18. schôdza

Voľbu sme na základe odporúčania Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá mali vykonať v tajnom hlasovaní. Vzhľadom na to, že od štvrtka 26. mája nadobudla účinnosť novela zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorej sa všetky voľby, okrem prípadov ustanovených ústavou, konajú verejne, požiadal som výbor pre kultúru a médiá, aby sa návrhom na spôsob voľby opäť zaoberal. O bode budeme rokovať až po zaujatí stanoviska gestorského výboru. Toľko na dnes, vyhlasujem päť minút prestávku a budeme pokračovať v rokovaní do 19.00 hodiny. Zajtra ráno začneme o 9.00 hodine a o 11.30 hodine odhlasujeme, je predpoklad, že by sme schôdzu mohli skončiť. Ďakujem vám.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Dámy a páni, poprosím, keby ste zaujali miesta, tí, ktorí majú záujem ostať v sále. Ďakujem vám pekne. Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 367, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 359.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Zároveň poprosím ešte raz kolegov, keby sa mohli usadiť. Pán poslanec Galbavý, odchádza, dobre. Pán poslanec Marcinčin, páni, pán poslanec Maďarič. Ďakujem vám pekne.
Nech sa páči, máte slovo.

Milé dámy, milí páni, dovolím si predložiť spolu s mojimi kolegami návrh ústavného zákona, alebo zmeny teda ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako ste si sami mohli pozrieť v tomto návrhu, ak ste si ho náhodou pozerali, tak ide o veľmi obšírnu zmenu ústavy a pozostáva vlastne zo zmeny jedného číselka v našej ústave. A to čísla 150 na číslo 79. Čo to znamená? Možno niektorí viete, niektorí nie. Navrhujeme, aby sa počet poslancov Národnej rady znížil zo 150 kusov na 79 kusov.
Kým som nebol súčasťou parlamentu, tak som, priznám sa, veľmi často tým pocitom trpel, keď som videl záznam z rokovania v televízii, alebo teda záznam z rokovania Národnej rady v televízii, kedy poloprázdna sála rozhodovala o osude ľudí a kedy som videl vlastne, ako naši zástupcovia ľudu "veľmi aktívne" sa zúčastňujú týchto rokovaní. Myslím si, že každý z nás minimálne na mítingoch, volebných, sa tvári pred svojimi budúcimi voličmi, ako chce zastupovať vôľu ľudí a keď ho potom ľudia zvolia do parlamentu, tak s týmto pocitom veľakrát vstáva a líha do postele, že on je vlastne reprezentantom vôle ľudí a tvári sa, že teda v tomto duchu sa aj naozaj správa.
Ja si však myslím a som, aj teda s mojimi kolegami, presvedčený, že vôľa ľudí je takisto aj tá, aby sme zabezpečili efektívnu správu štátu. A efektívna správa štátu znamená, aby sme na jednej strane efektívne vyberali peniaze od tých, ktorí peniaze do štátneho rozpočtu majú platiť, a na druhej strane postrážili ich efektívne míňanie. A medzi efektívne míňanie vybraných peňazí znamená, alebo teda patrí aj platiť to, čo naozaj je nevyhnutné, a neplatiť to, čo nevyhnutné nie je. A dupľom v tejto dobe, kedy ľudí presviedčame a hlavne naša koalícia, keď ľudí presviedča o tom, že musíme šetriť na každom jednom mieste a veľakrát aj na úkor životnej úrovne ľudí, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je naozaj efektívne platiť v Národnej rade sedemdesiat, či stopäťdesiat poslancov. Vtedy, keď som súčasťou parlamentu nebol, myslel som si, že nie je to efektívne. A dnes, kedy súčasťou parlamentu už nejaký ten mesiac som, som o tom presvedčený, že to nie je efektívne. Vidíme to aj teraz, keď sa pozrieme do tejto rokovacej sály, kedy tu je z opozície prítomných, momentálne traja poslanci a z koalície odhadom možno dvadsiati poslanci. Jasné, videl som v médiách názory také, že čo tam ten Matovič, to je populizmus. Veď, myslím si, že aj predseda Národnej rady to povedal, že poslanci pracujú v kanceláriách. Som presvedčený, že keby teraz sa idem pozrieť do garáže, tak autíčka z garáže vybiehajú von a v kanceláriách žiadni poslanci teraz momentálne nepracujú. A keď, tak možno pár, ktorých by sme narátali na prstoch možno dvoch rúk. Každopádne, v tejto sále momentálne sa nachádza maximálne tridsať ľudí, ľudia platia stopäťdesiat, prišiel tridsiaty prvý. A toto, si myslíme, že nie je zastupovanie záujmov našich voličov, ak my dovolíme takúto neefektivitu.
Samozrejme, hovorí sa, taká stará ľudová múdrosť, že kapry si samy rybník nevypustia. Takže je to taká trošku paradoxná úloha pre tento zákonodarný zbor, aby si, aby pri tomto hlasovaní alebo pri postavení sa k tejto otázke v prvom rade bral do úvahy záujem voliča, a nie záujem svoj vlastný alebo svojich kolegov. Myslím si a dopredu predpokladám podľa tých vašich reakcií, ktoré som mal možnosť vidieť ako reakciu na nami predložený návrh zákona, že tá falošná nejaká kolegialita alebo strach o vlastné miestečko v parlamente zvíťazí a väčšina ľudí v tomto parlamente bude hlasovať proti tomuto nášmu návrhu. Samozrejme, budete si vymýšľať výhovorky, nehovorím vás, ako spolieham sa aspoň na vás, ktorí tu ste, že budete hlasovať za. Ale myslím si, že práve tí, ktorí už teraz dávno sú niekde v autíčku a cestujú domov, či už za svojou rodinou alebo za svojimi inými záľubami, miesto toho, aby boli tu v sále a možno sa na túto otázku bavili, tak myslím si, že záujem týchto ľudí je ten, aby aj nabudúce v tejto rokovacej sále sedeli a uvedomujú si, že ak by sa ten počet poslancov plus - mínus znížil na polovičku, tak pravdepodobnosť, že tu budú, tak sa dramaticky znižuje.
Ja osobne napriek tomu, že ak by sa počet poslancov výrazne znížil a tá pravdepodobnosť toho, že ja by som sa tu vyskytol, sa týmto zníži, budem hlasovať v tomto prípade za. Lebo naozaj som presvedčený, že ľudia nám dali mandát na to, aby sme spravovali veci verejné efektívne. A ak chceme na ľuďoch šetriť, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je nevyhnutné, alebo sme ich presviedčali, že je nevyhnutné zvýšiť DPH-áčku o percento, že sú nevyhnutné iné kroky, ktorými ich zaťažujeme, priamo ich peňaženky, tak mali by sme v prvom rade začať od seba. A začať od seba znamená začať, alebo byť príkladom, čiže začať šetriť od seba.
Samozrejme, ľudia nás volili na štyri roky, tak ten náš návrh nehovorí o znížení počtu poslancov dnes alebo v tomto volebnom období. Hovoríme o znížení počtu poslancov od nasledujúceho volebného obdobia. Tam bolo, celkom úsmevnú reakciu som videl, neviem, ktorý opozičný poslanec to už bol, ale keď sa ho médiá pýtali, že čo si o tomto návrhu myslí, že znížiť počet poslancov na sedemdesiat deväť, tak sa začal rozčuľovať, že teda tým sledujeme, že chceme vlastne sedemdesiat jeden opozičných poslancov postaviť mimo parlament. Zhodou okolností číslo sedemdesiat deväť zodpovedá počtu poslancov koalície. Ale tam to bolo vcelku, teda pre mňa úsmevné, keď som videl, že ten opozičný poslanec si nebol schopný ani prečítať návrh zákona a nebol ho schopný pochopiť, čo tým vlastne myslíme. A naozaj, ten návrh zákona je veľmi jednoduchý, je to o zmene jedného jediného čísla, zo 150 na 79.
Čiže tie výhovorky budú určite z vašej strany, ak nejaké budú, alebo ak sa budete obhajovať pred svojimi voličmi alebo pred ľuďmi, že prečo ste nehlasovali za tento návrh, tak budete ich používať rozličné. Taká najčastejšia sa objavuje, že ak tu bude menej poslancov, potom bude ľahšie si kúpiť tú väčšinu v parlamente, potom bude ľahšie, skorej si nejaká záujmová skupina alebo finančná skupina alebo nejakí finanční žraloci - už tu máme iba dvoch opozičných poslancov - tak si ľahšie kúpia vlastne väčšinu a zabezpečia si takýmto spôsobom priechodnosť v parlamente. Osobne som presvedčený, že to je hlúposť, poriadna, a obyčajná trápna výhovorka. Naozaj si myslím, že ak by sa počet poslancov znížil a nebojím sa povedať, že by sme zabezpečili odchod možno tých darmožráčov, ako to zvyknem hovoriť, alebo teda tých ľudí, ktorí nepracujú alebo ktorí sem prídu päť minút pred hlasovaním, narýchlo sa zapíšu v prezentačnej listine, odhlasujú si, idú preč a potom pred piatou, zase päť minút, prídu, znovu si odhlasujú a idú preč, tak títo ľudia by tu vôbec v tej rokovacej sále nechýbali. A ak by sme takýmto spôsobom týchto ľudí dostali preč a tých menej poslancov by tu bolo, tak by boli tí zostávajúci poslanci omnoho viac na očiach, omnoho viac by si ľudia vedeli stotožniť možno toho svojho poslanca, ktorý zastupuje ich záujmy, a nebola by to taká nejaká veľká anonymná, zbytočne veľká anonymná masa. Možno ďalšia výhovorka, taká najčastejšia, s ktorou som sa zatiaľ stretol, odkedy sme ten návrh zákona podali, bolo to, že akú hlúposť navrhujeme, aby každý okres mal jedného poslanca. Takisto tu je obrovské nepochopenie a vlastne neschopnosť prečítať si aspoň ten návrh zákona, ktorý predkladáme. My nenavrhujeme zmenu volebného systému, my navrhujeme jedného jediného čísla, ktoré zhodou okolností - 79 - zodpovedná počtu okresov, ale to zhodou okolností. Do budúcna nám to teoreticky umožňuje možno rozmýšľať nad takým niečím, že by počet poslancov, alebo sa zmenil aj ten volebný systém, že by možno nejaké okresy alebo obvody, ktoré by lepšie zodpovedali alebo mali lepšie rozložený počet obyvateľov, tak by mali každý svojho vlastného poslanca. Osobne som presvedčený, že by to bol najideálnejší systém pre Slovenskú republiku, ale vopred uznávam, že nie je žiadne politická vôľa v takomto duchu volebný systém zmeniť. Takže takúto nádej nemám, že by takáto zmena prešla v najbližšom období. Ale, teda, každopádne, ešte raz. My nenavrhujem zmenu volebného systému, nenavrhujeme systém, aby mal každý okres jedného poslanca. Navrhujeme iba, aby počet poslancov volebných na základe súčasného volebného systému bol 79. Prečo 79? Každopádne si myslíme, že je preventívne dobre, ak by sa znižoval počet poslancov, znížiť počet poslancov na nepárne číslo, aby sme sa prípadne vyhli nejakému volebnému patu alebo nejakým nerozhodným zbytočným situáciám. Z toho dôvodu nepárne číslo.
A 79 preto, lebo to je z našej strany taký kompromis. Keď sme si pozerali počty poslancov v ostatných krajinách a na Slovensku, tak možno Slovensku by stačilo aj dvadsať päť poslancov, možno tridsať, možno štyridsať. Ale dobre, dali sme sedemdesiat deväť, aby sa to podobalo počtu okresov a je to približne polovička. Sme otvorení v tejto otázke, ak by sme mali tú vôľu posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, sme otvorení v tejto otázke sa dohodnúť a dohadovať na čomkoľvek. Ako ide nám o to, nie na čomkoľvek, na stopäťdesiatke určite nie. Ale ide nám o to, aby sme sa vydali touto cestou a nabrali odvahu a dokázali ľuďom, že si dokážeme aj sami sebe, kapry, vypustiť ten rybníček. Že dokážeme viac pozerať na vôľu ľudí ako na svoj vlastný záujem, na svoj vlastný sebecký záujem. Pozerať sa na to, či na budúce si tu zabezpečíme miestečko a neznižovať si šancu a sa do parlamentu dostať. Čiže, ak by toto mala byť otázka, ak s týmto by ste mali niekto psychický problém, že tu navrhujeme 79 a práve toto číslo sa vám nepáči. Úplne v pohode, poďme sa baviť, či teda to nemôžeme, to číslo prípadne zvýšiť na stovku, ktorú presadzovala SaS v referende. Možno, ak by ani to nestačilo, tak možno stodesať. Ale jednoducho, samozrejme, tá vôľa je taká, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že dokážeme znížiť počet poslancov a sme presvedčení, že, teda, toto číslo by bolo správne. Samozrejme, sme otvorení sa o ňom baviť. Môže byť aj sedemdesiatpäť. A keď sa dokážeme dohodnúť na päťdesiatich, ja budem najšťastnejší.
Čiže, ak by som to zhrnul. Kým som bol v parlamente, som si myslel, že tých veľa poslancov je tu úplne zbytočných. A po tých x-mesiacoch v parlamente som naozaj o tom úprimne presvedčený, že minimálne polovička z nás je tu úplne zbytočných. Hlavne tých, ak, teda, by ste si dávali otázku, ktorých, tak hlavne tých, ktorí sa správajú v tom duchu, že naozaj chodia na hlasovanie alebo na schôdzu Národnej rady, v tom duchu, že prichádzajú o tri štvrte na jedenásť, keď už sa, alebo ešte možno aj neskôr, k tej pol dvanástej, rýchlo sa zapíšu, odhlasujú, odchádzajú, potom znova prídu pred piatou, odhlasujú a odchádzajú preč. V tom medziobdobí sa nevenujú ani voličom, robia si svoje vlastné kšeftíky a týchto ľudí považujem, tak ako som x-krát povedal, za darmožráčov, ktorí tu nemajú čo robiť. A myslím si, že ak od ľudí, ešte raz, keď chceme, aby sme, ľudia pochopili, že musíme šetriť, tak v prvom rade my musíme ukázať, že sme schopní šetriť tam, kde šetriť môžme. A na počte poslancov určite šetriť môžeme.
Pevne verím, že pri hlasovaní o tomto zákone nevyhrá nejaká taká ješitnosť a falošná kolegialita a posuniete tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz opakujem. Sme otvorení dohode, ak by ste sa zmilovali nad tým zákonom a posunuli ho do druhého čítania, vieme sa dohodnúť na počte, aj na tom počte, ktorý navrhovala SaS-ka. A ak by ste aj teda tento zákon nepredložili, či neposunuli do druhého čítania, môžem vám na tomto mieste sľúbiť, že znova ho predložíme za polroka, aby sme splnili zákonnú podmienky. A ak za polroka sa znova sa tak zachováte, tak ho predložíme aj za rok, aj za tri polroky, aj za štyri polroky. A predložíme ho toľkokrát, koľko počas trvania tohto volebného obdobia predložiť budeme môcť. Keď si kladiete otázku, prečo takýto zákon predkladáme a prečo ho nepredkladáme až po dohode nejako v koalícii, alebo teda, vlastne medzi koalíciou a opozíciou? Predkladáme ho preto, lebo si myslíme, že na tejto veci sa netreba vopred nejako kuloárne dohodovať. A druhá vec je, že nie je žiadna a vôľa medzi vami, aby sme sa na tejto otázke dohodli. A ľuďom musíme opakovane ukazovať alebo vám nadstavovať zrkadlo a ľuďom ukazovať, ktorí poslanci v Národnej rade sledujú záujem svojich voličov a ktorým poslancom v Národnej rade ide v prvom rade o záujem svoj vlastný. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prítomný novinár, jeden novinár, novinárka, prepáčte, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe charakterizuje navrhovaný ústavný zákona ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Poukazuje na pozitívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a konštatuje, že nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie a odôvodnenie potom uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. V prípade, že by návrh neprešiel, tak v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor tým pádom navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Opakujem, do rozpravy sa hlásim ako prvý a týmto svoju spravodajskú informáciu končím.
Vďaka.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Máme jedného prihláseného. Písomne sa neprihlásil nik. Ústne máme prihláseného jedného rečníka. Tak, no teraz, troch rečníkov, dobre, štyroch rečníkov. Uzatváram možnosť a spravodajca je prvý. Chceš? Takže po spravodajcovi. Do rozpravy sa prihlásil ešte aj navrhovateľ, ktorý bude nasledovať hneď po spravodajcovi.
Nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, ja vítam snahu o diskusiu o tom, či stopäťdesiat poslancov je veľa alebo málo v slovenskej Národnej rade. Vítam ju z toho dôvodu, že s rovnakou otázkou sme aj my v strane SaS prichádzali do politického zápolenia s ostatnými subjektmi a bola súčasťou nášho referenda, pod ktoré sa podpísalo štyristotisíc občanov tejto republiky. Avšak ako zákonodarca zároveň by som mal dbať na to, aby každý zákon - a pri ústavnom zákone to musí platiť dvojnásobne - bol na Slovensku vykonateľný, aby z neho bola jasné, o čo ide a aby bol spojený s celým systémom legislatívy, ktorý už na Slovenskej existuje. Tým, že by sme iba znížili počet poslancov, je jedno, či zo stopäťdesiatich na sedemdesiatdeväť alebo na sto, v momente, keď by malo prísť k naplneniu v podstate takejto zmeny ústavy a nebola by s tým v náležitosti upravený aj volebný zákon a neboli by upravené v podstate mechanizmy voľby poslancov do Národnej rady, sa dostávame do situácie, kedy zákony a ústava stoja v protiklade. Podľa zákonov, podľa volebných zákonov by sme volili stopäťdesiat poslancov a podľa určitých pravidiel by sme ich dávali do Národnej rady, ale zároveň ústava by nám hovorila o tom, že tých poslancov nemá byť stopäťdesiat, ale má ich byť sedemdesiatdeväť. Dostali by sme sa do situácie, kedy v podstate každé voľby, do ktorých by nebolo splnené to, že by sa upravili zákony a zároveň aj ústava, dostali by sme sa do situácie, že vlastne takáto zmena ústavy je nesplniteľná a v podstate sa podľa nej nedá fungovať. A toto si myslím, že nikto z nás nechce a ani navrhovatelia to nechcú.
Preto si myslím, keď máme byť poctiví a naozaj sa zamyslieť nad tým, či takúto zmenu na Slovensku vôbec vieme navrhnúť v podobe, ktorá sa dá uskutočniť, tak by bolo dobré nadviazať na ňu aj zmenu volebného zákona. Možno sa zamyslieť nad tým, či naozaj nevoliť jedného poslanca na každý okres. Treba sa zamyslieť nad tým, či nám viac vyhovuje väčšinový systém alebo pomerný systém, alebo nejaká kombinácia, a toto by malo byť súčasťou širšej diskusie k tomu, aby sme sa dopracovali k nejakej idei, že ako by vlastne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky malo vyzerať. Takže ja vítam predloženie tohto zákona. Myslím si, že je sľubným prvým krokom k otvoreniu tejto diskusie, ale z toho dôvodu, že si nemyslím, že táto zmena je prospešná pre stabilitu právneho systému, opätovne navrhujem vrátiť tento návrh predkladateľom na prepracovanie. A v prípade, že v budúcnosti prídu s niečím, s nejakým návrhom, v ktorom spoja zmenu ústavy so zmenou príslušnej legislatívy, tak budem prvý, ktorý potom nemá problém za to aj zahlasovať.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Martin, ja sa teraz spýtam jednu vec. Som, teda, potešený, že vítaš to, že budeme alebo teda že sme predložili a otvárame týmto tému na diskusiu. Skôr by som aj ja privítal, keď po referende, kde vy ste prišli s touto témou, zníženiu počtu poslancov, dokonca ste ju kvantifikovali, a vtedy som nepočul o tom, že by ste sa zamýšľali nad nejakým mechanizmom a ústavnoprávnou čistotou. Máme máj 2011 a od referenda je dosť dlhá doba na to, aby ste túto tému otvorili. Preto ja vítam, že ty vítaš, že tú tému predkladáme a dúfam, že nebudeme tu sledovať možno už teraz alebo o pol roka, keď s tou témou budeme nútení prísť znova, ironické úsmevy cez celú poslaneckú sálu, nad témou, ktorá profilovala v určitom momente aj vás.
Ďakujem.

Pán poslanec Somogyi.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, ja by som chcel vás poprosiť, aby to odznelo zrozumiteľne, že strana Sloboda a Solidarita naďalej trvá na tom, to, čo si predsavzala v referende, že sme za redukciu počtu poslancov, nielen ostatných volených zborov, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky. A ak som dobre pochopil z vášho vystúpenia, tento návrh, tento poslanecký návrh predložený pánom Matovičom považujeme skôr za nepripravený z legislatívneho hľadiska.
Ďakujem.