18. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, ktorý samozrejme chce byť posledným, takže stratí poradie.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová. Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, ja som si robila poznámky priebežne, podľa toho, ako som počúvala vystúpenia jednotlivých kolegov. A chcem naozaj vyslovene povedať len niekoľko poznámok a postrehov.
Prvý a základný postreh, ktorý by som chcela zdôrazniť, ale vy všetci ste ho určite vypozorovali, najmä tí, ktorí sedíte už viac volebných období, alebo minimálne druhé, v tomto parlamente, že naša ctená opozícia je vo vyjadrovaní k tejto novele zákona veľmi opatrná, by som povedala, že až skromná, pretože si uvedomuje, že rokujeme o zákone, ktorý môžme kľudne nazvať Tomanovej zákon.
Tento zákon, my tomuto zákonu ponúkame pridanú hodnotu. Táto pridaná hodnota je napr. v tom, čo osobitne oceňujem na tejto novele zákona, že umožňuje rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené činnosti intímneho charakteru a tlmočenie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému. Pridanou hodnotou je aj to, že sa vypúšťajú limitujúce podmienky na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne tritisíc šesťstopäťdesiat hodín ročne. Zvyšuje sa ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok. Navrhuje sa zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mnohé iné. Tieto ma tak zvlášť oslovili. Rovnako, ako som napríklad kvitovala, keď pani bývalá ministerka Tomanová predkladala tento zákon a sme ho prijali 29. októbra 2008, a vtedy som napríklad kvitovala to, že aj keď veľmi kozmeticky, ale zvýšil sa príspevok na osobnú asistenciu, ale čo bolo veľmi pre mňa podstatné, že začali sa platiť odvody štátu za asistentov.
Zákon ako taký sme aj my ako bývalá opozícia podrobili kritike. A musím povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré aj dneska odzneli cez pána Ondruša za viacerých navrhovateľov z opozície, sú dosť podobné tým, ktoré sme predkladali aj my v čase, keď sa prijímal zákon č. 447 ako úplne nový zákon. Sú ale niektoré limity, a aj keď pán poslanec Muňko hovoril o tom, že irituje ho, keď sa hovorí o hornej a dolnej hranici a o limitoch v zákonoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, ale predsa len nejaké tie limity musia byť. Nielen z dôvodu toho, že sme v situácii, v akej sme, že nie je dostatok peňazí na to, aby sme vyhoveli všetkým zrušeniam akýmkoľvek limitov a mantinelov, ale aj z toho dôvodu, že nie som presvedčená o tom, ba, dokonca, sa odvážim povedať, že je to nespravodlivé, ak by sme aj v čase veľmi dobrom a v ekonomike, ktorá by nám to dovoľovala, niektoré požiadavky úplne povolili alebo akceptovali. Jednou z nich je napr. aj požiadavka úplne zrušiť ochranu príjmu. To nepovažujem za spravodlivé ani v čase, keby sme si to mohli, mohli dovoliť. Považujem za spravodlivé to, čo pomôže jednotlivcovi vytvárať také podmienky, ktoré ho privedú alebo pomôžu mu dosiahnuť to, na čo má porovnateľné právo s inými občanmi. Vo chvíli, ak táto pomoc je nad rámec pozitívnej porovnateľnosti, odvážim sa povedať, že by mohlo ísť aj o pozitívnu diskrimináciu. Tu si dovoľujem polemizovať - ja sa rada nechám poučiť aj ekonómmi, aj odborníkmi dlhoročnými v sociálnej oblasti, aj legislatívou - že či je spravodlivé, ja si myslím, že nie, či je spravodlivé, ak pomoc prichádza aj tým, ktorí sú napr. v rámci kompenzácii umiestnení aj v zariadeniach. Pretože pracovala som v tejto oblasti a mám dosť dlhú prax a viem, poznám tie výdavky a náklady na občanov, ktorí sú umiestňovaní napr. v zariadeniach, kde je s celoročným pobytom, a istú časť, veľkú časť týchto nákladov, ktoré ten občan v tom zariadení užíva a požíva, nedokáže zaplatiť sám. Dovolím si povedať, že väčšiu časť, väčšiu časť ako polovicu dopláca niekto iný, dopláca, doplácajú daňoví, daňoví poplatníci. Preto je pre mňa veľmi otázne uvažovať o tom, či by forma kompenzácií mala byť uplatňovaná aj v zariadeniach s celoročným pobytom. Považujem to za veľký luxus a nebolo by to celkom spravodlivé, podľa môjho skromného názoru, voči ostatným, ktorí si iným spôsobom vedia pomôcť a ktorí možno častokrát sú, majú veľmi urgentnejšiu indikáciu byť v tom zariadení ako tí, ktorí, ktorí sú tam.
Čiže toľkoto by som chcela povedať k tejto novele. Viem si ju predstaviť a opakujem to tak, ako som to opakovala v minulom volebnom období, aj v inom znení, vo vylepšenom, v tých intenciách, ale toho spravodlivého prístupu a nevytvárania podmienok tej pozitívnej diskriminácie. Ale nemáme na to, aby sme vyhoveli všetkým. Zároveň jedným dychom tvrdím a som o tom presvedčená, že zákon o kompenzáciách je zákon, ktorý nebude nikdy dokončený, lebo v dynamike času tento zákon občas naozaj treba otvoriť a novelizovať.
Ďakujem vám pekne za vypočutie. (Potlesk.)

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ja som pôvodne neuvažoval, že by som mal dvakrát vystupovať, ale predsa len, keďže som sa naozaj snažil držať sa tej svojej kritiky, že sa tu novelizuje viacero zákonov, s čím nesúhlasím a usiloval som sa teda aj, čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, držať sa iba problematiky kompenzácií, teda finančných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. Ale predsa len, pani poslankyňa Blahová, kolegyňa z výboru sa venovala tej inej časti, o ktorej som hovoril, že zaberá asi 11, 11 strán tejto novely. A preto zopakujem, myslím si, že to mal byť samostatný zákon. O to viac, že si myslím, že je to naozaj strašne dôležitá oblasť. A ak ste si, kolegovia, členovia sociálneho výboru, všimli, tak mali sme teda viacerých hostí na zasadaní výboru, mali sme dve petície, ale všetky sa týkali iba problematiky zdravotne ťažko postihnutých ľudí a tých kompenzácií. A to len chcem, tým len chcem opäť podčiarknuť, že jednoducho ľudia, ktorí sa, ktorí sa snažia aj sledovať našu legislatívnu prácu, tak si na web stránke Národnej rady prečítali názov zákona a z toho názvu zákona, nemohli, nemali, mali absolútne nulovú šancu, aby podľa názvu zákona zistili, že ideme novelizovať aj inú oblasť a tak dôležitú oblasť akou, akou sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela nepochybne je. A keby ste to, keby ste s tým prišli ako so samostatným zákonom, som presvedčený, že by sme mali k tomu širšiu diskusiu s ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, či už pokiaľ ide o samotné detské domovy alebo pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa práve usilujú nahrádzať starostlivosť deťom tak, aby v detských domovoch byť nemohli, nemuseli, pardon, a z toho dôvodu to opäť, podľa môjho názoru, toto len podčiarkuje, tú moju výhradu, že ste to nemali spájať do takéhoto mixu siedmych zákonov.
Ja som zaregistroval, pani poslankyňa, vaše vysvetlenie hneď na úvod, ale opakujem, k žiadnej časovej strate by nedošlo, keby to do parlamentu išlo naraz ako dva rôzne zákony. Dokonca pokojne, ste poslankyňou, dokonca parlamentnou funkcionárkou vládnej strany, máte tu väčšinu, pokojne ste mohli dohodnúť s, so svojím straníckym šéfom, ktorý šéfuje Národnej rade, zaradenie takéhoto samostatného zákona, takejto samostatnej novely niekde na začiatok tejto schôdze a mohli sme mať, mohli sme mať, resp. teda najskôr tej predošlej a potom tejto, a ten zákon už aj mohol byť prijatý a mohol, mohol už medzitým možno aj vyjsť v zbierke. Takže skutočne argument, že ste to potrebovali rýchlo riešiť, nie je relevantným argumentom alebo odpoveďou na moju výhradu, že to nemalo byť pospájané do jednej novely zákona. Lebo, opakujem, týmto spôsobom ste neušetrili žiadny čas, rovnako rýchlo by ste stihli novelizovať aj ten zákon.
No a to, to ale, čo ma zaujalo, je to, že ste to, že ste vlastne vo svojom vystúpení spomenuli aj ten presun kompetencií, riadiacich kompetencií vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce. Ja osobne to považujem za mimoriadne závažnú zmenu. A o to viac, ktorá, ako ste nám vysvetlili, lebo tomu som dobre nerozumel v, v dôvodovej správe sa to nijakým spôsobom nedávalo tak, aby to bolo zrozumiteľné, do súvislosti s novelizáciou toho zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Takže teraz som konečne pochopil teda, že prečo vlastne ste chceli presúvať alebo teda, aká bola vaša motivácia presúvať túto kompetenciu z úradov práce na ústredie. No, podľa môjho názoru, je to, je to veľmi zlé a úplne falošné, falošné vysvetlenie.
Po prvé preto, že vy ste hovorili jeden konkrétny príbeh, ja som už na to v jednej faktickej poznámke reagoval, a na základe jedného konkrétneho príbehu navrhujete systémové zmeny, systémové zmeny. To znamená ale potom, že vy ste tým príbehom chceli vykresliť, ako systém funguje. Musíte pochopiť reakciu pani poslankyne Tomanovej a myslím, že aj pani poslankyne Vaľovej a mám pocit, že aj pani poslankyňa Rošková o tom hovorila, že reagovali na to. Lebo opakujem, to nebolo tak, že vy ste svojím príbehom proste vykreslili, že aj takto to vyzerá, vy ste vykreslili príbeh a na základe toho príbehu navrhujete systémovú zmenu. To znamená, že na základe, že vy ste v tom príbehu chceli ukázať, takto funguje systém a preto ho treba zmeniť. Ja si myslím že to je chyba, lebo, lebo myslím si, že ten jeden príbeh, ten jeden príbeh nie je verným zobrazením toho celého systému, ale na túto tému sa neodvažujem pustiť sa s vami do hlbšej debaty, pretože myslím si, že vy sa v tejto oblasti pohybujete viac a vyznáte sa viac ako ja.
Čo sa mi ale nepáči, je, že na základe tohto faktu alebo tohto argumentu chcete meniť ten malý kompetenčák. Myslím si, že je to zlé riešenie a priznám sa, že nepochopil som ani na základe vášho príbehu, prečo si myslíte, že presunutie riadiacej právomoci vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce pomôže vyriešiť napríklad tie problémy, ktoré ste hovorili. Ja sa domnievam, že práveže je vždy lepšie, keď riadenie je bližšie k, aj teda, myslím, aj regionálne, územne, je bližšie k tomu územiu, ktoré má byť riadené. A to je podľa dnešného zákona zabezpečené, keďže, keďže podľa jednotlivých krajských miest, máme osem krajov, čiže osem určených úradov práce, pod ktoré spadá riadenie, riadenie detských domovov.
Ja sa osobne domnievam, že toto je veľmi vážna zmena, pretože tu dochádza, tu dochádza k vážnej politizácii riadenia detských domovov. Riadenie detských domovov prechádza pod priamu kompetenciu človeka, ktorý je politickým, straníckym nominantom, pod generálneho riaditeľa ústredia práce. Mne je úplne jasné, že toto je, toto je akoby dlhodobejší, dlhodobejší cieľ, ktorý sleduje vaša strana a ktorý sleduje a ktorý sleduje aj váš nominant v pozícii riaditeľa ústredia práce, pretože on vlastne už na začiatku tohto roka vydal internú normu č. 2-1 z roku 2011, ktorá sa týkala pravidiel na zabezpečenie jednotného postupu pri výberových konaniach na miesta riaditeľov detských domovov. A ešte predtým, než sa zmenil zákon, ešte predtým, než ste zákonom kompetencie pri riadení detských domovov presunuli z úradov práce na ústredie práce, pán riaditeľ - a teraz, keď sledujem, že kvôli tomu meníte zákon, tak sa zdá, že v rozpore teda s platným zákonom - pán generálny riaditeľ ústredia práce stiahol na seba osobne a na ústredie práce, ktoré má pod priamou kontrolou, možnosti ovplyvňovať alebo v podstate rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom úradu práce. To tu doteraz nikdy nebolo. A ja opakujem, politický, stranícky nominant, generálny riaditeľ ústredia práce získava priamy dosah na to, kto sa stane riaditeľom detského domova kdekoľvek na Slovensku.
On v tej internej norme určil výberovú komisiu v čl. 3 bode 2 podľa, podľa tej jeho internej stanovil, že výberová komisia má mať päť členov a je zložená z generálneho riaditeľa, z námestníka generálneho riaditeľa, psychológa odboru na ústredí práce a potom príslušného, potom riaditeľa príslušného úradu a príslušného zástupcu zamestnancov. Čiže už vlastne od nového roka on určil, že traja z piatich členov výberovej komisie sú ľudia, ktorí sú priamo buď, buď priamo politickými nominantmi alebo ľuďmi, ktorých priamo politický nominant, generálny riaditeľ ústredia práce, riadi.
Toto je podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý teda vy chcete, vy chcete ako spečatiť, spečatiť tým, že to dáte ešte do zákona. A podľa mňa je to mimoriadne závažné, pretože skutočne za žiadnej vlády sa ešte nestalo, že by pod priame, že by pod priame politicko-stranícke riadenie ktorákoľvek politická garnitúra chcela dostať detské domovy a predovšetkým pod priame politicko-stranícke riadenie chcela dostať personálne otázky pri obsadzovaní riaditeľov detských domovov. A aby som vám ešte jedným faktom argumentoval, že nerozumiem, nerozumiem tomu, v čom má znamenať prínos pre, pre fungovanie detských domovov to, že presuniete túto kompetenciu riadiť detské domovy z úradov práce na ústredie práce, tak ešte môžem uviesť, že pán generálny riaditeľ Juráš sa zúčastňuje na týchto výberových konaniach tak, že napriek tomu, že má služobné auto so služobným šoférom, tak lieta na výberové konania lietadlom. Ja som dostal do rúk tabuľku, podľa ktorej, v ktorej sa nachádzajú služobné vnútroštátne lety generálnych riaditeľov ústredia práce. A musím povedať, že v tejto tabuľke je tu niekoľko, niekoľko letov generálneho riaditeľa od 3. marca 2005 do 31. júla 2006, potom štyri, vyše štyri roky nič, nič, nič, až potom 13. decembra 2010, v čase, keď bol pán Juráš, sa opäť začalo po Slovensku lietať lietadlom. Navyše, pán Juráš nelieta sám, berie si aj svojich spolucestujúcich, to je pochopiteľné, keďže v tej smernici ustanovil ešte ďalších členov výberovej komisie, ktorí sú zamestnancami ústredia práce. A tak napr.len za tri lety, len náklady na jeho letenky boli takmer 600 eur a na jeho spolucestujúcich ďalších vyše 550 eur. Opakujem, hoci pán generálny riaditeľ má služobného šoféra so služobným autom, takže nepochybne cesta troch ľudí na východné Slovensko autom by vyšla daňových poplatníkov na určite menej peňazí, ako je vyše 500 eur za, v tomto prípade napr. dve letenky z toho 13. decembra. Takže, to, čo vy chcete urobiť v tej zmene - presune kompetencie riadiť detské domovy, to znamená, po prvé, riadenie detských domovov bude drahšie, pretože z ústredia práce budete riadiť detské domovy po celom Slovensku. A ja si skutočne neviem predstaviť, akým prínosom bude, keď bude príslušný detský domov kontrolovaný, detský domov, napr. niekde v Humenskom alebo v Michalovskom okrese, riadený priamo z ústredia práce v Bratislave. Bude to komplikovanejšie, a čo je podľa môjho názoru mimoriadne závažné, obsadzovanie pozície riaditeľa detského domova sa dostane pod priamu politicko-stranícku kontrolu politického, straníckeho nominanta, ktorým nesporne pozícia generálneho riaditeľa ústredia práce je. Nemyslím si, som hlboko presvedčený o tom, že takéto opatrenie nepomôže zlepšiť fungovanie detských domovov. Musím vám povedať, že ak áno, tak dôvodová správa absolútne nulovým spôsobom, absolútne nedostatočne vysvetľuje, v čom má byť teda prínos pre riadenie detských domovov vo vzťahu k tejto zmene. A práve preto si jednoducho myslím, že je to voluntaristický, politický krok s cieľom politicky a stranícky ovládnuť detské domovy, ktorý nebude mať žiadny pozitívny vplyv na ich fungovanie a na starostlivosť o deti ktoré sú do starostlivosti detských domovov zverené. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem. Pán Ondruš, ja sa tiež téme nejako nerozumiem, ale podľa mňa je úplne logické, keď sa uvažuje o riadení niektorých špecifických druhov zariadení centralizovane. Myslím si, že tým, že sa to riadenie bude takýmto spôsobom spájať, môže práve dôjsť naozaj k väčšej vzdialenosti, proste k posunutej metodike, proste všetky... Ja na tom proste negatívum nevidím. Takisto špeciálne školy ma napadli, že takisto sú pod pôsobnosťou ministerstva školstva, nie sú pod obcami, ani pod VÚC-kami. No a takisto nevidím dôvod, prečo by malo byť to riadenie drahšie. Neuvažovali ste vôbec nad tým, že ten dôvod, prečo takto sa udialo, že má určite nejaký hlbší zmysel, že určite existujú zistenia, ktoré naozaj boli tak dôležité, že sa rozhodlo vedenie všetko uskutočniť tak, ako sa rozhodlo uskutočniť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ja by som podporila v tejto časti, kde pán Ondruš povedal, že nechápe, prečo ideme centralizovať, resp. možno že aj politicky dosadzovať riaditeľov detských domovov, pretože vlastne svojim spôsobom my máme aj centrálnu kontrolu, pretože kontrolný útvar je aj na ústredí prác. Čiže tento kontrolný útvar, ak nie je spokojnosť v regióne, kde vykoná kontrolu úrad práce, tak sa sťažnosti môžu dať na kontrolný útvar na ústredí práce. Čiže svojim spôsobom takáto kontrola už je zabezpečená. Viacej by som pochopila to, že by sa prijal nejaký mechanizmus cez ten útvar ústredia práce, že možno kontrolované subjekty na východnom Slovensku boli kontrolované cez stredoslovenský kraj, alebo opačne. Ale aby sme to scentralizovali a dali to pod ministerstvo, tak myslím si, že na takéto kontroly jednak nebude čas a tak, ako povedal pán Ondruš, že skutočne potom sú potrebné, že nevykonávajú sa tie kontroly a potom sú okamžité, používajú sa lietadlá a možno tie kontroly skutočne nemajú taký význam, alebo ani nevedia do takej formy alebo takého obsahu tie detské domovy skontrolovať. Takže, takisto v tom nevidím zmysel, a možno sa mi ako kolegovi Ondrušovi taká otázka načíta, že jednoducho, ide tu ozaj o to, aby sme čím viacej straníckych nominantov dosadili na posty, aby sme čím viacej ľudí uspokojili. Pretože verím tomu, že tak, ako hovorím, že v Bratislave kľudne na to ústredie práce sa môžte sťažovať, pretože tie domovy patria. A na Slovensku je do deväťdesiat detských domovov, tak si neviem predstaviť, neviem či oddelene alebo kancelária na ministerstve zvládne všetky tieto kontroly a všetku túto legislatívu a vybaví všetky nejaké písomnosti alebo veci, ktoré bude mať vybaviť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, napriek tomu, že sa mi páčilo vaše vystúpenie, musím povedať, že nie som úplne spokojná, čo ste povedali. Bolo treba zareagovať aj na kompenzácie, pretože tie by mali byť predmetom rokovania, tak ako sa ma snažila upozorniť pani Blahová vo faktickej pripomienke. Ale poviem, treba povedať jednu vec, že keď sme nastúpili, sme vracali naspäť 1,5 miliardy občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré im "vďaka" roku 2004, keby bola po vláde Dzurindova vláda a KDH, pani Gibalová by si to mala pamätať, pretože sama hlasovala tiež za zrušenie dvadsaťdva prosociálnych zákonov a prijatie antisociálnych zákonov, ktoré brali nielen občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj invalidom, tým, zhodou okolností to bolo zhruba 2 mld. 800 mil. slovenských korún. Takže by som sa asi veľmi rozpakovala čokoľvek tu kritizovať, keď sme skutočne ľuďom sa snažili dať. Viete, ja aj k tým kompenzáciám, ja nemám pripomienky. A ja, pokiaľ sa jedná o zdravotne postihnutých, pokiaľ sa dá, každú jednu vec podporím. Ja by som podporila aj to, že v Malej Lučivnej, vzdelávacie stredisko inšpektorátu práce prebudováva jeden apartmán pre pána Bodyho, poradcu pána ministra, ktorý kedysi sedel v parlamente a taktiež zahlasoval za tých dvadsaťdva, zrušenie tých prosociálnych zákonov a zahlasoval za antisociálne zákony vo vzťahu k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a k invalidným občanom. Keby to tá Malá Lučivná, to vzdelávacie stredisko bolo celé urobené bezbariérovo pre zdravotne postihnutých a mohli sa tam chodiť vzdelávať. Asi takto by som pristupovala ja. Ďakujem za pozornosť.