ktorý niečo hrá, aby vyvolal nejaký dojem. Je to realita. Takže ide o divadlo, že sú vo vládnej koalícii ľudia, ktorí hája záujmy Slovenskej republiky.
S veľkou pompou tu líder Obyčajných ľudí už niekoľko dní ubezpečuje slovenskú verejnosť, že jeho návrh zachráni zlý zákon. Dámy a páni, pozmeňujúci návrh Obyčajných ľudí je len kozmetickou úpravou zlého zákona. A opäť schválne používam slovo, pán Viskupič, slovo kozmetický, lebo kozmetické úpravy sú veľmi nepatrné zmeny na vzhľade, ale podstata sa nemení, ako keď si pery z červenej farby premaľujete na ružovú, ale pery zostávajú perami. Takže aj váš návrh je len kozmetickou úpravou zlého zákona. Pripomína mi zlodeja, ktorý vám vybrakuje celý byt, ale keď ho za to kritizujete, tak vám vráti aspoň jednu z množstva ukradnutých vecí a ešte sa tvári, ako vám predsa vyšiel v ústrety. Tak aj vládny návrh zákona, ktorý bol zlý, povedzme v tridsiatich bodoch, bude po pozmeňujúcom návrhu Obyčajných ľudí zlý len v dvadsiatich ôsmich bodoch a za to im máme zatlieskať. Je to len tvárenie sa, že v zákone sa niečo vyriešilo. Nevyriešilo sa skoro nič a môže sa pritom hocikto tváriť ako spasiteľ alebo ako záchranca, alebo ako mesiáš.
Ale dovoľte mi upozorniť aspoň na niektoré body pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí a Kresťanskodemokratického hnutia. Po prvé. Vládny návrh zákona zavádza povinnosť orgánov verejnej správy používať pri komunikácii s príslušníkom národnostnej menšiny menšinový jazyk. Znamenalo to dve negatívne veci. Buď zákonný tlak na zamestnávanie osôb, ktoré ovládajú dva jazyky, a teda diskrimináciu Slovákov, alebo finančné zaťaženie obcí a miest pri zabezpečovaní tlmočníckych služieb, čo mimochodom vôbec nie je lacná záležitosť. Kozmetický návrh Obyčajných ľudí a Kresťanskodemokratického hnutia problém nerieši, len odkladá, t. j. môže určiť termín na vybavenie príslušníka národnostnej menšiny. V praxi by to malo znamenať, že obec dá príslušníkovi národnostnej menšiny termín na vybavenie, kedy pozve tlmočníka. Čo však nerieši problém s obrovskými finančnými nákladmi na zabezpečenie tlmočníckych služieb, len ich odkladá na iný termín. Alebo obec radšej zamestná bilingválnu osobu, čo zas nerieši problém s diskrimináciou Slovákov pri prijímaní do zamestnania. Takže naozaj len kozmetická zmena pre verejnosť.
Takže ide tu o bombastické vyhlasovanie lídra Obyčajných ľudí o tom, že je proti jazykovému getu, je proti diskriminácii Slovákov, je proti maďarizácii južného Slovenska, ale jeho návrh nič z týchto vecí nevyriešil. Je to len mediálna póza, ktorá má zastrieť tie najnegatívnejšie body zákona a nazbierať politické body u verejnosti. Pritom ide o obyčajné klamanie obyčajných ľudí Obyčajnými ľuďmi. Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí vôbec nerieši problém so zavádzaním označovania železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny, autobusových staníc, letísk a prístavov v jazyku národnostnej menšiny.
Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí len veľmi jemne upravuje, že druhotné označenie v jazyku národnostnej menšiny musí byť rovnakým alebo menším písmom. To, aby sme boli všetci spokojní, že podstata problému je vyriešená.
Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí a KDH vôbec nerieši zavádzanie menšinových geografických názvov, a to aj maďarizačných, z druhej polovice 19. storočia. Za kozmetickú zmenu možno považovať aj bod 9 pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí, s ktorým by sa dalo aj súhlasiť, a to je úprava používania jazykov národnostných menšín v zariadeniach sociálnych služieb.
No ale teraz k hlavnému bodu, ktorý bol leitmotív pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí a KDH, ktorý bol s veľkou pompou avizovaný, je to návrh tzv. 10-ročného statu(statusu) quo pri znižovaní kvóra. Poďme sa teda bližšie pozrieť na tento záchranný návrh.
Doteraz bolo kvórum pre používanie jazykov národnostných menšín vo výške minimálne 20 % obyvateľstva. Vládny návrh zákona navrhuje zníženie tohto kvóra na 15 %, a keďže ide o kontroverzný návrh a celkom neopodstatnený návrh, prišli Obyčajní ľudia s Kresťanskodemokratickým hnutím s návrhom, že toto ustanovenie začne platiť až o desať rokov, teda až po dvoch sčítaniach ľudu. Môže to vyzerať ako kompromis, ale treba čítať pozmeňujúci návrh ďalej. Nový § 7c a či ten váš, pán poslanec, alebo novela tej vašej novely pána poslanca Dostála, nový § 7c zavádza ustanovenie, podľa ktorého sa tento postup nepoužije na obce, ktoré už teraz používajú jazyky národnostných menšín. Tieto obce právo používať jazyky národnostných menšín stratia až vtedy, ak trikrát po sebe sčítanie ľudu potvrdí, že hranica národnostnej menšiny poklesla pod 15 %.
Sčítané a podtrhnuté, de facto zavádzame na Slovensku 15 % kvórum pre drvivú časť obcí, teda pre tie obce, ktoré dnes už jazyky národnostných menšín používajú. Inými slovami, ak aj sčítanie ľudu na jeseň tohto roka ukáže, že niektorým obciam kleslo kvórum pod 20 %, aj tak im zostáva právo používať jazyky národnostných menšín, a to hneď, a nielen to, ak nastane situácia, že v takejto obci klesne kvórum pod 15 % národnostného obyvateľstva, aj tak im práva používať jazyky národnostných menšín zostávajú.
Ale poďme ďalej, páni poslanci, čo ste pripravili. Ak v takejto obci klesne počet obyvateľov národnostnej menšiny na nulu, t. j. nebude v obci bývať ani jeden príslušník národnostnej menšiny, aj tak bude obec podľa vášho návrhu povinná dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im ukladá zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Gratulujem, páni poslanci z KDH a páni poslanci z Obyčajných ľudí. (Potlesk.)
Teraz mi už je celkom jasné, prečo s uvedeným návrhom súhlasili aj poslanci MOST-u - HÍD. A to ste ani nemuseli robiť ten obchod o zrušení deliktov v zákone o štátnom jazyku s pánom Dostálom. Stačilo im úplne toto.
Chcem sa spýtať pána poslanca Abrhana, ktorý tu nie je. Pán poslanec Abrhan, ak ma niekde počúvate, ako je to s vaším búchaním do pŕs, že ak sa kvórum nezvýši na 18 %, že zákon v žiadnom prípade nepodporíte? Ste podpísaný pod návrhom, ktorý ruší kvórum. Tak ste to mysleli? Takže namiesto toho, ako povedal pán poslanec líder Obyčajných ľudí, že zákon bude protidiskriminačný, no tak zákon a vaša novela a váš pozmeňujúci návrh úplne super diskriminuje Slovákov. Je super maďarizačný a vytvára super jazykové geto pre príslušníkov národnostných menšín.
Dámy a páni, tento zákon bude aj po zmene, ktorú predložilo KDH s Obyčajnými ľuďmi, úplne maďarizačný, dokonca bude maďarizovať aj tie obce, kde nežije ani jeden Maďar. Chceli ste zrušiť jazykové geto, zavádzate super jazykové geto.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odmietame obvinenia, že rozdúchavame napätie, my sme tento návrh zákona nepredložili, tvrdili sme, že ak by sa stiahol, nebol by na Slovensku žiaden problém, pretože neexistovala reálna potreba prijímať uvedený návrh zákona a máme celkom štandardný prístup k príslušníkom národnostných menšín, pretože ich považujeme za úplne integrálnu súčasť Slovenskej republiky a odmietame obvinenia, že my tu vyvolávame nejaké napätie.
My odmietame tento návrh zákona preto, lebo je naozaj maďarizačný a v kontexte medzinárodných diplomatických aktivít Maďarska je ďalším krokom k vytvoreniu maďarskej autonómie na južnom Slovensku. Ak by ste, pán poslanec Galbavý, čítali telegramy, ktoré chodia vášmu ministrovi zahraničných vecí, a vytiahnite si ich zo zahraničného výboru, tak uvidíte, že vo všetkých okolitých štátoch, v okolí Maďarska sa systematicky a postupne pripravujú Maďari žijúci za hranicami Maďarska na vytvorenie autonómie. Je to už normálny proces, ktorý je koordinovaný najvyššími vládnymi činiteľmi Maďarska, takže v tomto kontexte pred sčítaním ľudu prijímať takýto nebezpečný zákon, tak to naozaj, pán poslanec, musíme odmietnuť a môžete si z toho robiť žarty, ako chcete. Mne je ľúto, že vy ako Slovák, s ktorým som, keď sme sa o týchto témach rozprávali, mali ste celkom rozumné názory a vystúpite takýmto spôsobom. Je to naozaj smutné. Vám sa môže zdať, že tento zákon je len malý krok, ktorým ustupujeme maďarským politickým reprezentantom, ale séria malých krokov vytvára obrovský posun a ide o ťažko zvrátiteľný proces.
Preto vás vyzývam, páni poslanci, v ktorých je aký-taký cit a zodpovednosť pre Slovenskú republiku, nepodporte tento zákon a buďte v tomto odvážni, myslite na našich predkov, ktorí bojovali za našu suverenitu, a myslite aj na naše deti, čo vám raz povedia za hlasovanie o tomto zákone.
Poprosím vás, dámy a páni, nepodporme tento zákon či s takými, alebo onakými zmenami. Celý zákon je zlý.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo desať poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť. Jedenásť. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Podmanický, oceňujem, že ako jeden z mála, alebo neviem, či nie vôbec jediný poslanec z opozície, ste sa zaoberali konkrétne návrhom, pozmeňovacím návrhom Obyčajných ľudí. Chcem povedať, že som prvýkrát v tomto pléne konfrontovaný s tým, čo vyčíta strane SMER väčšina ľudí z koalície. Takto nehorázne klamať, to myslím si, že by sa malo už nazvať ako klamanie podľa Podmanického, pretože vy, keď hovoríte o niečom podobnom, akože my sme tu herci, vychádzajúc z toho, že môžem odcitovať nejakého velikána dramatického umenia, že celý svet je javisko a každý muž a žena v ňom sú herci, myslel to možno s tým, že existuje nejaká rôzna miera, tak vy ste ten najväčší herec, pretože to, čo ste dokázali predviesť, tú hru s percentami a s číslami, my sme hovorili celý čas o tom, že nám ide o zachovanie daného status quo.
Ak raz je v absolútnom čísle okolo 600 obcí, ktoré používajú jazyk národnostných menšín, a toto číslo na najbližších desať rokov zostáva, tak tu vyvádzate a klamete verejnosť o nula percentných. Je to dané status quo, s týmto číslom, s týmto absolútnym číslom sa vôbec nič nestane, lebo sú potrebné dve sčítania po sebe nasledujúce na to, aby sa mohlo nejak hýbať. To je zásada a podstata. A či vy tu hovoríte o super getách alebo nesuper getách, už sa zamyslite potom. Myslím si, že to bolo klamstvo na entú.
Ďakujem.

Pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, ja som tak počúval to, čo si povedal, robil som si poznámky, čo ešte by bolo potrebné doplniť, ale k záveru toho tvojho vystúpenia som si povedal, že to bolo naozaj uzavretie celého toho problému, ktorý tu vzniká. Ja sa ti chcem poďakovať za tú analýzu, ktorú si tu spravil, a myslím si, že každá ďalšia poznámka, ktorá by tu bola povedaná, je zbytočná. Je treba zakončiť celé to naše rokovanie naozaj takýmto prístupom a výzvou, aby sa zobudili všetci poslanci, ktorí sú tu a ktorí si, ktorí cítia, že sú vlastne slovenskej národnosti, aby nedovolili tomuto zákonu, aby narušil spolužitie Slovákov a Maďarov na južnom území Slovenska. Ďakujem.

Pani poslankyňa Dubovcová.