18. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prítomný novinár, jeden novinár, novinárka, prepáčte, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe charakterizuje navrhovaný ústavný zákona ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Poukazuje na pozitívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a konštatuje, že nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie a odôvodnenie potom uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. V prípade, že by návrh neprešiel, tak v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor tým pádom navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Opakujem, do rozpravy sa hlásim ako prvý a týmto svoju spravodajskú informáciu končím.
Vďaka.

Vážené dámy, vážení páni, ja vítam snahu o diskusiu o tom, či stopäťdesiat poslancov je veľa alebo málo v slovenskej Národnej rade. Vítam ju z toho dôvodu, že s rovnakou otázkou sme aj my v strane SaS prichádzali do politického zápolenia s ostatnými subjektmi a bola súčasťou nášho referenda, pod ktoré sa podpísalo štyristotisíc občanov tejto republiky. Avšak ako zákonodarca zároveň by som mal dbať na to, aby každý zákon - a pri ústavnom zákone to musí platiť dvojnásobne - bol na Slovensku vykonateľný, aby z neho bola jasné, o čo ide a aby bol spojený s celým systémom legislatívy, ktorý už na Slovenskej existuje. Tým, že by sme iba znížili počet poslancov, je jedno, či zo stopäťdesiatich na sedemdesiatdeväť alebo na sto, v momente, keď by malo prísť k naplneniu v podstate takejto zmeny ústavy a nebola by s tým v náležitosti upravený aj volebný zákon a neboli by upravené v podstate mechanizmy voľby poslancov do Národnej rady, sa dostávame do situácie, kedy zákony a ústava stoja v protiklade. Podľa zákonov, podľa volebných zákonov by sme volili stopäťdesiat poslancov a podľa určitých pravidiel by sme ich dávali do Národnej rady, ale zároveň ústava by nám hovorila o tom, že tých poslancov nemá byť stopäťdesiat, ale má ich byť sedemdesiatdeväť. Dostali by sme sa do situácie, kedy v podstate každé voľby, do ktorých by nebolo splnené to, že by sa upravili zákony a zároveň aj ústava, dostali by sme sa do situácie, že vlastne takáto zmena ústavy je nesplniteľná a v podstate sa podľa nej nedá fungovať. A toto si myslím, že nikto z nás nechce a ani navrhovatelia to nechcú.
Preto si myslím, keď máme byť poctiví a naozaj sa zamyslieť nad tým, či takúto zmenu na Slovensku vôbec vieme navrhnúť v podobe, ktorá sa dá uskutočniť, tak by bolo dobré nadviazať na ňu aj zmenu volebného zákona. Možno sa zamyslieť nad tým, či naozaj nevoliť jedného poslanca na každý okres. Treba sa zamyslieť nad tým, či nám viac vyhovuje väčšinový systém alebo pomerný systém, alebo nejaká kombinácia, a toto by malo byť súčasťou širšej diskusie k tomu, aby sme sa dopracovali k nejakej idei, že ako by vlastne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky malo vyzerať. Takže ja vítam predloženie tohto zákona. Myslím si, že je sľubným prvým krokom k otvoreniu tejto diskusie, ale z toho dôvodu, že si nemyslím, že táto zmena je prospešná pre stabilitu právneho systému, opätovne navrhujem vrátiť tento návrh predkladateľom na prepracovanie. A v prípade, že v budúcnosti prídu s niečím, s nejakým návrhom, v ktorom spoja zmenu ústavy so zmenou príslušnej legislatívy, tak budem prvý, ktorý potom nemá problém za to aj zahlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Martin, ja sa teraz spýtam jednu vec. Som, teda, potešený, že vítaš to, že budeme alebo teda že sme predložili a otvárame týmto tému na diskusiu. Skôr by som aj ja privítal, keď po referende, kde vy ste prišli s touto témou, zníženiu počtu poslancov, dokonca ste ju kvantifikovali, a vtedy som nepočul o tom, že by ste sa zamýšľali nad nejakým mechanizmom a ústavnoprávnou čistotou. Máme máj 2011 a od referenda je dosť dlhá doba na to, aby ste túto tému otvorili. Preto ja vítam, že ty vítaš, že tú tému predkladáme a dúfam, že nebudeme tu sledovať možno už teraz alebo o pol roka, keď s tou témou budeme nútení prísť znova, ironické úsmevy cez celú poslaneckú sálu, nad témou, ktorá profilovala v určitom momente aj vás.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, ja by som chcel vás poprosiť, aby to odznelo zrozumiteľne, že strana Sloboda a Solidarita naďalej trvá na tom, to, čo si predsavzala v referende, že sme za redukciu počtu poslancov, nielen ostatných volených zborov, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky. A ak som dobre pochopil z vášho vystúpenia, tento návrh, tento poslanecký návrh predložený pánom Matovičom považujeme skôr za nepripravený z legislatívneho hľadiska.
Ďakujem.

No, čo sa týka výsledku referenda, tak, keďže ten v podstate by bol iba, ten by iba prikázal Národnej rade, akým spôsobom treba zmeniť ústavu a zákony, tak v podstate čokoľvek by potom z Národnej rady vyšlo, by muselo presne spĺňať tie kritériá, o ktorých som rozprával v mojom príspevku. To znamená, že muselo by byť konzistentne spojené zmenenie ústavy so zákonom tak, aby klesol počet poslancov na sto. Takže, tam by som také isté kritériá kládol, ako kladiem na návrh, ktorý máme teraz na stole. A čo sa týka faktickej poznámky kolegu Somogyiho. Samozrejme, SAS stále trvá na tom, že by bolo dobré, aby sme znížili počet poslancov na sto, ale musíme to urobiť spôsobom, ktorý nevytvára rozpor medzi ústavou a zákonmi tejto krajiny.

Chcel som vlastne reagovať cez faktickú, ale keď som bol už prihlásený, tak idem tu. Ale mrzí ma to. Mrzí ma tento prístup strany SAS, lebo to je naozaj vyslovene takým dôkazom toho, ako sa hovorí, ten kto chce, hľadá spôsoby, ten kto nechce, hľadá dôvody. A sami dobre viete, že ak by toto bol skutočný dôvod a skutočný problém, není problém ho odstrániť v druhom čítaní alebo na nasledujúcej schôdzi by sme predložili pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil aj problém v ostatných zákonoch. Ale, Martin, škoda, že strana SAS alebo teda možno iba tvoj názor to je, ale predpokladám, že celej strany SAS, zvolila tento nekonštruktívny podľa mňa prístup v tejto veci a taký ješitný. Ak je problém, že treba zmeniť aj nejaký iný zákon, od toho je druhé čítanie, od toho sú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní a nie je najmenší problém, ak posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, v druhom čítaní zákon upraviť tak, aby bol právne konzistentný.
Spájať alebo rozvíjať tu, že teda mali sme prísť zároveň aj s návrhom zmeny volebného systému a ak by sa Národná rada nejako v kuloároch dohodla na tom, že áno, zmeníme volebný systém a že každý okres bude mať svojho vlastného poslanca alebo niečo podobné, sú taľafatky. Sú zbytočné hľadanie výhovoriek a úplne nereálne podmienky, ktoré sám vieš o tom, že nie je možné splniť. A práve preto sme prišli s touto dielčou vecou. S dielčou vecou, ktorej sme očakávali najväčšiu podporu práve zo strany SAS, lebo ste to mali v tomto duchu napísané v referende, a to referendum naozaj bola nosná vaša téma. Ešte poprosím, ak by ste dokázali sa správať v tejto veci konštruktívne a zmenili ten svoj názor, a nesnažili sa nájsť výhovorky, ako ten zákon nepodporiť, ale snažili sa konštruktívne zákon podporiť a spoločne v pohode môžeme vypracovať pozmeňovák v druhom čítaní a môžme naplniť to, čo by ste od toho zákona očakávali. Ale utopiť tento zákon s výhovorkou typu, lebo nebol dobre spracovaný, tak bude svedčiť iba o tom, že vám neišlo v skutočnosti o zníženie počtu poslancov, ale bol to iba marketing. A ja som presvedčený - a stále som ešte napriek tvojmu vystúpeniu presvedčený - že to nebol marketing a v skutočnosti vám išlo o zníženie počtu poslancov. A ak vám naozaj o zníženie počtu poslancov naozaj ide, tak poďme hľadať spôsoby. Nie, hľadať dôvody, prečo to nepodporiť.

Ďakujem. Ja som za zníženie počtu poslancov, a preto tento návrh podporím a súhlasím s tým, že ďalšie legislatívno-technické detaily sa dajú doriešiť v druhom čítaní. Ďakujem.

No, u mňa pozmeňovák je to, že sa k niečomu, čo sme tu mali predložené, pridá pár detailov a spraví sa to dokonalým. Pozmeňovaná nie je to, že ku jednému riadku, zmene číslice na číslicu, sa komplexne prinesie novela niekoľkých zákonov. To je, podľa mňa, technicky nepoctivé v legislatíve. Takže z toho dôvodu som dal ten návrh, ktorý som dal. Nijak to nesúvisí s tým, či podporujem alebo nepodporujem zníženie počtu poslancov v Národnej rade.

Asi myslím, že aj v mene ostatných kolegov môžem povedať, že nesmierne nás teší, že pán Matovič, resp. predkladatelia si osvojili iniciatívu strany Sloboda a solidarita na zníženie počtu poslancov v parlamente. Takže tiež si myslím, že ďalšia podpora tohoto nášho návrhu, ktorý naďalej hlásame, je veľmi užitočná, potrebná. A súhlasím s pánom Matovičom, že fakt, musíme vyslať, či už signál, rozhodnutie alebo zmenu voči voličom, že aj my to v skutočnosti myslíme to vážne. Takže len pridružujem sa k tomu, čo kolega Krnáč povedal, že je treba rozmýšľať o ďalšom skvalitnení pôvodného návrhu strany Sloboda a solidarita.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi ma neteší táto debata teraz, lebo asi to nazvem tak, ako to cítim. Pripadám si tu ako trošička, nazvem to možno emotívne, ako bratovražedný boj. Nespomínal si, Igor, teraz pri tejto poznámke, že sme si nič neosvojovali. My sme aj počet, ktorý teraz navrhujeme, sedemdesiatdeväť mali v našich návrhoch, v našich prioritách. Sľúbili sme to vo voľbách a myslím si, že tým, že sme vytvorili dostatočný čas na to, aby sme sa dohodli v klube a prišla nejaká iniciatíva na to, aby sme to možno aj spoločne predložili. Čas sa teda naplnil a predložili sme to samostatne. Napriek tomu si myslím, že je otvorená, tak ako si to tu deklaroval, otvorená cesta k tomu, aby sme sa dohodli. A preto aj množstvo faktických poznámok, aj ľudí, ktorých vidím prihlásených v rozprave, sme mohli túto debatu absolvovať mimo pléna. Ale teraz pred kamerami, teraz internými, tuná si vyjasňujeme postoje, či príde k podpore, alebo nepríde a koho je to téma a prečo je to jeho téma, je to škoda. A myslím si, že táto otázka, ktorá nás spájala, by nás nemala teraz rozdeľovať.
Ďakujem.