18. schôdza

Je mi ľúto, pán kolega, že v tomto sa nezhodneme, ale pravdepodobne len z dôvodu vašej neznalosti. Vygúglite si, prosím, filadelfský experiment, môžte si tam ešte zadať Einsteina, aj Spojené štátny, aj fregata, to sú kľúčové slová a uvidíte, že to nie je nijaké sci-fi, ale sú to jednoducho experimenty vedy, ktoré sa zatrhli, pretože boli veľmi nebezpečné, sú tam výpovede konkrétnych ľudí, ktorí tam na tej lodi boli, aj s negatívnymi následkami. Takže ja za svojím príkladom si stojím a rovnako tak je realitou anomália v tzv. bermudskom trojuholníku a ľudia, ktorí bežne sledujú takéto správy, vedia, že v roku 1947 sa tam stratila celá letka amerického letectva. Nehovorím o množstve lodí a tak ďalej.
Takže môžte pochybovať, že je nos medzi očami, môžte pochybovať, že Orbán nie je protislovensky naladený, môžte pochybovať o čomkoľvek, ja vám to neberiem. Máte slobodu, len poprosím vás aj o tú solidaritu s argumentmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som i ja, v tomto prípade aj ako podpredseda zahraničného výboru, sa prihovoril a povedal pár slov k tejto novele, ktorú predkladá v podstate skupina poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ktorej som aj súčasťou.
Nie je náhoda, že sa dnes zaoberáme takýmto návrhom novely ústavy. Pravdepodobne, keby neboli také prejavy zo strany Maďarskej republiky, ako je prijatie ústavy, ako je prijatie zákona o dvojakom občianstve alebo zákona o občianstve v Maďarskej republike, tak by sme sa vôbec touto témou nezaoberali. Veľa sa tu hovorí o tom, že, alebo z úst predovšetkým koaličných poslancov, že národnostná menšina jedna je zneužívaná na tieto politické ciele. Viete, toto by platilo, pokiaľ by práve tieto slová boli adresované tým, ktorí takéto zneužívanie robia. A v tomto prípade musím konštatovať, že je to Maďarská republika a súčasní predstavitelia vlády Maďarskej republiky.
Bolo tu rovnako povedané, že niektorí poslanci si robia štatistiku, koľkokrát tu bude vyslovené slovo Orbán, parlament Maďarskej republiky, Maďarsko. Pravdepodobne veľakrát. Veľakrát, pretože prapríčina a dôvod, prečo dnes sa zaoberáme touto novelou, je práve Maďarsko, maďarský parlament a súčasná maďarská reprezentácia. A je to legitímne. A práve možno národnostná menšina maďarská, ktorá tu na Slovensku, si myslím, že má veľmi dobré podmienky na to, aby sa rozvíjala. Svedčí o tom jednoznačne aj štatistika, ktorú môžeme za desaťročia pozrieť po rôznych oblastiach, ktoré tu boli aj spomínané, aj vrátane vzdelávania, tento problém nemá.
Ale práve Maďarsko a Ústava Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá, predstavitelia politickej reprezentácie Maďarska, Orbánovej administratívy ju vťahujú do tohto problému tak, ako aj iné národnosti maďarské žijúce v okolitých krajinách okolo Maďarska, tzv. veľkého Maďarska, ktoré sa vo vyjadreniach maďarských politikov veľakrát spomína.
Slovensko je susedom Maďarska a malo by preto veľmi citlivo pristupovať k tejto téme, ak sa prijímajú zákony, ktoré naznačujú exteritorialitu a zasahovanie do našich vnútorných záležitostí a možno aj zasahovanie do tejto harmónie, ktorá, si myslím, že medzi menšinami na Slovensku určite vládne aj väčšinovým národom slovenským tu v Slovenskej republike. Zatiaľ čo diplomacia na čele s pánom ministrom zahraničných vecí, pánom Dzurindom, takmer sa tvári, že sa nič nedeje, okolité krajiny, ale aj krajiny predovšetkým, by som povedal, tie najvýznamnejšie Európskej únie sa veľmi, veľmi kriticky vyjadrujú k prijatej ústave Maďarska.
Ak si zoberiete možno len zaujímavé vyjadrenia, ktoré publikovali v nemeckých médiách. Tie jasne hovoria o tom, že je tu znepokojenie nad tým, čo v súčasnosti maďarská ústava znamená ako hrozba pre Európsku úniu a jej stabilitu. A to práve súvisí aj s dnes prerokovaným návrhom novely slovenskej ústavy a to je zvýraznenie preventívne, ale aj de facto, aj de iure zvýraznenie toho, že na Slovensku a vôbec v rámci európskych a svetových princípov právnych kolektívne práva nemajú miesto. Nemajú miesto, pretože Európa sa po 2. svetovej vojne začala vyvíjať úplne ináč a pretože bola tu nejaká skúsenosť, ktorá negatívne poznačila civilizáciu v Európe.
Dovoľte mi, aby som predsa len ešte v krátkosti sa venoval jednému dokumentu. Ja na záver poviem odkiaľ ten dokument pochádza, kto ho spracoval. Maďarská ústava je naozaj niečo, čo je nevídané a v európskych rozmeroch okomentované ako archaické, čo dnes v modernej Európe nemá svoje miesto. O tom hovorí aj čl. D, ktorý znie, že Maďarsko, majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít. Podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv, vytvorenie ich kolektívnych samospráv, ich prosperujúci život v rodnej zemi, ako aj podporuje ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu medzi nimi a Maďarskom. Doposiaľ v platnej Ústave Maďarskej republiky slovíčko "cíti zodpovednosť" v zmysle schválenej novej ústavy už sa zamieňa "nesie zodpovednosť" za osud Maďarov v zahraničí. Ustanovenie čl. D nekorešponduje s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije.
Poviem aj odkaz, na ktoré medzinárodné právo sa odvoláva. Po 2. svetovej vojne sa budoval právny režim vychádzajúci zo zásady, že ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane ľudských práv a základných slobôd príslušníkov národnostných menšín je zodpovednosťou štátu, ktorý má právomoc voči dotknutým osobám. Preto podľa medzinárodného práva majú štáty povinnosť zabezpečiť každému v rámci svojej právomoci výkon ľudských práv a slobôd vrátane menšinových práv. Táto povinnosť ochrany okrem iného uvedená v Helsinskom záverečnom akte, zásada č. 7 ods. 4, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 čl. I a v súvislosti s národnostnými menšinami najmä v medzinárodnom pakte OSN o občianskych a politických právach z roku 1966 čl. 27, v deklarácii OSN o menšinách čl. I, v Kodanskom dokumente KBSE ods. 33, v Rámcovom dohovore na ochrane národnostných menšín, preto je ochrana menšinových práv v prvom rade zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Súčasne je aj vecou legitímneho záujmu medzinárodného spoločenstva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerne som prečítal túto vec, aby to odznelo, v koľkých dokumentoch sa jasne hovorí, ako by to malo byť, ale v takom zmysle, že je to rôznym spôsobom interpretované. Ale vychádza sa z toho, že kolektívne práva práve po 2. svetovej vojne poznajúc históriu nemajú miesto v Európe z tohto pohľadu, ako je to ponímané v ústave maďarskej.
Iné štáty môžu mať, teda budem pokračovať ďalej v tom dokumente, iné štáty môžu mať legitímny záujem na prosperite svojich príbuzenských menšín v zahraničí, to ich však podľa medzinárodného práva neoprávňuje na vykonávanie právomoci voči osobám žijúcim na území iného štátu. V tomto zmysle sú koncipované aj Bolzánske odporúčania vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE v národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, s ktorými sa Slovenská republika plne stotožňuje. Pripomína aj to, že Benátska komisia v súčasnosti spracováva správu o preferenčnom zaobchádzaní s menšinami v príbuzenských štátoch. Článok D priamo podotýka, že osoby maďarskej národnosti žijúce v zahraničí, čiže priamo hovorí o týchto osobách, Maďarsko sa jasne hlási k idei jednotného maďarského národa tvoreného všetkými Maďarmi. Osoby maďarskej národnosti bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Takto naformulovaný ústavnoprávny záväzok by mohol zakladať do budúcnosti zárodok pnutí medzi Maďarskom a susednými krajinami v závislosti od konkrétnych krokov Maďarska.
Ďalším problematickým momentom je presadzovanie koncepcie kolektívnych práv, ktorým sú menšiny, vrátane vytváranie kolektívnych samospráv. Menšinové práva sú integrálnou súčasťou ľudských práv a ľudské práva sú koncipované ako individuálne práva. Teda práva jednotlivca, nie kolektívu. Neexistujú medzinárodnoprávne normy, ktoré by stanovovali kolektívne práva. V tomto smere existuje široký medzinárodný konsenzus. Ochrana národnostných menšín je v medzinárodnom práve založená na princípe individuálneho charakteru ľudských práv, a preto medzinárodné dokumenty hovoria o právach osôb patriacich k národnostným menšinám a nie o kolektívnych právach menšín, tak ako sa hovorí v maďarskej ústave. Vnútroštátne si môže každá krajina stanoviť svoju právnu úpravu, a to aj tak, že menšiny žijúce na svojom území, im zavedie tzv. - možno ich nazvať - práva, ktoré súvisia s konkrétnou národnostnou menšinou. Nemôže však túto koncepciu prenášať na svoje príbuzenské menšiny žijúce v iných krajinách. A to sa týka práve Ústavy Maďarskej republiky pod jurisdikciou iných štátov, pretože ak môže dochádzať, lebo tento akt môže dochádzať a spôsobovať vytváranie napätia.
Vytváranie napätia, ktoré nespôsobuje Slovenská republika, ale ešte raz podotýkam, ako som spomenul, viackrát sa tu bude spomínať Maďarská republika a súčasná administratíva vlády predsedu pána Orbána. Nová maďarská právna úprava ide ešte ďalej a podporuje, dokonca, snahy aj o vytvorenie kolektívnych samospráv maďarských menšín žijúcich v zahraničí. Toto ustanovenie znamená, že Maďarská republika podporuje, podotýkam pri rigoróznom výklade, dokonca má povinnosť podporovať vytváranie autonómií v zahraničí na národnostnom princípe, či už na personálnej, alebo dokonca teritoriálnej báze. Schválené znenie je možné vyložiť ako prostriedok na zasahovanie do vnútorných záležitostí cudzích štátov. Problémom z hľadiska ústavy je aj štátne občianstvo, ktoré sa spomína v bode g). Základný zákon hovorí o tom, že rámec zakotvujúci nadobudnutie maďarského štátneho občianstva narodením z rodiča štátneho občana Maďarskej republiky, základný zákon explicitne nerieši otázku nadobudnutia štátneho občianstva na základe iných kritérií ani nezmieňuje o dvojakom občianstve. Možno však konštatovať, že nová ústava stavia na koncepcii získavania štátneho občianstva neštandardným spôsobom. To znamená, ktorá je v súčasnosti v Maďarskej republike platná a ďalej ju rozvíjajú.
To, že ju ďalej rozvíjajú, svedčí aj špeciálny výbor, ktorý sa zaoberá touto problematikou a pripravuje zákon, ktorý má jednoznačne určiť, že akým spôsobom bude riešené volebné právo, ktoré je jedno z dôležitých, by som povedal, limitujúcich faktorov aj toho, čo sa v článku D v Ústave Maďarskej republiky hovorí o kolektívnych právach. To, že volebné právo chcú zaviesť, je nesporné aj z vyjadrenia prezidenta Maďarskej republiky, ktoré evidentne je podľa môjho názoru relevantné, pretože tento prezident bol zvolený trojpätinovou väčšinou FIDESZ-u a ten jasne hovorí, že poslednou dôležitou záležitosťou je - a ja budem citovať, povedal vyslovene pre Rádió Kossuth v rozhovore pán prezident, že: "Rád by som videl, kedy naši zahraniční z vlastnej vôle o občianstvo žiadajúci maďarskí bratia a sestry dostanú volebné právo, keďže len ťažko si vieme predstaviť rozdielne občianstvo. Je len jedno a práva sa vzťahujú na všetkých." Čiže jasne sa vyjadruje, že volebné právo je východiskom z ústavy, ktoré jednoducho majú záujem prijať a všetko preto robia, aby to tak urobili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som časť z dokumentu, ktorý bol spracovaný na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý sme aj mali možnosť prediskutovať v zahraničnom výbore, teda spoločne na stretnutí zahraničného výboru, a z toho je úplne jasné, že pracovníci na ministerstve zahraničných vecí vedia jednoznačne identifikovať, že je tu nejaký problém, na ktorý je potrebné reagovať, zatiaľ čo reprezentant, politický reprezentant na čele tohto rezortu sa tvári, že v podstate sa nič nedeje. Tvári sa, že áno, ak si aj prijmú nejaké právne predpisy v Maďarskej republike, my v Slovenskej republike to vidíme, že nás sa netýkajú alebo, presnejšie, ich nevidíme a tvárime sa, že neexistujú. Táto politika svedčí o tom, že nie je tu záujem adekvátne reagovať na to, čo sa stalo v súvislosti s prijatím ústavy a čo môže spôsobiť v našej národnostnej menšine maďarskej žijúcej na Slovensku a čo to všetko ešte ani nevieme predvídať, môže priniesť vôbec.
Pán minister tu bol raz v súvislosti s touto témou. Vystúpil a jediné, čo nám odkázal, je, že aby sme pochopili jednu morálnu hodnotu, ktorú zrejme sme ešte predtým nechápali dostatočne, že máme záujem budovať dobré susedské vzťahy. Ja som presvedčený, že tak ako všetci tu sedíme, nikto o tom nepochybuje. A to nie je len otázka možno medzisusedských vzťahov medzi štátmi, ale je to prirodzené aj tam, kde bývame, aby sme mali dobré vzťahy. Pretože ak sú neni dobré vzťahy, tak život nemá tú hodnotu, akú by sme chceli mať. Nemá ten pokoj, ktorý by sme chceli mať, a preto jeho vyjadrenie chápem ako opak len dôkazom toho, že nemá záujem razantne riešiť túto problematiku, adekvátne ako suseda, ktorého sa toto týka, ale, naopak, sa tvári vytvárať dojem, že máme nadštandardný vzťah s Maďarskou republikou, že sa v podstate nič nedeje a že nemali by sme prijímať žiadne opatrenia. Dôkazom toho je aj podľa môjho názoru jalové a nič nehovoriace vyhlásenie, ktoré ste tu, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, schválili. Pretože toto vyhlásenie, bohužiaľ, nie je dostatočne reagujúce na to, čo by sme mali v ňom povedať, a tým chcem povedať, bez akýchkoľvek tvrdých alebo iných slov, sme nedokázali ani len vláde Slovenskej republiky a príslušnému ministerstvu uložiť, aby konalo aktívne v tejto veci.
Odkazom je, že v súčasnosti maďarská administratíva sa ani nebude zaoberať návrhom našej medzištátnej zmluvy, ktorú sme, ktorú pán minister Dzurinda predložil. A dokonca odkaz bol v podobe pána ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, že nerozumieme ústave a nerozumieme tomu, čo oni tam prijali. Preto sa domnievam, že tento krok, tak ako som avizoval pri svojom vystúpení vo vyhlásení, o ktorom sme diskutovali v spoločnej diskusii, vyhlásení poslancov za Slovenskú národnú stranu a vyhlásenia zahraničného výboru, ktoré schválila koaličná väčšina, väčšina v zahraničnom výbore, že je potrebné robiť už konkrétne kroky. A tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, je práve konkrétnym krokom, aby sme jasne zadefinovali, ako sa pozeráme na túto problematiku, aby to nebolo implicitne, ale explicitne slovami právnymi povedané, že naozaj tu kolektívne práva v našej ústave nemajú žiadne opodstatnenie z toho ponímania, ako sú možno vnímané v Ústave Maďarskej republiky, ale že si ctíme všetko to, čo súvisí s dodržiavaním ľudských práv a všetkých dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A ja sa domnievam, že toto je naozaj konkrétny krok, ktorým môžeme vyslať signál a vôbec v ústave nič nezmeníme, iba zduplikujeme, pretože aj vo svojom príhovore pán spravodajca, pán Procházka, sa vyjadril, že v podstate to nie je niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou, ale skôr sa mu zdá, že je to možno až nie také dôležité, aby to bolo takto explicitne povedané. My sa domnievame, že je z tohto dôvodu, ktorý som uviedol, prijatím maďarskej ústavy, dôležité, aby to bolo takto explicitne vyjadrené v ústave.
Vážená Národná rada, ja sa domnievam, že je to vážna vec a nie nadarmo venujeme tomu tak veľa času. Nie nadarmo sme venovali veľa času jazyku národnostných menšín. Niektorí môžete mať pohľad na to svojský, predovšetkým poslanci za MOST - HÍD, pretože ja si myslím, že je to otázka, ktorá je predovšetkým agendou politickou na to, aby mohli si držať svoje politické body. Každý má nejakú prioritu v politike, ale v konečnom dôsledku aj toto sú kroky, ktoré napomáhajú k napĺňaniu znenia maďarskej ústavy na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Preto sme nie nadarmo venovali veľa času aj pri vyhlásení, ktoré sme sa snažili formulovať tak, aby bolo minimálne účinné, aj keď si myslím, že už tá doba bola premeškaná. Mali sme to využiť už počas schôdze, ktorú sme zvolali, mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli prijať uznesenie ešte pred prijatím ústavy v maďarskom parlamente, čo by bol tiež veľmi silný signál a dnes takpovediac, sa snažíme chytať mačku za chvost a možno, že to už nie je tak účinné.
Ale my, teraz hovorím za opozičnú stranu SMER - sociálna demokracia, berúc do úvahy naozaj zodpovednosť za to, že sme predstaviteľmi najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, sme priam viazaní zodpovednosťou, aby sme národnoštátne záujmy obhajovali, a tým aj všetky národnostné menšiny, ktoré žijú u nás v Slovenskej republike.
Preto si myslím, že táto téma je, ešte raz podčiarkujem, veľmi dôležitá a chcel by som vás požiadať, aby ste pri svojom rozhodovaní zvážili veľmi dobre, či zahlasujete za túto novelu, alebo nie. Ja by som vás chcel požiadať, aby ste zahlasovali za túto novelu ústavy. Určite bude prospešná a hlavne vylepší naše postavenie, čo sa týka postavenia ústavy voči Ústave Maďarskej republiky, lebo ustanovenie o kolektívnych právach, môže byť nebezpečné do takej miery, akú si ani dnes nevieme predstaviť v moderných dejinách nielen Slovenskej republiky, ale vôbec Európskej únii ako takej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Citujem úvodnú vetu pána Blanára: "Pravdepodobne keby neboli také kroky Maďarska, ako zákon o dvojakom občianstve či preambula maďarskej ústavy, pravdepodobne by sme tu nemuseli dnes o tomto návrhu rokovať." Toľko pán Blanár. Čiže na Slovensku ideme zužovať práva národnostných menšín preto, lebo Maďarsko sa správa nevhodne, alebo v pozitívnom ponímaní, ak by Maďarsko sa správalo vhodne, nikoho by nenapadlo zúžiť práva maďarskej menšine na Slovensku. Čo je to, ak nie jasný príklad rukojemníctva? A to sa ešte vy ohradzujete, ako aj vážení predkladatelia voči tomu, že vaši spoluobčania nie sú rukojemníkmi vo vašom ponímaní?
Pán Blanár, vy chcete odoberať kolektívne práva a zavádzate vo vašej dôvodovej správe pojem kolektívnej viny. Opakujem, vy chcete odoberať kolektívne práva a zavádzate znova pojem kolektívnej viny. Zdôraznili ste, že aj zahraničie sa vyslovilo kriticky na adresu maďarskej ústavy. Pripomínam vám, že aj Národná rada Slovenskej republiky tak urobila vo svojom vyhlásení. Čo by ste ešte potrebovali od Maďarov na Slovensku?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, keď slovenskí hokejisti hrajú s českými, tak väčšinou mávajú komplex menejcennosti, komplex mladšieho brata, nedôveru vo vlastné sily a výsledkom býva debakel v takom zápase.
Keď sa v slovenskom parlamente spomenú národnostné menšiny, vypláva na povrch komplex utláčaného národa a výsledkom je, a prepáčte mi za výraz, dnes už mlátenie prázdnej slamy. Totiž mám pocit déja vu. Minulý týždeň sme takmer tri dni riešili maďarskú ústavu a vašu slovenskú politickú závislosť na nenávisti k Maďarsku.
Áno, z minulosti je potrebné poučiť sa a áno, súhlasím, národná hrdosť je jednou z najkrajších cností, ale na to nepotrebujeme duplicitnú ústavnú úpravu, a preto ja za tento návrh nebudem hlasovať.
Pán kolega, sila väčšieho je v tom, že solidarizuje so slabším, a nie je dôležité, či to je vo forme daní alebo odvodov, alebo vzdania sa maximálneho komfortu vyplývajúceho z postavenia štátotvorného národa. Žiaľ, vy a vaši kolegovia sa k solidarite utiekate len vtedy, keď vám to pasuje. Hovorili ste o prapríčinách a o dôvodoch tohto návrhu. Dovoľte mi povedať aj iné dôvody, prapríčiny. Je to zneužívanie nacionalizmu opozičnými stranami na politické dôvody, snaha odvrátiť pozornosť neblahých následkov alebo dôsledkov štvorročného vášho vládnutia so SNS a strašenia a vydierania občanov Slovenska, vyvolávanie pocitu ohrozenia, ktoré ani reálne neexistuje. Ja preto takúto diskusiu odmietam a za takýto návrh hlasovať nebudem. (Potlesk.)

Pán poslanec Somogyi, môžem len reagovať na vaše vystúpenie vo faktickej poznámke tak, že v podstate vy ste sa usvedčili. Vy vnímate, že keď dáme do ústavy explicitne, že kolektívne práva sú neuznané u nás na Slovensku, alebo nie sú ústavou uznávané, že vlastne potláčame národnostnú menšinu maďarskú. V čom, prosím vás? Vy, vlastne sa usvedčujete, že váš záujem je iný. Vy, práve naopak, chcete, aby ste využili tieto kolektívne práva, a usvedčili ste sa aj k tomu, čo ste predtým tvrdili, že nie ste tu predstaviteľom národnostnej menšiny, politickým, ale že ste tu iným predstaviteľom. Povedali ste teraz úplne jasne, že ste politických predstaviteľom a že jednoducho zastupujete len svoje politické ciele, ktoré vám umožňujú sa niesť na nejakej vlne.
My vôbec nemáme nič proti národnostným menšinám, ba naopak. To, že dnes národnostné menšiny sa tu môžu rozvíjať kultúrne, vzdelanostne, svedčí o tom, že Slovenská republika tu má nadštandardné podmienky. A môžete to vysvetľovať hocičím, pani poslankyňa Tkáčová, toto je fakt, ktorý nikto jednoducho nemôže odškriepiť.
A na rozdiel od vás, pani poslankyňa, ja si vôbec nemyslím, že naši hokejisti sú zakomplexovaní. Možno majú menší výkon ako českí, ale už sme ich dokázali aj viackrát poraziť a myslím si, že nie sú zakomplexovaní, ale možno vy sa stále pozeráte na vec, že sme zakomplexovaní. Ak v tom zotrváte, tak možno sa zobudíte práve v dobe, kedy už budú tu platiť zákony Maďarskej republiky pre občanov, ktorí budú mať maďarské štátne občianstvo a budú sa môcť zúčastňovať volieb v Maďarskej republike a náš právny poriadok to nebude vedieť nijakým spôsobom riešiť. Toto je vaše videnie súčasnej politiky.

Ďakujem pekne. Ja musím zareagovať vzhľadom na to, čo tu opakovane hovorí pán poslanec Somogyi. Dal som si záležať a rovnako aj môj kolega predkladateľ pán poslanec Madej, aby sme povedali, že táto navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín. Nijakým spôsobom ich existujúce práva nezužuje, neobmedzuje a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Aj znovu odcitujem, že v čom spočíva tá krátka novelizácia, aby snáď bolo každému jasné, že z nej nemôže vyplývať to, čo sa tu snaží opakovane podsúvať pán poslanec Somogyi.
Po prvé, že "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody". Kde tu vidíte, pán poslanec, útok na menšiny alebo branie si menšiny za rukojemníka?
Po druhé. "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Veď to aj vaši koaliční súpútnici tvrdia, že to v podstate v ústave je a v našom právnom poriadku. Sporíme sa len o to, či to má byť aj explicitne vyjadrené v ústave, alebo nemá byť. Naozaj nešírte tuná túto nebezpečnú rétoriku, lebo to nie je vôbec pravdou.
A ako tu sedím ako predkladateľ, aj bližšie tuná k poslaneckému klubu SDKÚ, tak aj občas započujem také posmešné poznámky a také slová o tom, ako sa vlastne cítia byť otrávení a unavení. Zaznelo to napokon aj vo vystúpení pani poslankyne Tkáčovej. A možno sa cítite byť otrávení touto témou. Ja si ale myslím, že v prvom rade vám táto téma nastavuje zrkadlo a nastavuje zrkadlo vašej nečinnosti. Vy môžete stokrát túto diskusiu odmietať.
Táto diskusia je veľmi potrebná. Je skôr vašou vizitkou, že sa do nej neviete vecne zapojiť a že len stále podčiarkujete tú dnešnú štátnu doktrínu nereagovania. Je to chybné a nám to nezoberie energiu ani oprávnenie, ani presvedčenie, že ak v cudzom štáte si do ústavy napíšu, že budú podporovať uplatnenie kolektívnych práv, ktoré všetci odmietame, tak máme právo navrhnúť nejaké preventívne, prezieravé opatrenie. A vám sa to môže stokrát zdať zbytočné. Tento parlament je na to, aby sa debatovalo o rôznych veciach. O veciach možno menej dôležitých. O rôznych technických normách. Samozrejme, o dôležitých zákonoch.
A ak si vy neuvedomujete, že toto je životná otázka Slovenskej republiky, tak je otázka, čo vy v tomto parlamente robíte a čo obhajujete? Aké je vaše poslanie v politike? Len prikyvovať, keď tu bol minister zahraničných vecí Dzurinda, a nadšene hltať jeho slová o tom, že najlepšou reakciou je nereagovať.
A to podstatné, čo som chcel teraz povedať, naozaj, pán poslanec Somogyi, nevytvárajte tu dojem, že my tu útočíme na menšiny. Prečítajte si ešte raz, že čo navrhujeme, a nájdite mi v tom nejaký útok na menšiny, zneváženie menšín. My tu hovoríme o Slovenskej republike a o jej záujmoch.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Somogyi.

Ďakujem. Pán poslanec Maďarič, viem, pevne som presvedčený, že poznáte Ústavu Slovenskej republiky, len si myslím, že občas zapôsobí ako vaša selektívna pamäť alebo selektívne zabúdanie vtedy, keď hovoríte o tom, alebo dáte otázku, v čom sú dotknutí občania menšín alebo maďarskej menšiny. V tom sú dotknutí, že znova sa nepoužíva rovnaký meter. Kým kolektívne práva slovenského národa, o ktorom hovorí preambula slovenskej ústavy, že sú štátotvorným národom, ostávajú nedotknutými, práva osôb alebo občanov Slovenskej republiky, ktorí nepatria do slovenského národa, sa im práva zužujú, v tom. Ďakujem.

Pán poslanec Somogyi, v právach sú si všetci občania Slovenskej republiky rovní. Všetci. Či sú takej alebo onakej národnosti, či sú Slováci alebo Maďari a na tom nemení nič ani táto novelizácia a je to tak stále.
Pán poslanec Sulík, pán predseda Sulík, vy ste vo svojej faktickej povedali, že vy vlastne ste ani nezachytili našu tlačovú konferenciu, kde sme postavili určité podmienky vo vzťahu k zrušeniu priestupkovej imunity. No a ak nemáte vedomosť o týchto verejných vystúpeniach, ako môžte mať vedomosť o tom, s kým som ja v kuloároch rokoval alebo nerokoval? A ja vám môžem povedať, že ja som oslovil v kuloároch viacerých predstaviteľov koalície na túto dnešnú predkladanú tému a, žiaľ, som sa stretol, poviem to diplomaticky, s mlčaním. Nenašiel som odozvu.
Vysvetľujem si to tak, že tie argumenty pre odmietnutie vecné veľmi nie sú, ale nakoniec niečo prezradil vo svojej faktickej poznámke aj pán poslanec Droba, keď povedal, že on za to nebude hlasovať, lebo tak sa koalícia dohodla. Ale nakoniec si myslím, že toto nie je merito veci. Ja som nakoniec vo svojom vystúpení nerozvíjal tému podpory tohto návrhu ústavy, ale som reagoval na to, že sa tu niekto snaží tomuto plénu a slovenskej verejnosti vtlačiť názor, že týmto my nejakým spôsobom poškodzujeme menšiny. Na to som reagoval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, ja by som rád krátko zareagoval na rozpravu, ktorá sa tu rozbehla k tomuto legislatívnemu návrhu, a pár slov by som rád aj na vysvetlenie k motivácii, prečo považujeme za dôležité prijať takúto novelu ústavy. Ja musím povedať, že v prvom rade chcem odmietnuť, že by tak, ako sme boli pred chvíľou obvinení, že by toto bolo prejavom akéhosi komplexu menejcennosti alebo zakomplexovanosti našej politiky či slovenského národa, a musím povedať, že práve naopak. Ak by súčasná slovenská vláda bola schopná postaviť sa k problému, ktorý tu reálne existuje a ktorý ako pani poslankyňa povedala, je skutočne reálny a bol vyvolaný politikou súčasnej maďarskej vlády, postavila tak, aby to bolo stanovisko hodné nezakomplexovaného a sebavedomého slovenského národa a nezakomplexovanej a predovšetkým nezakomplexovanej a sebavedomej vlády, tak by sme nemuseli my ako opozičná strana prichádzať s vlastnými návrhmi legislatívnych riešení.
Naopak. Musím povedať, že to, čo tu predviedol aj minulý týždeň pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, bolo práve obrazom zakomplexovanosti a silného pocitu menejcennosti, s akým súčasná slovenská vláda pôsobí, a to nielen vo vzťahu dovnútra voči slovenským občanom, ale aj vo vzťahu k zahraničiu. Musím povedať, že sa, samozrejme, ani nečudujem, ale faktom zostáva a je to charakteristické, že je to práve SDKÚ, ktoré predovšetkým v zahraničnopolitických otázkach vystupuje v hlbokom predklone, a to platí aj o tejto otázke, nezabúdajúc na fakt, že podpredsedom európskej politickej strany, ktorej je SDKÚ členom, je súčasný maďarský premiér.
Odmietam takisto aj obvinenie, že týmito návrhmi sa usilujeme zakryť alebo zabudnúť na to, čo všetko sme za štyri roky urobili. Naopak, my sa usilujeme v konfrontácii s tým, čo robíte vy, neustále upozorňovať verejnosť na to, ako vyzerala politika našej vlády a ako vyzerá politika súčasnej. Napokon, ani sa do nedá, aj keby sme veľmi chceli ujsť pred tým, ako naša vláda pôsobila a čo naša vláda robila pre ľudí, pretože vy nám to neustále pripomínate. Dokonca namiesto toho, aby ste riešili reálne problémy nielen slovenskej politiky, ale predovšetkým slovenských občanov, aby ste sa sústredili na riešenie reálnych problémov slovenskej ekonomiky, sociálnych problémov na Slovensku a podobne, namiesto toho nerobíte nič iné, len neustále sa vraciate do minulosti a neustále nám pripomínate a vyťahujete, samozrejme, selektívne to, čo sme robili my.
A napokon chcem odmietnuť naozaj veľmi úprimne a veľmi dôrazne aj tvrdenia, že sme pripravili legislatívu, ktorá sa má mstiť alebo ktorá je zameraná proti príslušníkom národnostných menšín. Prvým faktom je to, čo pred chvíľou spomenul pán poslanec Maďarič. Prijatím takejto novely ústavy nebudú dotknuté žiadne, nazvime to, menšinové práva, áno, žiadne menšinové práva žiadneho z príslušníkov národnostných menšín na Slovensku. Opakujem. Nebudeme sa dotýkať práv žiadneho občana Slovenskej republiky, ktorý je príslušníkom národnostných menšín, oproti tým právam, ktoré má dnes prijaté našimi zákonmi aj Ústavou Slovenskej republiky.
Takže po prvé. Toto nech je jasným dôkazom, že toto nie je zamerané voči žiadnej z menšín. Ale, pán poslanec Somogyi, my ideme ešte ďalej. Cieľom tohto návrhu zákona je práve to, aby sa národnostné menšiny, a to ktorákoľvek, hoci, samozrejme, v kontexte s tým, čo sa deje v Maďarsku, máme na mysli predovšetkým maďarskú, nemohli stať rukojemníkmi nejakej veľkomocenskej revizionistickej politiky tak, ako to dnes reálne hrozí z Maďarska. Nie my chceme alebo my sa usilujeme robiť, alebo zneužívať maďarskú národnostnú menšinu či iné menšiny na Slovensku žijúce ako rukojemníkov. Naopak, vidíme, že v súčasnosti predovšetkým maďarská vládna politika sa usiluje urobiť z Maďarov žijúcich na Slovensku rukojemníkov svojich veľmocenských ambícií, svojej revizionistickej politiky a tomu sa usilujeme zabrániť. Tomu, aby sa občania Slovenskej republiky nemohli stať rukojemníkmi v akejsi politickej, možno geopolitickej hre nebezpečných ľudí, ktorí sa dostali k moci v Maďarsku. A to je aj moja odpoveď na to, prečo vlastne treba prijať takúto novelu ústavy a prečo s touto novelou ústavy prichádzame.
Musím upozorniť, že naším cieľom je chrániť Slovensko, Slovenskú republiku bez toho, aby sa to negatívne dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to negatívne dotklo ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, lebo toto je našou povinnosťou: chrániť Slovenskú republiku, chrániť jej občanov.
Preto mi dovoľte, aby som vám pripomenul, v akej situácii, v akej politickej situácii navrhujeme takúto novelu ústavy. Vládny poslanec pán Németh v maďarskom parlamente vyhlásil už vlani, že cieľom legislatívy, ktorú vláda pripravovala a ktorá vyvrcholila práve prijatím základného zákona Maďarska, keďže pojmy ústava a Maďarská republika už vlastne v Maďarsku neexistujú, je, aby mohol vzniknúť celomaďarský inštitút, čiže maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.
Áno, poslanci vládnej strany FIDESZ od jesene vystupovali, alebo od leta krátko po tom, čo sa dostali k moci, vystupovali tak, aby, budem citovať ďalšieho poslanca maďarského parlamentu, aby bolo možné v podstate pripojiť späť odtrhnuté časti národa, ktoré sa tak stávajú súčasťou národa. Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto hľadiska a v takejto geopolitickej a politickej situácii, v situácii, ktorá sa priamo dotýka občanov Slovenskej republiky, sme pripravili, moji kolegovia predkladajú návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.
Aby nám bolo jasné, pred čím vlastne musíme chrániť Slovenskú republiku a občanov Slovenskej republiky, dovolím si ešte pripomenúť jedno vystúpenie, poslanca v tomto prípade za Jobbik Tamása Gaudiho-Nagya, ktorý ale ukončil svoje vystúpenie za veľkého potlesku predovšetkým vládnych poslancov zo strany FIDESZ. Pán Tamás Gaudi-Nagy v maďarskom parlamente povedal: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a to vôbec nie je hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať. Veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedenských arbitráží boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území." Koniec citátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto sú šokujúce slová poslanca maďarského parlamentu a pravdepodobne ešte šokujúcejším faktom je, že tieto slová ocenili jednotným potleskom nielen poslanci za extrémistický Jobbik, ale aj vládny FIDESZ.