18. schôdza

17.5.2011 - 2.6.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 14:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:52

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ako ste si mohli všimnúť len z týchto zopár úryvkov, ktoré dostávame na naše ministerstvo, situácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je vážna a neudržateľná.
Zariadenia sociálnych služieb hrozia krachom, zatvorením, prepustením klientov. Dotýka sa to v menšej miere verejných, vo väčšej miere neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Už dlhšiu dobu doplácajú na zlé nastavenie zákona o sociálnych službách z dielne exministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viery Tomanovej. Je to zákon, pripomínam ho, ktorý prijala predchádzajúca vláda Roberta Fica.
Stojíme preto pred otázkou, čo s občanmi, ktorým samospráva nedokáže poskytnúť, zabezpečiť, resp. spolufinancovať primeranú formu sociálnej služby. Najväčšie problémy týmto zariadeniam spôsobuje teda financovanie, ktoré leží na pleciach obcí, vyššieho územného celku a klienta.
Náš návrh, je to pracovný návrh, diskutujeme veľmi intenzívne v týchto dňoch o tomto probléme a hľadáme riešenia, je postavený na báze trojpilierového financovania, kde financovanie bude na pleciach štátu, samosprávy, čiže obce alebo VÚC, a samozrejme samotného klienta.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je napísané: Vláda preto zmení systém financovania poskytovateľov sociálnych služieb, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov a zavedie právo klienta na výber poskytovateľa sociálnych služieb.
Právo klienta na slobodný výber formy a miesta poskytovania sociálnej služby klientom sme už upravili tzv. malou novelou zákona o sociálnych službách, ktorá reagovala aj na nález ústavného súdu. A naše ministerstvo, ako som už spomínal, podniká potrebné kroky k náprave, aj pokiaľ ide o financovanie. Intenzívne pracujeme na návrhu takzvanej veľkej novely zákona o sociálnych službách, kde kľúčovou otázkou je práve vyriešenie a zrovnoprávnenie financovania verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Skúsim ešte trošku bližšie popísať tie tri piliere, na ktorých bude stáť financovanie zariadení, resp. sociálnych služieb ako takých. Prvý problém je ten, že obce a vyššie územné celky pri súčasnom nastavení nedokážu zo svojich rozpočtov reálne pokryť všetky výdavky na sociálne služby, to je, myslím, jasné. V rámci jednotlivých noviel, a hlavne tu znovu zdôrazňujem novelu, nie novelu, ale nový zákon o sociálnych službách, ktorý bol prijatý v roku 2008, neboli zohľadnené reálne výdavky obcí a miest, ktoré v reálnom živote musia vynakladať na sociálne služby. A to nie sú len tie penzióny pre starších ľudí, ale sú to napr. aj zariadenia, ako sú nocľahárne, útulky, zariadenia núdzového bývania a podobne. Pre jej lepšiu ilustráciu, na rok 2011 sú predpokladané príjmy obcí a vyšších územných celkov, ktoré by mali byť použité na sociálne služby, asi 218 mil. eur, ale pritom výdavky na tieto zariadenia sa odhadujú vo výške 341 mil. eur. Preto navrhujeme rozdeliť financovanie sociálnych služieb medzi štát, obec, resp. vyšší územný celok a klienta.
Ak by tieto predbežné zámery mali byť naplnené, tak ročne by išlo na financovanie sociálnych služieb približne o 183 mil. eur viac ako doteraz s tým, že na tejto sume, na tejto vyššej sume by sa podieľalo vyššie spolufinancovanie klientov a, samozrejme, aj vyšší príspevok zo štátneho rozpočtu.
Z rozpočtu obcí a vyšších územných celkov sa bude hradiť tzv. finančný normatív, ktorého výška by závisela od druhu poskytovanej služby, a bol by rovnaký bez ohľadu na to, či ide o verejného alebo neverejného poskytovateľa príslušnej služby.
Príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby by bol financovaný zo štátneho rozpočtu, pričom by sa zohľadňovala finančná situácia samotného klienta, to znamená, zjednodušene povedané, tí bohatší klienti by dostávali nižší príspevok od štátu, a tí, ktorí sú sociálne na tom horšie, by dostali vyššiu sumu na tento príspevok.
Samotná úhrada klienta, ktorá je veľmi dôležitá a bez ktorej sa financovanie sociálnych služieb nezaobíde, je ta, takisto veľmi dôležitá a takisto pri nej budeme navrhovať citlivým spôsobom zohľadniť sociálnu situáciu príslušného klienta.
Treba si uvedomiť, že v zariadení dostáva ten klient všetku možnú starostlivosť, to znamená, je asi jasné, že sa musí zaplatiť ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby aj z toho možno niekedy nízkeho dôchodku, ale to spolufinancovanie tam jednoducho logicky musí byť.
Ešte sa chceme pristaviť pri finančnom normatíve, ktorý bude definovaný plošne v rovnakej sume v závislosti od typu zariadenia, ale nezávislé od toho, kto je zriaďovateľom. Tento finančný normatív by mal byť stanovený v zákone a jeho výška teda bude závisieť od druhu a formy poskytovanej sociálnej služby, čím odstránime súčasný nerovnaký prístup k zariadeniam podľa toho, kto je ich zriaďovateľom.
Tento normatív vlastne bude znamenať konkrétne zákonom stanovené minimálne sadzby na konkrétne sociálne služby a budú hradené tieto normatívy klientovi z rozpočtu obce, alebo vyššieho územného celku.
Ďalším rozmerom, a ďalším problémom, ktorý momentálne riešime, je aj otázka kompetencií, pretože tu sa treba zamyslieť, či súčasné nastavenie kompetencií, to znamená, z tohto produktu povinnosti financovania je nastavené správne alebo nie. Problém je to veľmi široký a naozaj musíme ho riešiť, pretože tak v minulom roku, ako aj v tomto roku, veľmi jasne nám prax ukazuje, že nemôžeme zostať v takom stave, v akom sme. Chcem pripomenúť, že dnes na isté, isté čiastočné dofinancovanie sociálnych služieb slúžia nesystémové podpory, ktoré poskytuje vláda. Pripomínam, že v decembri 2010 vláda poskytla obciam, mestám a vyšším územným celkom v rámci monitoringu sumu 3 mil. 869 tis. eur, a teraz v máji 2011, pred dvoma týždňami, vláda schválila ďalšiu sumu takejto dotácie na základe ďalšieho monitoringu, a to v sume 5 mil. 769 tis. eur.
V súčasnosti sa zároveň rokuje s ministerstvom financií a pripravuje sa na rokovanie vlády ďalší materiál, ktorého podstatou bude poskytnutie jednorazovej dotácie pre vybrané verejné zariadenia zriadené obcami po decentralizácii a zároveň pre vybraných neverejných poskytovateľov.
To je všetko. Dúfam, že vás moja odpoveď uspokojila.
Skryt prepis

26.5.2011 o 14:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:52

Zoltán Horváth
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Ja sa viac-menej chcem poďakovať pánovi ministrovi, že veľmi presne, veľmi trefne popísal súčasný stav, ktorý tu zanechala vláda Roberta Fica. A taktiež sa chcem poďakovať, že predniesol, aké sú vízie súčasnej vlády, čo ma veľmi teší, že práve túto oblasť budeme vedieť čo najlepšie uspokojiť.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

26.5.2011 o 14:52 hod.

PhDr.

Zoltán Horváth

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:52

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Ja chcem kontrovať a chcem vopred poďakovať poslancom za ich očakávanú ústretovosť, keď budeme tieto zákony, resp. novely prejednávať, pretože to nebude naozaj jednoduché. A bez vašej podpory sa financovanie sociálnych služieb nezlepší.
Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 14:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:52

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Naozaj úprimne ďakujem za túto otázku. Pripravujeme zásadnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, tzv. druhom pilieri. Táto novela je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A ak všetko pôjde podľa časového harmonogramu správne, tak mala by sa dostať do parlamentu na schôdzu, ktorá bude tou nasledujúcou. Čiže, na začiatok júla, koniec júna, začiatok júla.
V tejto novele bude niekoľko zásadných zmien. Prečo budú tieto zmeny? Prečo sa vlastne musí zmeniť nastavenie druhého piliera? No, najskôr by sme ale si mali trošku od podlahy začať veci vysvetľovať tak, ako tu boli historicky donesené. Treba začať vlastne tú diskusiu samotným prvým pilierom. Myslím si, že nie je férové dávať ľuďom falošné nádeje, pokiaľ ide o ich budúce dôchodky.
Nádej, že o niekoľko desiatok rokov by mali dnešní mladí ľudia slušný dôchodok z prvého piliera, je veľmi falošná. Garancie dôchodku, slušného dôchodku cez financovanie v prvom pilieri, to sú naozaj len fiktívne garancie. Treba si uvedomiť - a modelové výpočty príjmov a výdavkov dneska modelovania nasledujúcich rokov to jasne ukazujú, - že dôchodkový systém v súčasnej podobe, tým myslím ten prvý pilier, je finančne neudržateľný. A dôvod je myslím jasný, nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku. Nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Je to skrátka trend, ktorý nedokážeme len tak ľahko zmeniť.
Napríklad, z celkového rozpočtu verejnej správy vynaložíme v roku 2011 na dôchodky vyplácané z prvého piliera približne 8 % HDP. Pre lepšiu predstavu, je to raz toľko, ako vynakladáme na školstvo. Je myslím každému jasné, že tieto výdavky budú v čase stále narastať.
Ďalšie číslo, ak v roku 2010 na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku, čiže nad šesťdesiatpäť rokov pripadalo šesť ľudí v produktívnom veku, čiže na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku šesť obyvateľov v nižšom veku, tak v roku 2060 to bude len jeden a pol obyvateľa, štyrikrát menej.
Myslím si, že je jasné, že pri súčasnom nastavení, keď máme také problémy s prefinancovaním deficitu, aké máme dnes, ako to asi bude vyzerať o štyridsať alebo o päťdesiat rokov. Alebo budeme počítať s tým, že na Slovensku objavíme nejaké náleziská ropy, zemného plynu, z čoho budeme financovať dôchodky? To asi nie.
Preto treba urobiť stabilizačné opatrenia v prvom pilieri, ale hlavne treba zlepšiť funkčnosť druhého piliera, aby mali naši občania aspoň akú-takú šancu na slušný dôchodok. Preto jedným z opatrení, ktoré navrhujeme pre druhý pilier, je napraviť pokrivené pravidlá garancií a ak sa nám to podarí, tak je šanca na to, aby dôchodky z druhého piliera boli naozaj vyššie.
Pokiaľ ide o garancie, v novele navrhujeme rozviazať správcovským spoločnostiam ruky pri investovaní tým, že garancie navrhujeme ponechať, ale len v súčasnom konzervatívnom, po novom dlhopisovom fonde, aby tým pádom v ďalších fondoch mohli investovať do produktov, hlavne do akcií, kde sa dá očakávať potenciálne vyšší zisk pre sporiteľa. Okrem iného chceme motivovať k takýmto stratégiám správcovské spoločnosti aj vhodnou politikou nastavenia poplatkov, aby sme ich motivovali k dosahovaniu čo najvyšších výnosov pre sporiteľov.
Preto napr. zavádzame štvrtý, nový indexový fond, kde pôjde o investície výlučne do akcií. A preto aj navrhujeme tzv. automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, s možnosťou dobrovoľného výstupu. To všetko navrhujeme preto, aby sme takto zvýšili šancu našich občanov na lepšie dôchodky. V súčasnosti správcovské spoločnosti spravujú približne 4 mld. eur. Majetok v takejto hodnote majú sporitelia na svojich osobných dôchodkových účtoch. Štyri miliardy eur. Ak sa vďaka zmenám, ktoré navrhujeme, zvýši zhodnotenie úspor sporiteľov čo i len o jedno percento ročne, bude to znamenať, že našim sporiteľom pribudne ročne o 40 mil. eur viac na dôchodkových účtoch. Ak zvážime, že pri vhodnom investovaní, rozumnom investovaní do akcií a pri súčasnej výkonnosti, pri súčasnom pohybe na trhoch, ktorý sa dá z dlhodobého hľadiska predpokladať, ak môžeme predpokladať zhodnotenie o 3 ž 5 % oproti súčasnému, približne jedno percentnému zhodnoteniu prostriedkov sporiteľov, tak môžeme predpokladať, že úspory sporiteľov môžu týmto úročením vzrásť o 120 až 200 mil. eur ročne. A to je už suma, nad ktorou sa oplatí zamyslieť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

26.5.2011 o 14:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:00

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem. Možno, že to nebude otázka. Chcem poďakovať pánovi ministrovi a určite asi takáto téma je na oveľa dlhšiu diskusiu, ale ďakujem za vysvetlenie.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

26.5.2011 o 15:00 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:00

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Takisto poďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.5.2011 o 15:00 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:01

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, predseda výboru, áno, je to téma, ktorá je tu už dlhší čas ako aktuálny problém. Aj v predchádzajúcom období hľadalo ministerstvo spôsoby, ktoré by zjednodušili schvaľovací proces prideľovania finančných zdrojov na etablované, cyklicky sa opakujúce aktivity s nespochybniteľným významom a umeleckou kvalitou, k akým nesporne patria viaceré festivaly, prehliadky, výstavy, súťaže domáceho i medzinárodného rozmeru. Ministerstvo kultúry aktuálne nebude realizovať žiadne administratívne zjednodušenie poskytovania dotácií v rámci svojej pôsobnosti, pretože si myslíme, že v súčasnosti využívaný systém podávania a administrovania žiadostí je nanajvýš transparentný a v zásade aj užívateľsky komfortný. Nevieme naozaj o tom, že by žiadatelia mali nejaké zásadné problémy, čo sa týka spôsobu predkladania žiadostí. Koniec koncov, väčšina z nich sú opakujúce subjekty, čiže tento systém poznajú. Napriek tomu, že došlo k zmene, keďže máme k dispozícii s účinnosťou od 1. januára tohto roku nový zákon o dotačnom systéme, ktorý ešte väčší dôraz kladie na transparentnosť celého procesu, tak práve preto nie je možné urobiť opatrenia, ktoré by išli proti týmto zásadám a princípu a duchu tohto zákona. Čiže posudzovanie, resp. hodnotenie predložených žiadostí nezávislými odbornými komisiami naďalej vytvára predpoklad pre objektívnosť hodnotenia.
Ani v prípade opakujúcich sa projektov nie je možné uvažovať o významnom zjednodušení procesu, pretože meniace sa okolnosti ich realizácie, rovnako ako objektívne skutočnosti treba posúdiť a zohľadňovať pri posudzovaní podpory každý rok. Napriek tomu je zrejmé, že sú isté typy podujatí, kontinuálne, ktoré už dlhodobo preukazujú vysoký stupeň kvality a aj opodstatnenosti požiadaviek na dotačný systém a tieto aktivity vieme, samozrejme, istým spôsobom priorizovať. A to sa deje už teraz tým, že sa stanovujú priority v jednotlivých programoch.
Takže priamo nie, lebo my, my nemôžeme, samozrejme, nastavovať tie pravidlá tak, že by zvýhodňovali alebo uprednostňovali, priorizovali konkrétne projekty, ale samozrejme, že systémovo vieme stanoviť priority v tom-ktorom programe. A to sa, samozrejme, deje. V súčasnosti je k tejto téme aj diskusia, aj priamo u nás na ministerstve. A ja som zadal svojím kolegom, aby sme sa do budúceho obdobia naozaj snažili zohľadniť tieto aspekty, no a niektoré by mali byť zapracované pri vyhlasovaní nového dotačného roku 2012 s tým, že využívam teraz aj príležitosť, aby som informoval aj vás, prípadne aj verejnosť, že práve tým, že došlo k prijatiu nového zákona s účinnosťou od 1. januára, tak sa trochu posunul ten termín vyhodnocovania jednotlivých žiadostí. V budúcom, resp. na rok 2012 už chceme tieto žiadosti zverejniť v októbri tohto roku, čiže dostaneme sa do výrazného predstihu oproti tomuto obdobiu, čo bolo naozaj ale spôsobené predovšetkým tým, že došlo k prijatiu nového zákona, ktorý upravuje tento systém.
Pán podpredseda, to bola moja odpoveď.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 15:01 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:05

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď, pán minister. Mňa by skôr zaujímalo v zmysle tých komisií, a k tomu by teda smerovala aj moja podotázka, a istej zodpovednosti tých komisií za to, keď teda tie komisie už teda udelia nejaké peniaze, častokrát sa stáva, že tie komisie už ako keby o tom programe umeleckom, na ktorý tie peniaze teda určia, ako keby vlastne tie komisie tam už potom stratili nejaký teda ďalší zástoj v zmysle hodnotenia toho programu, na ktorý dajú peniaze. Toto som mal na mysli. Či teda by nemala byť nejakou povinnosťou týchto komisií aj ich zodpovednosť za takto pridelené prostriedky. A už len taký príklad ma napadá. To je presne to isté, ako tento istý problém je napr. pri tých tzv. konkurzných komisiách na riaditeľov, keď riaditeľ je vyhodnotený, stane sa riaditeľom inštitúcie, potom ten riaditeľ je neúspešný a tá komisia, ktorá ho zvolila, už teda ako keby neexistovala. A pritom by vlastne mala za neho niesť, aspoň teda formálnu zodpovednosť. Toto som mal na mysli, či v tomto zmysle niečo nové sa nepripravuje.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

26.5.2011 o 15:05 hod.

Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:06

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Áno, to čo hovoríte, samozrejme, má racionalitu. Vy však veľmi dobre viete, že my tých odborníkov oslovujeme a prizývame k takejto spolupráci a asi nie je celkom možné, aby sa kontinuálne venovali niekoľko mesiacov tejto práci. Jednoducho, nevieme tých ľudí natoľko motivovať, aby sme od nich mohli vyžadovať takýto výkon. Ale ono to do istej miery funguje. Čiastočne v rámci toho, čo hovoríte, lebo k vyhodnocovaniu projektov samozrejme dochádza. Podieľa sa na tom sekcia ekonomiky a samozrejme aj vecné sekcie, či už z hľadiska finančného, ale samozrejme aj z hľadiska vecného plnenia. A viete veľmi dobre, že v prípade, že nie sú dodržané tieto aspekty, nastupuje potom možnosť kontroly. A v prípade, že sa naozaj preukáže, že bola porušená finančná disciplína alebo došlo k nedostatkom v rámci vecného plnenia, najmä účelu, na ktorý tie peniaze boli vynaložené, dochádza k vracaniu finančných prostriedkov. No a samozrejme, že tieto hodnotenia jednotlivých projektov sú zadokumentované na ministerstve. A pochopiteľne, že aj v tom ďalšom období sa tí členovia tých odborných komisií tieto informácie dozvedia. Čiže ako keby odborným komisiám vytváral tento servis alebo zabezpečovali tieto informácie jednotlivé sekcie ministerstva kultúry.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 15:06 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:11

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, moja interpelácia je na pani premiérku, ale táto interpelácia sa veľmi úzko dotýka aj ministra hospodárstva a ministra financií.
Moja interpelácie znie: Zlepšenie využitia finančných prostriedkov na zvýšenie zamestnanosti našich občanov.
Žiaľbohu, prakticky všetky vlády, ktoré tu boli po revolúcii, sa nedokázali vyrovnať s problémom veľkej nezamestnanosti a sme na, žiaľbohu, jednom z popredných miest nezamestnanosti z celej "dvadsať sedmičky".
Ja by som povedal, že samozrejme tá nezamestnanosť bude nezamestnanosť. Buď ju môžeme riešiť tým spôsobom, že získavame nové miesta, ale takisto môžeme ju do určitej miery riešiť aj tým, že zabránime rozpadu firiem a zabránime vzniku nezamestnaných ľudí v rôznych regiónoch. Vieme, že táto situácia je veľmi zložitá a veľa razy sa dostávajú rodiny do neriešiteľných situácií, keď sa stavajú nezamestnanými ľudia, ktorí sú živitelia rodín. A toto je problém veľkého množstva firiem, ktoré v minulosti na Slovensku celkom dobre fungovali a zamestnávali veľké množstvo ľudí.
Ja poviem jeden taký príklad. Takouto firmou sú napr. Novácke chemické závody, ktoré zamestnávajú cez tisíc šesťsto ľudí, a ak sledujete médiá, tak ste včera zachytili to, že sa chystá veľké prepúšťanie v tejto firme. Akým spôsobom sa tá firma dostala do tej situácie je veľmi zaujímavé a ja by som povedal, že niekedy sa Európska únia chová k svojim členským štátom veľmi rozdielne. Ja sa odvážim povedať, že prakticky v Európskej únii rozhoduje Nemecko s Francúzskom, rieši si svoje problémy, veľa razy aj na úkor malých štátov, ktoré nemajú takú pozíciu, a tu veľa záleží aj na tom, akú pozíciu má premiér alebo premiérka a takisto aj vláda. Ako si dokáže vydobyť postavenie medzi ostatnými krajinami, lebo, samozrejme, že každý chce získať čo najviac sám pre seba. No a čo sa jedná Nováckych chemických závodov, tak iste ste zaregistrovali tu situáciu, že Novácke chemické závody dostali pokutu 20 mil. eur. Neviem, či viete, z akého dôvodu dostali tu pokutu. No, dostali ju takým spôsobom, že v Európe veľmi silná firma Akzo Nobel zo Švédska diktuje vlastne ceny chemických výrobkov vyrábaných v Európskej únii. Táto firma pozvala zástupcov Nováckych chemických závodov na jednanie, kde im doporučila ceny, s ktorými by mali pôsobiť na trhu. No a, čuduj sa svete, potom, ako došlo od Nováckych chemických závodov k prikývnutiu na to, že, áno, budeme sa držať vašich rád, tak zástupcovia Nobel-u nahlásili v Európskej únii, že vznikla kartelová dohoda. No a v Európskej únii je taký nezmyselný systém, že ten, kto nahlási kartelovú dohodu, nie je potom potrestaný za to, že on vlastne v tej kartelovej dohode takisto fungoval. Tak teraz Nobel nedostane žiadnu pokutu, a chudáci z chemických závodov Nováckych dostali 20 mil. eur. Ja si myslím, že v tomto prípade je našou morálnou povinnosťou voľačo spraviť pre Novácke chemické závody. Je treba zvážiť, čo je dôležitejšie: dať na východnom Slovensku za vytvorenie pracovných miest investorovi zo zahraničia 19 mil. eur, alebo sa snažiť voľakým spôsobom pomôcť firme, ktorá dlhé roky zamestnávala našich občanov a ktorá, ja si myslím, že má na to, aby ich zamestnávala ďalej. Jej je treba pomôcť v tom, aby mohla nakúpiť alebo zrealizovať takú technológiu, aby bola konkurencieschopná a aby prípadne nie tisíc šesťsto, ale ďalšie nejaké množstvá zamestnancov sa mohli zamestnať v Nováckych chemických závodoch. No a, viete, keď som hovoril o tom, že nie je rovnaký meter na všetky štáty, na všetky firmy v Európskej únii, tak mne nedá, aby som nespomenul Jaslovské Bohunice. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

26.5.2011 o 15:11 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video