18. schôdza

Dámy a páni, poprosím dostaviť sa do rokovacej sály, čoskoro budeme pokračovať jedenástym rokovacím dňom 18. schôdze.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Jahnátek, Mamojka, Pado, Tomanová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Vášáryová. Takisto požiadal o ospravedlnenie neúčasti pán poslanec Droba.
Rokovanie pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 (tlač 367).
Prosím povereného poslanca Igora Matoviča ako jedného z navrhovateľov, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Martina Poliačika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci Mária Sabolová, Jozef Viskupič, Szilárd Somogyi.
Dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 367.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, začnem svoje úvodné slovo netypicky na rozdiel od mojich kolegov z SaS, ktorí v laviciach nesedia, a mne nevadí, že táto sála je taká prázdna, lebo aj toto je ich vizitka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa, prosím vás, môžem vás na chvíľku pre... Nič, nech sa páči, pokračujte, prepáčte.

A už som začala neobvykle. Dobre.
Ja si myslím, že každý z poslancov zastupuje svoj mandát slobodne, verím, že zodpovedne a so záujmom o veci, ktoré sú jeho parketou, jeho gesciou, jeho, by som povedala, takým záujmom, a preto si myslím, že jeho účasť v sále je nie vždy, alebo neúčasť v sále nie je vždy vizitkou toho, či poslanec je dobrým poslancom, alebo nie je dobrým poslancom. Keď som si, včera to bolo bývalo lepšie vystúpenie večer, lebo všetci, páni poslanci z SaS, ste mali, alebo skoro všetci, otvorený notebook a možno len práve cez tento váš bod ste ho, poviem, nepoužívali, ale snažili ste sa tu vzájomne ako na klube poslaneckom SaS medzi sebou komunikovať dnes už s nezávislým poslancom pánom Matovičom.
A preto si myslím, že tak ako vy síce poctivo sedíte v laviciach od začiatku toho parlamentu a myslíte si, že toto je jediná práca poslanca, sedieť v parlamente, si myslím, že na rozdiel od vás, mnohí, mnohí, nepoviem všetci, ale mnohí, ktorí tu nemusia sedieť od rána do večera, ale tak ako vy na svojom počítači si robíte svoju prácu, tak aj oni si robia či v kancelárii, alebo v priestoroch Národnej rady a možná sú mnohokrát užitočnejší pomocou ľuďom, kontaktami, vybavením vecí, ako sedieť na jednej planej, bezduchej diskusii, ako sme mali možnosť ju večer počúvať. (Potlesk.)
Ostala som na tomto bode z istého záujmu a bola som zvedavá, ako predkladateľ a skupina poslancov, ktorá predkladá tento návrh, odôvodní svoj návrh. Keby bol vecný tón pána predkladateľa na začiatku, možno by som bola aj ja si ho vypočula a diskusiu už nesledovala, ale vzhľadom na diskusiu, ktorá tu prebiehala, a je pre mňa, niektoré, niektoré debaty sú otázne, chcem sa ja dnes k tomuto návrhu vyjadriť.
Efektívna správa štátu nezáleží od počtu poslancov. Veď to je len veľmi malé percento. Efektívna správa štátu záleží od zodpovednosti všetkých, ktorí sa na tejto správe štátu podieľajú.
Ak mám hovoriť o efektivite včerajšieho rokovania, hodiny a pol diskusie, musím povedať, že toto nebola efektivita štátu, lebo vaša diskusia, ktorá tu prebiehala, páni poslanci z SaS, s predkladateľmi patrila do klubu. Mňa ani nikoho z nás z poslancov v Národnej rade nezaujíma, to ste si mali vydiskutovať na klube, či minister príslušnej politickej strany predkladá dobré, kvalitné, nekvalitné zákony. Musím povedať, že, bohužiaľ, chýba to mnohým ministerstvám, ale chýba to aj pánom poslancom, aj tým, ktorí sa tu ohradili, že ich minister predkladá také a onaké návrhy zákonov a poslanecký návrh jedného z pánov poslancov doznal obrovskú zmenu aj v tomto parlamente. Čiže to je, to je vec vašej diskusie, aj poloprázdnej sály.
A možno krátko. Neskutočne si vážim prácu pána poslanca Fecka, lebo je to jeden z mála poslancov, ktorý je dôsledný, húževnatý. Je to nový poslanec, čiže ešte si myslím, že skúsenosť ako politická mu možno chýba, ale, ale má veľmi dobrý predpoklad na to, že rieši vecne problémy, nie, nepolitizuje. A preto by som mu chcela len povedať, že sa nedá porovnávať práca poslanca a práca zamestnanca.
Poslanec, ja som dlhoročný poslanec a cítim sa, napriek tomu, že som v jednej politickej strane a nijakú inú politickú stranu nevymením, som dostatočne nezávislý poslanec, pán poslanec Matovič. Pretože ak mám názor na niektoré veci, ho viem argumentovať, ale viem aj niesť zodpovednosť. Moje názory k niektorým témam ma stáli aj pozíciu na kandidátke, ale keďže moju prácu ľudia poznajú, dostala som sa do parlamentu práve tým, že ma ľudia prekrúžkovali, ale za prácu, nie za to, že by som bola mediálne známa poslankyňa.
Čiže moja práca a práca poslanca neznamená sedieť v tejto lavici a len sedieť, ale vedieť, kde je práve potrebný ten poslanec ako politik. A nezrovnávajte ho, páni poslanci z SaS, ktorí sedíte v tomto volebnom období prvýkrát v týchto laviciach, s prácou zamestnanca, s pichačkami a s podpismi. Toto vás veľmi pekne prosím, lebo sami dehonestujeme prácu poslanca Národnej rady a potom aj vizitka o Národnej rade je taká, aká je.
Ak, ak sa chcem vyjadriť k téme, hovorila som, že táto rozprava bola čisto rozprava včerajšieho večera rozprava v klube a ma to trošku trápi, aj, aj poznámka, že je to interná rozprava v parlamente, nie je pravda. Pretože táto celá rozprava je na internete, a tým pádom je už verejná.
Čo sa týka zákona, zníženia počtu poslancov, myslím si, že je to vec na diskusiu, ale ak máme ísť do ústavného zákona, tu už niektorí vaši poslanci hovorili o tom, mali by sme o tom prv otvoriť nejakú diskusiu, keď už nehovorím na politickom poli, tak verejnú diskusiu, ale určite nie tým, že príde jeden poslanec a z jasného neba nájdeme návrh zákona, lebo on si myslí, že to je dobré, lebo SaS to mala vo volebnom programe, ale na to potrebujeme ústavnú väčšinu. Môžme diskutovať o počte poslancov, či bude efektívnejší, alebo neefektívnejší parlament, ale treba si aj uvedomiť jednu vec a poviem takú praktickú vec, či to bude 79, či 100, či 90 poslancov, čím to kvórum bude nižšie a budeme rozhodovať o vážnych normách tejto krajiny rozhodnutím ústavnou väčšinou, neviem si predstaviť z vášho kvóra 79 poslancov, aby nejakých 50 poslancov, 50 zákonodarcov rozhodlo o vážnych ústavných zmenách v tejto krajine. Nie je to vzorka, nie je to vzorka, musím povedať. Nehovorím, že číslo 150 je ideálne, je dôležité, čo kto robí, nie koľko nás tu je, ale čo kto robí. A ja si myslím, že 150 poslancov v súčasnej situácii nie je ani veľa, ani málo.
Čiže ak chceme ústavný zákon predkladať do Národnej rady a bez ohľadu na akúkoľvek inú tému, tu má pravdu opozícia, tu má pravdu koalícia, očakávala by som, že budeme o nej aspoň v kluboch hovoriť, keď už nie na verejnom, na verejnom poli, aj keď je to vždy dobrá téma na dialóg, aj keď vieme, že to nemá šancu v parlamente prejsť. Porozprávame si a odhlasujeme, zabijeme zákon a však počkáme.
A preto považujem vlastne takéto veci mnohokrát a bez ohľadu na politické spektrum a politickú stranu príslušníkov poslancov za istý exhibicionizmus alebo taký narcizmus. A bez ohľadu na to, koho sa to dotýka, lebo, lebo pokiaľ tu nie je, nie je konsenzus politický, aspoň približný, ako nemá nikdy ústavný zákon šancu prejsť. Takže to k tomu, k tomu návrhu .
A zaznelo tu aj v diskusii, že, že váš, váš návrh je v záujme voliča. Ja si myslím, že volič, pokiaľ nedostane dostatok informácií, a dobrých informácií, a nemá šancu možno niekedy zažiť reálne poslanca v práci, má o ňom taký obraz, ako my mu vytvárame cez médiá, a tým pádom to nie je záujem o voliča, lebo ani výsledok referenda, o ktorom tu kolega Fecko hovoril, nevystihuje, dá sa povedať, podstatu spoločnosti. Pekne znejú percentá 93, 92, 94, ale z toho neúspešného alebo úspešného, ale neplatného referenda, ako tu niekto povedal, lebo je to vždy len štvrtina obyvateľov, ktorí sa zúčastnili tohto referenda. Čiže vždy len 25 %.
A nechcem povedať, že je to tých, ktorí, čokoľvek urobíte, budú mať vždy kritický pohľad na prácu poslanca. Vždy. Čokoľvek urobíte. Či im pomôžete, či im nepomôžete, či ich vyhodíte s krikom, alebo sa im budete venovať niekoľko rokov, budete vždy len zlí, lebo ste im nevybavili presne to, čo chceli, napriek tomu, že na to nárok nemali. To je moja skúsenosť zo samosprávy z rokov deväťdesiatych, kedy vlastní ľudia, by som povedala, stranícky po mne kričali, že som im nevybavila byť, som im nevybalila neviem čo ako prednosta. Povedala som, ale neprišla naša doba. Prišla doba po deväťdesiatom roku normálnej komunikácie slušných ľudí a o to sa snažme.
Čiže neoháňajme sa percentami, že ľudia chcú. Ľudia mnohí ani nevedia, o čom je naša práca poslanca. A skúsme prv my a vy, páni poslanci z SaS, ktorí tu sedíme prvý rok, sami na vlastnej koži zažiť, čo je byť poslancom, ktorého si väčšina ľudí váži a ktorých vás do tohto parlamentu dostanú ľudia cez svoje hlasovanie, možno cez svoje preferencie po vašej štvorročnej práci.
A ešte chcem dať návrh na záver. Veľa by sa dalo povedať, ale ešte môžem tú poznámku, na ktorú ste reagovali, že prečo tu je tak málo ľudí. Veľmi od veľa poslancom som počula, pretože tento návrh mal byť minulý týždeň a mohol pokojne prebehnúť, lebo bol by prebehol len v tej istej atmosfére, ako je dnes, že odchádzajú na protest, pretože prečo by sme mali počúvať Matoviča.
Bohužiaľ, si veľakrát sami vyrobíme tento problém. Že je to niekedy nezáujem o tému, niekedy nás vytočí poslanec, ale ja si, hovorím, isté názory pána poslanca veľmi vážim. Ale možno dnes je pôda povedať to, že ma veľmi uráža a bolo by dobré, aby všetci tí, ktorí sa podieľate na tvorbe novín, ktoré vychádzajú v celom regióne, či Košicko, Prešovsko, Oravsko, či ja neviem, ako to sa všelijako volá, a dávate tam ten príspevok Obyčajných ľudí, nikdy som to verejne nepovedala, ale tu to poviem. Už prvé, po vašom nástupe do parlamentu, už prvé vaše názory ako Obyčajných ľudí mňa ako človeka urážajú a urazili, pretože si myslím, že by som nebola v parlamente pre moje názory mnohokrát toľké roky, pokiaľ ste z nás zo všetkých urobili chrapúňov v tých novinách. Ja si pripadám ako posledný nezodpovedný, lebo ste to zovšeobecnili.
Buďte takí láskaví, páni poslanci a pán kolega, buďte vecní a adresní a vtedy to má zmysel v politike, vtedy budete braní vážne. Nie keď nás všetkých len preto, že sme tu dlho alebo že sa vám zdá, že už sme možno starí poslanci, hodíte všetkých do jedného vreca. Toto ja nepovažujem za seriózneho poslanca, toto ja nepovažujem za serióznu prácu a seriózne médium, ktoré informuje o tom, čo vám môže vadiť, ale nie sme všetci v jednom vreci. (Potlesk.)
A posledná moja veta bude procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A ak chceme sa baviť, hovoriť o počte poslancov, myslím, že aj tá druhá téma je presne o tom istom, ak sa chceme baviť o tejto téme, skúste otvoriť v parlamente diskusiu, neformálnu, v kinosále, poďme o tom hovoriť. Ale nie v pléne, nie tam, kde to je nepripravené a kde každý chce ukázať len svoju ambíciu, ako strašne, strašne mu záleží na občanoch, ale ako strašne, strašne niekedy rozhodujeme v niektorej legislatíve tak, že ona nie je v prospech občanov.
Čiže toľko je moje vystúpenie. Včera by bolo emotívnejšie. (Potlesk).

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci, ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť. Osem poslancov je prihlásených?
Pán poslanec Švantner, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, väčšinou sa tu stretávajú názory koalície a opozície a dneska ja ale musím s vami súhlasiť. Jednoznačne ste vystihli tú situáciu, ktorá tu v tomto parlamente je. Je jasné, že tento návrh je len populistickým návrhom, a vidieť to aj na tom, že dokonca aj niektorí nielen z ďalších politických strán, ale dokonca aj z politickej strany SaS nie sú celkom stotožnení s týmto návrhom.
A čo sa jedná toho, čo sa tu včera hovorilo o tom, aký je prázdny tento parlament, no, viete, páni z SaS, ono by stačilo, aby ste zmenili spôsob hlasovania v tomto parlamente, aby po každom bode, po každej rozprave sa za zákon hlasovalo. A potom by ste videli, že koľko by tu bolo a aké by ste mali vy problémy s tým, že ako by ste vedeli zohnať 76 poslancov, aby vám prechádzali vaše zákony.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ja som videl v tom vašom vystúpení z hľadiska tých výčitok, ktoré ste hovorili, jeden výrazný rozpor. Najprv ste hovorili o tom, že treba diskusiu otvárať kdesi neformálne v kinosále alebo možno po kluboch, a následne ste povedali, že vieme, že takýto návrh, keďže sa jedná, hlasujú alebo budeme rozprávať my poslanci o nás poslancoch, tak pravdepodobne túto tému, ak som to správne pochopil, aj tak zabijeme alebo neodhlasujeme.
Myslím si, že plénum parlamentu je úplne vhodné fórum na to, aby verejnú diskusiu na túto tému, ktorú kolegovia z klubov otvorili v referende, a následne je niekoľkomesačný posun, sme mohli posunúť do pléna parlamentu a tu môže prebehnúť aj diskusia o tom, či má, alebo nemá podporu v tejto snemovni.
Tým, že sme to komunikovali vo volebnej kampani, myslím si, že máme plné právo to do parlamentu priniesť. Tým, že sme si dovolili viac-menej prísť ako s poslaneckou iniciatívou, máte plné právo urobiť to, čo ste práve urobili vy, a navrhnúť to, čo štandardne robí opozícia voči koaličným poslancom v mene, Maťo Poliačik to spravil ako na návrh alebo procedurálny návrh na dopracovanie a vy ste navrhli, aby sme prerušili a ďalej sa týmto bodom nezaoberali.
Takže myslím si, že týmto vzbudzujeme tú verejnú diskusiu, po ktorej voláte, a myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, na úvod by som rád ocenil také vaše pokojné, vyvážené vystúpenie. Napriek tomu je v ňom niekoľko bodov, ku ktorým sa musím vyjadriť.
Po prvé veľmi mi vadí, keď sa niekto snaží spochybniť vôľu občanov, ktorí v referende vyjadrili svoj názor na zníženie počtu poslancov. V referende hlasovalo 925-tisíc ľudí. Tak ako zaznelo aj včera na tejto pôde v rozprave k tomuto bodu, je to toľko občanov, že žiadna tu z prítomných politických strán nemá mandát spochybňovať ich vôľu. Napriek tomu, že referendum nebolo platné, žiadna z politických strán v tomto parlamente nezískala toľko voličov, koľko sa vyjadrilo v referende za zníženie počtu poslancov. Nespochybňujme preto vôľu voličov. Druhý bod, ktorý mi tak trošku zarezonoval, bolo tvrdenie o nevďačnosti našich voličov a také akési spochybnenie práva voličov byť kritickí voči voleným zástupcom. To, že jednoducho prácu poslanca neocení skoro nikto, áno, je to pravda. Málokedy sa stane, že poslanec dostane, ako sa hovorí, medailu za nejakú dobrú vec, ktorú presadil, koniec koncov posledné štyri roky vlády predchádzajúcej, ktorá tu bola, je jasným dôkazom toho, že aj ten, kto vedie krajinu do pekla, môže mať vysokú popularitu. A na druhej strane je to základom demokracie, to, že voliči majú právo byť kritickí voči svojim voleným zástupcom. A je dobré, že to tak je.
Ďakujem.