18. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ja som pôvodne neuvažoval, že by som mal dvakrát vystupovať, ale predsa len, keďže som sa naozaj snažil držať sa tej svojej kritiky, že sa tu novelizuje viacero zákonov, s čím nesúhlasím a usiloval som sa teda aj, čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, držať sa iba problematiky kompenzácií, teda finančných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. Ale predsa len, pani poslankyňa Blahová, kolegyňa z výboru sa venovala tej inej časti, o ktorej som hovoril, že zaberá asi 11, 11 strán tejto novely. A preto zopakujem, myslím si, že to mal byť samostatný zákon. O to viac, že si myslím, že je to naozaj strašne dôležitá oblasť. A ak ste si, kolegovia, členovia sociálneho výboru, všimli, tak mali sme teda viacerých hostí na zasadaní výboru, mali sme dve petície, ale všetky sa týkali iba problematiky zdravotne ťažko postihnutých ľudí a tých kompenzácií. A to len chcem, tým len chcem opäť podčiarknuť, že jednoducho ľudia, ktorí sa, ktorí sa snažia aj sledovať našu legislatívnu prácu, tak si na web stránke Národnej rady prečítali názov zákona a z toho názvu zákona, nemohli, nemali, mali absolútne nulovú šancu, aby podľa názvu zákona zistili, že ideme novelizovať aj inú oblasť a tak dôležitú oblasť akou, akou sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela nepochybne je. A keby ste to, keby ste s tým prišli ako so samostatným zákonom, som presvedčený, že by sme mali k tomu širšiu diskusiu s ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, či už pokiaľ ide o samotné detské domovy alebo pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa práve usilujú nahrádzať starostlivosť deťom tak, aby v detských domovoch byť nemohli, nemuseli, pardon, a z toho dôvodu to opäť, podľa môjho názoru, toto len podčiarkuje, tú moju výhradu, že ste to nemali spájať do takéhoto mixu siedmych zákonov.
Ja som zaregistroval, pani poslankyňa, vaše vysvetlenie hneď na úvod, ale opakujem, k žiadnej časovej strate by nedošlo, keby to do parlamentu išlo naraz ako dva rôzne zákony. Dokonca pokojne, ste poslankyňou, dokonca parlamentnou funkcionárkou vládnej strany, máte tu väčšinu, pokojne ste mohli dohodnúť s, so svojím straníckym šéfom, ktorý šéfuje Národnej rade, zaradenie takéhoto samostatného zákona, takejto samostatnej novely niekde na začiatok tejto schôdze a mohli sme mať, mohli sme mať, resp. teda najskôr tej predošlej a potom tejto, a ten zákon už aj mohol byť prijatý a mohol, mohol už medzitým možno aj vyjsť v zbierke. Takže skutočne argument, že ste to potrebovali rýchlo riešiť, nie je relevantným argumentom alebo odpoveďou na moju výhradu, že to nemalo byť pospájané do jednej novely zákona. Lebo, opakujem, týmto spôsobom ste neušetrili žiadny čas, rovnako rýchlo by ste stihli novelizovať aj ten zákon.
No a to, to ale, čo ma zaujalo, je to, že ste to, že ste vlastne vo svojom vystúpení spomenuli aj ten presun kompetencií, riadiacich kompetencií vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce. Ja osobne to považujem za mimoriadne závažnú zmenu. A o to viac, ktorá, ako ste nám vysvetlili, lebo tomu som dobre nerozumel v, v dôvodovej správe sa to nijakým spôsobom nedávalo tak, aby to bolo zrozumiteľné, do súvislosti s novelizáciou toho zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Takže teraz som konečne pochopil teda, že prečo vlastne ste chceli presúvať alebo teda, aká bola vaša motivácia presúvať túto kompetenciu z úradov práce na ústredie. No, podľa môjho názoru, je to, je to veľmi zlé a úplne falošné, falošné vysvetlenie.
Po prvé preto, že vy ste hovorili jeden konkrétny príbeh, ja som už na to v jednej faktickej poznámke reagoval, a na základe jedného konkrétneho príbehu navrhujete systémové zmeny, systémové zmeny. To znamená ale potom, že vy ste tým príbehom chceli vykresliť, ako systém funguje. Musíte pochopiť reakciu pani poslankyne Tomanovej a myslím, že aj pani poslankyne Vaľovej a mám pocit, že aj pani poslankyňa Rošková o tom hovorila, že reagovali na to. Lebo opakujem, to nebolo tak, že vy ste svojím príbehom proste vykreslili, že aj takto to vyzerá, vy ste vykreslili príbeh a na základe toho príbehu navrhujete systémovú zmenu. To znamená, že na základe, že vy ste v tom príbehu chceli ukázať, takto funguje systém a preto ho treba zmeniť. Ja si myslím že to je chyba, lebo, lebo myslím si, že ten jeden príbeh, ten jeden príbeh nie je verným zobrazením toho celého systému, ale na túto tému sa neodvažujem pustiť sa s vami do hlbšej debaty, pretože myslím si, že vy sa v tejto oblasti pohybujete viac a vyznáte sa viac ako ja.
Čo sa mi ale nepáči, je, že na základe tohto faktu alebo tohto argumentu chcete meniť ten malý kompetenčák. Myslím si, že je to zlé riešenie a priznám sa, že nepochopil som ani na základe vášho príbehu, prečo si myslíte, že presunutie riadiacej právomoci vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce pomôže vyriešiť napríklad tie problémy, ktoré ste hovorili. Ja sa domnievam, že práveže je vždy lepšie, keď riadenie je bližšie k, aj teda, myslím, aj regionálne, územne, je bližšie k tomu územiu, ktoré má byť riadené. A to je podľa dnešného zákona zabezpečené, keďže, keďže podľa jednotlivých krajských miest, máme osem krajov, čiže osem určených úradov práce, pod ktoré spadá riadenie, riadenie detských domovov.
Ja sa osobne domnievam, že toto je veľmi vážna zmena, pretože tu dochádza, tu dochádza k vážnej politizácii riadenia detských domovov. Riadenie detských domovov prechádza pod priamu kompetenciu človeka, ktorý je politickým, straníckym nominantom, pod generálneho riaditeľa ústredia práce. Mne je úplne jasné, že toto je, toto je akoby dlhodobejší, dlhodobejší cieľ, ktorý sleduje vaša strana a ktorý sleduje a ktorý sleduje aj váš nominant v pozícii riaditeľa ústredia práce, pretože on vlastne už na začiatku tohto roka vydal internú normu č. 2-1 z roku 2011, ktorá sa týkala pravidiel na zabezpečenie jednotného postupu pri výberových konaniach na miesta riaditeľov detských domovov. A ešte predtým, než sa zmenil zákon, ešte predtým, než ste zákonom kompetencie pri riadení detských domovov presunuli z úradov práce na ústredie práce, pán riaditeľ - a teraz, keď sledujem, že kvôli tomu meníte zákon, tak sa zdá, že v rozpore teda s platným zákonom - pán generálny riaditeľ ústredia práce stiahol na seba osobne a na ústredie práce, ktoré má pod priamou kontrolou, možnosti ovplyvňovať alebo v podstate rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom úradu práce. To tu doteraz nikdy nebolo. A ja opakujem, politický, stranícky nominant, generálny riaditeľ ústredia práce získava priamy dosah na to, kto sa stane riaditeľom detského domova kdekoľvek na Slovensku.
On v tej internej norme určil výberovú komisiu v čl. 3 bode 2 podľa, podľa tej jeho internej stanovil, že výberová komisia má mať päť členov a je zložená z generálneho riaditeľa, z námestníka generálneho riaditeľa, psychológa odboru na ústredí práce a potom príslušného, potom riaditeľa príslušného úradu a príslušného zástupcu zamestnancov. Čiže už vlastne od nového roka on určil, že traja z piatich členov výberovej komisie sú ľudia, ktorí sú priamo buď, buď priamo politickými nominantmi alebo ľuďmi, ktorých priamo politický nominant, generálny riaditeľ ústredia práce, riadi.
Toto je podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý teda vy chcete, vy chcete ako spečatiť, spečatiť tým, že to dáte ešte do zákona. A podľa mňa je to mimoriadne závažné, pretože skutočne za žiadnej vlády sa ešte nestalo, že by pod priame, že by pod priame politicko-stranícke riadenie ktorákoľvek politická garnitúra chcela dostať detské domovy a predovšetkým pod priame politicko-stranícke riadenie chcela dostať personálne otázky pri obsadzovaní riaditeľov detských domovov. A aby som vám ešte jedným faktom argumentoval, že nerozumiem, nerozumiem tomu, v čom má znamenať prínos pre, pre fungovanie detských domovov to, že presuniete túto kompetenciu riadiť detské domovy z úradov práce na ústredie práce, tak ešte môžem uviesť, že pán generálny riaditeľ Juráš sa zúčastňuje na týchto výberových konaniach tak, že napriek tomu, že má služobné auto so služobným šoférom, tak lieta na výberové konania lietadlom. Ja som dostal do rúk tabuľku, podľa ktorej, v ktorej sa nachádzajú služobné vnútroštátne lety generálnych riaditeľov ústredia práce. A musím povedať, že v tejto tabuľke je tu niekoľko, niekoľko letov generálneho riaditeľa od 3. marca 2005 do 31. júla 2006, potom štyri, vyše štyri roky nič, nič, nič, až potom 13. decembra 2010, v čase, keď bol pán Juráš, sa opäť začalo po Slovensku lietať lietadlom. Navyše, pán Juráš nelieta sám, berie si aj svojich spolucestujúcich, to je pochopiteľné, keďže v tej smernici ustanovil ešte ďalších členov výberovej komisie, ktorí sú zamestnancami ústredia práce. A tak napr.len za tri lety, len náklady na jeho letenky boli takmer 600 eur a na jeho spolucestujúcich ďalších vyše 550 eur. Opakujem, hoci pán generálny riaditeľ má služobného šoféra so služobným autom, takže nepochybne cesta troch ľudí na východné Slovensko autom by vyšla daňových poplatníkov na určite menej peňazí, ako je vyše 500 eur za, v tomto prípade napr. dve letenky z toho 13. decembra. Takže, to, čo vy chcete urobiť v tej zmene - presune kompetencie riadiť detské domovy, to znamená, po prvé, riadenie detských domovov bude drahšie, pretože z ústredia práce budete riadiť detské domovy po celom Slovensku. A ja si skutočne neviem predstaviť, akým prínosom bude, keď bude príslušný detský domov kontrolovaný, detský domov, napr. niekde v Humenskom alebo v Michalovskom okrese, riadený priamo z ústredia práce v Bratislave. Bude to komplikovanejšie, a čo je podľa môjho názoru mimoriadne závažné, obsadzovanie pozície riaditeľa detského domova sa dostane pod priamu politicko-stranícku kontrolu politického, straníckeho nominanta, ktorým nesporne pozícia generálneho riaditeľa ústredia práce je. Nemyslím si, som hlboko presvedčený o tom, že takéto opatrenie nepomôže zlepšiť fungovanie detských domovov. Musím vám povedať, že ak áno, tak dôvodová správa absolútne nulovým spôsobom, absolútne nedostatočne vysvetľuje, v čom má byť teda prínos pre riadenie detských domovov vo vzťahu k tejto zmene. A práve preto si jednoducho myslím, že je to voluntaristický, politický krok s cieľom politicky a stranícky ovládnuť detské domovy, ktorý nebude mať žiadny pozitívny vplyv na ich fungovanie a na starostlivosť o deti ktoré sú do starostlivosti detských domovov zverené. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán Ondruš, ja sa tiež téme nejako nerozumiem, ale podľa mňa je úplne logické, keď sa uvažuje o riadení niektorých špecifických druhov zariadení centralizovane. Myslím si, že tým, že sa to riadenie bude takýmto spôsobom spájať, môže práve dôjsť naozaj k väčšej vzdialenosti, proste k posunutej metodike, proste všetky... Ja na tom proste negatívum nevidím. Takisto špeciálne školy ma napadli, že takisto sú pod pôsobnosťou ministerstva školstva, nie sú pod obcami, ani pod VÚC-kami. No a takisto nevidím dôvod, prečo by malo byť to riadenie drahšie. Neuvažovali ste vôbec nad tým, že ten dôvod, prečo takto sa udialo, že má určite nejaký hlbší zmysel, že určite existujú zistenia, ktoré naozaj boli tak dôležité, že sa rozhodlo vedenie všetko uskutočniť tak, ako sa rozhodlo uskutočniť.
Ďakujem.

Ja by som podporila v tejto časti, kde pán Ondruš povedal, že nechápe, prečo ideme centralizovať, resp. možno že aj politicky dosadzovať riaditeľov detských domovov, pretože vlastne svojim spôsobom my máme aj centrálnu kontrolu, pretože kontrolný útvar je aj na ústredí prác. Čiže tento kontrolný útvar, ak nie je spokojnosť v regióne, kde vykoná kontrolu úrad práce, tak sa sťažnosti môžu dať na kontrolný útvar na ústredí práce. Čiže svojim spôsobom takáto kontrola už je zabezpečená. Viacej by som pochopila to, že by sa prijal nejaký mechanizmus cez ten útvar ústredia práce, že možno kontrolované subjekty na východnom Slovensku boli kontrolované cez stredoslovenský kraj, alebo opačne. Ale aby sme to scentralizovali a dali to pod ministerstvo, tak myslím si, že na takéto kontroly jednak nebude čas a tak, ako povedal pán Ondruš, že skutočne potom sú potrebné, že nevykonávajú sa tie kontroly a potom sú okamžité, používajú sa lietadlá a možno tie kontroly skutočne nemajú taký význam, alebo ani nevedia do takej formy alebo takého obsahu tie detské domovy skontrolovať. Takže, takisto v tom nevidím zmysel, a možno sa mi ako kolegovi Ondrušovi taká otázka načíta, že jednoducho, ide tu ozaj o to, aby sme čím viacej straníckych nominantov dosadili na posty, aby sme čím viacej ľudí uspokojili. Pretože verím tomu, že tak, ako hovorím, že v Bratislave kľudne na to ústredie práce sa môžte sťažovať, pretože tie domovy patria. A na Slovensku je do deväťdesiat detských domovov, tak si neviem predstaviť, neviem či oddelene alebo kancelária na ministerstve zvládne všetky tieto kontroly a všetku túto legislatívu a vybaví všetky nejaké písomnosti alebo veci, ktoré bude mať vybaviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, napriek tomu, že sa mi páčilo vaše vystúpenie, musím povedať, že nie som úplne spokojná, čo ste povedali. Bolo treba zareagovať aj na kompenzácie, pretože tie by mali byť predmetom rokovania, tak ako sa ma snažila upozorniť pani Blahová vo faktickej pripomienke. Ale poviem, treba povedať jednu vec, že keď sme nastúpili, sme vracali naspäť 1,5 miliardy občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré im "vďaka" roku 2004, keby bola po vláde Dzurindova vláda a KDH, pani Gibalová by si to mala pamätať, pretože sama hlasovala tiež za zrušenie dvadsaťdva prosociálnych zákonov a prijatie antisociálnych zákonov, ktoré brali nielen občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj invalidom, tým, zhodou okolností to bolo zhruba 2 mld. 800 mil. slovenských korún. Takže by som sa asi veľmi rozpakovala čokoľvek tu kritizovať, keď sme skutočne ľuďom sa snažili dať. Viete, ja aj k tým kompenzáciám, ja nemám pripomienky. A ja, pokiaľ sa jedná o zdravotne postihnutých, pokiaľ sa dá, každú jednu vec podporím. Ja by som podporila aj to, že v Malej Lučivnej, vzdelávacie stredisko inšpektorátu práce prebudováva jeden apartmán pre pána Bodyho, poradcu pána ministra, ktorý kedysi sedel v parlamente a taktiež zahlasoval za tých dvadsaťdva, zrušenie tých prosociálnych zákonov a zahlasoval za antisociálne zákony vo vzťahu k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a k invalidným občanom. Keby to tá Malá Lučivná, to vzdelávacie stredisko bolo celé urobené bezbariérovo pre zdravotne postihnutých a mohli sa tam chodiť vzdelávať. Asi takto by som pristupovala ja. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som teda, keďže mi rokovací poriadok nedovolí reagovať na predrečníčku, reagovala na pána Ondruša. Pán Ondruš, to nemyslíte snáď vážne? Politizácia sociálnoprávnej ochrany a kurately? Čo už vy nechcete spolitizovať? Keď ste to nespolitizovali vy, za vašej éry, je to nespolitizovateľné. Lebo už by ste to dávno urobili. Takže to v prvom rade. Lebo to už je tak absurdná myšlienka, že na tom sa už naozaj rozum zastavuje. Interná norma generálneho riaditeľa, o ktorej hovoríte, že vlastne nasadzuje politických nominantov na miesta riaditeľov detských domovov. Prepáčte, čo by z tohoto mal? Keďže on sa osobne zúčastňuje, je to len o jeho záujme a ohodnotenie jeho práce ako kvalitatívne na vysokej úrovni, že sa tomuto, aj tejto tématike venuje naozaj dôsledne a chce vedieť, ako tieto výberové konania prebiehajú. Keď sám ste spomínali normu, podľa ktorej majú byť títo ľudia vyberaní, je evidentné, že si to necucá z prsta, ale že sú nejaké podmienky a kritériá, ktoré ten riaditeľ splniť musí. Doteraz to tak nebolo. Takže, ak niekto chcel niečo spolitizovávať, tak ste to boli vy. V druhom rade, nevadí vám náhodou, že riaditelia úradu práce sú politickí nominanti? A doslova a do písmena? Mne by to vadilo pri takomto vašom prístupe a malo vám to vadiť vtedy, ak vám vadí politická nominácia na takejto funkcii. Tematika deinštitucionalizácie je tu naozaj dlhodobo. A to, že sa jej niekto dôsledne venuje a až takýmto spôsobom, že naozaj precízne si berie na svoje plecia všetky za a proti, ktoré to prináša, tak to je len jeho plus. Prekrývali sa kompetencie, prekrývali sa kontroly, realizácia naozaj dôsledného metodického plnenia plánov si skutočne vyžaduje, aby generálny riaditeľ bol na čele ústredia.

Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa Blahová, myslím, že som vás naozaj dostal do úzkych. Čiže, ak sa ma pýtate, či som to myslel vážne, odpovedám, áno. Myslel som to smrteľne vážne a stojím si za tým. Ja vám opakujem, generálny riaditeľ vydal takú normu, aby on sám sedel ako predseda vo všetkých výberových komisiách na výber riaditeľov. Na personálne otázky, na personálne otázky, nie metodické, nie otázky riadenia. Na personálne otázky chce on sám na tom podiel a dokonca nariadil vymenovávať komisie také, aby väčšinu mali ľudia, ktorých má on pod priamou kontrolou, jeho priamo podriadení, priami zamestnanci. Takže, áno, myslím to smrteľne vážne. My sme naozaj takýmto spôsobom detské domovy nepolitizovali a ja vám opakujem. Ja som nepočul zatiaľ ani od vás jeden konkrétny argument, ako má to, že si pán Juráš zobral pod priamu svoju ingerenciu vymenovávanie riaditeľov detských domovov pomôcť fungovaniu detských domovov.
Pani kolegyňa Jurinová, ja som uvažoval, odpovedám na vašu otázku, ja som uvažoval, aké sú v tom hlbšie dôvody a povedal som to na úvod svojho vystúpenia. Ale žiadne som nenašiel. Ja som to jasne povedal. Ja som hľadal a uvažoval som nad tými dôvodmi, hľadal som ich v dôvodovej správe, žiadne tam nie sú. A žiadne som ani doteraz nepočul. Ak hovoríte o metodickom riadení, tak že centralizácia je v podobe teda centrálneho riadenia úradu, že centralizácia je potrebná pre lepšie metodické riadenie detských domovov, tak sa na mňa nehnevajte, ale riaditelia jednotlivých úradov práce, a to aj tých ôsmych určených, sú pravidelne metodicky, obsahovo aj z hľadiska výkonu riadení generálnym riaditeľom. Tu sú pravidelné porady riaditeľov úradu práce, môže si generálny riaditeľ zvolávať špeciálne porady tých ôsmych riaditeľov, aby sa s nimi špeciálne venoval a vydával im pokyny a cez nich riadil detské domovy. Takže táto centralizácia nemá žiadny iný dôvod a nemá žiadny iný význam, len mať priamu politickú kontrolu nad riaditeľmi (Potlesk).

Ďakujem. Vážna téma, vážne zákony, vážne problémy, a to, že je to naozaj vážna téma, o tom svedčí aj dnešná diskusia tu v parlamente. Je to vážna téma, preto sme k nej pristupovali veľmi zodpovedne, preto bola aj diskusia na výbore pre sociálne veci pred desiatimi dňami taká rozsiahla a preto sme aj pristúpili k spolupráci pri pomoci, pri tvorbe niektorých poslaneckých návrhov. To treba povedať, pretože sme chceli reagovať takisto na požiadavky, ktoré vzniesli príslušníci tých petičných výborov. Myslím si, že tie rozumné veci, ktoré nemajú nejaké vysoké nároky na zdroje v štátnom rozpočte, sa splniť dali a myslím si, že to sa týmito pozmeňovacími návrhmi aj dá naozaj zrealizovať.
Ale mal by som reagovať postupne na jednotlivých rečníkov. Na niektorých sa reagovať dá, na niektorých možno trošku menej,. Takže nech sa nehnevá, napr. pán poslanec Muňko, ale na jeho neustále opakovanie toho, ako je zlý druhý pilier, ja len zareagujem, nech si pozrie napr. akým spôsobom on riešil pohľadávky sociálnej poisťovne, akým spôsobom to rieši nástupca a tak, tam nech sa hlavne nad sebou zamyslí.
Ale poďme teda k veci. Kritika tu zaznela mnohokrát, prečo ide vlastne o komplex siedmych zákonov. No preto, pretože tie zákony sú navzájom skutočne previazané, sú tam väzby. napr. pokiaľ ide o zmenu v zákone o sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kuratele, tak ta je úzko naviazaná samozrejme na zmenu v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti. To je myslím jasné, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny. Napríklad chcem pripomenúť, že týmto komplexom zákonov riešime aj výkon nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Pripomínam, že nejde o články, ktoré boli pridané do novely teraz niekedy, na poslednú chvíľu, ale vlastne šlo to takto celým legislatívnym procesom. Kto chcel, tak sa v týchto článkoch bez problémov nielen zorientoval, ale mal dostatok času na to, aby sa s nimi zoznámil, pripomienkoval ich v pripomienkovom konaní. Riešilo sa to na legislatívnej rade vlády, samozrejme, a tak ďalej. Zaznela tu kritika, prečo sa zrušila Rada vlády pre občanov so zdravotným postihnutím, tak znovu musím pripomenúť niektorým pánom poslancom, resp. paniam poslankyniam, že došlo k zefektívneniu fungovania rôznych poradných orgánov vlády a dotklo sa to aj organizačnej zmeny, pokiaľ ide o Radu vlády pre občanov so zdravotným postihnutím. Už existuje od 2. marca 2011 na základe rozhodnutia vlády Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá má pod sebou niekoľko výborov. Jeden z týchto výborov je aj Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím, to znamená títo občania, tieto osoby, budú mať svojho zástancu, budú mať možnosť, budú mať priestor na to, aby svoje návrhy, pripomienky a tak ďalej cez tento výbor predkladali na vládu, resp. aj tu do tejto snemovne. Takže ten priestor tu je, ide o to, aby tieto poradné orgány fungovali efektívnejšie. A efektívnejšie bude určite, tento proces bude určite efektívnejší, pretože došlo aj k pozitívnym organizačným zmenám a istým úsporám, pokiaľ ide o napr. mzdové prostriedky za rôzne sekretariáty a podobne.
Dobre, ďalej, pokiaľ ide o diskusiu k tomu, že kto, koľko financií, kedy, ako poskytol na kompenzácie pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, tak dal som si tú námahu a nechal som mojim spolupracovníkom pripraviť taký prehľad toho, ako sa postupne vyvíjal rozpočet rezortu, pokiaľ ide o peňažné príspevky na kompenzáciu pre ťažko zdravotne postihnutých. Tak, aby som to trošku zrýchlil a zjednodušil, skúsim dve alebo tri čísla.
Za predchádzajúcej vlády medzi rokmi 2006 až 2010, to znamená počas štvorročného pôsobenia Ficovej vlády, narástol rozpočet v oblasti kompenzácií o 32 mil. eur. Čiže za tie ostatné štyri roky za Ficovej vlády plus 32 mil. eur. Rozpočet na rok 2011, to znamená prvý rok vlády Ivety Radičovej zaznamenal nárast o 20 mil. eur za jeden rok. A teraz, týmito zmenami, len týmito zmenami sa vlastne dáva požiadavka na rok 2012, len týmito zmenami, nehovorím o valorizáciách, o ďalších 7 mil.. To znamená, ak to zhrniem, za dva roky vlády Ivety Radičovej o 27 mil. naviac, za štyri roky vlády Roberta Fica o 32 mil. eur naviac. Pripomínam, že sme vo veľmi ťažkej finančnej situácii, riešime dopady následkov krízy, to znamená, financií je naozaj málo. Riešime problémy deficitu, ktorý máme v rozpočte, dedičstvo po našich predchodcoch, a napriek tomu sme za dva roky dali zvýšenie o 27 mil.. To znamená, ak to takýmto tempom pôjde ďalej, tak tých 32 mil. za predošlej sociálnej vlády zrejme prekonáme. Kto tomu neverí, sú to čísla verejne dostupné, prípadne ich rád záujemcom poskytnem, mám to tu pred sebou.
Ďalej, pokiaľ ide o ťažkú, naozaj ťažkú tému detských domovov, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny, no nie som celkom rád, že tu nastala takáto prestrelka a tu sa navzájom doberáme, v úvodzovkách, že kto je aký k, k prístupu k deťom, ktoré sú v detských domovoch. Ja poviem svoj postoj.
Prešiel som si za desať mesiacov ako minister, mal som čas si to počas tejto niekedy miestami nudnej rozpravy overiť, koľko tých detských domovom bolo. Prešiel som si spolu trinásť detských domovov za tých desať mesiacov. Kremnica, Levice, Žitavce, Nitra, Svidník, Medzilaborce, Medzilaborce Svätý Nikolaj, Vranov, Košice Uralská, Košice Hurbanovo, Urbanová, Jesenské, Detské mestečko v Zlatovciach a napokon Brána do života v Petržalke. Nechcem sa tváriť ako odborník na túto tému. Odborníkov tu máme v tomto parlamente, ako sa zdá, celkom dosť. Ja len poviem toľko, veľmi si vážim prácu ľudí, ktorí sa v detských domovoch starajú o detičky, ale v každom prípade jednoznačne platí, rodina je rodina. Detský domov je fajn, že nám takto fungujú, ako fungujú, je dobré, že sa to prostredie v nich zlepšuje, materiálne problémy nie sú, sú tam teda tie skupiny, tzv. rodinky, to je naozaj pokrok oproti tomu, čo to bolo pred ešte zhruba desiatimi rokmi. To je všetko dobré, ale jednoducho rodinná starostlivosť je rodinná starostlivosť. To znamená, jednoznačne podporujem návrh pani poslankyne Natálie Blahovej, aby sme urobili všetko, čo sa dá pre to, aby tieto detičky vyrastali v profesionálnych rodinách, resp. pomocou iných foriem náhradnej starostlivosti. To je, myslím, úplne jasné.
Keď sa teda dotknem jednotlivých návrhov, tak, ako som práve povedal, podporujem návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Blahová, podporujem aj návrh pani poslankyne Kiššovej a pani poslankyne Jurinovej. A pre pána Čaploviča, tak, čo je lepším dôkazom spolupráce medzi ministrom a poslankyňami z toho vlastného klubu, ako to, že sme dokázali si pomôcť? Pretože nápady z praxe, tá empatia voči požiadavkám, ktoré z praxe prichádzajú a ktoré idú aj cez poslankyne ku mne na stôl, tak tá sa vlastne premietla do toho, že sa pripravili tri kvalitné poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré podporujem.
K ďalším návrhom. Nechcem, naozaj nechcem, nechápte ma tak, že chcem byť kritický k tomu, čo tu zaznelo z úst pána Ondruša napríklad, resp. z úst pani poslankyne Žitňanskej. Každý z tých návrhov má niečo do seba. Ako žiadny by som nejako paušálne neodsudzoval, to by nebolo dobré. Každý z tých návrhov má niečo do seba a o každom treba rozmýšľať a ďalej diskutovať. Ja som prístupný tejto diskusii, verím, že aj moji kolegovia na ministerstve práce sú prístupní tejto diskusii a tieto rozumné návrhy budeme ďalej prehodnocovať. Či už ide o osoby so sluchovým postihnutím a ten proces certifikácie a pod., či už sú to požiadavky na zmeny v systéme osobnej asistencie, tam si dokonca myslím, že by bolo možno vhodné sa zamyslieť na, nad osobitným zákonom o osobnej asistencii. Tak isto, pokiaľ ide o príspevky na opatrovanie, tak to zvýšenie o 18,5 eura, ktoré teraz vlastne sme navrhli, naozaj, keď to porovnáme so sumami, ktoré idú na osobnú asistenciu, dá sa, samozrejme, kriticky pozerať, že mohlo by to byť zvýšené aj viac. Tu to chcem ale pripomenúť, že štát okrem príspevku na opatrovanie prepláca aj odvody týmto osobám, ktoré opatrujú príbuzného, to znamená nejde len, netreba vidieť len priamo tú sumu, ktorú dostanú, ako sa hovorí na drevo, ale treba tam vidieť aj príspevok na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, ktorý nie je práve najnižšia suma, ale dobre, o tomto všetkom sa dá diskutovať. Len poprosím o trošku trpezlivosti, sme naozaj v ťažkej rozpočtovej situácii a aj tých plus sedem miliónov nebolo ľahké presadiť a nebude ľahké to ani ďalej potvrdiť, resp. ísť v ďalších rokoch ešte na ďalšie sumy.
Uzavriem to tým, verím, že aj keď nie každý z vás je spokojný s predloženými návrhmi zákonov, v konečnom dôsledku u vás prevládne zdravý rozum a výsledok, ktorý bude aj s týmito pozmeňovacími návrhmi, v konečnom dôsledku predsa podporíte. Vopred za to veľmi ďakujem v mene tých ľudí, ktorých sa tieto zákony týkajú. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážení prítomní, boli sme svedkami vecnej diskusie, ktorej sa zúčastnili najmä poslanci, členovia výboru pre sociálne veci, ale ďakujem aj tým ostatným, ktorí sa zapojili cez faktické poznámky. Tá diskusia bola vecná, z deviatich poslancov štyria dali pozmeňovacie návrhy. Myslím si, že aj istým pokusom o spolitizovanie tejto témy sa poslanci ubránili tým pokušeniam, keď to porovnávam s tým, čo sme tu zažili v predchádzajúcich dvoch dňoch.
Na záver by som chcel povedať, že najviac sa mne osobne páčil príspevok alebo faktická poznámka pani poslankyne Tomanovej, keď komentovala vystúpenie pána poslanca Ondruša, že jej sa to nie celkom páčilo, a to jeho druhé vystúpenie. Myslím si, že keby sme mu dali ešte tretiu možnosť vystúpiť pri tomto bode, že by to bolo určite ono. Zajtra sa stretneme pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch. (Potlesk.)
Ďakujem za vašu pozornosť.

Dobrý deň, dobré ráno, aj milí hostia, zdravím. Napriek tomu, že tu nie je ani pán poslanec Novák, ani pani poslankyňa Kováčová, asi zrejme začnem alebo začneme s rozpravou.
Dovolil som si vystúpiť z dvoch dôvodov, jednak skôr straníckych a jednak osobných, samozrejme, aj skrz mojej národnosti, miesta bydliska alebo užších kontaktov s Maďarskom, rád by som sa podelil s mojimi osobnými skúsenosťami. A ten stranícky dôvod je ten, že strana Sloboda a solidarita vychádza alebo nevychádza z toho, že by tá vysoká politika alebo, niekedy ako nazývame, politikárčenie by bolo našou pôdou. Vždy vychádzame z potrieb bežného, jednoduchého občana, preto asi aj väčšina voličov na Slovensku nás nazýva "stranou zdravého rozumu".
Čiže vo svojej reči by som sa chcel skôr venovať Ústave Maďarskej republiky a nielen Preambule, ktorá už dlho tu bola skloňovaná. Ústave aj preto, lebo tam sú tiež zaujímavé pasáže a zaujímavé články, ale najmä z hospodárskeho hľadiska. Na pomoc by som si využil niekoľko myšlienok pána prof. Beckera z Ekonomickej univerzity z Viedne, ktorý píše, že "zásadné zmeny v daňovom a dôchodkovom systéme bude môcť presadiť iba dvojtretinová väčšina". To vieme, že v Maďarsku aktuálne je zabezpečená. "Zavádzajú sa prísne pravidlá v oblasti verejného dlhu." To všetko hovoríme stále o Ústave Maďarskej republiky.
Ďalej. "Vzniká rozpočtová rada s rozsiahlymi kompetenciami. Môže napríklad vetovať parlamentom schválený návrh rozpočtu. A ak sa do marca neschváli rozpočet, bude mať prezident právo rozpustiť parlament. Ustanovujú sa hlavné zásady tvorby hospodárskej politiky. Politiky, ktorá sa zakladá na presadzovaní technokratických nariadení a ktorá oslabuje parlament. Vládnuci FIDESZ môže predĺžiť dobu trvania svojej moci ďaleko za rámec legislatívneho obdobia, na ktoré bola táto strana zvolená. Členov a členky rozpočtovej rady volí parlament na deväť rokov. Aktuálny prezident, nominant FIDESZ-u, pán Schmitt bude v úrade do roku 2015. Napriek tomu, že doterajšie hospodárske politiky FIDESZ-u boli zaodeté do nacionalistického šatu, majú teraz inú(iný) výraznú(výrazný) charakter. Progresívnu daň z príjmu nahradila rovná daň vo výške 16 %, firemné dane sa znížili, zároveň sa zaviedli mimoriadne dane pre vybrané odvetvia s vysokým podielom zahraničného kapitálu. Podľa vlády daňové úľavy pre majetných a firmy pomôžu naštartovať ekonomiku." Pripomínam alebo opakujem, že stále hovoríme o ustanoveniach ústavy.
"Vláda sľubuje vznik milióna nových pracovných miest do roku 2020. Samozrejme, je to trochu vzdialená budúcnosť, keď si asi na aktuálne sľuby asi len málokto spomenie. Súčasnosť sa vyznačuje skôr vysokým verejným dlhom a mimoriadnou súkromnou zadlženosťou domácností. Domáci dopyt je v útlme a vyhliadky na vývoz takisto nie sú ružové okrem iného aj pre hlbokú krízu v eurozóne. Štrukturálna nezamestnanosť je vysoká. Oficiálna úroveň nezamestnanosti dosahuje 12 %. Napriek tomu vláda zamýšľa skrátiť obdobie poberania dávok v nezamestnanosti z 270 na 90 dní. Toto opatrenie značne zhorší sociálnu situáciu nezamestnaných a spôsobí, že zamestnanci budú omnoho zraniteľnejší voči tlakom zamestnávateľov. Výdavky na predčasné a invalidné dôchodky sa tiež majú škrtať. Prepustiť zamestnancov vo verejnom sektore bude omnoho ľahšie než dosiaľ. FIDESZ tak voči zamestnancom zavádza opatrenia, ktoré ich majú tvrdo zdisciplinovať." Toľko citát.
A preto som si dovolil tieto skôr hospodárske novosti alebo zmeny vám, vás oboznámiť s nimi, aby som ozrejmil moju predstavu alebo moju skúsenosť so súčasnou politikou maďarskej vlády, parlamentu alebo väčšiny. Ja to považujem za dymovú clonu. Za dymovú clonu, ktorá musela byť vypustená, aby práve tieto hospodárske opatrenia mohli byť, okrem odbornej verejnosti, skoro nevšimnuté. Spomínajme si aj na tú druhú dymovú clonu - tlačový zákon, ktorý vyvolal aj v Európe, aj v strednej Európe, aj u žurnalistov, aj u čitateľov značné pohoršenie a práve FIDESZ bol ten na čele s jeho ministerským predsedom, ktorý po veľmi krátkej dobe "povolil" a komunikoval ochotu tento zákon nejakým spôsobom upraviť. Dymová clona a najmä tieto hospodárske opatrenia sú dôležité z toho hľadiska, že na naše pomery úroveň maďarského hospodárstva alebo kúpyschopnosť maďarských ľudí, maďarských občanov je neporovnateľná s tou našou. Predchádzajúce dvojobdobie socialistickej vlády krajinu až do takej miery zruinovala(zruinovalo), že 80 % domáceho produktu sa vyrovnáva zadlženosti tejto krajiny.
S touto dymovou clonou spojím aj otázku alebo tému volebného práva. Včera kolegovi Blanárovi som už odpovedal, že pochybujem o tom, že by Maďarská republika zaviedla volebné právo. Mám na to niekoľko dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že toto predsavzatie sa komunikuje najmä smerom k Maďarom žijúcim v zahraničí, resp. k nacionálnejšie podloženým alebo k nacionálnejšie orientovaným vrstvám v Maďarsku, a bežné obyvateľstvo, ktoré sa až tak o politiku nestará, dodnes nie je oboznámené s tým, čo môže pre nich volebné právo pre zahraničného Maďara znamenať. Ani ja, predpokladám, že ani vy, ale najmä obyvatelia alebo občania Maďarska si ťažko vedia predstaviť, že ak by došlo k takej konkrétnej situácii, že jedna či druhá strana o nejakých 200-, 300- alebo 400-tisíc hlasov by malo(mala) stratiť vedúcu pozíciu po voľbách, že práve túto zmenu budú vyvolať(vyvolávať) tie hlasy alebo budú rozhodnúť(rozhodovať) o tom, že kto zostaví vládu v Maďarsku, nejakí zahraniční Maďari.
Asi pred dvoma týždňami som bol až na južných hraniciach Maďarska v Pécsi a cestoval som s vlakom zámerne, aby som túto otázku s niekoľkými spolucestujúcimi mohol prebrať. Až len teraz, teraz si začínajú uvedomovať oslovení ľudia a predpokladám, že aj značná časť maďarskej populácie, že toto volebné právo fakt môže zasahovať do každodenného života Maďarov žijúcich v Maďarskej republike. Obávam sa aj ako Maďar žijúci na Slovensku, že práve tento moment bude tým momentom, ktorý vyvolá nevraživosť alebo vzájomné osočovanie v rámci komunity Maďarov, alebo ako to táto ústava nazýva, "veľkého spoločenstva jednotného maďarského národa", že tí Maďari, ktorí žijú na území Maďarska, budú obviňovať zahraničných Maďarov, že so svojimi hlasmi im chcú naordinovať úzus, s ktorým ako reálne, či už ako daňoví poplatníci, či už ako poberatelia niektorých dávok, veľa spoločného nemajú.
Druhým dôvodom, prečo si myslím, že volebné právo nebude realizované v prospech zahraničných Maďarov, je ten, že ani v Budapešti nemajú v tom jasno. Nemajú v tom jasno, že to volebné právo by sa malo týkať kandidačných listín, na ktoré sa bude hlasovať v Maďarsku, a tým pádom dôjde k týmto možným posunom, ako som hovoril, alebo sa vytvorí samostatná kandidátka pre zahraničných Maďarov s nejakými skôr prestížnymi miestami v maďarskom parlamente. FIDESZ na druhej strane deklaruje ten svoj zámer, že počet poslancov v maďarskom parlamente chce zhruba spojiť, čiže na 200 poslancov. Ak dôjde k tejto redukcii, aj taký malý počet nových poslancov alebo hŕstka poslancov bude mať oveľa väčšiu váhu, 5, 10 zo zahraničia volených poslancov pri 200 poslancoch v parlamente určite zaváži. Alebo by zavážilo.
Maďarská republika 17 rokov je v tzv. ústavnom oneskorení, čo sa týka zabezpečenia parlamentného zastúpenia svojich národnostných menšín. Sedemnásť rokov Maďarská republika nebola schopná zabezpečiť alebo realizovať toto právo menšinám, ktoré žijú v Maďarsku, napriek tomu, že im to káže zákon, a napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval toto tzv. oneskorenie. Toto tiež pripisujem na účet toho, že nebolo žiadané, žiaduce, aby v maďarskom parlamente sa objavilo 17 poslancov, ktorí neboli zvolení v riadnych voľbách, ale ktorým to miesto zabezpečuje zákon o parlamentnom zastúpení národnostných menšín, a táto hŕstka alebo početný, alebo táto početná skupina poslancov, aby nejakým spôsobom mohla podporiť či už ľavú, alebo pravú stranu politického spektra. Čiže neobávam sa od toho, že realizovateľnosť týchto slov bude až taká rýchla.
Okrem toho si myslím, že tvorcovia novej maďarskej ústavy nemajú jasno ani v niektorých základných pojmoch. Možnože aj pán Rafaj, aj kolegovia, aj vy sa pamätáte na to, že naposledy, keď na túto tému som vystúpil, snažil som sa zaoberať s niektorými pojmami, ktoré determinujú či už menšinový život, alebo politiku ohľadne menšín. (Zaznel zvuk gongu.) Ďakujem, pán predsedajúci.

Je nás málo, viacej to počuť. Ďakujem.