20. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, ja som rád, že môžem vystúpiť po tom, čo som si mal možnosť vypočuť vystúpenie pána kolegu Markoviča, lebo tiež ma zaujímalo vlastne teda, aké budeme počuť argumenty a vysvetlenia toho, ako reaguje súčasná vládna moc na požiadavky zdravotných sestier. A som tomu rád preto, lebo v podstate naplnili ste, pán kolega, moje očakávanie v tom zmysle, že nebudeme počuť nič, čo by vôbec stálo za reč. A napokon tým svojím záverom pri tej faktickej poznámke ste aj jasne udali tón a vysvetlili, akým spôsobom sa pozeráte na celý tento problém. A v podstate akoby ste robili taký symbolický oblúk medzi tým, ako sa táto petícia na pôdu parlamentu dostala, ako tu začala tú svoju púť a teraz ako končí.
Ja tiež nie som lekárom ani zdravotníckym pracovníkom. Ani som v rezorte nikdy nepracoval. Ale pozriem sa preto na to tiež podobne ako pán poslanec Čaplovič, a myslím si, že je to úplne legitímne, keď položil túto otázku.
A je zbytočné hovoriť o politizácii alebo nepolitizácii, pretože Národná rada Slovenskej republiky je politická inštitúcia. My sme politici, a preto nijako inak ako politici nemôžeme pristupovať k tejto problematike.
A musím povedať, pán poslanec Markovič, že vy ste neboli schopný odpovedať na úplne jasnú, konkrétnu a úplne legitímnu otázku pána kolegu Čaploviča a váš, samozrejme, záujem o celú túto problematiku sa najlepšie prejavuje vaším odchodom počas prerokovávania tohto bodu.
Skutočne tu znie základná otázka napriek tomu, alebo práve preto, že aj samotné zdravotné sestry hovoria o 20-ročnom probléme, prečo k takémuto vyhroteniu došlo teraz v týchto dňoch a mesiacoch a prečo k tomu nedošlo pred rokom, pred dvoma alebo pred troma rokmi. A ja si myslím, že kľúčová odpoveď je v prístupe vládnej moci k požiadavkám a k problémom zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ale aj vôbec pracovníkov v zdravotníctve v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico, a v čase, keď je predsedníčkou vlády Iveta Radičová, a predovšetkým v čase, keď je predsedom parlamentu Richard Sulík, lebo, vážené kolegyne a kolegovia, to, akým spôsobom terajšia vládna moc k tomu pristupuje, akým spôsobom vníma požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, jasne vyjadril práve predseda parlamentu, za ktorým ako prvým do parlamentu petičný výbor prišiel a ktorého ako prvého petičný výbor oslovil, požiadal o stretnutie a informoval o odovzdaní petície do Národnej rady. A ja na tomto mieste musím pripomenúť, že pán predseda parlamentu sa zachoval spôsobom, na ktorý len veľmi ťažko možno nájsť adekvátny výraz tak, aby som ho mohol použiť na pôde pléna Národnej rady. Ale rozhodne to bol spôsob, ktorý prejavil vrchol arogancie vládneho politika vo vzťahu k občanom, keď nielen že ich teda nazval, ako to už v jednom vystúpení spomenul môj kolega pán Maďarič na predošlej schôdzi, výletníkmi, ale predovšetkým keď hlavným problémom, na ktorý sa snažil poukázať alebo na ktorý poukazoval pán predseda Sulík v súvislosti s protestom a s odovzdaním petície zo strany sestier, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, bolo to, že mu akýsi výletný autobus zablokoval vjazd do garáže.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto tu spomínam preto, lebo toto nie je len symbol, ale predovšetkým charakteristika toho, akým spôsobom súčasná vládna moc pristupuje k oprávneným požiadavkám a k problémom zdravotných pracovníkov a zdravotníctva vo všeobecnosti. A práve tento moment najlepšie charakterizuje rozdiel medzi tým, ako sme k týmto problémom pristupovali my a ako k nim pristupujete vy. Ale, samozrejme, nie je to len rozdiel v otázke symboliky alebo v otázke takých verbálnych prejavov, ale aj v otázke konkrétnych opatrení, ktoré vlády robili na to, aby riešili nepriaznivú situáciu v tomto prípade zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
Jedným z konkrétnych opatrení, ktoré boli prijaté v predošlom volebnom období, bolo viacnásobné zvyšovanie miezd zdravotných sestier, a to takým spôsobom, že historicky prvýkrát práve v predošlom volebnom období presiahla priemerná mzda zdravotných sestier priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že vnútri systému medzi jednotlivými nemocnicami, medzi jednotlivými typmi zdravotníckych zariadení zostávali a zostávajú rozdiely. Ale musím povedať, že práve tie zariadenia, ktoré patrili alebo patria do priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, čiže zariadenia, ktoré sme mohli ako politici, ako politici zodpovední svojim voličom priamo ovplyvniť, najvýraznejšie pocítili tieto mzdové opatrenia. A opakujem, historicky prvýkrát sa priemerná mzda zdravotných sestier vyšplhala nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Tým nechcem povedať, že takéto opatrenie stačí. A tým nechcem povedať, že takéto opatrenie vyrieši problémy zdravotných sestier. Ale hovorím o ňom preto, lebo rád by som upozornil pri tom výpočte toho všetkého, čo sa urobilo alebo čo vláda prisľúbila urobiť, na to, že práve mzdové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek sú kľúčovými požiadavkami, a to aj vo vzťahu k tej petícii, o ktorej rokujeme. Ja, samozrejme, uznávam, že je možné urobiť nejaké legislatívne, nejaké technické opatrenia, nejaké, nazvime to politickým žargónom, kozmetické úpravy, ale nemôžeme zakryť to, že kľúčovým problémom sú práve nízke mzdy zdravotných sestier.
V tejto súvislosti musím povedať, že aj vo vzťahu k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli odsúhlasené na výbore pre zdravotníctvo a o ktorých potom rozhodoval gestorský výbor vo vzťahu k Zákonníku práce, ktorým je výbor pre sociálne veci, aj my ako poslanci strany SMER sme niektoré veci podporili, ale pri niektorých sme sa zdržali podpory. Podporili sme napr. návrh, aby sa vrátil do Zákonníka práce § 120, to je úplne rozumné a logické. Myslím, že v tejto požiadavke som rád, že sa nachádza zhoda. Ale napr. váhali sme s podporou pri ďalších požiadavkách, napr. gestorský výbor neodporučil pozmeňujúci návrh, ktorý predložil zdravotnícky výbor, ktorý sa práve dotýka § 120 a ktorý ho rozširuje o tie niektoré koeficienty špeciálne stanovené pre zdravotníckych pracovníkov, nazvime to teda, pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky, a to napr. z toho dôvodu, lebo myslíme si, že ten návrh, ktorý prišiel zo zdravotníckeho výboru, nedostatočne reflektuje na požiadavky zdravotných sestier.
Ja tu mám konkrétny prepočet, ktorý hovorí o tých troch úrovniach, pretože ten pozmeňujúci návrh sa týkal konkrétne troch stupňov uvádzaných v § 120. A ten prepočet tých návrhov, ktoré prišli zo zdravotníckeho výboru, by vyzeral asi tak, že by mala sestra so strednou školou približne 540 eur, sestra s titulom bakalára 634 eur a sestra s magisterským titulom 697 eur plat, čo je o približne 20, v tom strednom stupni o, povedzme, asi 5 – 6 a v tom vyššom stupni približne o necelých 30 eur menej, ako sú požiadavky petície stanovené ako minimálne požiadavky na jednotlivé mzdové stupne alebo jednotlivé stupne minimálnej mzdy.
Osobne sa priznám, že mám vážne pochybnosti aj o tom, nakoľko splní svoj účel aj ďalší pozmeňujúci návrh podaný k Zákonníku práce v tejto súvislosti. A to je návrh, aby zdravotné sestry nemuseli alebo aby mohli byť zaradené do nočných služieb vo veku nad 50 rokov iba v prípade vysloveného vlastného súhlasu. Osobne chápem, samozrejme, zámer vyjsť v ústrety v tom zmysle, aby zdravotné sestry vo veku nad 50 rokov nemuseli slúžiť nočné služby, pretože tie sú predovšetkým z fyzického hľadiska náročnejšie ako služby denné, keďže vtedy je tých zdravotných sestier na oddeleniach menej. Ale z toho, ako je to teraz naformulované, mám vážne obavy, že to bude jednoducho nerealizovateľné, resp. že to neprinesie ten efekt, ktorý je žiadaný alebo deklarovaný v súvislosti s týmto návrhom. A opäť sa vraciame k tým mzdám, pretože dôvodom, prečo si myslím, že toto bude veľmi problematické v praxi realizovať, sú práve nízke mzdy. Treba si uvedomiť, že práve nočné služby alebo služby cez víkend sú často kľúčovým nástrojom zdravotných sestier k tomu, aby si aspoň čiastočne zvýšili svoje mizerné mzdy preto, lebo tie príplatky, ktoré majú za prácu v noci alebo za prácu cez sviatok, im výrazne umožňujú zvýšiť tú základnú tarifnú mzdu. A z tohto hľadiska mám vážne obavy, že mnohé zo sestier pri takto formulovanom návrhu, pri takto formulovanej dikcii v Zákonníku práce jednoducho budú z existenčných dôvodov nútené nedeklarovať nesúhlas so zaradením do nočných služieb a napriek svojmu veku, napriek svojej fyzickej kondícii budú nútené súhlasiť so zaraďovaním aj do týchto nočných služieb. Takýto návrh má, samozrejme, vnútornú logiku, ale iba v prípade, že nájdeme aj kompenzačný spôsob, aby tieto zdravotné sestry neprichádzali o to, čo si môžu na nočných službách alebo na službách cez sviatky, tento návrh sa, samozrejme, tých sviatkov netýka, zarobiť, alebo minimálne aspoň čiastočne aby o ten možný príplatok neprišli.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte vrátiť sa aj k celkovej atmosfére alebo celkovej debate, ktorá sa okolo petície zdravotných sestier rozbehla, a to predovšetkým na politickej scéne. Ale, samozrejme, sa to prenáša aj do médií a podobne. Musím povedať, že som mimoriadne sklamaný z toho, v akom tóne sa táto debata vedie, a som mimoriadne sklamaný z toho, ako neraz vládni predstavitelia sa dopustili vážnych prešľapov, chýb alebo dokonca lží, keď argumentovali o riešení problémov v zdravotníctve. Vari najznámejším sa tu stalo asi vyhlásenie pani premiérky o tom, koľko postelí máme v nemocniciach v Bratislave v porovnaní s Viedňou, čo sa potom veľmi rýchlo ukázalo ako nepravdivá informácia, výrazne skresľujúca a, samozrejme, informácia, ktorá mala akoby dokázať, aké obrovské mrhanie peniazmi zdedila súčasná vláda v zdravotníctve.
Jeden dôležitý moment spomínal vo svojom vystúpení už pán poslanec Raši, a to keď hovoril o najnovších údajoch o raste zadlženosti zdravotníckych zariadení, po tom, čo minister zdravotníctva urobil prvé, najmä personálne zmeny. Ukazuje sa, že sa tempo zadlžovania zdravotníckych zariadení nedarí znižovať, nedarí sa ho ovplyvňovať, už vôbec sa nedarí znižovať zadlženie zdravotníctva ako takého alebo to samotné zadlženie ako také, a to jednoducho z toho dôvodu, pretože niet pochýb o tom, že v zdravotníctve je jednoducho málo peňazí. Uvádzam to alebo zdôrazňujem to preto, lebo toto je skutočný dôvod, pre ktorý aj v minulom období vznikalo zadlženie, s ktorým sa potýkalo aj minulé vedenie rezortu zdravotníctva na čele s Richardom Rašim.
A ukazuje sa, že tá neustále opakovaná ideologická alebo, nazvime to, politická, populistická a demagogická mantra o mrhaní peňazí a rozhadzovaní peňazí a o tom, že stačí prestať kradnúť, tak by som to povedal expresívne a tak, ako to z úst vládnych politikov zaznievalo, a bude dosť peňazí, jednoducho nie je pravdivá. Treba povedať, že skutočne aj dnes, keď sa pozriete na to, ako sú financované zdravotnícke zariadenia, ako sú financované výkony týchto zdravotníckych zariadení na strane jednej, a na strane druhej keď sa pozriete na ich výdavky, na štruktúru, ale aj objem týchto výdavkov, tak sa jednoznačne ukazuje, že kľúčovým problémom je podfinancovanie zdravotníctva. A v takejto situácii siahať aj na to, čo platí do zdravotníctva štát, napr. v podobe výdavkov za tzv. štátnych poistencov, je mimoriadne nebezpečný krok, ktorý má celkom logické dôsledky. A jedným z tých celkom logických dôsledkov má byť aj prenesenie väčšieho bremena za platenie zdravotných výkonov priamo na plecia občanov. Čiže ľudia si majú okrem zdravotného poistenia, ktoré platia na základe zákona, platiť ešte oveľa viac, má sa zaviesť akýsi systém pripoistenia, čo neznamená nič iné, iba to, že priame platby nahradí nejaký iný spôsob predsa len priamych platieb zo strany pacientov. A zároveň to nepochybne bude viesť k tomu, že v skutočnosti priame výdavky pacientov a občanov na zdravotné služby sa zvýšia, pričom neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť, že takéto zvýšené výdavky by zabezpečili aj lepšiu zdravotnú starostlivosť. Naopak, často nepremyslenou likvidáciou nemocničných oddelení v mnohých nemocniciach súčasná vláda znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A treba povedať, že pritom dochádza v niektorých prípadoch k úplne nelogickým a nezmyselným rušeniam oddelení, ktoré sú nielen vyťažené, ale aj potrebné, ako je to napr. v prípade niektorých geriatrických oddelení v niektorých nemocniciach, ktoré, naopak, je to úplne evidentné, sú práve tie odbory, ktoré sú vyžadované aj zo strany občanov a o ktoré je záujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, je nepochybujem o tom, a to, samozrejme, tu zaznelo z úst aj vládnych predstaviteľov, že je načase a je nevyhnutné, aby sme riešili teda tie požiadavky zdravotných sestier, ktoré nám predložili aj vo svojej petícii, a že sú tie požiadavky oprávnené. Ale treba si uvedomiť, že tie jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. Nie je možné, poviem to tak, opiť všetkých, ktorý podpísali túto petíciu. A petíciu podpisovali nielen samotné zdravotné sestry. Ale, samozrejme, vzhľadom na ich počet a na počet tých ľudí, ktorí tú petíciu podpísali, je jasné, že to boli predovšetkým ich „zákazníci“ čiže pacienti. Je úplne jasné, že jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. A práve preto si myslím, že je dôležité, aby sme hovorili a aby aj vláda pristúpila k riešeniu predovšetkým tých požiadaviek, ktoré aj samotné zdravotné sestry a pôrodné asistentky označujú za kľúčové.
Vychádzajúc z tohto bodu musím povedať, že to, čo tu dnes zaznelo, ma vedie k presvedčeniu, že práve kľúčové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek definované v tejto petícii nebudú plnené a že vláda vlastne hľadá len výhovorky, akým spôsobom by sa mohla vyhnúť plneniu práve týchto požiadaviek, to znamená, aby sa mohla vyhnúť riešeniu tých problémov, ktoré zdravotné sestry a pôrodné asistentky považujú za kľúčové. Považujem to za veľmi nebezpečný prístup, pretože sa obávam, že výsledkom tohto prístupu môže byť a nepochybne bude ďalšie znižovanie atraktívnosti tohto povolania, zvyšovanie nedostatku kvalifikovaných síl na postoch zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek. A to bude mať v konečnom dôsledku negatívne dopady na zdravotnú starostlivosť a na všetkých pacientov.
Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že sa plne stotožňujem najmä s názvom. A to všetko vyjadruje práve názov petície alebo to hlavné heslo petície. Je naozaj čas, my sa musíme postarať o zdravotné sestry, pretože ak sa nepostaráme o ne, tak potom sa nebude mať kto postarať ani o pacientov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja nebudem komentovať celý obsah. Som trošku rozčarovaný, pán kolega, z toho, že na jednej strane gro vystúpenia bolo veľmi vecné a týkalo sa esencie a podstaty, na druhej strane ale ste si neodpustili absolútne podpásový, zbytočný a neférový útok na predsedu parlamentu. Myslím si, že nemá absolútne spoločné so zdravotnými sestrami nič. To, že po tom, ako možno skoro pol hodinu ich počúval, rozprával sa s nimi, diskutoval o problémoch, tak na záver zavtipkoval, samozrejme, ste to vytrhli z kontextu. A využívate to. Ale na to už sme si pri vás zvykli. Možno ak sa chcete naozaj objektívne informovať o tom, ako to celé prebiehalo, tak si pozrite na portáli denníka SME celý priebeh toho, celý rozhovor. Nehovorím, že to je len vaša vina, je to aj vina konkrétneho denníka, ktorý to trošku tendenčne zostrihal, ale myslím, že ten útok bol úplne zbytočný a neférový a odklonil vecnú diskusiu k emotívnej diskusii. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Ondruš, veľmi nerád to robím, ale kvitujem poukázanie na neprítomnosť pána poslanca Markoviča v kontexte jeho údajného nezáujmu o problematiku sestier. No kladiem tu otázku opäť: Kde je pán poslanec, exminister zdravotníctva, zo strany so silným sociálnym cítením počas vášho vystúpenia k prerokúvaniu petície sestier? Alebo ho to tiež symbolicky nezaujíma?
Pán poslanec, klobúk dole, skutočne máte peknú rétoriku, lenže, bohužiaľ, je plná vaty.
Demagogická mantra o percentách platby za poistencov štátu, ktorú poslanci strany SMER opakujú stále dookola, odznela. Čakal som ju skôr, odznela až nakoniec.
Dezinterpretácie ohľadom navyšovania miezd sestier. Choďte, prosím, vysvetliť sestrám, že zarábajú menej ako tristo eur za mesiac, a falošné odvádzanie od témy. Jednou možnože nie celkom vhodnou a z kontextu vytrhnutou vetou pána predsedu parlamentu je len smerácke odvádzanie od problematiky chudobných sestier derúcich, ja použijem vaše slová, za mizernú mzdu, rozumej mzdu už tu spomínaných menej ako tristo eur, ktorá bola práve počas vlády Roberta Fica, práve počas ministrovania pána ministra Rašiho a pána Valentoviča, lebo ako sestry píšu vo svojej petícii, „dlhoročné postoje zodpovedných ministerstiev sú dôkazom nezáujmu o vytvorenie koncepcie zdravotnosociálnej starostlivosti a vyriešenie systému financovania“.
Súčasná vláda na rozdiel od tej predchádzajúcej sa požiadavkami sestier zaoberá s plnou vážnosťou a rieši ich, ako to aj vidíte na aktuálnej parlamentnej schôdzi.
No, pán poslanec, dúfam, že tieto oprávnené opatrenia na aspoň čiastkové splnenie ich požiadaviek, podporíte svojím hlasovaním. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi za vystúpenie a zdôraznenie významu petície zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
A chcem tiež povedať to, čo tu už bolo aj predtým povedané, že je pravdou, že sme na sociálnom výbore schválili v Zákonníku práce určité pozitívne veci. Ale chcem poukázať, že aj sme schválili napr., aby zdravotné sestry a pôrodné asistentky bez súhlasu nevykonávali tú nočnú prácu ak dovŕšia vek 50 rokov. Zároveň si kladiem otázku: Koľko zdravotných sestier a pôrodných asistentiek využije danú možnosť? Domnievam sa, že to bude málo. Som presvedčená, že väčšina z nich bude pracovať v nočných službách a bude súhlasiť s výkonom práce v noci hlavne z existenčných dôvodov pri súčasne nízkych platoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keby si niekto vypočul úvod, ktorý ste povedali, pán poslanec Ondruš, o tom ako ste sa všestranne starali a čo ste všetko urobili, tak by sa jeden mohol diviť, čo vlastne tie sestry po tých štyroch vynikajúcich rokoch ešte chcú. Pravda je, že ich môžeme absolútne plne chápať.
A argument, ktorý ste uviedli, ako ste im zlepšili situáciu v priamo riadených inštitúciách. Samozrejme, treba v zátvorke uviesť, že to sú presne tie, ktoré vytvárajú miliardové dlhy, to sú presne tie, ktoré na to nemajú za daného stavu. Takže je veľmi lacné gesto pochváliť sa úpravou tam, kde to vedie k dlhom, ktoré niekto potom musí splácať.
Pokiaľ ide o nočné služby vo veku nad 50 rokov, samozrejme, tie sestry budú pracovať, aby živili svoje deti. Samozrejme,túto istú otázku by mohli postaviť aj lekárky vo veku nad 50 rokov. A mohlo by to otriasť mnohým odborom, keby aj tie využili takúto možnosť. Sú to rovnako ženy, majú rovnako rodiny a deti a tiež nočná služba nie je pre ne prechádzkou.
Pokiaľ ide o tie argumenty o lôžkach vo Viedni, vytrhnuté z kontextu, a z jedného omylu, chcem povedať úplne jedno dôležité na záver, že totižto by bolo dobré pozrieť sa, aký bol za dvadsať rokov národný dôchodok Rakúska, koľko sa odviedlo na odvodoch do zdravotnej poisťovne v Rakúsku na jedného občana, a potom sa môžeme začať zamýšľať nad tým, čo môžeme hovoriť komparatívne. Jednoducho táto krajina nie je Rakúskom, nemá jeho rozpočtové možnosti. Ale nároky, ktoré vznikajú a sú takto demagogicky položené, sú, samozrejme, absolútne nereálne. Ľudské práva a právo na zdravie majú aj Bangladéši. Ale som hlboko presvedčený, že je tam naplnené oveľa horšie ako u nás a u nás je naplnené horšie ako vo Švajčiarsku. To ale nie je dôsledok len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Ondruš, hovorili ste, že rozdiel medzi predchádzajúcou a súčasnou vládou je v prístupe vládnej moci k zdravotníkom. Nesúhlasím v tomto s vami. Priznám sa, že lovím v pamäti, ale nepamätám si brífing, na ktorom by pán premiér Fico stál vedľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek alebo prezidenta inej zdravotníckej organizácie alebo komory a spolu riešili problémy. Ale pamätám si takýto brífing v podaní premiérky Radičovej a prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Táto vláda má naozaj úprimný záujem riešiť tieto problémy. A dôkazom toho je, že 17. mája prišla petícia do Národnej rady. Je 29. júna a za šesť týždňov, za šesť týždňov máme uznesenie vlády s návrhom konkrétnych riešení, máme uznesenie výboru, máme návrh uznesenia pléna Národnej rady a máme konkrétne pozmeňujúce návrhy k trom zo siedmich požiadaviek pripravené na schválenie pri prerokovaní Zákonníka práce. Toto je odpoveď na nie celkom pravdivé obvinenia, ktoré ste povedali.
Pán poslanec, pochválili ste sa tým, že za predchádzajúcej vlády priemerná mzda sestier bola vyššia, dosiahli ste vyššiu priemernú mzdu, ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. Ale, žiaľ, spôsobil to rast miezd len v zariadeniach, ktorých zriaďovateľom bolo ministerstvo zdravotníctva. Pán poslanec Ondruš, opýtam sa vás na to, na čo som sa pýtal aj pána poslanca Rašiho: Vy ste silne sociálne cítiaci poslanec, vám naozaj nevadilo, že za vlády strany SMER boli v tejto krajine zdravotné sestry, ktoré zarábali 290 eur mesačnú mzdu? Za vašej vlády takéto sestry boli. A nám zazlievate, že tieto sestry chceme Zákonníkom práce ochrániť, pretože Zákonník práce má chrániť najslabších?

Pán kolega Ondruš, ja normálne sa zamýšľam nad tým, ako je vôbec možné niečo vnímať tak, že táto petícia je reakciou na posledný rok. Nie je reakciou na posledný rok, nie je reakciou na prácu tejto vlády. Tá petícia je reakciou na dlhodobé podcenenie práce zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
V jednej veci s vami ale musím súhlasiť. Postavenie pôrodných asistentiek na Slovensku určite potrebuje riešenie, lebo je choré, aby mladý pár si vybral pôrodníka, pričom za to, že si tohto pôrodníka zazmluvní a vyberie, ten pôrodník dostane zhruba nejakých 300 eur, ale pritom tých päť alebo šesť hodín, čo tam mamička vzdychá v tej druhej pôrodnej fáze a má kontrakcie, celý čas je pri tej mamičke pôrodná asistentka. V podstate ona často aj to dieťa odrodí, ten pôrodník tam príde na posledných päť alebo desať minút, ak je jednoduchší pôrod. A napriek tomu pôrodník dostane tých 300 eur a tá pôrodná asistentka, ktorá tam bola celý čas, je zodpovedná za tú mamičku, tak nakoniec dostane bonboniéru a pekné poďakovanie, že celý pôrod prebehol ľahko. A určite je potrebné túto situáciu riešiť a zvýšiť dôležitosť pôrodných asistentiek, zlepšiť ich postavenie pri pôrodoch, pretože si zaslúžia sa dostať na rovnoprávnejšie postavenie s pôrodníkmi, než na akom postavení sú teraz. A táto vláda sa nad tým zamýšľa, táto vláda to rieši, a nie o tom iba rozpráva, a nie iba pritom sociálne cíti. To je ten rozdiel.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Novotný, ja len zopakujem, čo som povedal. Priemerná mzda zdravotných sestier prekročila priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a to nie priemerná mzda zdravotných sestier pracujúcich len v istom type zdravotníckych zariadení, ale všetkých zdravotných sestier.
A, samozrejme, máte pravdu. Áno, a som rád, že ste použili ten príklad, to je príklad rozdielneho prístupu našej vlády a vašej vlády k zdravotným sestrám alebo vôbec k problematike v zdravotníctve. Zatiaľ čo u nás fungoval permanentný dialóg, permanentná komunikácia a hľadanie a nachádzanie konkrétnych riešení, u vás má prevahu cirkus a „šaškárňa“ pred kamerami a pred médiami, čoho cieľom je iba ukázať pani premiérku v dobrom svetle.
A, pán kolega Kalist, je to veľmi jednoduché. Prečo tu počas môjho vystúpenia nemusel sedieť pán kolega Raši, ktorý tu už teraz sedí? Je to preto, že my ako poslanecký klub mame záujem pristupovať vecne, odborne, profesionálne a zodpovedne ku každému jednému bodu, ktorý sa prerokováva v Národnej rade, a preto skôr než som sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, som sa s pánom poslancom a bývalým ministrom zdravotníctva rozprával o tejto problematike, on vedel čo a prečo chcem hovoriť, takže ma nemusel počúvať.
A napokon, pán kolega Osuský. Zbedačovanie ľudí s odvolávaním sa na šetrenie je hyenizmus. Je to prejav neschopnosti a zbabelosti. A presne to charakterizuje váš prístup nielen k zdravotníctvu, ale vôbec k riadeniu celej Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti sa vyjadril k teraz prerokovávanému bodu, petícii sestier. Niekoľkokrát na stretnutiach, ktoré som so sestrami mal, či už to boli oficiálne alebo neoficiálne stretnutia, mi bolo zdôrazňované, a dnes to niekoľkokrát zaznelo, že bývalé vlády sestrám skutočne nepomohli. Nepomohli všetkým sestrám, videl som výplatné pásky, kde mali výplaty okolo 300 – 350 eur. A naozaj je pravdou, že bývalá vláda zvyšovala platy v štátnych nemocniciach, ako sme počuli, nad úroveň priemernej mzdy. Ale dôsledkom toho je aj dnešné zadlžovanie a dnešný stav v nemocniciach. Buďme úprimní, sestry naozaj majú nízke platy. A skutočne mali na čo upozorniť. A skutočne, to tu zaznelo dnes, nevytĺkajme z tohto politický kapitál. Sestra pomôže tak poslancovi SMER-u, ako poslancovi KDH. Preto riešme situáciu sestier skutočne vecne. A veľmi oceňujem tých poslancov, ktorí toto vecne naozaj riešia. Petíciu podporilo do dnešného dňa 243 000 ľudí, a to, skutočne si myslím, právom.
Petícia sestier má 7 bodov. V drvivej väčšine bodov sme buď čiastočne alebo úplne vyhoveli. A dovolím si povedať, že skutočne maximálne množstvo požiadaviek bolo do tohto riešenia zapracovaných.
Základným bodom petície je rast platov. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh, na základe ktorého sestrám porastú platy v priemere od 33 do 127 eur, to znamená 1 000 až 4 000 Sk, v závislosti od vzdelania. Sestra s najnižším vzdelaním tak by mala základný plat 540 eur, čiže o tých 33 eur viac, dnes je to 507, a sestra s najvyšším vzdelaním by mala základný plat 720 eur, a nie 570 ako dnes. Správne tu zaznelo, že toto sú minimálne platy. Chceme ochrániť práve sestry, ktoré majú najnižšie platy.
A chcem len k poznámke pána poslanca Ondruša. Na tento plat naväzuje plat za nadčas, plat za trojzmennú prevádzku, príp. iné príplatky.
Osobne predpokladám, že po transformácii nemocníc na akciové spoločnosti budú sestry zarábať ešte viac. A toho dôkazom je, že priemerný plat v týchto akciových spoločnostiach bol za rok 2010, to je údaj z NCZI, 942 eur čiže zásadne nad priemernou mzdou v Slovenskej republike.
Upozorňujem, že v mnohých prípadoch sú akciovými spoločnosťami koncové nemocnice. Čiže nie je možné, aby tieto zariadenia posielali komplikované prípady do iných zdravotníckych zariadení.
Ministerstvo navrhlo upraviť platové pomery v Zákonníku práce, v § 120, kde by sa zaviedli koeficienty po rokovaní s ministerstvom práce, pretože nariadenie vlády uložilo ako ministerstvu zdravotníctva, tak ministerstvu práce túto úlohu. Sme sa dohodli, že by bolo lepšie, aby výsledkom bola iná legislatívna úprava, iný právny predpis, ktorý by vlastne tieto požiadavky riešil.
Petícia sa však netýka iba platov. Úplná dohoda je na tom, že sestry budú mať 5 dní do roka nárok na tzv. študijné voľno. Tu podotýkam ako reakciu na pána poslanca Rašiho, že týchto 5 dní budú mať povinnosť všetci zamestnávatelia vrátane súkromných lekárov, vrátane akciových spoločností, vlastne všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú sestry. A keďže tých 5 dní budú musieť mať sestry zaplatenú plnú mzdu, myslím si, že je to zatiaľ adekvátny nárok, ktorý sme mohli urobiť a vykonať v rámci možného. Nevylučujeme, samozrejme, ďalšie ústretové kroky.
Dohodli sme sa aj na tom, že prebehne kontrola personálnych normatívov v zdravotníckych zariadeniach. Za predchádzajúcej vlády, naozaj za 4 roky prebehli dve kontroly. My sme túto frekvenciu zvýšili o 400 %. Naša frekvencia je 2 kontroly za štvrťrok.
Ministerstvo zdravotníctva už zriadilo na základe požiadavky sestier špeciálne oddelenie, ktoré sa bude venovať ošetrovateľstvu. Len ako reakcia pre pána exministra pána poslanca Rašiho je, že minulý rok pán poslanec Raši, bývalý minister, zriadil toto oddelenie 15. 4. 2010, čo bolo tesne pred voľbami, čiže 15. 4. 2010 ako oddelenie, nie ako odbor. Čiže v podstate naše oddelenie, ktoré bude naozaj sa špecificky zaoberať problematikou sestier, je pokračovaním tejto iniciatívy.
Ministerstvo práce nesúhlasilo s tým, aby sestry odchádzali do dôchodku po dovŕšení 58 rokov života. Sestrám navrhlo, aby zamestnávatelia za ne povinne platili odvod do 3. dôchodkového piliera, aby si v dôchodku finančne prilepšili. Ministerstvo zdravotníctva na základe tohto zvažuje, že pripraví návrh na isté zvýhodnenie sestier práve pri pripoistení alebo teda odvodu do 3. dôchodkového piliera.
Ministerstvo zdravotníctva sa so sestrami dohodlo aj na tom, že upraví poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb v novele zákona č. 578/2004 Z. z. A rovnako existuje dohoda o podpore mimonemocničnej starostlivosti z pondelka tohto týždňa.
Chcel by som sa vyjadriť veľmi krátko k niektorým otázkam alebo k niektorým poznámkam mojich predrečníkov.
Ako pán poslanec Ondruš hovoril, ďalšie zaťažovanie obyvateľstva pripoistením by bolo neadekvátne. Ja by som mu pripomenul, aby sa pozrel na programové vyhlásenie vlády jeho vlastnej materskej strany z júla 2006, kde programové vyhlásenie SMER-u hovorí o tom, že počas štyroch rokov, od roku 2006 do roku 2010, sa pripraví individuálne zdravotné poistenie ako ďalší pilier.
Chcem sa vyjadriť aj k platom a k jednotlivým úrovniam miezd sestier. Tak ako to bolo skutočne dnes niekoľkokrát spomenuté, naozaj nechápem petíciu, keď priemerná mzda sestier v minulom roku bola vyššia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naozaj to nechápem. Neviem, akým spôsobom potom existujú konkrétne výmery platov v úrovni 300 – 350 eur.
Čo sa týka ostatných poznámok alebo ostatných pripomienok, by som chcel podotknúť, že ministerstvo zdravotníctva v súčasnej dobe má pripravený, a bude to prerokované aj na tejto schôdzi Národnej rady, systém opatrení a zákonov, akým spôsobom zvýšiť počet peňazí v zdravotníctve a akým spôsobom ušetriť v zdravotníctve desiatky až stovky miliónov eur. Všetky tieto peniaze, ktoré napr. by bolo možné ušetriť v reforme liekovej politiky, sa budú používať ako na zvyšovanie miezd lekárov, sestier, tak aj na lepšie vybavenie zdravotníckych zariadení či nemocníc. Preto vás žiadam, páni poslanci, aby ste schválili zákony, ktoré menia liekovú politiku na Slovensku, ktoré zavádzajú väčší poriadok do systému cenotvorby liekov a ktoré pomáhajú šetriť verejné zdroje tak, aby viac peňazí ostalo sestrám, aby viac peňazí mali lekári a aby my sme mali kvalitnejšie nemocnice. Takže ďakujem vám za pozornosť a verím v podporu našich návrhov zákonov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, už raz som v jednej diskusii daroval pánovi poslancovi Novotnému kalkulačku a kúpim ju aj vám, pretože ja predpokladám, že aspoň tušíte, kedy boli zavedené minimálne personálne normatívy. A tie boli zavedené, keď som ja bol minister, a potom sa zaviedli, to znamená, že nemohli sme 4 roky vykonávať kontroly, keď z týchto štyroch rokov tie normatívy boli zavedené až koncom tretej štvrtiny. A kým sme my stihli za pol roka urobiť, odkedy sa začali realizovať kontroly, dve kontroly, tak vy ste za 9 mesiacov prvých urobili nula kontrol. Samozrejme, keď som vás na to upozornil, tak ste stihli urobiť jednu alebo dve kontroly.
Ďalšia vec. Ako ste správne spomenuli, 15. 4. 2010 reálne začalo existovať oddelenie ošetrovateľstva, naozaj otázkou potom je, prečo ste toto oddelenie ošetrovateľstva zrušili, keď ho znova teraz otvárate. Je to absolútne krok, ktorý nemal žiadne rácio.
A čo sa týka tých priemerných miezd, priemerná mzda má v sebe slovo priemerná. No a ste povedali, že priemerný plat je v tých akciovkách viac ako 900 eur, v nemocniciach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ako som to čítal zo správy sestier, je okolo 846 eur. Tak, samozrejme, na to, aby priemerná mzda bola niekde nižšie, musí byť aj priemerná mzda niektorých sestier naozaj len 300 eur. A, bohužiaľ, sú to práve tie sestry, na ktoré štát nemal dosah, pretože za vlády Mikuláša Dzurindu a za masakrovania zdravotníctva ministrom Zajacom tieto sestry sa dostali do rúk súkromných poskytovateľov, ktorí zneužívali región a miesto, kde pracujú, a preto, bohužiaľ, niektorí z nich ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)