18. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka spravodlivosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, v prvom rade vám ďakujem za možnosť vystúpenia na záver tejto ohnivej diskusie k novele zákona o prokuratúre. Táto diskusia sa viedla sčasti v konštruktívnom duchu, ale, žiaľ, musím konštatovať, že vzhľadom na to, že bola spojená akosi fyzicky aj s voľbou generálneho prokurátora, tak bola vedená dosť aj v nekorektnom duchu, v snahe očierňovať alebo znemožňovať kandidátov na generálneho prokurátora. V podstate na každého sa niečo našlo. Ak pôjdeme takto ďalej, tak z vyše sedemsto prokurátorov znemožníme asi osemsto. Takže nebude potom, z koho vybrať. To by bolo dosť zlé. Toľko k začiatku tej diskusie.
Tá diskusia je osudová pre prokuratúru a možno sčasti sa dotýka dosť hlboko aj Slovenskej republiky, čo si treba, teda, uvedomiť, že o čo tu, teda, ide. Že ten systém prokuratúry, ak sa podarí narušiť, môže mať vážny dopad na prácu polície, na prácu súdov, na prácu a činnosť orgánov verejnej správy. Toto je dopad a prepojenie zákonov o prokuratúre s ostatnými orgánmi verejnej moci. A na toto netreba zabudnúť. Snažili sme sa vysvetľovať problémy novely, tak ako sme ju, teda, videli my, ako nám bola predložená, pretože môj názor na to, ako sa novela zákona o prokuratúre mala riešiť, je úplne, diametrálne rozdielny od ministerstva spravodlivosti.
Môj názor je taký, že ak chcete robiť zákon o nejakej inštitúcii, tak z tej inštitúcie si zavoláte odborníkov a spoločne začnete ten zákon, tú novelu, riešiť od základu. Mohlo sa tým odbúrať viacero problémov, niektoré nedostatky mohli byť vyriešené úplne v začiatku. Keďže k tomu tak nedošlo, tak v podstate sa začala táto vášnivá diskusia a prokuratúra, okrem generálneho prokurátora, sa stali predmetom politických sporov. To považujem za smutné a nevhodné. Nebudem sa opakovať v tom, čo som vám poslal vo viacerých písomných podobách. To znamená, kde sme urobili komparáciu s prokuratúrami, kde sme urobili zrovnávanie noviel. To znamená, že sme sa snažili v maximálnej podobe alebo maximálne rýchlo reagovať a orientovať vás v tomto probléme, pretože neočakávam od všetkých, že sú znalci práva, neočakávam už vôbec od všetkých, že zákon o prokuratúre predtým videli.
Naša snaha bola jednoduchá a jednoznačná. Oboznámiť vás s tou tematikou tak, aby ste vedeli, čo to znamená u nás doma, ale nielen z toho pohľadu novín, čo znamená masmédií, ale v skutočnosti z hľadiska tých právnych predpisov a jej možnosti, teda prokuratúry, ale takisto, ako tá prokuratúra vyzerá mimo hraníc Slovenskej republiky. O toto mi šlo. A preto sme vás, by som povedal, bombardovali našimi podaniami v tejto snahe. Inak sme sa nesnažili do tohto politického boja zasiahnuť. To by som považoval za veľmi nevhodné, a to, to podotýkam. Z tohto dôvodu, že som vám to poslal, nevidím dôvod sa teraz sa tu zaoberať jednotlivými bodmi, či nám bolo vyhovené, námietkam, alebo nebolo vyhovené námietkam. Poviem vám pravdu, že jedinej vážnej námietke a pripomienke k novele bolo vyhovené, tej, ktorú podal minister vnútra. A som rád, že vyhoveli tej pripomienke, pretože nám hrozilo, že dokonca aj na funkcie vedúcich prokurátorov by bolo možné vyberať neprokurátorov. To by som považoval za absolútnu katastrofu.
A tu sme pri tejto otázke, že kto je oprávnený sa zaoberať tým, kto bude sudca alebo prokurátor? V každom prípade máme tam rôzne orgány. Súdna rada, ktorý je ústavný orgán, má v prvom rade hovoriť, kto bude sudca. Generálny prokurátor nie je zvolený prokurátormi. Je zvolený Národnou radou, to znamená, že Národná rada mu dala dôveru a od neho sa odvíja celý systém v prokuratúre a on je zodpovedný politicky aj právne Národnej rade. Takže nie je pravdou, že by prokurátori sami tvorili seba, pretože ak generálny prokurátor je osoba, ktorú volí parlament, to znamená, že je tu zodpovednosť parlamentu a je to osoba, ktorá to určuje.
Ale aj v tomto ohľade sme boli ochotní diskutovať a riešiť ten problém tým spôsobom, že by tam boli aj iné inštitúcie, ktoré by sa podieľali na výberovom konaní na právnych čakateľov a prokurátorov. Podotýkam ešte raz, právnych čakateľov, lebo bez nich to bude veľmi problematické. Sme boli ochotní, aby vstúpili do tohto adepti z Národnej rady, prezidenta republiky, prípadne z právnych kruhov, to znamená rektorské konferencie a pod. To sme ochotní o tomto diskutovať. Nemôžeme súhlasiť, aby v ktorejkoľvek komisii však sa vyskytoval niekto, kto pracuje na ministerstve spravodlivosti. To si myslíme, že v tej situácii dôjde k problému, že by tam mohla zasahovať politická moc, to znamená výkonná moc, ktorá sa mení každé štyri roky. Generálny prokurátor ani generálni prokurátori sa každé štyri roky nemenia. Práve v tomto je ten problém. Bola tu spomenutá Benátska komisia. Benátska komisia okrem toho, čo tu bolo spomenuté, povedala vo svojich záveroch, že už len možnosť zasahovania do činnosti prokurátora je neprípustná. Nehovoriac o tom, že o hierarchii atď. jednoznačne hovorí, že to je legálny systém a princíp. O tom, že prokuratúra je možná urobiť tak, ako je v Čechách alebo Nemecku, nebudem sa diskutovať. Tu sú rôzne modely, to je len otázka historického riešenia, historického prístupu, skúseností a potreby toho ktorého štátu. To znamená, ktoré sa prejavujú v právnej úprave, a v tomto prípade v Ústave Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka ešte ďalších námietok, že prokurátori a sudcovia by sa najradšej pripravovali, súdili a zrejme, ešte by som sa dozvedel, že aj množili medzi sebou. No, tak poviem na to asi toľkoto, že pokiaľ sa týka toho súdenia, my sami sme navrhovali, že nie disciplinárna komisia, odvolacie konanie bolo na prokuratúre, ale aby šlo na súd. To znamená, že by bolo odčlenené vôbec od prokuratúry. Otázka disciplinárnych konaní k súdom a sudcom je úplne iná, pretože tam sú aj nesudcovia, ktorí to riešia, tie ich problémy disciplinárneho charakteru. Ale v tomto prípade by odvolacie konanie vždy prebiehalo nie na prokuratúre, ale na súde. Takže to považujem napr. za veľmi pozitívny výsledok diskusie s ministerstvom spravodlivosti, s poslancami, teda s ústavnoprávnym výborom. Bolo tam viacero momentov, ktoré ukazovali, že či už naše pripomienky alebo teda naše oboznámenie vás s problematikou malo určitý výsledok, pretože skutočne vo výboroch sa začali ozývať hlasy a názory, ktoré ukazovali, že tu asi nie je všetko v poriadku. A ja vás, preto, prosím, panie poslankyne, páni poslanci, zamyslite sa ešte raz nad tým, že či to je treba takto rýchlo, či to je treba dnes, či to je treba v takejto podobe, či môžete s čistým svedomím povedať, tento zákon, táto novela, je na prospech Slovensku. Zamyslíte sa nad tým, pretože máte možnosť to ešte vrátiť späť a povedať ministerstvu spravodlivosti, ešte raz choďte do toho. Dohodnite sa s prokuratúrou, urobte spoločnú komisiu a rokujme o tých problémoch, ktoré vznikli a ktoré sa vyskytli v tejto ohnivej diskusii. Prosím vás, zamyslite sa nad tým a takto hlasujte. Ja osobne navrhujem vrátiť tento zákon a neschváliť ho.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, je veľmi dobré, že ste vystúpili pred týmto plénom, pretože ste vo svojom príspevku, nazvime to príspevkom, vlastne absolútne obnažene vyslovili to, prečo treba prijať novelu zákona o generálnej prokuratúre. Všetko to, čo ste hovorili, bolo len o tom, ako treba generálnu prokuratúru zabetónovať, ako má byť generálne prokuratúra svetom, ktorý je sám osebe, ktorý nikomu a ničomu nepodlieha. Všetko to, čo ste povedali, išlo v podstate týmto smerom. To je to uvažovanie, ktoré hovorí to, čo si vy neviete predstaviť a čo pokladáte za neprijateľné. Lenže my žijeme v normálnom, demokratickom štáte a žijeme v ňom už dvadsaťdva rokov. Možno, že ste na to iba zabudli v tejto chvíli. Už bolo dávno na čase, aby sa zmenil zákon o generálnej prokuratúre. My sme vychádzali z istej tradície, československej tradície, Česká republika išla iným smerom ako Slovenská republika. Ja neviem v tejto chvíli posúdiť, ktorý smer bol lepší, ale viem posúdiť to, že na základe skúsenosti sa dá povedať, že tak ako sa vyvíjala generálna prokuratúra za posledné roky, tak ďalej v normálnom, demokratickom štáte existovať nemôže.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, neviem, či nebudete musieť ešte raz vystúpiť po tom vystúpení, ale verím, že vás zaujmem. Dlho som uvažoval, či mám vystúpiť v rozprave k predmetnému návrhu vládneho návrhu zákona a, pravdupovediac, aj akým spôsobom k nemu vystúpiť.
Po prvé preto, že nezvyknem vystupovať k odborným témam, v ktorých sa nepochybujem, a teda k veciam odborným, ktorým sa ja nevenujem. A po druhé, akým spôsobom vystúpiť, nakoľko ide o vládny návrh zákona a ja som koaličným poslancom. Myslím si však, že v tomto prípade, pani ministerka, je tento zákon príliš šitý horúcou ihlou a je to kombinácia odborného s vysoko politickým kontextom. (Potlesk.) A k tomu už ako poslanec si myslím, že by som mal vystúpiť a mrzelo by ma práve, keby som k tomuto zákonu nevystúpil.
V prvom rade chcem konštatovať, že takto koncipovaný zákon si, bohužiaľ, myslím, že sa nemal objaviť v Národnej rade. V čase, keď je verejnosť traumatizovaná voľbou hlavy prokuratúry, generálnym prokurátorom, keď sa navzájom obviňujeme, že tajná, verejná voľba, čo je správne, kto háji nestrannosť, nezávislosť, transparentnosť prokuratúry, keď je toto absolútne nejasné a neviem ešte aká "stnosť" prokuratúry sa tu objavuje, objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy naozaj podriadenia prokuratúry výkonnej moci. Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý, si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov, sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania.
Pani ministerka, nebudem sa vyjadrovať k porušeniu nezávislosti prokuratúry v zmysle platnej Ústavy Slovenskej republiky. Nebudem sa vyjadrovať ani k porušeniu princípu monokratičnosti prokuratúry, ani k zverejňovaniu, sprístupňovaniu rozhodnutí, aj keď tieto idú niekde až do absolútnej krajnosti, minimálne v pôvodnom návrhu zákona, ani k asistentom. Vyjadrím sa však k otázke výberových komisií, ktoré vo mne vzbudzujú v pôvodnej minimálnej forme, bez tých návrhov, pozmeňujúcich, v ústavnoprávnom výbore, naozaj veľké obavy. Je tu, podľa týchto komisií, evidentná snaha podriadenia prokuratúry výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti. (Potlesk.) Vymenujem... Nemáte čomu tlieskať. Vymenujem pôvodné koncipovanie komisií. Na vydávanie stanovísk, ktoré mali byť záväzné, a to ministrom spravodlivosti, napriek tomu, že generálny prokurátor má zodpovednosť, traja ministerstvo spravodlivosti, traja generálny prokurátor. No tak podľa tohoto jednoducho nie je možné bez človeka, ktorý je menovaný ministerstvom spravodlivosti, vydať záväzné stanovisko. Viem, že dochádza k zmene, ale takto to bolo pôvodne koncipované. Vadí mi aj výber. Je tam napísané najmä kandidáti, ktorí sú z vysokých škôl, neziskového sektora alebo, a to len, alebo, ktorí vykonávajú právnické povolanie. No, tak ja si myslím, že predovšetkým by to mali byť prokurátori a už keď, tak tí, ktorí vykonávajú právnické povolanie, a nie z neziskového sektora, vysokých škôl atď., lebo tu potom o odbornosti je vážna pochybnosť.
V bode dva, výberové komisie, ktoré rozhodujú o tom, kto bude krajský prokurátor, okresný prokurátor, kto bude jeho námestník - krajského, okresného prokurátora. Pôvodný návrh - jeden generálny prokurátor, jeden prokurátorská rada, jeden Národná rada, dvaja ministerstvo spravodlivosti. No podľa tohoto je jednoznačné, že pokiaľ by bol človek volený cez parlament, pravdepodobne by to bol človek cez vládnu koalíciu, dvaja ministerstvo spravodlivosti, to znamená tri na dva. To nemusím byť na to právnického vzdelania, aby som pochopil, že jednoducho je to podriadenie menovania krajských a okresných prokurátorov výkonnej moci. To je absolútne jednoznačné z tohoto, z tejto dikcie takto postaveného zákona. A opäť kandidáti najmä vysokých škôl, neziskového sektora alebo vykonávajúcich právnické povolania.
Tretia komisia - disciplinárna komisia, ktorá zostáva bezo zmien. V súčasnosti aj to, čo navrhuje ústavnoprávny výbor, tak k tomuto sa nevyjadruje. Disciplinárna komisia je zložená - jeden Národná rada, jeden ministerstvo spravodlivosti, jeden rada prokurátorov. No pod tlakom takto zloženej disciplinárnej komisie ja si nemyslím, že môže fungovať - nezávislo a opakovane transparentne - prokuratúra. Podľa mňa, určite nie a k tomuto sa ani ústavnoprávny výbor, bohužiaľ, nevyjadruje a nezaoberá sa týmto.
Návrh na disciplinárne konanie takisto ústavného činiteľa, generálneho prokurátora môže dávať minister spravodlivosti a dokonca verejný ochranca práv. Takisto nie je mi to jasné a zdá sa mi to príliš zvláštne. Odvolacie disciplinárne komisie, odvolacia disciplinárna komisia, to je štvrtá komisia, ktorú navrhuje ústavnoprávny výbor, aby som bol teda spravodlivý a aby som presne povedal, ako zrušiť, ale pomenujem, ako to bolo pôvodne koncipované v návrhu zákona. Päťčlenná, dvaja ministerstvo spravodlivosti, dvaja parlament - no tak opäť možná vládna väčšina, však ? - a jeden rada prokurátorov. Teda štyri na jeden. No, ja si myslím, že toto takto šitou ihlou ad hoc, proste účelovo vytvorené komisie jednoducho nemôžu prispieť k nezávislému rozhodovaniu ani k transparentnosti rozhodovania prokuratúry. Čo nás k tomuto vedie? A vôbec pýtam sa, čo toto má znamenať? Takto koncipovaný zákon, opakujem, bez pozmeňujúcich návrhov minimálne, ktoré prešli v ústavnoprávnom výbore, si myslím, že každej aktuálnej vládnej moci sa musia vrátiť ako bumerang. Jednoducho toto takýmto spôsobom riešiť nie je možné, napriek tomu, že sme si do vládneho návrhu, do programového vyhlásenia vlády dali aj zmeny v štruktúre a fungovaní, teda generálnej prokuratúry.
Na základe tohto môjho vystúpenia, chcem povedať, že pokiaľ nebudú minimálne tieto pozmeňujúce návrhy zapracované do tohto vládneho návrhu zákona, ja tento zákon nepodporím a nemôžem zaňho zahlasovať. Ale aj všeobecne si myslím, že je takto koncipovaný zákon, vládny návrh zákona o prokuratúre, zrelý na podanie na Ústavný súd, prípadne na vrátenie prezidentom republiky.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, budem reagovať na vás, hlavne na vaše posledné vety, že kým nebudú zapracované tieto vaše návrhy do novely zákona o prokuratúre, nebudete za to hlasovať. Ale my sme ich nepredložili. Ja som tiež vystupoval veľmi ostro proti tejto novele. Nerobím to už teraz, lebo, keď poviem A, mal by som povedať aj B. Mám naďalej výhrady. Reagovali ste na poslancov SMER-u, že tlieskajú, že nemajú za čo tlieskať, no majú, lebo keď sa dostanú nedajbože do vlády, tak takéto kompetencie budúcemu ministrovi spravodlivosti prídu celkom vhod. Ale hovorím, že keďže neviem, nemám také riešenie, ktoré ste aj vy tiež navrhli, že bolo by dobré, nejako to vyriešiť, že aby aj koza, aj kapusta, tak nemôžem vystúpiť. Nemôžem vystúpiť, lebo nemám riešenie na to, ktoré ste sám predostreli, že bolo by dobré. Ale aké? Spolupracoval som s prokuratúrou a tiež rezignovali na to, že navrhli riešenie, ktoré naďalej by zabetónoval terajší stav. A viem, že terajší stav dobrý nie je. Takže tiež som na vážkach, ako ďalej s týmto zákonom, viacerí sme takí, no, lebo vidíme v tomto predostrenom riešení určité riziká, hlavne do budúcna.
Ďakujem.

Pán poslanec, po tomto vašom odhaľujúcom vystúpení by pani ministerka mala vziať návrh zákona pekne pod pazuchu, odpochodovať na ministerstvo spravodlivosti, trošku sa tam vydýchať, ísť do prezidentského paláca a podať demisiu. (Potlesk.)

Budem miernejší. Zobrať tento zákon a skúsiť to prepracovať a skúsiť naozaj kvôli tým rizikám, ktoré aj my sme hovorili, aj kolega predrečník,aj pán poslanec Gál so svojou faktickou. Myslím si, že tento zákon nesie so sebou aj do budúcnosti, aj v blízkej, aj v  ďalekej, veľké riziká zneužitia, ďaleko väčšie ako súčasný stav.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja akurát na pána poslanca Gála. Práve preto, že vidím tieto riziká, preto som k tomu vystúpil. Práve k tomu, čo ste hovorili, že pri striedaní vládnej moci dôjde k pingpongovaniu menovania krajských, okresných prokurátorov. A proste k takýmto silovým riešeniam. A k tomuto práve tento zákon v pôvodnej minimálnej forme veľmi, veľmi by napomáhal. A jednoducho mal som za potrebu k tomuto vystúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rada by som, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, sa krátko vyjadrila. Nadviažem trošku na to, čo hovoril pán zastupujúci generálny prokurátor a prejdem vlastne aj k vystúpeniu pána poslanca Muránskeho.
Opakovane musím povedať, že diskusia o tom, ako by mala vyzerať novelizácia právnej úpravy, ktorá sa týka prokuratúry, prebieha od začiatku. Ako som povedala, bola vytvorená, bola oslovená generálna prokuratúra a vtedajší pán generálny prokurátor Trnka menoval tím, ktorý chodil na stretnutia na ministerstvo spravodlivosti pod vedením pána námestníka Košťála. A sedeli sme hodiny a diskutovali sme. Najskôr pracovnú verziu, ešte pred pripomienkovým konaním. A potom finálnu verziu. Opakujem, spolupráca a diskusia neznamená akceptovanie všetkých zmien. Tak, ako som povedala už vo svojom úvodnom vstupe, a tak opakujem aj teraz, že som veľmi rada, že tá diskusia pokračovala pred prvým čítaním, počas prvého čítania tohto návrhu zákona a v priebehu druhého čítania a bola zavŕšená po viacerých stretnutiach poslancov, ktorí formulovali tieto obavy. A bola zavŕšená tým, že sme spoločne skoncipovali balík pozmeňovacích návrhov. Musím povedať, že obavy zo zneužitia pozícií vo výberových komisiách, a teraz je to jedno, či výkonnej moci alebo zákonodárnej moci, ja nezdieľam z jedného dôvodu, a síce z toho, ako je nastavená právna úprava výberových konaní. Tak ako v zákone o súdoch, kde ten model sme zobrali zo zákona o súdoch, ktorý prešiel týmto parlamentom, hej, preto bola tá pôvodne navrhovaná právna úprava tak, ako bola navrhovaná. To znamená v takom zložení výberové komisie, ako boli navrhované. Áno, vývojom diskusie tie komisie dnes, pokiaľ prejdú pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru a ja očakávam, že prejdú, lebo to je dohoda koaličných poslancov, je to dohodnuté riešenie, nebude tam zástupca výkonnej moci, budú tam zástupcovia alebo nominanti zákonodárnej moci. Ale to kľúčové, podľa mňa, pri tých všetkých výberových konaniach, je tá miera otvorenosti.
To znamená, budú zverejnené databázy ľudí, z ktorých sa budú kreovať výberové komisie. Výberové komisie bude menovať prokurátor, z tejto databázy ľudí, čiže konkrétnu výberovú komisiu si ovplyvní samotný generálny prokurátor a zverejní konkrétnu výberovú komisiu. To znamená budú vopred známe mená. Budú vopred známe životopisy kandidátov a ich motivačné listy a bude vopred známe, kedy sa výberové konanie bude uskutočňovať. Výberové konanie bude otvorené, to znamená, budú sa môcť zúčastniť toho výberového konania ľudia a prísť sa naňho pozrieť a zápisnica z výberového konania bude zverejnená.
Tam ja vidím záruku toho, že tieto konania budú, prípadné manipulácie, alebo zneužívanie v rámci týchto konaní, bude limitované. Dnes sa výbery uskutočňujú za zatvorenými dverami. Áno, nominantmi prokuratúry, resp. generálneho prokurátora, za zatvorenými dverami. V čom vidím to zlé? Vidím v tom zlé to, že všetci máme deti, aj prokurátori majú deti, aj sudcovia majú deti, zhodou okolností chodia mnohí z nich na právnické fakulty, s garantovanou pozíciou a garantovaným platom ústavného činiteľa, pre mnohých z nich je to atraktívna pozícia. Všetci, ktorí máme deti, vieme, že pre svoje deti urobíme všetko, nemusím pokračovať ďalej. Preto je dôležité, aby tie konania boli transparentné. A preto ja hovorím, že v dnešnom uzatvorenom systéme výberových konaní existuje potenciál pre vnútornú korupciu. A preto tú otvorenosť vnímam ako garanciu toho, že sa zužuje priestor pre manipulácie. A jak bola tá diskusia otvorená, tak sme boli absolútne otvorení akýmkoľvek ďalším vylepšujúcim návrhom.
Pán poslanec, keď prídete s lepším riešením, ako je to, ktoré je navrhnuté v ústavnoprávnom výbore, ja budem všetkými desiatimi za. Ale tvrdím, dnešné riešenie je zlé. Tvrdím, že naše riešenie, ktoré otvára, naozaj otvára výberové konania verejnej kontrole, výrazne zmenšuje priestor pre manipulácie. Okrem toho si dovolím tvrdiť, že politická moc je pod kontrolou a pod kontrolou volebného cyklu. Pokiaľ budú nominanti výkonnej alebo zákonodárnej moci túto rolu vykonávať zle, tak to spočíta volič tým parlamentným stranám, ktoré to týmto ľuďom tam dali. Čiže, paradoxne, dnes politická moc je pod väčšou kontrolou a hlavne skladá každé štyri roky účty, čo ani prokurátorská, ani sudcovská moc dnes nerobí. Tvrdím, že riešenie, ktoré sa našlo na ústavnoprávnom výbore, je riešením, ktoré posúva aj procesy výberov prokurátorov a vedúcich prokurátorov naozaj výrazne dopredu oproti dnešnému stavu.
Neobávam sa toho, že po každej výmene vlády alebo parlamentu sa budú meniť pozície vedúcich prokurátorov. Skôr sa obávam toho, že dnes sú v pozíciách vedúcich prokurátorov ľudia, ktorí sú v v nich 10, 12, 14 rokov a sú pánmi trestného konania v regióne. A to je podľa mňa dnes väčšie ohrozenie spravodlivosti ako návrh, ktorý predkladám.
Ďakujem pekne.

Pri prerokovaní tohoto zákona ja stále budem odporúčať, aby sme sa oboznamovali so závermi Benátskej komisie, čo sa týka prokuratúry, napr. ona upozorňuje, že existuje nebezpečenstvo, že sa prokuratúra s nadmernými právomocami stane štvrtou zložkou moci bez zodpovednosti s tým, že existuje veľmi silný argument pre obmedzenie právomoci prokuratúry na oblasť trestného stíhania a pre neudelenie akýchsi všeobecných kontrolných právomocí. Komisia hovorí v bode 34, že je dôležité, aký bude výber prokurátorov a v bode 34 záverov hovorí pod písm. e) - želanie vlády mať určitú kontrolu nad vymenovaním prokurátorov a prokurátora je opodstatnené z dôvodu významu stíhania trestných činov pre usporiadané a efektívne fungovanie štátu. Nie je žiaduce dať akémukoľvek orgánu plnú moc vo výberovom procese. Preto komisia navrhuje zvážiť vytvorenie výberovej komisie, ktorá by pozostávala z osôb, ktoré by verejnosť rešpektovala a ktoré by mali dôveru vlády. Tým len chcem povedať, že otvárať otázku výberového procesu vo vzťahu k obsadzovaniu funkcie prokurátorov je úplne legitímne, je to potrebné a treba sa k tomu vracať.

Ďakujem pekne. Ja sa znova vrátim k transparentnému výberovému konaniu a znova spomeniem prípad zo Zvolena, kde transparentná výberová komisia transparentne vyberala z uchádzačov a pani ministerka nerešpektovala odporúčanie výberovej komisie a vybrala druhú v poradí kandidátku za predsedníčku Okresného súdu vo Zvolene. Na čo sú nám takéto výberové komisie? Na čo robíme nejaké divadlo? Jednoducho, keď si potom minister spravodlivosti môže vybrať toho, koho chce, bez ohľadu na to, aké bolo stanovené poradie. Takže skutočne nehrajme sa tu na nejakú transparentnosť, nehrajme sa tu na demokratov. Aj výsledky tohto výberového konania poukázali na to, že minister rozhoduje podľa svojej vôle.
Ďakujem pekne.