18. schôdza

Ďakujem. No, ja, ťažko povedať, na čiu stranu sa chcem pridať alebo nepridať. V každom prípade vítam iniciatívu predkladateľov, ktorí, či už je to prvý nápad, druhý nápad, je to asi jedno. Iniciatívu vítam v tom, že skutočne je potrebné sa zamyslieť nad tým, či a koľko poslancov má byť v Národnej rade Slovenskej republiky. Sú zbytočné asi žabomyšie vojny, kto to vymyslel, kto to nevymyslel, čo bolo prvé, vajce, alebo sliepka a pod. To je skutočne, neprospieva vôbec meritu veci. Tým vlastne tej základnej veci, ktorú chápem alebo pokiaľ dobre chápem, je, že predložený návrh zákona alebo predkladatelia sa snažia o nejakú zmenu alebo aspoň vyvolanie nejakého spoločenského pohybu v smere tejto zmeny. A túto zmenu já rozhodne vítam.
Na druhej strane sa však musím takisto k predrečníkom trošičku pridať, že aj ja chápem pozmeňujúci návrh ako snahu o dopilovanie, a nie ako snahu o pridanie päťdesiatich strán, čo tu ináč opakovane bolo kritizované zo strany jak opozície, tak aj určite iných kolegov, keď sa takéto veci robia a realizujú. A ja si nemyslím, že táto téma rozdeľuje SaS a Obyčajných ľudí. Už len jedna vec svedčí o tom, že koľko poslancov za SaS aktuálne sedí práve v tomto parlamente a koľko, či už opozičných alebo aj koaličných, samozrejme, to hovorím všetkých z iných koaličných strán, tu sedí. Takže toto, myslím, práve jednoznačne svojou prítomnosťou dokazujeme, že nás práve táto téma zaujíma, a nie rozdeľuje, ale spája.
Ďakujem.

Ďakujem. Zaujímavo sa to počúva, že naozaj všetci vítame túto debatu, čo aj ja vítam, ale vrátim sa k tomu, čo si, Igor, ty vravel, že ťa mrzí, že sme nenašli podporu práve v strane SaS. No a ako sa tu pozerám do pléna, tak vlastne tým, že tu sedia, tým prejavili, že vlastne nám dávajú tú podporu, aj keď s určitými výhradami. Ale teda naozaj by som rada podporiť tú myšlienku, aby sme sa možno nebáli začať s niečim iným, a potom tie ostatné novely, ktoré možnože sme pozabudli alebo nedotiahli, postupne by sa dotvorili. Možnože nie postupne, potom už naraz, ale predsa predpokladáme, že do troch mesiacov voľby nebudú.
Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem, že tu vstupujem do toho bratovražedného boja. A ja tiež sa tu cítim ako na nejakom zasadnutí klubu SaS, poslaneckého, ale teda neodpustím si poznámku k tomu, čo hovorí Igor Matovič, že možno zmeniť v druhom čítaní. No určite nemožno, jednak vzhľadom na rozsah zmien, ktoré by boli potrebné, a jednak vzhľadom na to, že teraz sa zaoberáme návrhom ústavného zákona.Kdežto volebný zákon napr. je normálny zákon a neviem o tom, že by bolo možné jedným ťahom zmeniť zároveň aj ústavu aj normálny zákon. Normálny legislatívny postup by bol zrejme taký, ako sme tu pred chvíľou videli pokus oň, keď Národná rada mala najprv schváliť novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a zároveň bola predložená novela rokovacieho poriadku, ktorá priamo nadväzovala na príslušnú novelu. Tiež to ale nevidím ako zásadné, ak by mal parlament vôľu zmeniť to, tak je možné, samozrejme, dodatočne upravovať iné zákony, ak by parlament teraz schválil, že sa má meniť počet poslancov. Z mojej strany je toto iba taká akademická poznámka, keďže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu. Nemyslím si, že sa má znižovať počet poslancov. Nemyslím si, že by sme mali o tom debatovať spôsobom, že si vycucáme z prsta nejaké číslo. A nemyslím si, že platí, že menej je vždy lepšie, lebo potom, samozrejme, sedemdesiatdeväť je lepšie ako sto, alebo potom aj päťdesiatsedem je lepšie ako sedemdesiatdeväť a tridsaťsedem je lepšie ako päťdesiatosem. Mňa žiadny z tých argumentov, ktorý tu zaznel a ktorý tu zaznieval aj predtým, nijako nepresvedčil, že by bolo potrebné meniť počet poslancov Národnej rady.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, myslím si aj niekto druhý to tu otvoril, že, čo je pozmeňovák a vlastne pozmeňovák by mal byť iba na také vycibrenie alebo možno na také opravenie nejakých maličkostí v návrhu zákona. Odporúčal by som pozrieť sa na návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z ministerstva hospodárstva. Je to váš minister a som na výbore, hospodárskom, a vidím, akým spôsobom tam to funguje. Príde jednoducho návrh zákona, ktorý má dve strany, a potom 15-stranové pozmeňovaná, ktoré predkladá zvyčajne Ľudo Jurčík. A je to úplná zmena, úplné prekopanie toho zákona. Takže myslím si, že nie je správne počúvať akurát z vašich úst o tom, že pozmeňovák by mal byť iba na také nejaké vycibrenie maličkostí a opravu nejakých nezmyselných chýb. Čiže, ak váš minister a vy samotní predkladáte pozmeňovaná, ktoré sú veľakrát omnoho rozsiahlejšie ako samotný zákon, tak myslím si, že nie je správne, aby vy ste práve poučovali ostatných, že pozmeňovák nemôže byť aj obsiahlejší, ako je samotný zákon.
Ondrej Dostál, trochu som sklamaný z postoja, že nie si presvedčený o tom, že by počet poslancov sa mal znížiť alebo, že si presvedčený o tom, že stopäťdesiat je správne alebo, že si presvedčený o tom, že živiť tu možno polovičku ľudí, ktorí naozaj chodia sem iba preto, aby si tu odhlasovali a aby dostali na účet tritisíc eur. Myslel som si, že práve vy budete možno takí zástancovia, že naozaj správajme sa efektívne, a efektívneho štátu a nemíňajme peniaze na niečo, čo nie je rozumné. To je asi všetko.

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, predkladáme tu zákon týkajúci sa zníženia počtu volených poslancov v Národnej rade, Pričom po necelých jedenástich mesiacoch výkonu môjho reálneho mandátu poslanca Národnej rady som o potrebnosti tohto zákona stopercentne presvedčený. Nikdy, pokiaľ tu budem pracovať, si nezvyknem na skutočnosť, že prednášajúceho od rečníckeho pultu počúva poloprázdna sála. Podľa mňa je to neúcta ku kolegovi a k jeho práci, ku kolegyni a k jej práci, ktorú odviedla, aby mohla vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, stačí sa nám podpísať o 9.00 hodine, o 14.00 hodine, odhlasovať a ste v ten deň v práci. Plat vám ide, no poslanca nenájdete. O účasti poslancov v rokovacej sále pred skončením schôdze, ktoré je zvyčajne o 19.00 hodine, nebudem sa ani vyjadrovať. Pokiaľ ich je viacej ako dvadsať, je to veľký úspech. Viem sa vžiť do kože všetkých pracujúcich ľudí, ktorí sa musia - a berú to ako samozrejmosť - odpísať až po uplynutí pracovnej doby a po odchode z práce, aby sa im daný deň započítal. Musí to byť pre nich frustrujúce. Nie, nesúhlasím a nikdy nebudem súhlasiť s takouto ponímanou dochádzkou poslanca Národnej rady do práce. Je to zbytočné čerpanie verejných financií. A aj preto je prijatie tohto zákona dôvodné.
Ako to vyzerá v iných parlamentoch, čo sa týka počtu poslancov a počtu osôb v Európskej únii? Vycitujem iba niektoré. Keď si vezmeme pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov, tak v Taliansku na jedného poslanca pripadá 60 887 obyvateľov krajiny. Veľká Británia - jeden poslanec 88 922 obyvateľov. Ideme ďalej, máme tu Nemecko - na jedného poslanca 132 000 obyvateľov, máme tu Francúzsko - na jedného poslanca 105 000 obyvateľov. Prídeme ku Slovensku - na jedného poslanca nám vychádza 36 000 obyvateľov. Dúfam, že sme schopní ako poslanci Národnej rady sa pri výkone svojho mandátu rovnať aj francúzskemu, nemeckému poslancovi a dúfam, že nikto nepochybuje, že tieto krajiny patria medzi ťahúňov v Európskej únii. A teda máme sa od koho učiť aj v tejto oblasti. Ak by sme vzali nemecký vzor, tak prakticky do slovenského parlamentu by postačilo štyridsaťjeden poslancov. My navrhujeme sedemdesiatdeväť, čo je zhruba dvojnásobok. Aby som, vážení prítomní, tento názor, ktorý tu teraz tlmočím a tlmočíme spoločne, musím povedať, že nie je náš alebo môj iba subjektívny názor, je to názor voličov. Takto vnímajú nás naši voliči, je to mienka z terénu, do ktorého dúfam, že všetci chodíte tiež. Neverím, že sa s takýmto názorom nestretávate medzi voličmi, ale na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa to ako doteraz nijako vôbec neprinieslo. A pýtam sa, prečo? Žiaľ, takto vníma počas našej necelej dvadsaťročnej pôsobnosti poslancov v Národnej rade. K tomu sme sa vlastne dopracovali. Mnohí často hovoríte o tom, že zastupujete svojich voličov a ste ich hlasom v parlamente. A teda sa pýtam, kde je ten hlas? Poďme sa pozrieť k tejto problematike.
U mňa je hlas ľudu vtedy, keď máme referendum. Tak sa pozrime, ako sme dopadli v referende. Ako iste viete, oživíme si, že sme ho mali 18. 9. 2010. Bola to sobota od 7.00 - 22.00 hodiny, hoci nebolo úspešné, mali sme iba 22,84 %, tak opýtajme sa ľudí, čo nám povedali - a to je jedno, či sme boli opozícia, koalícia alebo kto sme boli, či sme boli obyčajní ľudia alebo neobyčajní í ľudia - opýtajme sa, ako odpovedali na otázku č. 3, ktorá znela: "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?" Ako sme na tento hlas ľudu reagovali? Ako reagoval na to ľud? Tak tu vám to teraz prečítam. Ideme podľa krajov, aby to bolo jasné. Bratislavský kraj - budem hovoriť iba v percentách - 91,5 povedalo áno, Trnavský kraj - 92,85 áno, Trenčiansky kraji - 93,3 áno, Nitriansky kraj - 92,77 áno, Žilinský kraj - 93,10 áno, Banskobystrický - 93,04 áno, Prešovský kraj - 92,67 áno, Košický kraj - 93,17 áno. Za celé Slovensko to vychádza 92,76 áno. (Potlesk.) Je to hlas ľudu, alebo nie je to hlas ľudu? - pýtam sa ja, poslanec Národnej rady, ako obyčajný človek. S tým áno, že celkový počet, ktorý sa zúčastnil na referende a ktorý povedal áno, bolo 925 888 osôb, občanov Slovenskej republiky.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, preto ukážme, že hlas ľudu vieme brať vážne. A preto dovolím si za celé politické spektrum, to je jedno, či sme koalícia alebo opozícia, požiadať o podporu tohto zákona. Bol by som veľmi rád, keby nám išlo o vec a hlavne o dobrú vec pre občanov, a nie o politikárčenie. Politika má spájať, nie rozdeľovať. Dúfam, že si o tom nebudeme iba snívať.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovi Feckovi za tento príhovor. A kľudne povedzte to, že referendum bolo úspešné, len bolo neplatné. Čiže z tých čísiel, ktoré ste prečítali, vidieť, že aj táto otázka bola úspešne komunikovaná, úspešne odreagovaná, zodpovedaná voličmi. A na začiatku vášho príhovoru ste povedali, že tieto prázdne rady môžu slúžiť ako neúcta k našim kolegom. Je to prvotne neúcta k našim voličom, že toto sa stáva. A veľmi súhlasíme s tým, že ste to nazvali, že naše pracovisko v ničom sa nelíši od ostatných pracovísk v tejto republike. Som veľmi hrdý na to, že pán Fecko je členom poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita a ten potlesk, ktorý odznel pri tých číslach, vyjadruje aj to, ako naďalej táto strana pristupuje k tejto otázke.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem veľmi pekne za ten príhovor, pretože naozaj nám tu asi všetkým hovoríš z duše a zo srdca. A myslím si, že nikto tu u nás, aspoň na tejto strane zasadacej miestnosti, nepochybuje o opodstatnenosti tohto návrhu. Úprimná poklona piatim konkrétnym kolegom zo Smeru, ktorí vydržali dnes sedieť na tomto zasadnutí, dvom ďalším z KDH a štvrtine OKS, že počúvajú túto diskusiu. Už aj tá debata, ktorá tu bola, o tom, že kde vznikol nápad na zníženie počtu poslancov, či SaS presadilo referendum alebo, či s tým prišli obyčajní ľudia, svedčí len o tom, že sme na jednej lodi, že rozmýšľame rovnako, že nám ide o úplne presne ten istý cieľ. Avšak jednoznačne je treba povedať, že ani sledovanie spoločného cieľa nemôže byť ospravedlnením toho, keď vecne správna záležitosť je formálne nesprávnym spôsobom podaná. Keď jednoducho je podané niečo, je podaný návrh zákona, ktorý je doslova odfláknutý. A jednoducho súhlasíme s tým, máme ešte tri roky času na to, aby sme schválili tento zákon. Netreba si polámať nohy jeho predkladaním len preto, aby bol niekto prvý pred televíznymi kamerami a aby sa mohol chváliť. Navrhujem, akceptujte procedurálny návrh Martina Poliačika. Poďme spolu prepracovať tento návrh. Ukážme, že všetci držíme spolu, že ťaháme za jeden povraz a predložme ho ako vládna koalícia, tak ako sa správne, podľa správneho legislatívneho postupu má pri takýchto zásadných veciach, ako je ústava a jej zmeny a ústavné zákony, postupovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Áno, očividne sa to viac podobá na náš klub. No, ja len chcel som Martinovi, predrečníkovi, poďakovať skutočne za taký náhľad. Aj za to, že tu spomenul ľudí, ktorí musia pracovať, ktorí majú štikačky, či už je to montážny závod zahraničného investora alebo je to  upratovačka v nemocnici. Všetci musia plne dodržiavať pracovnú dobu. A myslím si, že SaS, tak členovia za hnutie Obyčajní ľudia, aj Igor Matovič, v tomto sme skutočne na jednej lodi a nám nezostáva nič iné, len sa snažiť nejakým spôsobom pokračovať. A naozaj treba si niekedy uvedomiť tie technické detaily, technické úskalia, ktoré však, keď budeme spolu chcieť, tak dokážeme prekonať. Či už je to návrh, ktorý navrhuje Martin Poliačik, alebo je to, čo navrhuje Igor Matovič. Je to v princípe jedno. Pokiaľ sa nám podarí dosiahnuť cieľ, ktorý chceme, alebo ktorý teda vyjadrili, aj také obrovské množstvo voličov, či už bolo alebo nebolo úspešné, alebo platné to referendum, tak to určite bude správne. A SaS zníženie počtu poslancov podporuje. Poďme sa len dohodnúť na tom, že ako.
Ďakujem.

Ďakujem. Maťo, viem, že si človek čísel a presných tabuliek a viem, že s touto témou si mal úžasnú trpezlivosť, odkedy sme tu ako poslanci, pretože tak, ako si ľudsky nastavený, tak chodíš všade presne a myslím, že budeš mať asi najväčšiu účasť vôbec tu v pléne. Myslím si, že si bol veľmi stotožnený s tým, keď vtedy predseda poslaneckého klubu SaS, teraz predseda parlamentu, hovoril o tom, že by sme mali dostať tým predstavám o práci v pléne. Ja som s tým mal problém, kedy som hovoril, že poslanec zastáva aj iné veci a účasť v pléne nemusí byť len tou jedinou činnosťou. Preto si myslím, že od septembra, ktorý si spomínal, bol dostatočný čas a myslím si, keďže je to tvoja téma a vnímam ju tak, dostatočne dlho a trpezlivo čakal, že niekto s ňou príde. Predložili sme niečo, čo by mohlo teda otvoriť diskusiu, aj otvorilo a myslím si, že nesúhlasíš takisto s tým, ako sa postavil k tejto problematike kolega z klubu, poslanec Poliačik. Takže ja ďakujem za tie čísla, bolo to asi evidentné. A myslím si, že žiadna politická strana tohto parlamentu na základe týchto čísel, keďže myslím, že SMER tam mal 880 tisíc, získal hlasov, nemá mandát spochybniť to, ako sa vyjadrili podľa tých čísel, ktoré si prezentoval po jednotlivých krajoch a vôbec za celé Slovensko k tejto otázke.
Ďakujem.

Mrzí ma, teraz pardon, asi som sa pomýlil. Ty si reagoval na Martina, takže ja idem von.