18. schôdza

Ďakujem. Podobne, ako dvaja predrečníci, mňa to až prehnane prekvapilo, ako sa včera  hovorilo, divadelnosť tohoto prejavu, tá agresivita. Keď sa tu odvolávate na diplomatické aktivity našej krajiny, myslím si, že je treba fakt sa s chladnou hlavou zamyslieť nad tým, aby sme odkázali cez hranice pri tvorbe ústavy iného štátu a správali sa pri tom rozumne a pokojne. Ten agresívny tón, ktorý bol pre mňa prekvapivý, pozerám, že aj pre viacerých kolegov, si neviem ja vôbec v diplomatickom jazyku aj na oblasti preventívnej diplomacie predstaviť. Zároveň ma prekvapil aj jeden fakt, kedy ste hovorili o tom, či niekto pochybuje o tom, že by si mohol vysvetliť niekto toto vyjadrenie, že je podporné. No, ja o tom vážne pochybujem, pretože slová tohto vyjadrenia hovoria, že niečo berieme na vedomie a niečo nás znepokojuje. Tak myslím si, že ťažko tam nájdete nejaký most na to, alebo premostenie toho, že by to mohli si vyložiť ako podporu činností pri krokoch, ktoré urobili pri prijímaní ústavy.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blanár, vy ste vo vašom vystúpení dali otázku, že či pochybuje niekto o udelení volebného práva? Áno, ja pochybujem a v nasledujúcom svojom vystúpení, ja by som to aj povedal, že prečo pochybujem o tom. Vy ste spomínali tiež, aj včera, aj dnes, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spojitosti s otázkou na ministra zahraničných vecí, že prečo nezahlasoval za poskytnutie plus dotácie. Ja by som sa vás rád spýtal, prečo ste zahlasovali za správu tohto úradu, nakoľko ja si myslím, že aj vám je známe, že tento úrad v posledných rokoch skôr robil ako uspávajúcu politiku, namiesto aktívneho prístupu a úplne konal aj proti koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, resp. aj proti deklarácii slovenskej Národnej rady. A vy ste zahlasovali za túto správu. V Národnej rade ja som bol jediný, ktorý hlasoval proti tejto správe. A čo sa týka čísiel, ktoré ste spomínali, zrejme máte asi nepresné čísla. Vy ste spomínali, že maďarská vláda vyčlenila zhruba 300 mil. forintov na podporu Maďarov žijúcich v zahraničí. Tristo mil. forintov je zruba 30 mil. korún, čo je zhruba milión eur a práve aj tento úrad má 1,2 mil. eur ročného rozpočtu. Takže predpokladám, že tá čiastka z Maďarska je asi vyššia. Toľko som chcel, ako len komentovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár, vaša reč bola plná výrazov, ktoré jednoducho, podľa mňa, neplnia svoj účel. Jedná sa najmä o prídavné mená, ako kolenačkový a podobne. Prepáčte, ale to je slovo, ktoré má naznačiť, že slovenská zahraničná politika je na kolenách pred politikou susedov, a to jednoducho je nefér, nie je to pravda. Rovno poviem, že je to hrozná hlúposť. A keď ste hovorili o preventívnej diplomacii, tak márne, ale naozaj márne som sa snažil spomenúť na nejaké výrazné úspechy preventívnej diplomacie za Ficovej vlády. Ani jeden som si nespomenul, ani neviem, čo pod tým máte na mysli, ktorý krok v zahraničnej politike Slovenska za Ficovej vlády je možné označiť za preventívnu diplomaciu a ktorý je ten úspech, ktorý tá diplomacia dosiahla. Pokiaľ si dobre pamätám, Maďarsko prijalo svoj zákon o štátnom občianstve, ktorý umožňuje udeliť za hranice Maďarom, ktorí nežijú v Maďarsku, občianstvo za Ficovej vlády. Zabránila tomu preventívna diplomacia Ficovej vlády? Nespomínam si. Vôbec teda by som rád, keďže ste omnoho skúsenejší v zahraničnej politike ako ja, si nechal od vás vysvetliť, čo máte na mysli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Mňa hneď teraz napadla jedna forma preventívnej diplomacie, keď pri prijímaní zákona o štátnom jazyku Maďarská republika veľmi intenzívne chcela bojovať proti tomuto zákonu na všetkých možných medzinárodných fórach a preventívna slovenská diplomacia tomu zabránila a aktivity maďarskej diplomacie skončili úplným fiaskom. Ale to len príklad jednej formy preventívnej diplomacie, ktorú, bohužiaľ, pri tejto vláde nevidíme. A o tom hovoril pán poslanec Blanár. Ja chcem oceniť to množstvo argumentov, ktoré uviedol, a dôkazov, že v Maďarsku sa pripravuje systematická, cieľavedomá akcia na postupné udeľovanie autonómie v okolitých štátoch tam žijúcim Maďarom a následné odtrhnutie územia.
Ako ďalší príklad pre poslancov, ktorým nestačili tie, ktoré uviedol pán poslanec Blanár, ale sú ich množstvá. Zástupkyňa štátneho tajomníka pre národnú politiku Maďarskej republiky Zuzana Repas na jednom z marcových stretnutí na jednej univerzite v Budapešti konštatovala, že "v národnej politike musia začať padať určité tabu. Toto je proces, ktorý sa ešte stále neukončil. Prekročiť a vytvoriť nové veci v národnej politike budeme môcť v tempe padania tabuizovaných tém". Dodala, že ešte v čase prvej Orbánovej vlády otázku dvojakého občianstva a autonómie pokladali za tabu. Podľa nej v súvislosti s dvojakým občianstvom nastal prielom v Rumunsku, kedy ponúkli občianstvo v zahraničí žijúcim Rumunom. Tento príklad nasledovalo aj Maďarsko. Dnes už podľa Repasovej možno hovoriť aj o autonómii. Vojvodinské maďarstvo je medzi zahraničnými maďarskými spoločenstvami prvé, ktoré dosiahlo už vážne výsledky v tejto oblasti. Toto je prielom, ktorý ukazuje cestu celej Karpatskej kotline, dámy a páni. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Dovolím si podporiť slová pána poslanca Blanára a možno doplniť ešte o to, že dva dni sme rokovali o návrhu zákona k jazyku národnostných menšín a v jednom z vystúpení sme počuli aj názor, že tento zákon bol politicky vynútený. Myslím si, že väčšina vystupujúcich aj v rozprave s týmto názorom súhlasila. A v tejto súvislosti si dovolím použiť paralelu a povedať, že aj tento text vyhlásenia, ktoré predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je politicky vynútený. Aby sme akože reagovali na smerovanie Maďarska voči Slovensku, a potom strčili hlavu do piesku. A to je možno odpoveď na naznačený úmysel prehodiť parlamentné tlače zaradené do programu tejto schôdze.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda zahraničného výboru a kolega Blanár, za tvoju prejavenú podporu pre návrh vyhlásenia z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. Veľmi si to, samozrejme, vážime. Tiež by sme boli radi, keby sa našla nejaká zhoda, tak ako to bolo napr. za našej bývalej vlády, keď poslanci za SNS iniciovali päť takýchto návrhov uznesení a z toho štyri prešli naprieč celým politickým spektrom a podporili to vtedy aj kolegovia z SDKÚ, aj z KDH. Neviem, prečo teraz, zrazu, sa takto zmenil prístup. Prečo sa nenapĺňajú tie slová o akejsi novej politike v tomto parlamente. Takéto jednostranné valcovanie zákonov, ako sme videli včera pri menšinovom jazykovom zákone, alebo, ktoré dnes pravdepodobne rovnako tak uvidíme, ja si myslím, že to nevysiela dobrý signál pre občanov, keď sa nevieme dohodnúť v takých zásadných veciach, ako je obrana národno-štátnych záujmov. Ale, pán poslanec Blanár, ja som tam zachytil aj pred koncom, a to hovorím len kvôli presnosti zápisu tvojho, aj obsahovo-vecného a správneho, istého lapsus lingve, keď zjavne si mal na mysli kritiku uznesenia, ktoré dával zahraničný výbor, ale bolo tam použité SNS, a potom si vyjadril tú podporu pre SNS. Takže verím, že to bolo tam myslené tak, ako sme to pochopili aj z tvojho vyhlásenia.
Aha, končí mi čas, takže ďakujem.

Vážení páni poslanci Droba a Viskupič, viete, označiť moje vystúpenie za agresívne, neviem, podľa čoho ste usúdili. Nepoužil som žiadne agresívne slovo. Používam všetky normálne slovenské výrazové prostriedky. Ale bolo dôrazné. Dôrazné, pretože som chcel poukázať na to, nad čím vy, zakrývate oči. Nad tým, že tu bol porušený rokovací poriadok. Nad tým, že predseda parlamentu udelil parlamentnú tlač k niečomu, čo ešte neexistovalo. Nad tým, že tu valcujete demokraciu. Takže v tom ja hodnotím moje vystúpenie - je dôrazné, nie určite agresívne.
Pán poslanec Somogyi, ďakujem vám za opravu. Je to naozaj 1,2, čím ste len poukázali, že je to viacej a ja som si to len v mojom prejave, som si pozeral, posunul o riadok, lebo tú číslovku 300 tisíc som chcel v inej súvislosti, ale ste potvrdili, že maďarská vláda schválila. Slovenská vláda má len plné ústa podpory Slovákov v Maďarsku, ale nie je schopná ani 99 tisíc schváliť na ich vzdelávanie a kultúru. A to je naozaj smutné. Nie, to bola vaša vláda. To bol tento rozpočet, na tento rok, pán poslanec. Dobre si to pozrite, aj môj pozmeňujúci návrh.
Pán predseda Šebej a pán poslanec Zajac, pre mňa ste poslancami za MOST - HÍD, môžete hovoriť čokoľvek. Žiadne OKS tu v parlamente nesedí. Vy ste urobili podvod na voličoch, lebo keby ste chceli ako OKS tu sedieť, urobili by ste normálnu volebnú koalíciu s MOST-om-HÍD a museli by ste získať nad 7 %, že toho ste sa báli, keby náhodou sa to nepodarilo, tak ste to urobili takýmto spôsobom. A to všetci občania vedia. Takže ja pripomínam, pre mňa ste poslancami za MOST - HÍD. Môžete si hovoriť čo chcete mimo tohto parlamentu a je to tak. No a k preventívnej politike, pán poslanec Šebej, nechcem sa vyjadrovať. Ak to neviete, tak ma to mrzí.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastúpi ho pán minister hospodárstva Miškov. Na služobnej ceste je pán minister vnútra Lipšic. Zastúpi ho pán minister obrany Galko. Pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel, bohužiaľ, zo zdravotných dôvodov. Zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Simon. Dovoľte mi zároveň, aby som pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu ospravedlnila z interpelácii, keďže prijíma generálneho riaditeľa Cernu pána Rolfa Heuera. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že boj proti korupcii bude patriť medzi naše hlavné priority. Áno, dali sme si tento záväzok a spolu s ďalšími prioritami ho plníme v situácii, keď sa všetky krajiny tvárou v tvár ekonomickým problémom, problémom vo verejných financiách snažia realizovať zodpovednú politiku, ktorá je dnes už skutočne jediným riešením a jediným východiskom. Nastolili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva, aby sme obnovili dôveru v právny štát. Zasadnutia súdnej rady sú už verejné. Tým sa posilňuje jej nezávislosť a zamedzuje sa politickým vplyvom na súdnu moc. Súdy majú povinnosť zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete, čím sa zvyšuje verejná kontrola súdov. Zaviedli sme povinnosť verejných inštitúcií zverejňovať zmluvy na internete, ich sprístupnenie verejnosti je podmienkou účinnosti zmlúv. Hoci sme mali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, uvedený krok je krokom od pasívneho zverejňovania k aktívnemu. Je to kľúčové opatrenie v transparentnosti verejnej správy. Je vysoko hodnotené medzinárodne a stávame sa vzorom pre ostatné krajiny. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania a zaviedli sme jasné nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií. Novela zákona o verejnom obstarávaní zavádza povinné elektronické aukcie. Šetríme stovky miliónov eur. Verejné obstarávanie bez elektronickej aukcie už pri nadlimitných zákazkách nie je možné. Od januára 2012 sa počíta s touto povinnosťou aj pri podlimitných zákazkách. Týmito opatreniami sme zvýšili transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, výrazne šetríme a zúžili sme priestor na korupciu a klientelizmus.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali podporiť aj iniciatívy na vytvorenie európskej antikorupčnej siete. Úrad vlády Slovenskej republiky zriadil s platnosťou od 18. mája 2011 antikorupčnú telefonickú linku, na ktorej môžu občania nahlásiť svoje podozrenie z korupčného správania v ktorejkoľvek oblasti verejného života, a to aj anonymne. Linka je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 hodiny rannej do 15.00 hodiny, teda do tretej hodiny poobede. Volajúci z ktoréhokoľvek mesta, či obce Slovenskej republiky platia iba ako za miestny hovor. Informačné centrum úradu vlády podozrenia eviduje, zaznamenáva a na vybavovanie posúva na sekciu kontroly a boja proti korupcii. Tá overuje opodstatnenosť podozrení a spracúva ich v stanovenej lehote. Za prvých päť dní fungovania tejto linky, tejto antikorupčnej telefonickej linky sme evidovali viac ako sto prijatých volaní, pričom viac, ako 90 % z týchto podnetov je podaných neanonymne. Ak by sme mali zhrnúť zameranie telefonátov, tak prevažná väčšina sú podozrenia z korupcie a korupčného správania sa polície, prokuratúry a súdov. Občania sa však sťažujú aj na nečinnosť úradov v dlhoročných sporoch či reštitúciách, čo však priamo nesúvisí s korupciou, avšak na základe tejto nečinnosti majú občania dojem, že môže ísť o korupčné správanie sa zo strany úradníkov alebo protistrany na súde. Za prvých päť dní sa priamo podozrenia z korupcie týkalo štyridsaťpäť oznámení. Už po prvých dňoch fungovania antikorupčnej telefonickej linky môžeme konštatovať, že jej zriadenie pomôže zvyšovať právne povedomie občanov, prekonávať ľahostajnosť či tiché tolerovanie korupcie a naše úrady, kontrolné úrady a sekcia boja proti korupcii, koná.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, ako sám uvádzate vo vašej otázke, informácia hovorí o spolupráci pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu a bolo to počas bývalej vlády, preto by správnejšie vaša otázka mala smerovať buď na pána poslanca Jahnátka, alebo na pána poslanca Fica, ak majú k tomu nejaké ďalšie informácie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky totiž neeviduje žiadne oficiálne záznamy. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nebolo žiadnym spôsobom zapojené do rokovaní, ktoré údajne mali o tejto otázke prebiehať medzi USA a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a preto sa k nej nijak ani nemôže vyjadriť.
Už v decembri 2010, keď začali byť uvedeným serverom zverejňované prvé dokumenty, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že sa nebude verejne vyjadrovať ku konkrétnym pasážam jednotlivých dokumentov, ktoré sa týkajú zahranično-politických postojov bývalej vlády. Domnievame sa, že neautorizovaná manipulácia s utajovanými skutočnosťami neprospieva diplomatickej práci, ktorá si často vyžaduje dôvernosť a diskrétnosť.
Ďakujem pekne.