20. schôdza

Pán Kažimír, ja sa vám ospravedlňujem, že som vás nepočúval pozorne. Ale ja som sa teraz od vášho kolegu Buriana dozvedel, že ja by som nezmeškal vystúpenie do rozpravy, lebo vlastne ešte bude možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Tak sa ospravedlňujem za to nedorozumenie. Ale chcem vám poďakovať, lebo pán Burian mi povedal, že včera ste hovorili vyše pol hodiny a že vlastne vďaka tomu som mohol vystúpiť. Takže ešte raz vďaka.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v podstate to, o čom dnes hovoríme, je možno označiť za reštart dôchodkového systému. Jednoducho povedané, systém, ktorý sa založil v roku 2004, prešiel niekoľkými zmenami. A dnes nie sme v situácii, že by sme sa mohli vrátiť do roku 2004. To je proste reálny fakt, ktorý treba rešpektovať.
Tie zmeny možno pomerne presne popísať. Prvé, čo sa odohralo, bola veľmi masívna kampaň DSS-iek u ľudí, ktorí v podstate vtedy veľmi nevedeli, o čo ide. A bolo to naprosté právo DSS-iek, takúto kampaň urobiť. Ale tá kampaň spôsobila to, že veľká väčšina ľudí sa prihlásili vlastne do tých dvoch fondov, ktoré prinášali najväčšie výnosy, ale aj najväčšie riziká. Stalo sa však ešte niečo druhé, že samotné DDS-ky v tom čase v roku 2004 si uvedomili, že pre ne bude výhodnejšie sa správať konzervatívnejšie, to znamená, že už samotné DSS-ky napriek tej veľkej kampani sa správali relatívne konzervatívne v tom prostredí, ktoré bolo nastavané skôr na riziko a skôr na výšku výnosov. Stalo sa ešte niečo druhé. A to bola zmena, ja by som povedal pokojne, že to bol dosť brutálny zásah predchádzajúcej vládnej koalície do celého tohto systému, ktorá ten systém značne zdeformovala. Zdeformovala ho v niektorých smeroch, už sa tu o tom hovorilo, hovoril tu o tom pán poslanec Brocka takým jemným tónom, dá sa to povedať aj ináč, ale ostaňme pri tom jemnom tóne. A naozaj to, že všetky fondy sa stali garantovanými, viedlo k tomu, že sa vlastne všetky fondy znivelizovali. To znamená, že dnes tie fondy nie sú tak nastavené, ako boli nastavené v roku 2004. A aj keby sa všetky otvorili alebo stali sa negarantovanými, tak tým sa nevrátime do roku 2004. To nejde jednoducho. A naozaj došlo aj k tomu, že tá zmena tých piatich rokov pol roka nezodpovedá charakteru dôchodkových fondov. To znamená, že dnes sme v situácii, že máme tie dôchodkové fondy niekoľkokrát zdeformované, pretože k tomu pribúda ešte jeden prvok alebo dva prvky, dá sa povedať. Jednak je to hospodárska kríza, ktorá ľudí naozaj naučila to, že majú byť obozretnejší, že to riziko, ktoré na seba zobrali v tej prvej fáze, je možno priveľké. Z toho potom vyplýva aj tá dnešná taká zvláštna rozpoltenosť, ktorú ukazujú výskumy verejnej mienky, že ľudia by chceli byť aj v tých rizikovejších fondoch a zároveň by chceli mať garancie. No tak to je niečo, čomu sa hovorí contradictio in adiecto, čo sa proste navzájom vylučuje. To znamená, že kríza viedla k inému nastaveniu samotných sporiteľov.
Ale stala sa ešte jedna vec, ktorá podstatne viedla k inému nastaveniu sporiteľov. A to je to, že za tých sedem rokov sa ľudia niečo naučili. To znamená, že ľudia sú dnes oveľa svojprávnejší a vedia sa rozhodovať zodpovednejšie. Ja keď počúvam tie argumenty toho typu, že dneska sa ľudia nevedia rozhodnúť, že netreba nechať rozhodnutia na sporiteľov samotných, no tak mi to pripadá ako proste v nejakom režime keď sa dalo naozaj prikazovať vetrom a dažďom. My žijeme v slobodnom a demokratickom štáte, ktorý je založený na zodpovednosti samotných ľudí. A ja by som povedal, dobre, tá zodpovednosť tých ľudí bola daná aj v roku 2004 a ako sa rozhodli pod tou obrovskou masívnou kampaňou, tak sa rozhodli, ale dnes sú tí ľudia oveľa sebavedomejší, to znamená, sú schopní reálne sa rozhodovať oveľa zodpovednejšie a sami.
To ma vedie k druhej časti mojej úvahy, ktorá sa týka tohto bodu. Prebieha tu akýsi spor o to, aký je vlastne účel týchto sporivých fondov, či to je najväčší výnos alebo najvyššia miera výnosu alebo či to je nastavenie dôchodkového systému tak, aby to bola istá reálna šanca na to, že môže byť, povedzme, o 30 rokov funkčný. Znova, hovoril o tom pán poslanec Brocka. Ja to nechcem nejako zvlášť opakovať, ale realita je taká, že priebežný systém je neudržateľný. Teda tento sporivý systém nevznikol preto, aby priniesol čo najvyššie výnosy, ale preto, aby sa vytvoril sporivý dôchodkový systém, kde bude najvyššia miera predpokladu na to, aby vytvoril pre ďalšie generácie funkčný dôchodkový systém. To, že v roku 2004 ľudia sa najviac hlásili do tých fondov, ktoré mali najväčšie výnosy, to bola jedna vec a dnešná situácia je druhá vec. To znamená, dnes tvrdiť, že našou ctižiadosťou má byť zabezpečiť čo najvyššie výnosy, nezodpovedá už dnešnej realite. A s veľkou mierou pravdepodobnosti, tak ako sa dá dnes vôbec predikovať situáciu o 50 rokov dopredu, čo je veľmi ťažké, tá dnešná situácia skôr hovorí o tom, že pri všetkých zlomoch, ku ktorým dochádza a dochádzalo v poslednom čase, ak je aj predpoklad, že k takýmto a podobným a možno aj iným zlomom bude ešte dochádzať v budúcnosti, je celkom zrozumiteľné, keď sa ľudia dneska k tejto situácii rozhodujú aj ináč ako podľa maxima výnosu.
Hovorím to tu všetko preto, že OKS vyjadrila v podstate už v predvečer tejto parlamentnej diskusie svoj postoj. A ten postoj bol v istých ohľadoch voči vládnemu návrhu zákona kritický. Ja tu chcem tú čiastkovú kritiku vládneho návrhu zopakovať. Teda my ostávame pri kritike v podstate niekoľkých bodov toho vládneho návrhu zákona, predovšetkým toho bodu, ktorý sa týka maximalizácie výnosu. Nemyslíme si, že toto má byť dnes hlavným vodidlom toho, prečo vlastne reštartujeme tento systém, a, po druhé, a možno v najväčšej miere, si myslíme, že v tejto situácii sa treba v oveľa väčšej miere spoľahnúť na individuálnu zodpovednosť tých, ktorí sú sporitelia, to znamená tých, ktorých sa to bude týkať. Ja si myslím, že to poručníkovanie či zo strany štátu alebo zo strany kohokoľvek iného je dnes absolútne nemiestne, že po siedmich rokoch je tu reálna šanca na to, aby sa ľudia rozhodli sami, či chcú byť v garantovaných konzervatívnych alebo v negarantovaných a rizikovejších fondoch. Má to byť na nich. Z toho vyplýva aj náš postoj.
Ten postoj je v podstate veľmi jednoduchý. My podporíme vládny návrh zákona pri jeho prechode do druhého čítania, pripravíme pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z toho, že sa ľudia majú rozhodnúť o svojom ďalšom osude v týchto sporivých fondoch sami. Nejde o počet jednotlivých fondov, v tomto ohľade zdieľame v podstate názor vlády, že má ísť o jeden garantovaný konzervatívny fond a ďalšie fondy negarantované, ale ide o spôsob, akým majú ľudia sa v tejto situácii správať. Nastavíme ten systém tak, aby sa ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú ostať v tom dnešnom garantovanom fonde, to je otázka techniky, alebo či chcú prejsť do tých negarantovaných a rizikovejších fondov. Pokladáme to za poctivé voči ľuďom, voči sporiteľom, pre ktorých tie fondy sú. Nemyslíme si, že za nich, sporiteľov, má rozhodovať niekto iný, nech je to ktokoľvek.
Takže ešte raz. Podporíme v prvom čítaní vládny návrh zákona, zároveň pripravíme pozmeňujúci návrh tak, ako som ho tu popísal, a podľa toho sa potom v druhom čítaní poslanci za OKS budú rozhodovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem viac-menej dosť netradične. Moje vystúpenie nebude nejakou vážnou obhajobou alebo oslavou ani vládneho návrhu zákona, ani zákona poslaneckého, lebo tvrdím, a to vysvetlím v neskoršej mojej reči, že myslím si, že to riešenie je buď iba zlé, alebo horšie. Myslím si, že už dobré riešenie bolo realizované v roku 2004. A myslím si, že ten rodný list tohto zákona bol vystavený práve v tomto období.
Dovolím si urobiť malý exkurz a prepáčte mi to, lebo bol som, povedal by som, pri zrode tohto systému ako podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie v tom čase a poznám veľmi blízko chronológiu vývoja celého tohto zákona. A myslím si, že by bolo asi dobré, aby aj poslanci, ktorí nastúpili do parlamentu neskôr, vlastne si vypočuli to, čo bola reálna pravda. Reálna pravda bola taká, že vládna koalícia, ktorá nastúpila v roku 2002, asi dva roky sa sústavne rozprávala o možnom riešení 2. piliera. Problém bol ten, že asi dva mesiace pred návrhom zákona, teda pred reálnou skutočnosťou, teda ostrou skutočnosťou, ostrým postavením zákona do Národnej rady, vtedy sa začal písať tento zákon. Tento zákon nepísali ľudia, ktorí o tom len rozprávali, ale možno dvaja ľudia, a to na kolene. Ja si pamätám, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sa opravovali gramatické chyby, už tobôž to, už nie logické, ktoré potom sa opravovali v niekoľkých várkach zmien tohto zákona, ktoré boli na pretrase dosť dlho. A myslím si, že toto nie je dobrá vizitka. A nie je to dobrá vizitka preto, lebo toto založilo podľa mňa to semä alebo ten základ toho, že ten problém tu vznikal. A preto som aj hovoril, že tu už nie je dobré riešenie, je len zlé a horšie riešenie. Tvrdím, že ak vo Švédsku dokázali o takomto systéme konzultovať alebo komunikovať pomaly 7 rokov, až dohodla sa koalícia s opozíciou, tak si myslím že aj na Slovensku by mal nastať čas riešiť to takýmto zákonom, už aj tá diskusia o tom tým, že sa spojila diskusia o vládnom návrhu zákona s diskusiou o zákone z opozície, hovorí o tom, že takáto diskusia mala byť, nech aj o niekoľko rokov viac, ale jednoducho možno aj zákonom ústavným. A potom by sme nepodliehali rôznym zmenám a rôznym búrlivým diskusiám k tomu, či je prehodnocovanie dobré päťročné či polročné, aké garancie treba dať, či Sociálna poisťovňa to má garantovať, čo vysvetlím neskôr. Myslím si, že tým by sme predišli rôznym takýmto diskusiám a zasadil by sa systém, ktorý by bol stabilnejší alebo stabilný.
My sme nevytvorili ani liberálny systém, my sme nevytvorili ani garantovaný systém, my sme vytvorili takého mačkopsa, kde nezávidím zase pánovi ministrovi, že bude opravovať niečo, pri tvorbe čoho nebol. My sme vytvorili mačkopsa preto, lebo keby sme chceli urobiť liberálny systém, a tu aj vážení páni z koalície hovoria o tom, že jednoducho aby sme nechali ľudí, nech jednoducho investujú, tak sme mohli jednoducho nie certifikovať dôchodkové správcovské spoločnosti, ale produkty a potom sme mohli vytvoriť predpolie, nech teda konkrétny človek si môže vybrať banku, môže si vybrať investičnú spoločnosť, ale produkt, ktorý je certifikovaný, nie DSS-ky. Ja chápem, prečo boli certifikované DSS-ky. Je to preto, lebo to má iný podtext, taký podtext, ktorý nechcem tu rozvíjať, lebo bolo asi zaujímavejšie vytvoriť možno 6 dôchodkových správcovských spoločností a vytvoriť pre ne predpolie na to, aby jednoducho takýmto spôsobom mohli spravovať takýto objem peňazí, taký objem peňazí, o ktorom na začiatku sa tvrdilo, že to bude na úrovni možno nejakých 300 mld. – 400 mld. Sk, dnes to odhadujeme možno cez jeden bilión Sk, v prepočte na euro si to môžete dopočítať. Ja spomínam čísla, ktoré hovorili o, by som povedal, podiele na hrubom domácom produkte, ktorý sa odhadoval niekde na pol percenta. Dnes už vieme, že je to niekde na úrovni 1,1 až 1,3 % na hrubom domácom produkte, je to veľmi veľký objem peňazí. A preto si myslím, že ak sme chceli vytvoriť liberálny systém, mohli sme takýto systém vytvoriť. Ak sme chceli urobiť garantovaný systém, a niektorí predrečníci o tomto hovorili, tak sme mali zvoliť systém, povedzme, kanadského modelu. A tam by sme mali jeden systém, ktorý by jednoducho nepožieral peniaze, nepožieral peniaze tak, ako to tento systém, ktorý sme tu vytvorili už na začiatku, už pri svojom zrode, robil, že zjedol obrovský kus koláča, ktorý jednoducho nezaplatia DSS-ky, ale sporitelia v tomto systéme. Už na začiatku prvý rok sa odhadovali výdavky týchto DSS-iek na úrovni 4 mld. Sk. Ak by sme hovorili o liberálnom systéme, príp. ak by sme robili kanadský model, dnes by sme nemali plné objemy výdavkov na spoločnosti, ktoré sa zaoberali nadháňaním klientov alebo doslova, poviem, pacientov, a nemali by sme obrovské výdavky na rôzne reklamy a klamlivé reklamy, pri ktorých som veľmi, veľmi pozitívne prekvapený, lebo pán poslanec Brocka jasne pomenoval klamlivé reklamy, čo sa teraz bilo do hrude. A teda pri tvorbe a pri prijímaní tohto zákona sa bili do hrude, že to nie sú klamlivé reklamy, že to sú reálne skutočnosti so slovami, že: „Ľudia, poďte, budete mať švajčiarske dôchodky.“
A dnes aká je skutočnosť. Skutočnosť je taká, že ľudia, ktorí sú v 2. pilieri, a garantujem vám, že nie je to len tým, že sa posunulo hodnotiace obdobie na pol roka, nedosahujú úroveň ani inflácie. Teda peniaze, ktoré tam majú, sú zúročené na minimálnej úrovni. A neporážajú ani infláciu, nehovoriac o tom, že, vážené dámy a páni, Slovenská republika si požičiava na medzibankovom trhu alebo teda na európskom trhu si požičiava peniaze na úrovni viac ako 4 %. Posledná emisia, myslím si, bola na úrovni 4,3 až 4,4 %. Zhodnotenie DSS-iek je chabé, hádam na úrovni možno ani nie 1 %. Viete si predstaviť, že my takýmto spôsobom štát umelo zadlžujeme, jednoducho je rozdiel medzi tým, štát za čo si kúpi peniaze a za čo si požičia peniaze na to, aby dal DSS-kám? Nakoniec títo občania to dostanú za menšie percento s tým, že DSS-ky dostanú svoju maržu, čo je teda logický dôvod na to, aby dostali peniaze za správu peňazí, za vedenie účtu a všetky náklady s tým spojené. Pri tom, čo som povedal na začiatku, spomenul som 4 mld. a každý rok ďalšie výdavky vo výške 4 mld., určite nebudú mať záujem dôchodkové správcovské spoločnosti, aby to zaplatili. Myslím, že asi každý tomu rozumie, každý verí tomu, že jednoducho to budú musieť zaplatiť sporitelia v tomto systéme. Sporitelia v tomto systéme zaplatia to, čo ešte na druhej strane štát zaplatí, rozdiel medzi tým, za čo si, povedzme, požičiava štát, a tým, za čo je zúročenie na tomto trhu. Ja nehovorím, či polročné obmedzenie bolo správne alebo nesprávne, o tom môžeme veľa diskutovať, možnože práve v tom období, keď nastala kríza, bolo to jedno z opatrení, aby jednoducho sa predišlo rôznym stratám týchto správcovských spoločností. Mám na mysli, povedzme, rovné skutočnosti, ako, povedzme, je to vo Veľkej Británii, ktorá v deväťdesiatych rokoch stratila obrovské objemy peňazí, pri ktorých ešte do dnešného dňa títo sporitelia, povedzme, nedostali sa na úroveň vkladov, ktoré vložili do týchto penzijných fondov. Nehovorím o penzijných fondoch amerických, ktoré síce, máte pravdu, ak budete oponovať, sú troška na iných princípoch. Ale zásada a podstata je tá istá. Zhodnocujú peniaze svojich klientov. A nechcem povedať, aké diery sú v penzijných fondoch v Spojených štátoch amerických, pri ktorých neviem, akým spôsobom títo ľudia po vstupe do dôchodkového veku dostanú vôbec niečo, ak niečo malé dostanú. Čiže ak by sa malo tomuto zabrániť boli práve takéto úvahy.
No myslím si, že tento systém, ako som hovoril, je zlý a horší. No v každom prípade predsa ak by sme zaviedli niečo, čo by malo teda logickú podstatu veci, buď systém konzervatívnejší tak, ako som dával do príkladu kanadský model, alebo ten teda absolútne liberálny, možno dnes by sme sa zbavili rôznych diskusií o tom, či má byť vstup liberálny, nejaký dobrovoľný alebo povinný, či to má byť v tridsiatich troch rokoch, lebo ja si dovolím povedať, že ani v päťdesiatich rokoch ten, ktorý v tridsiatich troch rokoch nebude vedieť investovať, nebude to teoreticky vedieť. Dokonca tvrdím, že 99 % ľudí z tých, čo sedia tu v parlamente, nedokáže podľa mňa dnes povedať, do čoho by zhodnotilo alebo ako by zhodnotilo na dnešnom finančnom trhu si svoje peniaze. Je to nie jednoduchý proces. Ak poznáte alebo ak vnímate turbulencie na finančných trhoch, to obrovské zadlžovanie, obrovskú rotačku nových peňazí, či je to Q2, A0 (pripravovaná Q3, na 900 mld. amerických dolárov), či sú to problémy, ktoré budú musieť súvisieť aj s gréckou krízou, príp. s krízami krajín v rámci Európskej únie, čo nie je ukončené, ani proces krízy nie je ukončený, tak si dovolím povedať, že tento proces investovania určite nebude jednoduchý. A práve preto si myslím, že každý, by som povedal, aspoň minimálne troška konzervatívny systém, ktorý by bol zavedený, by mohol byť podstatne lepší, ako ten, ktorý dnes sme vytvorili. A dnes budeme hľadať riešenie, akým spôsobom nebudeme každého klienta alebo každého tohto človeka, ktorý sporí v tomto systéme, nejakým spôsobom certifikovať, ale jednoducho akým spôsobom budeme hodnotiť jeho teda názor na to, akým spôsobom chce ďalej investovať svoje peniaze. Dovolím si povedať, že určite v dvadsiatich dvoch rokoch alebo v dvadsiatich rokoch keď skončí zamestnanie, bude ten človek mať pramálo vedomostí o tom, ako investovať, kde investovať, akým spôsobom rozumnou mierou, povedzme, nepodľahnúť nejakej doslova, poviem, klamlivej nejakej reklame o tom, že stačí, aby ste investovali do rastových fondov a budete mať obrovské príjmy. Ja si pamätám ten prepad trhov niekde 40- až 50-percentný. Je jasné, že potom po napumpovaní peňazí do ekonomík tieto akciové trhy sa dvihli. Ale to je zase len za cenu toho, že sa napumpovali do ekonomík obrovské, ale obrovské peniaze. To nie je výsledok toho, že sú fundamenty, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom by mal rásť alebo nemal rásť ten akciový trh. Dovolím si povedať, že po tom natlačení týchto peňazí do tohto celého systému a ak sa zase urobí proste stiahnutie alebo, by som povedal, nejaká, by som povedal, konzervatívnejšia politika v oblasti vydávania nových peňazí, zase tieto akciové trhy môžu zažiť obrovský prepad. A to je ten problém, o ktorom hovorím. A preto je tu, hovorím, veľká dilema, ktorá asi pre všetkých z vás nie je nejakou výnimkou.
Chcem povedať aj to, že som dosť sklamaný zo zákona vládneho z titulu toho, že som očakával nejaký systém, ako sa budeme brániť voči, povedzme, defraudu, voči problémom, ktoré môžu vzniknúť na tomto trhu. Problém totižto vzniká tým, že tieto správcovské spoločnosti majú základné imanie na úrovni 10 mil. eur, ale budú spravovať miliardy, miliardy eur. Už dnes je toho viac ako 4 mld. v tomto systéme. Skúste si porovnať tento pomer peňazí voči tomu, čo sa do toho vloží. Ja si dovolím povedať, že ani Národná banka Slovenska pri tom zložení, aké má, pri možnostiach, ktoré má, a to si môžeme dať ruku na srdce, nedokáže jednoducho precitnúť to, či tá-ktorá dôchodková správcovská spoločnosť, pokiaľ by nešla až do nejakých detailov takých, aby teda jednoducho skúmala každý obchod, na čo nemá ani personálne obsadenie, ani dostatočné vybavenie, aby jednoducho skúmala až takýto detail, nehovoriac už o tom, že ak Salomon Brothers, ktorá bola tri mesiace pred svojím pádom, bola hodnotená ako trojáčková banka, trojáčková banka hodnotená, by som povedal, úradmi, ktoré majú väčšie technické a ja neviem personálne zabezpečenie. A takýmto spôsobom bola hodnotená táto banka. A jednoducho mohla zažiť takýto obrovský pád. Nedovolím si povedať, že u nás by sme voči takýmto, by som povedal, špekulatívnym obchodom nezabezpečili takúto DSS-ku. Ja som očakával to, a to som už hovoril dávnejšie, že buď teda tie DSS-ky budú mať nejaké ručenie svojich materských spoločností, ku ktorému sme sa nedostali, lebo za týmito spoločnosťami sa deklaruje, že sú nadnárodné spoločnosti, ktoré by mali mať nejaký významný podiel, alebo mali by mať teda, by som povedal, nejakú ochrannú ruku nad týmito dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, alebo potom ten pomer tých vlastných peňazí, toho základného imania voči spravovanému majetku by mal byť podstatne väčší, lebo tu nastáva ten problém, že desať miliónov voči miliardám a pohybom, ktoré sa dajú urobiť bez problémov, jednoducho je obrovský prepad a obrovská malá čiastka peňazí. Čiže myslím si, že tu budeme sa ďalej potýkať s ďalšími problémami, ktoré tu týmto riešením budú nasledovať.
Ďalej, som sklamaný, že nie je riešená anuita, anuita dôchodkov. My stále hovoríme o tom, aby sa sporilo v 2. pilieri, že tam budú švajčiarske dôchodky, teda teraz som to prehnal a ospravedlňujem sa, jednoducho že budú významne zhodnotené, ale takáto reklama, bohužiaľ, bola. Len nikto nehovorí o tom, že ten, kto zoberie si prvýkrát tento dôchodok jednoducho musí si kúpiť anuitu. Tú anuitu asi si kúpi v tej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá, povedzme, jednoducho spravuje jeho peniaze. A tu je ďalší problém. Ďalší problém vzniká tým, že neúprosné úmrtnostné tabuľky, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom bude vypočítaná tá anuita, zase určitým spôsobom budú ukazovať nejakú, by som povedal, filozofiu. Neočakávam, že poisťovňa bude tak rozšafná alebo bude pracovať na tom, aby jednoducho zbankrotovala na princípe vystavovania anuít. Čiže každá táto dôchodková správcovská spoločnosť bude postavená na tom, že vám to vypočíta na základe úmrtnostných tabuliek. A dovolím si povedať, že to bude ďalšie zníženie reálneho príjmu pre daného sporiteľa. Práve preto som očakával, že ak je takáto komplexná správa, na ktorú sme čakali, mimochodom, takmer rok od nástupu tejto vlády, že sa bude riešiť tak závažná téma, ako je anuita, lebo v roku 2004 ako tu bol prijatý ten zákon, mimochodom, o jeden hlas, čo teda nie je veľkým dôkazom vážneho prijatia takéhoto zákona a veľkého vyjednávania, myslím si, táto anuita by si zaslúžila pozornosť, lebo musíme povedať, že prvé nastavenie bolo po desiatich rokoch a tí, ktorí nastúpili do tohto systému po desiatich rokoch, možno o tri roky, keď sa dali, povedzme, tou pozitívnou reklamou kvázi navnadiť do toho systému, budú odchádzať. Takže môžu byť prekvapení práve títo ľudia.
Ešte, mimochodom, teda k tomu, že predchádzajúca vláda zmenila napr. ďalší parameter, pán Zajac. Zmenila ho z desať rokov na pätnásť rokov, čo je aj výsledok toho, že nikto nebol ochotný prezentovať správu ministerstva financií, ktorá hovorila o tom, že ľudia, ktorí vstúpia do systému 2. piliera, dvadsať až dvadsaťdva rokov nebudú úspešní oproti 1. pilieru. Je jasné, 1. pilier bol nastavený rozšafnejšie, bol nastavený na model švajčiarskeho modelu (50 % inflácia, 50 % rast miezd), ale táto správa hovorí o tom, že jednoducho bude problém aby sa tak zabezpečilo porazenie jednoducho inflácie. Čiže tu sa zavádzalo z viacerých strán. Bola búrlivá reklama, teda nadhadzovači za 4 mld. ihneď prvý rok, na druhej strane správa ministerstva financií, ktorá prešla opomenutím. Ja neviem, či to nadhadzovanie bolo politikum alebo teda nadhadzovaním klientov pre DSS-ky, asi od toho bol niekto honorovaný, to neviem, ale v každom prípade to nebolo podľa mňa kóšer a nebolo to dobré.
Preto končím tým, čím som začal. Tento systém už nebude dobrý. Už je len zlý a horší systém. Môžeme ho horšie urobiť a môžeme ho ešte urobiť zle. Ja si myslím, že ten návrh, ktorý je z dielne poslancov Národnej rady, je lepší vzhľadom na to, že dáva aspoň nejaké predpoklady na to, že tí ľudia keď sa rozhodnú pre tento vstup a bude ten vstup dobrovoľný, budú mať tú šancu aspoň mať niekoľko rokov sa oboznámiť jednak s turbulentnosťou tohto trhu, jednak aspoň so základnými finančnými princípmi.
A druhou vecou je to, že teraz, by som povedal, zrušenie pôvodných fondov a ich nahradenie, povedzme, nejakými fondmi, ktoré budú na rastovej báze, už či ich nazveme rastové a ja neviem aké ešte ďalšie, a ich nahradenie jedným dlhopisovým fondom, ktorý bude ako keby garantovaný a bude mať určitú garanciu, myslím, to nie je asi do budúcna riešenie, i keď neočakávam, že štát bude jediným asi meradlom toho, keď do budúcna budú konzervatívni investori ochotní investovať do štátov, ktoré budú mať možno nejakú zábezpeku toho, že nebudú podliehať nejakým obrovským výkyvom na trhu. Ak mi niekto bude spomínať štatistiku za posledných sto rokov, že za posledných sto rokov bolo to zhodnotenie na kapitálovom a na finančnom trhu, teraz si nechcem trúfnuť to odhadnúť, ale sedempercentné, alebo, myslím, taká bola niekedy odozva, tak sa, dámy a páni, treba zamyslieť nad tým, že do roku 1971 sme mali systém, ktorý hovoril o zlatom štandarde.
My nemôžeme dnes posudzovať dnešný systém voči turbulenciám, ktoré dnes nie sú ukončené, bohužiaľ. Myslím, že tá kríza bude pokračovať ďalej. A dnes sú len symptómy toho, aby sa to zachraňovalo spôsobom „zachráň sa, ako môžeš“.
Takže ja musím povedať, že v prvom čítaní určite podporím poslanecký návrh a určite v druhom čítaní budem očakávať, že aj ministerstvo sa zamyslí možno nad garanciami, ktoré majú poskytovať dôchodkové správcovské spoločnosti voči majetku, ktorý budú spravovať alebo ktorý majú nepriamo v správe.
A druhá vec. Ja by som si rád vypočul, ako sa chce riešiť anuita, lebo iba nalákať ľudí na to, že budú dediť v 2. pilieri, to je veľmi malá náplasť toho celého. Dediť sa dalo aj v liberálnom systéme, dokonca sa dalo dediť aj potom, keď si niekto zobral prvý dôchodok. A každému, kto si rozloží to sporenie, ako je to, povedzme, nie kupovanie anuity, ale rozloženie systému sporenia v 3. pilieri, je to jedno. V konečnom dôsledku z tých, ktorí sa tešia na to, že budú dediť, a ja tvrdím, 90 % ľudí ani nepozná to, že po zobratí prvého dôchodku toto dedenie končí.
Takže, ešte raz. Dúfam, že v druhom čítaní a možno aj s podporou teda ministerstva práce, sociálnych vecí a s podporou možno koaličných poslancov sa bude aj možno riešiť aj táto problematika. Ďakujem pekne za pozornosť.

Je veľmi zaujímavé počúvať túto diskusiu, zvlášť pre mňa, keďže som stál pri tomto systéme od jeho zrodu a počúval som debaty na túto tému z tých istých úst za celú tú dobu. A môžem konštatovať jedno, že tá argumentácia zo strany opozície sa vôbec nezmenila. A je charakteristická najmä tým, že mieša hrušky s jablkami úplne brutálnym spôsobom. Mne sa nechce veriť, že by pán Burian nerozumel tomu systému. A preto musím povedať, že zjavne zavádza, pretože to, čo tvrdil, sa tak nepodobá realite, je tak ďaleko od reality, že skutočne to ináč ani nemôže byť.
Tak len pár poznámok, keďže faktická poznámka je krátka.
Strašne dlho rozprával o tom, ako ten systém požieral peniaze. Ale veď ten systém požieral peniaze zakladateľov a bánk. Je nastavený od začiatku tak, že sa to peňazí sporiteľov ani len halierom nedotklo, ani len centom, bolo úplne jedno, koľko stál rozbeh tohto systému, pretože správcovské spoločnosti nemajú nič iné, len ten poplatok, ktorý bol zákonom stanovený. A je a bol od samého začiatku najnižší na celom svete.
Tie garancie, ktoré vy tu tak spomínate a obhajujete. A je mi ľúto, že aj niektorí, nijako to nemôžem povedať, len menej informovaní poslanci začínajú premýšľať o garanciách, že vôbec ich obhajujete. Tieto garancie ľuďom priniesli obrovskú stratu. Obrali ľudí o minimálne sto miliónov eur tým, že boli zavedené. A ja som zvedavý, kto sa chce podpísať pod to, že ľudí naďalej budeme oberať o desiatky miliónov eur, ktoré by inak im patrili a ktoré by vlastnili. Ja tu mám podanie na Ústavný súd pripravené, ktoré kvalifikovanou formou napáda ústavnosť toho, čo ste vy zaviedli a čo ste nazvali garanciami. A nie sú nič iné, len garanciami strát. Keby som mal viac priestoru, hovoril by som ďalej, ale nechám si to.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja budem s vami plne súhlasiť, že zadlžujeme si štát vlastne aj tým 2. pilierom. A poviem to jednoznačne. Poľsko zaviedlo 2. pilier v roku 1999. Rozhodlo o znížení odvodov zo 7,3 na 2,3 %, aby uchránilo verejné financie. My máme 8 a 8 %. Česi sa rozhodli, že nikdy nepôjdu slovenskou cestou. A my tu rozprávame, čo všetko sme vymysleli a ako múdro sme nastavili 2. pilier. Z toho môžem súhlasiť jedine s tým, že treba skutočne ten 2. pilier svojím spôsobom upraviť a možno sa pohrať aj s tými percentami, pretože nie je najlepšie nastavený. A to už nehovorím o tom, že liberálna strana je pri vláde a my ideme nútiť mladých ľudí, ktorí sa ma pýtajú, či to môžu podať na Ústavný súd, že musia vstúpiť do 2. piliera. Veď v Česku alebo aj v Poľsku je to tak, že do veku 35 rokov sa môžu sporitelia sami rozhodnúť, či do 2. piliera vstúpia alebo nevstúpia. Čiže čo tu teraz čakáme? Že liberálne strany sú pri vláde a my tu dávame diktatúru? Že tam vstúpiš alebo nevstúpiš? Musíš tam vstúpiť. Ja si myslím, že každý občan, ktorý vie voliť a ktorý je svojprávny, tak vie, či vstúpiť môže alebo nemôže alebo chce do toho 2. piliera.
A takisto by som ešte chcela podotknúť, že to, čo povedal pán poslanec Jožko Burian, švajčiarske dôchodky si nikto v Európskej únii nenasporí. A hovorí sa, že možno sa jedine k tomu môžu priblížiť Poliaci, a to preto, že skutočne ako prví s tým 2. pilierom začali v roku 1999 a do dnešného dňa v ňom urobili kopu zmien. Tak prečo my sa tak držíme zubami-nechtami takého systému, aký je, ktorý nahráva súkromným firmám? Pýtam sa preto, lebo aj keď Česi idú robiť 2. pilier, tak neotvárajú nové poisťovne, tak ako sme to urobili my, komerčné poisťovne, ktoré sme umelo nastavili a ktoré majú niekomu teda pomôcť alebo slúžiť, ale využívajú tie poisťovne, ktoré dodnes majú. Takže zamyslime sa nad tým, zoberme si príklad od iných štátov, ak vidíme, že to nie je dobré. A jednoducho ten systém nie je v poriadku.

Ďakujem pekne. Len malá reakcia. No ja som v tom úvode práve hovoril to, že my sme prijali systém, ktorý prijali len v Čile možno za takéto krátke obdobie, a to pod samopalmi. Ale my sme prijali ten zákon možno v priebehu dvoch-troch mesiacov, keď sa napísal. Čiže myslím si, že práve preto bol tak nastavený, ako nastavený bol.
A pre pána Kaníka. Dobre, o. k., ja s tým súhlasím. Ale kto zaplatí tieto poplatky? Rozumiem tomu tak, že tieto peniaze sú oddelené od peňazí sporiteľov. Tomu každý rozumie. Ale ako každý rozumne nahliadajúci človek sa pýtam: Kto zaplatí tieto peniaze? Vy ste nastavili veľmi slušne ten systém, lebo ten systém by bol potom návratný pre tieto správcovské spoločnosti. Myslím, že tam bol výpočet okolo 11 až 13 rokov v závislosti od správy týchto peňazí. Takže to bol veľmi rozšafný systém.
A keď hovoríme o tom, že bol najlacnejší. Bol najlacnejší, lebo jednoducho je zavedený v krajinách bývalého východného bloku, príp. v krajinách, kde to bolo pod nejakou diktatúrou. Čiže ja dovolím si povedať, že to nie je také jednoznačné.
A druhá vec, či garancie obhajovať alebo neobhajovať. Ja stále tvrdím a budem tvrdiť, že jednoducho podiel toho, za čo teda táto správcovská spoločnosť to spravuje a aký objem peňazí spravuje a akým spôsobom teda bude to spravovať, je nepomerný.
A druhá vec. Ak sme chceli zaviesť ten liberálny systém, tak sme mali zaviesť liberálny systém tak, že sme nemali certifikovať dôchodkové správcovské spoločnosti, ale produkty. A potom by sme sa zbavili možno aj tých poplatkov a zbavili by sme sa tej diskusie, o ktorej teraz tu pán Kaník hovorí. Ak je niekto, kto má záujem investovať do konzervatívnych vecí, tak bude konzervatívne investovať, kto má záujem investovať do rastových fondov alebo riskovať so svojimi peniazmi, tak je to o. k., ale mali sme to zaviesť pri začiatku a nemali sme robiť dôchodcovské správcovské spoločnosti, s ktorými dnes je problém, ako ich nastaviť

Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, som hlboko sklamaný, pokiaľ ide o zákon, ktorý ste tu predložili. Ak to má byť zákon roka ministerstva, práce, sociálnych vecí, tak je to strach a hrúza. A zdôvodním to. Čakal som, že najprv dáte, pán minister, spraviť serióznu analýzu Národnej banky, a to bude aj dôvodová správa na to, ako by sa mal vyvíjať, ako by sa mal reformovať 2. pilier. Je úplne jasné, že 2. pilier v roku 2004 bol zle nastavený. Nakoniec, tak ako sedíme teraz tu, tak ešte menej v ten večer nás sedelo v tomto parlamente, keď sa prerokovávalo toto nastavenie 2. piliera. Pán minister, ja som vám dal „veškeré“ čísla pred rokom z hľadiska toho, ako to vyzerá z hľadiska Sociálnej poisťovne a ako to vyzerá vôbec, čo sa týka 2. piliera. Myslím si, že až na malé rozdiely sa nič nezmenilo, len prichádzame znova s tým, ako rozvracať verejné financie, nehovoriac o tom, že nielen štyridsaťtrojka, ale aj štyristošesťdesiatjednička bola zle nastavená. Nakoniec, pán Kaník a, samozrejme, aj pani terajšia predsedkyňa vlády už nastavovala veci, pretože nožnice z hľadiska dôchodkov a z hľadiska 1. piliera sa úplne ináč rozťahovali, ako boli proste zle nastavené. Čiže stará stovka zákona, ktorá predchádzala štyristošesťdesiatjedničke, z hľadiska, samozrejme, aj zákona štyridsaťtrojky bola v niektorých veciach lepšie nastavená, ako sme nastavili celú túto záležitosť, spomenuté zákony.
Ja nechcem teraz polemizovať o tom, či mali sme robiť to, čo robia Česi, a spraviť si serióznu analýzu, nehovoriac o tom, že česká ekonomika je dvojnásobne silnejšia a do dnešného dňa niektoré veci a niektoré reformy nerobili, ako ich robíme my. Ja len chcem povedať, že pokiaľ pôjdeme touto cestou, tak za 20 rokov sa presne dostaneme tam, kde je dneska Grécko, možno ešte skorej, pretože tie nožnice sa absolútne budú otvárať a otvárať sa budú preto, že jednak idú silné populačné ročníky a je tu druhá záležitosť, nemôžem súhlasiť s tým, že predchádzajúca vláda neurobila z hľadiska 2. piliera nič. Vylepšila ho, to je jedna vec. A druhá záležitosť je, pokiaľ je hospodárska kríza, ja hovorím teraz nielen ako poslanec, rád by som vedel, keby ste mi poradili, do akých derivátov alebo do akých akcií alebo podielových listov je schopná dneska správcovská spoločnosť na Slovensku investovať.
A ešte chcem povedať inú vec. Severoamerické správcovské spoločnosti, ktoré podnikali v tejto branži, všetky prerobili, stratili, časový horizont, kedy môžu správcovské spoločnosti zarobiť 4 % času, pokiaľ vlastnia akcie alebo čokoľvek iné proste z hľadiska vecí, nehovoriac už o obyčajnom občanovi, ktorý absolútne nemá dunst z hľadiska toho, ako podnikať na kapitálovom trhu a či má prejsť z vyváženého do rastového fondu alebo či má ostať v konzervatívnom fonde.
To, čo tu povedal pán Burian, nebudem opakovať, chcel by som len povedať jednu vec ešte. Nakoniec, pripravím si, čo sa týka 2. piliera, vystúpenie k veci.
Ja by chcel tu povedať, že by som chcel dať pozmeňujúci návrh, aby sme počkali s týmto zákonom, aby najprv Národná banka pripravila seriózne stanovisko, počkali sme si na Bielu knihu z Bruselu, ktorá vyjde v septembri a ktorá nám povie niečo jednak k 2. pilieru a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe, pretože dôchodkové systémy v Európe všetky prepadli. Zoberte si tie stanoviská, nehovorím o Anglicku, nehovorím o Čile. Ale sú to všetky, koľko ich je, či je to poľský, náš, maďarský alebo ktorýkoľvek model. A uvidíte tak, koľko zarobili správcovské spoločnosti. Anglia to dorovnávala. Ešte dneska sa s tým nevyrovnala.
Čo sa týka 2. piliera, treba skutočne zvážiť, aká bude tam výška percenta, aby tam nebolo 9 a 9, aký tam bude počet účastníkov, uviedol som vám, pán minister, kto môže byť v 2. pilieri. Druhá záležitosť je, neviem, prečo štát neplatí za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne, ale my platíme za mamičky proste, ktoré nikdy si nenašetria, a ďalších, ktorí sú v 2. pilieri. Je tam hŕba anomálií, ktoré treba absolútne vyčistiť. Podľa odhadov pracovníkov a odborníkov nielen v Sociálnej poisťovni, ale aj v akadémii vied, resp. v ekonomickej oblasti Vysokej školy ekonomickej v 2. pilieri zásluhovo nemôže byť viac na malé Slovensko ako 200 000 – 250 000 ľudí, pretože ostatní aj tak padnú do 1. piliera a nenašetria si. To je jednoznačná vec.
A druhá vec. My naďalej rozvraciame verejné financie. Tvrdím to úplne, pretože keď štát bude platiť za svojich zamestnancov, ale, samozrejme, by mal najskôr urobiť serióznu reformu samosprávy a verejnej správy a potom by sme sa mohli dopracovať ďalej, tak aj potom bude, samozrejme, inak vyzerať Sociálna poisťovňa, ako vyzerá dneska. Takže by som poprosil o serióznu analýzu Národnú banku, aj keď nemá na to ľudí, ale aspoň nech nám dá to, ako ona vidí ten celý 2. pilier. Potom si treba pozrieť stanovisko Medzinárodného menového fondu, Európskej banky k správcovským spoločnostiam a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe. A keď to celé budeme mať dohromady, tak potom môžeme vytvoriť alebo vláda by mala vytvoriť serióznu komisiu a spracovať možno do konca roka seriózny zákon, ktorý nebude viesť Slovensko, tak ako ho na Slovensku teraz vedieme, že rozvraciame proste verejné financie. Ďakujem za pozornosť.

Pán Muňko, na to, že je ten systém zle nastavený, čo neustále notoricky opakujete, nemáte ani jeden dôkaz, pretože tí Česi, ktorých ste tak spomínali, dneska po 17 rokoch prešľapovania, diskusií a točenia sa na mieste, zavádzajú systém, ktorý presne kopíruje všetko, čo v našom systéme už funguje dávno. Predbehli sme ich o roky. A dneska len opakujú to, čo my sme už s úspechom zaviedli. Vy, predchádzajúca vláda, ste nevylepšili tento systém, ale okradli ste ľudí o desiatky miliónov eur. Znova to zopakujem, o viac než 100 mil. eur ľudia prišli vďaka tomu, že ste zaviedli tzv. garancie, garancie straty, to sú Ficove garancie straty, ktoré ľudia v tomto systéme majú, pretože ste zabránili, aby ľudia ich peniaze mohli zarábať, mali slušné dôchodky.
Neustále opakovanie tých neprávd o tom, ako dôchodkové systémy nikde na svete nezarobili. Kde, preboha, beriete tieto údaje? Všade, kde tieto systémy fungujú, samozrejme, keď prišla kríza, došlo k prepadu. Ale veľmi rýchlo sa z tohto prepadu zotavili. A už vyše roka peniaze zarábajú v týchto systémoch ľuďom na rozdiel od slovenského systému, ktorý nezarobil ani na infláciu práve vďaka vašim garanciám straty.
A ten neustále opakovaný nezmysel o tom, ako si niektorí ľudia nezarobia v tomto systéme. Vy napriek tomu, že ste boli riaditeľom v Sociálnej poisťovni, neviete, že aj 1. pilier je postavený na zásluhovosti? To znamená, ľudia, ktorí málo zarábajú alebo nezarábajú, nebudú mať nič ani z 1. piliera? To znamená, nezarobia si na dôchodky vôbec, pretože obidva systémy sú na rovnakom princípe postavené, len rôznym spôsobom sa tento princíp napĺňa? Veď, preboha, už nezavádzajme ľudí. Nemyslite si, že tí ľudia sú takí hlúpi, veď sami ukázali, čo si o tom myslia.

Ďakujem. Pán poslanec, som rada, že ste povedali to, čo ste povedali, a že to tu odznelo, pretože skutočne, tak ako vy ste opísali celú tú situáciu, myslím, tak by jednal národohospodár, a nie podnikateľ, podnikateľ v úvodzovkách, nech mi podnikatelia seriózni odpustia. Myslím si, že netreba ľudí, ktorých peniaze sa točia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, nazývať sporiteľmi. Je to zavádzanie. Je to modifikovanie reality a pravdy, pretože týchto ľudí tým, že ich tak nazývame, hádžeme do úrovne nesvojprávnych. To nie je správny názov, oni si sporia, oni zverili svoje peniaze na podnikanie, čiže aj na hazard. A s tým musia počítať.
To, že sa zaviedli garancie, je určitý krok, ktorý vylepšuje to, čo je už od základu nesprávne, a dáva aké – také záruky, že dôchodcovské správcovské spoločnosti sú limitované. A keď budeme kučeraviť holuba na streche a robiť z neho páva a ešte z toho dokonca podávať nejaké podania na Ústavný súd a ušlé zisky fiktívne, no tak to už je sen. To je už snáď virtuálna realita, v ktorej môžu žiť len ľudia, ktorí sú vám kdesi v paži.

Ďakujem pekne. Značnú časť už povedal Ľudo Kaník z toho, čo som chcel ja povedať. Ale doplním to takou drobnosťou matematickou, alebo teda faktom. Pán Muňko, vy ste povedali, kde sa teda dá zarobiť. No ja vám poviem taký jeden príklad. Dá sa zarobiť trebárs na ruských akciách, a to nie málo, od marca 2009 po dnešok 120 %. A to tí ľudia sa nemuseli vôbec o tie akcie starať, to je jednoducho obyčajný podielový fond. Takže myslím si, že v tých spoločnostiach, dôchodkových správcovských, sú lepší odborníci ako bežní sporitelia alebo bežní investori v podielových fondoch. Takže to je asi taký malý detail, dá sa zarobiť.
No Ľudo Kaník povedal jednu skutočne dobrú vec. V tom 1. pilieri, samozrejme, tiež majú peniažky podľa toho, ako šetria. Čiže 1. pilier nie je perpetuum mobile, ako sa to snažíte ľuďom povedať.
A ja, samozrejme, nebudem reagovať na moju predrečníčku, lebo to by som nemal podľa rokovacieho poriadku robiť, ale nedá mi nepovedať jedno. No ten, kto okráda tých sporiteľov, je ten, kto zaviedol garanciu do 2. dôchodkového systému, piliera. Ďakujem pekne.